Komplexná starostlivosť o kozu a jej mláďatá: Od pôrodu po dojčenie a chov

Očakávanie prírastku do rodiny, či už ľudského bábätka alebo kozliatok, sa spája s množstvom zmien a výziev. Samostatnou kapitolou je dojčenie a starostlivosť o mláďatá. Mnohé ženy majú z dojčenia obavy, čo je pochopiteľné, a rovnako aj začínajúci chovatelia kôz sa stretávajú s novými otázkami. Tento článok sa venuje obom témam, prináša užitočné informácie a praktické rady pre budúce matky aj pre chovateľov kôz.

Dojčenie u ľudí: Príprava, výhody a prekonávanie problémov

Dojčenie je biologická funkcia ženského tela, ktorá ovplyvňuje mnohé aspekty vývoja dieťaťa. „Je to spôsob starostlivosti, ktorý po pôrode bábätká očakávajú, pretože napĺňa ich potreby, zaisťuje pokračovanie niektorých aspektov toho, čo zažívalo počas tehotenstva,“ hovorí lekárka, laktačná poradkyňa a predsedníčka občianskeho združenia MAMILA MUDr. Lucia Kantorová.

Výhody dojčenia pre matku a dieťa

Dojčenie je dôležité z hľadiska starostlivosti o bábätko, budovania vzťahu medzi matkou a dieťaťom, psychologického vývinu, ako aj zdravia dieťaťa i matky. Materské mlieko poskytuje dieťaťu celý rad dôležitých látok, ktoré sú významné pre jeho zdravie - z hľadiska imunitného, výživového i vývoja mozgu. Materské mlieko je plné dôležitých živín, vitamínov a protilátok, ktoré pomáhajú udržiavať imunitný systém v rovnováhe, pomáhajú v správnom rozvoji mozgu dieťatka a podporujú trávenie.

Existuje dostatok štúdií, ktoré potvrdzujú pozitívny vplyv dlhodobého dojčenia na zdravie žien. Dojčenie napríklad znižuje riziko rozvoja popôrodnej depresie, môže pomôcť upraviť váhu, pomáha, aby sa maternica po pôrode rýchlejšie vrátila do pôvodnej veľkosti, môže chrániť pred rozvojom srdcovocievnych chorôb, cukrovky či niektorých druhov ženských onkologických ochorení. Zároveň vám materské mlieko pomôže zbaviť sa tehotenských kilogramov a znižuje riziko vzniku karcinómu prsníka alebo vaječníkov a osteoporózy.

Príprava pre správny začiatok dojčenia

S prípravou na dojčenie môže budúca matka začať už počas tehotenstva pod vedením certifikovaných laktačných poradkýň. Budúce matky majú možnosť získať informácie, dozvedieť sa, ako dojčenie funguje v prvých dňoch po pôrode a čo môžu urobiť, aby bol začiatok dojčenia pre ne jednoduchý a príjemný.

Odporúča sa nasledovať známe postupy, ktoré pomáhajú vytvoriť čo najlepšie podmienky pre začiatok dojčenia:

• Dojčenie podľa potrieb bábätka.
• Poznanie signálov záujmu o dojčenie.
• Reagovanie na signály záujmu o dojčenie ponúknutím prsníka.
• Dojčenie už v prvej hodine po pôrode.
• Neobmedzovanie dojčenia, nechať bábätko dojčiť sa tak často a tak dlho, ako chce.
• Nechať bábätko zaspať na prsníku.
• Vedieť, ako bábätko uspávať a ako mu umožniť, aby sa dostatočne dlho vyspalo.
• Vedieť, ako utíšiť bábätko a čo robiť, aby prestalo plakať.
• Vedieť pozorovaním dojčenia určiť, či bábätko získava z prsníka dostatok mlieka, aby nebolo hladné.
• Naučiť sa poznať, ako vyzerá správne prisatie pri dojčení.
• Vedieť, čo robiť, aby dojčenie nebolo bolestivé.

Tieto zručnosti môže ženám ukázať laktačná poradkyňa priamo u nich doma a priamo na ich bábätku.

Význam kontaktu koža na kožu

Kľúčový je kontakt koža na kožu, ktorý vytvára podmienky pre dojčenie bezprostredne po pôrode, ako aj v nasledujúcich dňoch a týždňoch. Ovplyvňuje všetky telesné funkcie bábätka, pomáha mu byť spokojným, cítiť sa na správnom mieste, počuje srdiečko mamy, jej dýchanie, známe zvuky, ktoré pozná z bruška. Kontakt koža na kožu ho zohrieva, udržiava mu správnu teplotu, je preňho ochranou, pomáha mu dýchať, poskytuje mu podnety, zvyšuje tvorbu mlieka matky, uľahčuje dojčenie. Kontakt koža na kožu je pre bábätko domovom, kde trávi čas a má prístup k dojčeniu.

Keď matka ihneď po pôrode drží svoje dieťa v kontakte koža na kožu, okamžite sa u oboch spúšťa inštinktívna reakcia. Matka ho začne voňať, hladiť a bábätko tento proces nasleduje, môže sa zoznámiť s matkiným prsníkom a prvýkrát prisať. Ak tento proces prebehne bez prerušenia, je veľmi pravdepodobné, že takáto reakcia nastane aj pri ďalších kŕmeniach a matka bude mať menej problémov s dojčením. Tieto jedinečné prvé dve hodiny po narodení v neprerušovanom kontakte koža na kožu sú kľúčové pre úspešný štart dojčenia.

Mať bábätko po pôrode v kontaktu koža na kožu je kľúčový prvok v prevencii vzniku problémov pri dojčení. Potom, ako si matka položí bábätko na hruď, spustí sa v ňom dopredu nastavené správanie. Prvé pohyby môžu byť nepatrné. Bábätko začína otvárať ústočká, vyplazovať jazýček, oblizovať si pery a ručičky, môže otvárať oči. Postupne môžeme pozorovať aj väčšie pohyby. Nie je zriedkavé, že bábätko dokonca poskočí, kope nožičkami alebo zodvihne hlavičku. Keď umožníme bábätkám prejsť týmto procesom väčšina z nich sa prisaje. Takéto prisatie spravidla nebolí. Už tesne po pôrode tak môžu novorodenci piť mlieko a skutočne sa dojčiť. Prvé prisatie je určujúce pre ďalší priebeh dojčenia.

Keď sa bábätko nadojčí, začne zaspávať. Po tom, ako sa bábätko vyspí a znovu sa nadojčí (bábätko dojčíme pri každom jeho precitaní), by mal dostať bábätko do kontaktu koža na kožu aj otecko, aby sa aj medzi nimi posilnilo vytváranie vzťahovej väzby. Otec by mal byť v kontakte koža na kožu s bábätkom po pôrode približne 30 minút. Kontakt koža na kožu je úžasný zážitok. Obzvlášť ak bol pôrod náročný, je takýto kontakt odmenou, ktorá napĺňa endorfínmi a energiou. Rodičom postupne dáva istotu, že sa o svoje dieťatko budú vedieť dobre postarať. Kontakt koža na kožu môžete využívať kedykoľvek, a to aj so starším bábätkom.

Najnovšia štúdia vysvetľuje, že kontakt koža na kožu môže byť dôležitý nielen pre bábätká, ale aj pre ich rodičov. Matka, ktorá má možnosť byť s bábätkom v kontakte koža na kožu, prežíva menej stresu a so svojím bábätkom má možnosť upevňovať si vzťahovú väzbu. Stabilná väzba medzi rodičom a dieťaťom je kľúčová pre zdravý detský vývoj. Neonatologička dr. Isazarová hovorí: „O fyziologických výhodách kontaktu koža na kožu pre novorodencov už vieme dávno.“ Kontakt koža na kožu stabilizuje srdcovú činnosť, dýchanie, nastáva lepšie okysličovanie organizmu, bábätká lepšie spia a viac priberajú, menej plačú, úspešnejšie sa dojčia a bývajú skôr prepustené z nemocnice. „Teraz máme viac dôkazov o tom, že kontakt koža na kožu dokáže aj u rodičov znížiť mieru stresu, ktorá negatívne ovplyvňuje väzbu s dieťaťom, zdravie a emočnú pohodu, vzájomný vzťah rodiča s dieťaťom a počty dojčených detí.

Ženám chýbajú o dojčení informácie

Pretlak rôznych rád od známych či rodiny môže vyvolávať pochybnosti, čo majú v konečnom dôsledku matky robiť a čo je pre ich bábätko najlepšie. Nevyžiadané rady môžu navodiť až pocity frustrácie, najmä, keď dojčenie nejde od začiatku tak, ako si matka predstavovala. Matky sa potom logicky pýtajú, čo robia zle, keď iným to ide okamžite.

Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú dojčenie, môžu patriť napríklad zásahy do pôrodu a priebeh pôrodu, správne alebo nesprávne informácie o dojčení, ak matka s bábätkom nie sú po pôrode alebo v prvých hodinách spolu, nepodpora okolia, rodiny, bábätká, ktoré sa narodia predčasne alebo so zdravotnými problémami, aplikácia nesprávnych postupov, ktoré vedú k problémom s dojčením, výroky, ktoré matky môžu zneisťovať ako napríklad komentár o tom, že na dojčenie nemajú vhodné prsia či bradavky, to, že sa nemajú koho spýtať, nemajú prístup k laktačnému poradenstvu.

Je logické, že matky majú veľa otázok. Narodenie bábätka a prvá skúsenosť s dojčením je niečo, čo dovtedy nezažili. Zrazu sa zaoberajú inými témami, ktoré doposiaľ nemuseli riešiť. Pýtajú sa na vysvetlenie správania bábätka, majú obavy, či nie je hladné, či nepriberá veľa alebo málo, či ho niečo netrápi, nebolí, prečo plače a čo s tým môžu urobiť, ako postupovať pri rozličných problémoch s dojčením, ako bábätko dojčiť v noci, čo pri dojčení môžu alebo nemôžu jesť a prečo, ako ho nerozmaznať, ako začať bábätko kŕmiť jedlom, ako ho vychovávať. Mnohým ženám nikto nevysvetlí informácie, ktoré ovplyvňujú dojčenie a tvorbu mlieka. Jednou z najčastejších obáv žien pred pôrodom je otázka, či budú mať mlieko, alebo či ho budú mať dostatok. Stačí pritom, aby matka vedela, že materské mlieko sa začína tvoriť už v 16. týždni tehotenstva, aby bolo ihneď po pôrode k dispozícii bábätku. Ženy by sa nemali nechať zmiasť pretlakom neoverených informácií a pri akomkoľvek probléme či neistote sa obrátiť na laktačnú poradkyňu. Je užitočné, ak si ženy pred pôrodom vytvárajú nielen pôrodný plán, ale aj plán na dojčenie, aby tak čo najviac odstránili prekážky pre dojčenie.

Chov kôz: Od výberu plemena po starostlivosť o mláďatá

Chovať kozu nie je taký jednoduchý, ako by sa na prvý pohľad mohol zdať. Pri domácom chove kôz musíte byť pripravení na náklady spojené s nákupom krmiva a chovom zvieraťa. Náklady na materiál sa rýchlo vyplatia vďaka dobrej produktivite kôz.

Výber plemena a cieľ chovu

Pri plánovaní chovu kôz je potrebné určiť smer - cieľ, pre ktorý sa plánuje chov zvierat. Existujú štyri hlavné typy:

1. Mäsové kozy: Zvieratá rastú, rýchlo priberajú. Medzi mäsové plemená patria: Kiko, Boer, španielčina. Pri chove mäsových plemien vo veľkom množstve je potrebné okamžite určiť, kde sa bude mäso predávať.
2. Mliečne kozy: Kozy s dlhou laktáciou. Denne môžete podojiť až 8 litrov mlieka. Medzi mliečne výrobky patria plemená alpské, saanenské a togenské. Toto je paleta švajčiarskych mliečnych plemien. V domácnosti sa zvyčajne vyberajú plemená mliečnych kôz. Kozie mlieko je vysoko cenené a ľahko sa uvádza na trh. Dobrá koza vám dá minimálne liter mlieka denne. Pokiaľ nemáte kozu, ktorá je vyslovene na mlieko, a dá vám aj 3 či 5 litrov, čo je už extrém.
3. Vlnené kozy: Plemená ako kašmír a angora sú pre svoju vlnu vysoko cenené.
4. Dekoratívne kozy: Takéto plemená sa chovajú iba pre zaujímavý vzhľad. Pre začínajúcich farmárov nie sú vhodné, iba ak sa chov vykonáva za účelom následného predaja zvierat.

Ak akútne potrebujete pre dcéru mlieko (napríklad pri alergii na kravské mlieko), tak asi nemáte v úmysle kúpiť mladú kozičku a čakať rok, pokiaľ príde do laktácie, ale ste rozhodnutí zaobstarať si gravidnú kozu, ktorá sa za 2 - 3 mesiace bude kozliť a začne produkovať mlieko.

Ustajnenie a prostredie

Pre dobrý rast a zvýšenie produktivity kôz je dôležité správne usporiadať podmienky, v ktorých sa budú kozy chovať. Zvieratá sú nenáročné, môžu žiť v malých štruktúrach: v stodole, v stajni, počas horúceho obdobia pod baldachýnom na dvore alebo v skrini. Na chov domácich kôz budete musieť pripraviť miesto na ich život. Zvyčajne sa na to používa stodola. Musí byť čistý, teplý, suchý a bez prievanu. Kozy sa dobre prispôsobia chladnému počasiu, ale neznášajú vlhkosť a prievan. Preto sa musíte postarať o vetranie v miestnosti. Na podlahu sa položí hrubá rohož zo slamy, rašeliny alebo pilín.

Ak má región dlhú a studenú zimu, potom je potrebné v miestnosti zohľadniť vykurovací systém. Teplota vzduchu by nemala klesnúť pod 10 stupňov, odporúčaná úroveň vlhkosti nie je vyššia ako 70%. Osvetlenie by malo byť minimálne 12 hodín. V stodole musíte nainštalovať podávače pre seno a kŕmne zmesi. Ak dáte misky na podlahu, kozy ich s jedlom obrátia. Misky a podávače by mali byť umiestnené na úrovni hrudníka zvieraťa. Podlaha v kozej miestnosti by mala smerovať k odkvapom. Ak je podlaha hlinená alebo hlinená, potom sú na ňu namontované odnímateľné drevené dosky. Cementová podlaha nie je vhodná pre koziu oblasť, pretože je vlhká a studená. Pri zvýšenej teplote a vlhkosti vzduchu v miestnosti sa kozím apetítom zhoršuje chuť, metabolizmus je narušený a produktivita klesá. Nadmerná vlhkosť môže šíriť kožné choroby. Pre kozy je potrebné vybaviť ležadlá v stánku, na ktorom budú spať.

Starostlivosť o kozu

Chov kôz a starostlivosť o kozy doma nespôsobia veľké problémy ani začínajúcim farmárom. Ako sa správne starať o kozy:

• Hlavnou vecou je zabezpečiť optimálne podmienky. Miestnosť, kde sa budú kozy chovať, by mala byť teplá a suchá.
• Upratovanie sa vykonáva každý týždeň.
• Slabou stránkou kôz sú kopytá. Farmár musí sledovať stav kopýt a podľa potreby ich orezávať. Akonáhle je koze nepríjemné chodiť, je potrebné orezať kopytá.
• Kozám rastú husté vlasy. Kozy sa česajú špeciálnym tuhým hrebeňom dvakrát až trikrát týždenne. Odporúča sa rezať vlnu v blízkosti vemena.
• Kvôli vlne na kozách môžu vši alebo blchy parazitovať, preto sa kozy niekoľkokrát mesačne ošetria roztokom sódy.
• V lete pri chôdzi na kozách musíte zvoliť správny pasienok. Na mieste, kde sa plánuje chôdza, musia vyrásť kozy, stromy, tráva a prístup k vode. Ak nie sú žiadne stromy, potom môžete nezávisle postaviť malý baldachýn, ktorý bude slúžiť ako úkryt pred slnkom alebo dažďom. Pri nedostatočnej výžive a pravidelnom nedostatku vody v lete nemožno očakávať dobrú dojivosť kozy.
• V zime je dôležité udržiavať v stánku príjemnú teplotu. Osvetlenie by malo byť minimálne 12 hodín. Kozu je možné vziať na niekoľko hodín na čerstvý vzduch.

Kŕmenie kozy

Ako každý prežúvavec, aj „koza dojí pyskom“, preto nesmieme zanedbávať kvalitnú výživu v letnom či zimnom období. V období brezosti ju skvalitňujeme a zvyšujeme. Všetky krmivá, ktoré sa používajú na kŕmenie kôz, možno zhruba rozdeliť do troch kategórií:

• Koncentrované: zmiešané krmivo, otruby, koláče, krupica, pšenica.
• Suché (drsné): seno, slama, metly.
• Šťavnaté: tráva, zeleninové topy, siláž, ovocie, zelenina.

Každý druh hrá úlohu pri vývoji zvieraťa, má určitý vplyv na tráviaci systém. Všeobecný vývoj zvieraťa bude závisieť od toho, čo koza denne zje. V lete kozy jedia zelené pastviny (tráva a listy stromov). Ako ďalšie krmivo môžete zvieratám dať obilniny, okopaniny, zeleninu, kŕmne zmesi. Poľnohospodári musia na zimu pripraviť seno. Jedáva sa a používa sa ako podstielka. Koza domáca vypije každý deň až 5 litrov vody. Denná strava kôz by mala obsahovať minerálnu soľ a kriedu. Na zvyšovanie dojivosť sa kozám pri dojení dáva trochu obilného šrotu. Nie je to však nutnosť.

Odporúčaná strava pre dospelé kozy:

• Kŕmne zmesi
• Brezové vetvičky
• Seno, slama
• Zelená tráva, listy stromov
• Vitamíny a minerály
• Drvené zrno

Mliečne kozy potrebujú veľa bielkovín. V zime by malo byť v jedálničku prítomné veľké množstvo tuku. Koza musí denne zjesť určitú časť krmiva, podľa veku a požiadaviek plemena. Pôst, prejedanie sa negatívne ovplyvňuje celkový stav a produktívnu činnosť zvieraťa. Čim viac vody koza vypije, tým viac bude mlieka. Koza vie presne, prečo je vyberavá. Pokiaľ môže, živí sa drevinou, teda stromčeky, kríky, kôra, až potom tráva a pod. Mieša pre vás byliny a dreviny tak, aby malo mlieku tú správnu energiu.

Rozmnožovanie a pôrod kôz

Aby koza dojila aj v budúcom roku, musí sa opäť okozliť. Všetko sa začína rujou, ktorá spravidla prichádza v októbri alebo v novembri a má veľmi nápadný prejav. Koza bľačí, vrtí chvostom, skáče, otiera sa o predmety a má nápadne prekrvené pohlavné orgány. Ruja trvá 1 - 3 dni. Najvhodnejšie je zapustiť ju na druhý deň a použiť dvojskok, čiže pripustiť capa dvakrát po sebe. Pokiaľ nebude oplodnená, či už našou nedbalosťou, alebo biologickými faktormi (nevystihnutý čas ruje, nekvalitný plemenník, nedokonalý akt), ochota k páreniu sa dostaví zas o 2 - 3 týždne.

Párenie sa vykonáva koncom leta alebo začiatkom jesene. Samec sa neberie z príbuznej línie kozy (rod musí byť odlišný). Ak prvé párenie nebolo úspešné, môžete viesť k druhému páreniu za 2 - 3 týždne, keď je zviera opäť pripravené. Gravidita s normálnym zdravím kôz trvá 140 - 155 dní, v priemere 147 - 151 dní, a to v závislosti od úrovne výživy. Kotnosť kôz s jedným plodom, ako aj s plodom samčím trvá spravidla o 1 až 3 dni dlhšie než kotnosť kôz s dvojičkami, prípadne trojičkami. Tiež pri dobrej výžive sa predlžuje, pri zlej skracuje. Dôležité je, gravidnú kozu 4 až 6 týždňov pred očakávaným pôrodom zasušiť.

Ak ide o kozičku, ktorá ešte nerodila, rozhodne pri nej treba sledovať priebeh pôrodu, lebo býva problematický a bolestivý. Spravidla sa rodí len jedno kozľa; pri starších rodičkách nie je zriedkavosť vrhnúť dvojčatá či dokonca štvorčatá. V prípade, že sa vyskytne nepravidelná poloha plodu, čo býva tiež pomerne často, treba k pôrodu prizvať veterinárneho lekára. Lôžko po pôrode odchádza za 2 až 3 hodiny a pôrodné cesty by sa mali vyčistiť do 7 dní, čo treba sledovať.

Starostlivosť o kozliatka a dojenie po pôrode

Po ukončení pôrodu je potrebné novorodené dieťa utrieť suchou mäkkou handričkou, vyčistiť nos a ústa od hlienu. Koza musí „lízať“, dodatočne očistiť svoje dieťa. Potom, čo je dieťa aplikované na vemeno a vytlačené niekoľko kvapiek kolostra, aby sa vyvinul sací reflex. V miestnosti, kde je koza s deťmi, by malo byť teplo, teplota by nemala byť nižšia ako +15 stupňov. Ak je v stajni alebo v kôlni zima, potom sa deti odvedú do teplej miestnosti a pupočník sa tam spracuje jódom. Koľko detí koza porodí, závisí od toho, aké plemeno boli matka a otec. Niekedy sú dvojčatá a trojčatá, možno jedno kozie dieťa.

Prvé cicanie mledziva musí prebehnúť do 4 až 6 hodín po pôrode. Sedem dní sajú kozľatá päťkrát denne, do 14. dňa štyrikrát a neskoršie už len trikrát denne. Je na chovateľovi, či bude praktizovať odchov kozľaťa cicaním mlieka alebo napájaním. Cicanie je prirodzený spôsob, pre chovateľa menej prácny. Priučiť kozľa na napájaniu cez cumeľ si vyžaduje viacej trpezlivosti, a výhodou je, že množstvo skonzumovaného mlieka máme pod kontrolou. Pri saní má mlieko najvhodnejšiu teplotu a pri napájaní sa musí dodržať jeho teplota 38 °C. Ak je studenšie, kozľa začne hnačkovať, a teplejšie neprijíma.

Pre vytvorenie zdravého stáda je dôležité prvé mesiace kŕmiť deti materským mliekom. Preto mliečna koza najskôr dá všetko mlieko svojim deťom. Ak je koza dobrá dojka a má len jedného potomka, treba jej mlieko oddájať. Po 10 - 14 dňoch už by ste mali oddájať ráno a večer. Po 14. dňoch je spotreba 1,5 kg, a v 3. až 4. týždni 2 kg. Vekom mláďaťa sa spotreba mlieka zvyšuje a asi od 12. týždňa sa prudko znižuje, keďže zvieratá prijímajú už vo väčšom množstve príkrm. Na výchovu capka sa počíta v každom období o 1 kg mlieka navyše. Prvú pevnú potravu začína prijímať vo veku troch týždňov. Za priaznivého počasia môžu ísť spolu s matkou za niekoľko dní cez poludnie na 2 - 3 hodiny do výbehu.

Kozliatka treba trénovať na chytanie do rúk, aby si zvykli na človeka. Kludne dovedte aj deti, skrátka nech sa tzv. socializujú. Uľahčí vám to neskoršiu manipuláciu s kozou. Matka sa bude čistiť nejaké dva týždne. Pôrodné cesty ostávajú otvorené, šikovný cap by to mohol zneužiť a máte po mlieku.

Koza kojí mláďatá nonstop aj v noci, takže nemôžete odsledovať koľko má mlieka naozaj. V skutočnosti ho má viac než stíhate vidieť. Koza má vždy mlieka dosť. Na rozdiel od ľudí vie presne čo robí a vie mlieko vedome aj zadržať či si spustiť laktáciu. Takže ver koze a všetko bude v pohode, hlavne žiaden strach. Viac mlieka nebude zo striekanej tesco vňate! Kozu môžete tak otráviť. Zelená je vždy čečina borovic, smrekov, má veľa vitamínov a likviduje parazity. Takisto veľa bazového dreva, najmä kôra, je základ. Veľa vody a ak chcete, dajte jej repu alebo mrkvu, môžete jej dať aj trochu pšeničného šrotu, ale fakt len trochu. Mlieko pre vás začne, až ich začne odstavovať.

Dojenie a starostlivosť o vemeno

Neskúseným poľnohospodárom sa môže dojenie javiť ako rutina a vyžaduje len malú zručnosť. Pravidlá prípravy kôz na dojenie:

• Odstráňte všetky šperky z rúk, dôkladne ich umyte mydlom.
• Oblečte si čisté oblečenie, v ktorom budete neustále dojiť kozu.
• Odporúča sa vložiť zviera do ohrady a podať mu kŕmnu zmes tak, aby ho nerozptyľovalo.
• Pripravte vedro s teplou čistou vodou na umývanie vemena zvieraťa.
• Ľahkými masážnymi pohybmi umyte vemeno kozy. Ak je zviera pokojné, potom umývanie nespôsobuje nepríjemné pocity.
• Potom vemeno osušte mäkkou čistou handričkou alebo papierovou utierkou.
• Ak je vemeno zarastené vlnou, potom ho treba odstrániť.
• Aby mlieko ľahko vychádzalo, vemeno sa pred dojením masíruje. Na ruky sa nanáša výživný krém pre kozy.
• Každý lalok vemena sa následne masíruje krémom. Po príprave môžete začať dojiť.
• Prvé pramienky sa odoberajú do samostatnej misy, pretože sa nepoužívajú na jedlo.

Vlastnosti dojenia kôz:

• Koza sa dojí až po prvom jahňatí. U mladej kozy by ste nemali očakávať veľký objem mlieka, iba po 2 - 3 jahňatách sa množstvo mlieka výrazne zvýši.
• Počas dojenia je zakázané zviera kričať alebo mlátiť, aj keď koza zadok uteká. Koza môže mať poškodené vemeno.
• Stres spôsobuje menej mlieka.
• Dojiť je potrebné podľa jasného harmonogramu, každý deň v rovnakom čase.
• Dojenie sa vykonáva rytmickými a rýchlymi pohybmi.
• Mlieko sa musí úplne vypustiť. Posledné mlieko je najtučnejšie. Ak mlieko úplne neodstránite, objem sa postupne zníži.
• Neťahajte bradavky. To vyvoláva tvorbu mikrotrhlín, mastitídu.
• V lete sú kozy dojené 3 krát denne, v zime - 2. Kozu treba od jari do jesene dojiť dvakrát denne, v zime stačí raz. Bez dojenia deň isto vydrží, v zime aj dva.

Pokiaľ kozliatko pije, je to v pohode. Treba to sledovať. Navyše zhruba 10 - 14 dní je mlieko tzv. mledzivo, čo obsahuje hormóny, proteíny. Je to tak výživné, že by vám brada narástla aj s rohmi. Po tých 14 dňoch treba začať oddájať, lebo mladé už majú zuby, čiže prístup k vemenu môže mamka blokovať.

Straty mlieka a ich riešenie

Straty mlieka vplyvom šoku sú známa vec aj u ľudí. Záleží ako dlho mlieko mala, koľko ste ju dojili a tak. Všeobecne ale platí, že sa treba správať chladnokrvne a každý deň dojenie skúšať a normálne vemeno aspoň masírovať. Takouto stimuláciou je možné navodiť laktáciu aj u kozy, ktorá nemá práve mladé, ale jej nejaké sirotky podstrčíme. Teda vytvoríte tzv. dopyt po mlieku a koza vám odpovie. Umelé spustenie laktácie je normálna vec. Teda aj obnovenie musí ísť. Skúsil by som trochu šrotu, melasu, masírovanie reflexných plôch mliečnych žliaz na zadných nohách okolo kotníkov z vnútornej strany ťahavým pohybom smerom hore - toto funguje perfektne. Pri problémoch s vemenom, ako je zdurenie alebo „úval“, pomôže oddájanie a masáž bravčovou masťou, prípadne s pridaním postrúhaného koreňa kostihoja.

tags: #starostlivost #o #kozu #matky