Starostlivosť o dieťa po rozvode: Rady a tipy pre manželov

Aj keď život nie je prechádzka ružovou záhradou a vzťahy nie sú vždy jednoduché, bohužiaľ sa často stane, že partneri nevidia dôvod žiť spolu ďalej, a nasleduje rozchod alebo rozvod. Ak z tohto vzťahu vzišli aj deti, spustí sa lavína procesov o úprave práv a povinností k maloletým.

V prípade, ak máte dieťa - narodené buď počas manželstva alebo v partnerskom vzťahu, rozvodom manželstva, či rozchodom však neprestávate byť rodičmi. Týmito ostávate už navždy. Preto je nevyhnutné riešiť otázku úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode manželstva, resp. po rozchode.

Tri formy starostlivosti o dieťa po rozvode

Slovenský právny poriadok pozná tri základné formy starostlivosti o dieťa po rozvode:

1. Osobná starostlivosť jedného z rodičov
2. Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov
3. Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov (novinka od 1.1.2023)

Súd pri rozhodovaní o forme osobnej starostlivosti alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

1. Osobná starostlivosť jedného z rodičov

Osobná starostlivosť o dieťa na čas po rozvode manželstva znamená, že dieťa je zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov (teda ten sa o dieťa bude osobne starať). Súd určí, akým spôsobom má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Taktiež určí konkrétne časové úseky styku rodiča s dieťaťom (napríklad: dieťa je s rodičom každý párny víkend v mesiaci od piatka do nedele), resp. styk rodiča sa neupraví, teda rodič ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti nebude mať striktne upravený čas styku s dieťaťom, ale bude ho mať vlastne neobmedzený a dopredu neurčený. Avšak aj súd, aj Vy ako rodičia, by ste mali brať ohľad na najlepší záujem dieťaťa a snažiť sa dohodnúť. V prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napr. víkendy, prázdniny, sviatky a pod., tak o tomto časovom rámci rozhoduje tiež súd.

2. Striedavá osobná starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť o dieťa, ako inštitút zavedený do slovenského právneho poriadku novelou zákona o rodine č. 217/2010 Z.z., predstavuje moderný prístup k zabezpečeniu potrieb dieťaťa po rozchode či rozvode rodičov. Tento model umožňuje dieťaťu pravidelne tráviť čas s oboma rodičmi, čím sa snaží posilniť a udržať ich vzájomný vzťah a zabezpečiť dieťaťu stabilitu a pocit istoty v oboch domácnostiach.

Striedavá osobná starostlivosť o dieťa na čas po rozvode manželstva znamená, že dieťa je zverené do osobnej starostlivosti oboch rodičov. Jednoducho povedané, striedavka znamená, že dieťa je striedavo s každým z rodičov v určitom pravidelnom časovom intervale, počas ktorého sa rodič o dieťa osobne stará a zabezpečuje všetky jeho potreby. Doba, ktorú trávi dieťa u každého z rodičov, môže byť určená rôzne, a to v závislosti od potrieb dieťaťa, jeho veku, záľub, školských povinností či mimoškolských aktivít.

Právne rámce a zákonné predpoklady

Základným právnym predpokladom pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa neho, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Kľúčovým prvkom je tu najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý musí byť vždy na prvom mieste.

Dôležité je aj to, že súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa, aj keď s ňou nesúhlasí jeden z rodičov. Nesúhlas druhého rodiča, ktorý nie je podložený relevantnými a racionálnymi dôvodmi, pre ktoré by nemohlo byť dieťa zverené do striedavej starostlivosti, nemôže byť automaticky dôvodom na zamietnutie návrhu. Rodič, ktorý nesúhlasí, musí svoj nesúhlas odôvodniť a preukázať, že zverenie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa.

V praxi to znamená, že súd pri rozhodovaní zohľadňuje široké spektrum faktorov. Medzi ne patria najmä:

• Citové väzby dieťaťa: Súdy posudzujú, aké silné sú väzby dieťaťa na oboch rodičov a ako by striedavá starostlivosť ovplyvnila tieto väzby.
• Vývinové potreby dieťaťa: Zohľadňujú sa nielen základné materiálne potreby (strava, bývanie, zdravotná starostlivosť), ale aj potreby spojené s rozvojom osobnosti dieťaťa, formovaním morálnych zásad a vzťahov.
• Stabilita budúceho výchovného prostredia: Súd skúma, či obaja rodičia dokážu dieťaťu poskytnúť stabilné a podnetné prostredie, a to aj s ohľadom na prípadných nových partnerov rodičov a ich rodiny.
• Schopnosť rodičov dohodnúť sa: Kľúčová je schopnosť rodičov spolupracovať, komunikovať a dohodnúť sa v otázkach výchovy a starostlivosti o dieťa. Rodič, ktorý nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, môže byť považovaný za menej výchovne spôsobilého.
• Názor dieťaťa: Súdy zisťujú názor dieťaťa s ohľadom na jeho vek a vyspelosť. Toto je dôležité najmä pri starších deťoch, ktoré už dokážu vyjadriť svoje želania.

Praktické aspekty striedavej starostlivosti

Zákon síce neustanovuje presný časový harmonogram striedania sa rodičov v starostlivosti o dieťa, ani jeho pravidelnosť či proporčnosť. V praxi sa však najčastejšie stretávame s týždennými alebo dvojtýždennými intervalmi. Pri školopovinných deťoch je často preferovaný model, ktorý minimalizuje narušenie ich dochádzky do školy a predškolského zariadenia. Model 2-2-3-2-2-3 týždne alebo podobné variácie sa často považujú za optimálne, aby sa zabezpečil plynulý prechod medzi domácnosťami.

Okrem časového rozdelenia je dôležité zvážiť aj ďalšie praktické aspekty:

• Bydlisko rodičov: Ideálna situácia je, ak rodičia žijú v relatívne blízkej vzdialenosti, čo uľahčuje logistiku a zabezpečuje kontinuitu vzdelávania a záujmových aktivít dieťaťa. V prípade vzdialených bydlísk môže byť striedavka menej vhodná, najmä ak by to znamenalo zmenu školy.
• Komunikácia medzi rodičmi: Efektívna a otvorená komunikácia je pre úspešnú striedavku nevyhnutná. Rodičia si musia pravidelne vymieňať informácie o zdravotnom stave dieťaťa, jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a iných dôležitých záležitostiach.
• Prispôsobenie životného štýlu: Rodičia musia byť pripravení prispôsobiť svoj pracovný aj osobný život potrebám striedavej starostlivosti. To môže znamenať flexibilnejší pracovný čas, úpravu dovoleniek a pod.
• Dva plnohodnotné domovy: Cieľom striedavky je, aby dieťa malo v oboch domácnostiach pocit istoty a komfortu, a aby obe domácnosti považovalo za svoj domov. To si vyžaduje zabezpečenie dostatočného množstva oblečenia, hračiek, školských potrieb a vytvorenie podmienok pre plnohodnotný život dieťaťa. Naše deti nikam nechodia s batohmi, pri predávaní dám ich veci do ruky Peťovi a ony sa len radostne zvítajú s tatinom. Tento prístup si však tiež vyžaduje, aby vám ten druhý nešliapal na krk, či ste vrátili čapicu alebo topánky. My nemáme striktne rozdelené veci. Niečo je u mňa, niečo u Peťa. Bolo to brutálne ťažké.

Kedy striedavka nie je vhodná?

Napriek mnohým výhodám nie je striedavá osobná starostlivosť vhodná pre každé dieťa a každú rodinu. Medzi situácie, kedy sa striedavka neodporúča, patria:

• Deti s poruchami správania alebo citlivé na zmenu prostredia: Tieto deti vyžadujú predovšetkým stabilitu a predvídateľnosť, ktorú by časté striedanie prostredí mohlo narušiť.
• Vysoká miera konfliktu medzi rodičmi: Ak rodičia nie sú schopní spolupracovať a komunikovať, striedavka môže viesť k ďalším konfliktom a negatívne ovplyvniť dieťa. Stretávam sa s prípadmi, že si rodičia robia prieky. Keď je dieťa s matkou, ona osočuje otca, a keď je s otcom, on osočuje matku. Možno si myslia, že si tým dieťa naklonia na svoju stranu, ale to je omyl. Dieťa tým veľmi trpí. Treba si uvedomiť, že to malé stvorenie ľúbi oboch rodičov rovnako.
• Vzdialenosť medzi bydliskami rodičov: Veľké vzdialenosti môžu sťažiť logistiku a narušiť kontinuitu vzdelávania.
• Nevhodné výchovné prostredie u jedného z rodičov: Ak jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť dieťaťu adekvátnu starostlivosť, bezpečie a rozvoj, striedavka nie je vhodná.
• Vek dieťaťa: Striedavka pri bábätku neprichádza do úvahy, je potrebné to vymyslieť tak, ako to bolo v poriadku v prvom rade pre dieťa. Kým sú ešte v škôlke (do veku 7 rokov), sú silno napojené na mamu a je potrebné intenzívne pracovať predovšetkým s ňou.

Dôležité je tiež, aby striedavá starostlivosť nebola zneužívaná ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Ak jeden rodič dieťaťu dá na týždeň do ruky mobil, „aby mal pokoj“, a druhý rodič dáva dieťaťu mobil v obmedzenom režime, tak je normálne, že dieťa chce ísť tam, kde mu viacej povolia. Deti sa cítia najlepšie v prostredí, kde majú pozornosť, široké možnosti zábavy a rodič sa im veľa venuje. Niektorí rodičia bohužiaľ zneužívajú takéto situácie a otáčajú ich vo svoj prospech. Ani týmto dieťaťu nepomáhajú, práve naopak.

Dôležitosť dohody a súdneho schválenia

Ak sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti dohodnú, je nevyhnutné túto dohodu písomne spísať a predložiť súdu na schválenie. Dohoda bez schválenia súdu nie je vykonateľná a v prípade jej porušenia nie je možné iniciovať nútený výkon rozhodnutia. Súd schváli dohodu, ak je v najlepšom záujme dieťaťa. V prípade, ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne o striedavej starostlivosti súd na základe vyššie uvedených kritérií.

Pri striedavej osobnej starostlivosti sa výživné spravidla neurčuje, ak sú majetkové pomery rodičov porovnateľné a čas strávený s dieťaťom je rovnomerne rozdelený. Súd však môže určiť výživné, ak sú pomery diametrálne odlišné, alebo ak nie je čas rozdelený rovnomerne.

3. Spoločná osobná starostlivosť

Od 1.1.2023 je možná aj spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov (popri osobnej starostlivosti jedného z rodičov a striedavej osobnej starostlivosti). „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.“ (§ 24 ods. 2 Zákona o rodine).

Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do nášho právneho poriadku v roku 2023. Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje u koho a kedy budú deti, nie sú presne stanovené časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa.

Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že súd nezasahuje do toho, v akej miere a v akých časových úsekoch sa budú rodičia starať o dieťa. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súd môže autoritatívne rozhodnutie nahradiť dohodou rodičov. Spoločná osobná starostlivosť je rovnocenná s ďalšími formami starostlivosti o deti a môžu ju aplikovať v praxi aj nezosobášení partneri.

Výživné na deti

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Miera potrieb maloletého dieťaťa je rôzna. Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, podľa jeho schopností, zdravotného stavu, formy prípravy na budúce jeho povolanie.

Rodičovské práva a povinnosti do rozvodu

Ak by ste bránili v čase do rozvodu manželstva otcovi dieťaťa vo výkone jeho rodičovských práv, resp. by ste sa s ním nedohodli na tom, ako sa bude s dieťaťom stretávať, resp. starať sa o neho, môže Váš manžel podať na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva.

Presťahovanie s maloletým dieťaťom v rámci územia SR zákon o rodine výslovne neupravuje. Čo však explicitne uvádza, je, že o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sa majú rodičia maloletého dieťaťa dohodnúť, v opačnom prípade rozhodne súd na návrh jedného z nich.

Vy ako jeden z rodičov totiž nemôžete samostatne určovať, či, kedy a za akých podmienok odovzdáte dieťa svojmu manželovi - zákon vychádza z princípu, že rodičovské práva a povinnosti prislúchajú obom rodičom a to v rovnakej miere. Ak by ste sa dohodnúť nevedeli, potom viete predmetné vyriešiť do času, kým nebude rozvod právoplatný, tak, že podáte na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým môžete žiadať zveriť maloleté dieťa vám do výlučnej starostlivosti, s tým, že vašej manželke bude umožnené sa s vašim dieťaťom stýkať. Súd by však v takomto prípade rozhodoval aj o povinnosti platiť výživné na dieťa.

Totiž ako uvádzate, neustále presúvanie dieťaťa z jednej materskej školy do inej nemusí byť v záujme maloletého, pričom práve záujem dieťaťa má byť prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní týkajúcom sa maloletého dieťaťa.

Dopad na dieťa

Pokiaľ dieťa vyrastá s oboma rodičmi niekoľko rokov a po rozchode či rozvode žijú v rovnakom meste, tak je podľa mňa vhodné zvoliť striedavú starostlivosť. Ako to prežíva? To je v prvom rade na rodičoch. Tak ako sa správajú rodičia, tak sa väčšinou bude správať aj dieťa. Je na nás rodičoch, aké vzorce správania svojim deťom zanecháme. Pokiaľ naše vzťahy budú zlé, dieťa si to so sebou ponesie celý život. Každá hádka, prieky, osočovanie, to všetko mu ubližuje. Po rozchode zväčša prevládajú u bývalých partnerov emócie. Áno, po rozchode majú obaja dôvody, prečo sa na seba hnevať, ale dieťa za žiadny z nich nemôže. Nezhody tiež vznikajú, keď si jeden z rodičov nájde nového partnera a druhý nie. Opäť sa jeden z nich zľakne, že keď dieťa bude u toho druhého v prostredí „kompletnej zostavy“, tak ho bude strácať alebo že mu ho dokonca budú chcieť zobrať. Alebo ak matka dieťa učí, že jej nový priateľ je ocko - toto nikdy nerobte. Dieťa je zmätené a opäť mu to len ubližuje.

Ak to robia vám, nebojte sa. Snažme sa, aby malo dieťa pozitívne vzory, aby žilo v prostredí zdravých vzťahov, pretože práve ono je tá najväčšia motivácia a dar v živote človeka. Keď je dieťa napríklad u matky, mala by sa o otcovi vyjadrovať v dobrom, užívať si naplno spoločné chvíle a dať dieťaťu svoj čas, pozornosť a lásku. To najviac, čo môžeme dieťaťu dať, je náš čas. Mal by sa vždy podporovať vzťah s mamou, keď je dieťa práve s otcom a naopak. Moja skúsenosť je, že keď už deti sú u otca, je im tam dobre. Preto je dôležité podporovať vzťahy. To znamená nehovoriť škaredo o otcovi, mať v úcte, čo si deti prinesú od neho, či už sú to batohy, topánky, či zabudnuté jedlo v alobale. Aby nevideli, že tým mama opovrhuje alebo fľochne, že nič také otrasné v jej byte nebude. To si však musí vyžadovať veľkú sebakontrolu. O tom to však je! Vyžaduje sa veľmi veľká sebadisciplína na oboch stranách. Potrebujete mať dohodnuté všetky detaily ohľadom príchodov, odchodov, čo zobrať so sebou a čo nie. Ten druhý to musí rešpektovať.

tags: #starostlivost #o #dieta #manzelky