Slovenský dôchodkový systém čakajú ťažké časy. Populácia stárne, rodí sa rekordne málo detí a počet pracujúcich rýchlo klesá. V kontexte toho, že pod Tatrami máme jeden z najvyšších deficitov verejných financií, aj kvôli 13. dôchodkom, a zároveň druhú najrýchlejšie starnúcu populáciu v celej Európskej únii, je práve toto starnutie populácie problém, ktorý budú musieť politici, či chcú alebo nechcú, časom vyriešiť.
Dôchodkový systém na Slovensku má rázne trhliny. Primárnym problémom je fakt, že populácia na Slovensku stárne a rodí sa stále menej detí, ktoré môžu časom prispievať na budúce dôchodky. Minulý rok sa narodilo o 10 tisíc detí menej ako pred 4 rokmi. Pre porovnanie, v 70-tych rokoch počas baby boomu sa ročne rodilo okolo 100 tisíc detí, kým dnes to nie je ani polovica. Konkrétne v minulom roku sa toto číslo pohybovalo na úrovni 46 tisíc, čo je takmer 5% medzročného poklesu a čo vyznieva horšie, ide o najnižší ročný počet narodených detí v histórii samostatného Slovenska.
Potrebné "nepopulárne opatrenia"
Riešiť sa to dá viacerými spôsobmi. Buď bude musieť Slovensko znížiť dôchodky alebo zrušiť niektoré z dôchodkov, zvýšiť sociálne odvody, šetriť niekde inde, prijať veľmi veľa prisťahovalcov, aby sa zvýšil počet pracujúcich, alebo to najjednoduchšie, zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Budúce vlády budú musieť prijať tzv. nepopulárne opatrenia.
Starnutie populácie a zvýšenie veku odchodu do dôchodku nie je iba náš problém. Je to všeobecný problém, no v spojení s veľmi štedrým dôchodkovým systémom na Slovensku je to až alarmujúce.
Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku v Európe
Najjednoduchšou možnosťou je zvýšenie veku, kedy budú ľudia odchádzať do dôchodku a takéto reformy už začalo implementovať viacero krajín Starého kontinentu. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predpokladá, že priemerný vek odchodu do dôchodku v Európskej únii bude v roku 2060 67 rokov, no mnohé krajiny budú atakovať 70 rokov a viac.
Napríklad Dánsko už rozhodlo, že zvýši vek odchodu do dôchodku na 70 rokov už do roku 2040. Druhou stranou mince je fakt, že vďaka medicíne a lepšej životnej úrovni sa zvyšuje aj priemerná dĺžka života a práve tá je dôležitá pre výpočet veku odchodu do dôchodku. Dánsky model je založený práve na tomto princípe - postupné a predvídateľné zvyšovanie veku v súlade s rastúcou dĺžkou života. Už od roku 2006 sa dôchodkový vek v krajine zvyšuje každých 5 rokov o 1 rok.
Podľa zástancov dánskeho prístupu môže zvýšenie dôchodkového veku priniesť viacero pozitívnych efektov. Po prvé, znížila by sa celková suma vyplácaných dôchodkov, keďže by sa skrátilo obdobie ich poberania. Zároveň by sa zvýšil podiel ekonomicky aktívnych ľudí aj vo vyššom veku, čo by posilnilo príjmy z daní a sociálnych odvodov. A napokon dlhší pracovný vek by ľuďom poskytol viac času na tvorbu vlastného dôchodkového zabezpečenia, čo by zvýšilo ich finančnú stabilitu v starobe.
Porovnanie dôchodkového veku na Slovensku a v Európe
V súčasnosti je priemerný vek odchodu do dôchodku na Slovensku pre ľudí narodených po roku 1967 64 rokov. Naši západní susedia a Česi majú podobný dôchodkový vek, no plánujú ho postupne zvyšovať do roku 2050 až na 67 rokov. Maďarsko a Poľsko sú na tom tiež podobne ako na Slovensku.
Medzi piatimi najväčšími ekonomikami v Európe má Francúzsko najnižší dôchodkový vek, a to 64 rokov a 8 mesiacov. V 23 krajinách muži a ženy odchádzajú do dôchodku v rovnakom veku. V ďalších 9 krajinách majú muži vyšší vek odchodu do dôchodku. Najväčšie rozdiely sú v Rakúsku a Poľsku, kde muži odchádzajú do dôchodku o 5 rokov neskôr ako ženy. Rozdiel väčší ako 3 roky majú ešte aj v Rumunsku, Maďarsku či Turecku. Podľa OECD sa do roku 2060 rozdiel v dôchodkovom veku medzi pohlaviami v Európe v podstate takmer vytratí, pričom zostane iba v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Turecku.
| Krajina | Dôchodkový vek (muži) | Dôchodkový vek (ženy) | Predpoklad OECD do 2060 |
|---|---|---|---|
| Slovensko | 64 | 64 | Zvýšenie |
| Česká republika | 64 | 64 | Až 67 |
| Maďarsko | 64 | 64 | Rozdiel ostane |
| Poľsko | 65 | 60 | Rozdiel ostane |
| Francúzsko | 64,6 | 64,6 | Zvýšenie |
| Dánsko | 67 | 67 | Až 70 do 2040 |
Demografické výzvy Slovenska
Prečo je táto téma vôbec dôležitá? Z jednoduchého dôvodu. Budeme sa pravdepodobne dožívať viac, no aj tak vymierame. To je všeobecný problém, no v spojení s veľmi štedrým dôchodkovým systémom je to až alarmujúce.
Kým prirodzený úbytok obyvateľstva trápi v podstate celú Európsku úniu, vo väčšine členských štátov populácia rastie vďaka prílevu cudzincov. To je však vo veľkom kontraste s našou krajinou. Podľa Eurostatu je Slovensko, rovnako aj so svojimi susedmi Poľskom a Maďarskom, jednou z 8 krajín, v ktorých minuloročný pokles obyvateľov bol väčší ako prílev cudzincov. Pre zaujímavosť, v tejto osmičke je až 7 krajín z bývalého sovietskeho bloku s výnimkou Talianska. Keďže v iných krajinách klesajúcu pôrodnosť kompenzujú cudzinci, vývoj demografie nie je až tak pesimistický ako u nás.
Princíp priebežného financovania a jeho zlyhanie
Náš súčasný dôchodkový systém totiž funguje na princípe priebežného financovania. Inak povedané, pracujúci odovzdávajú odvody do prvého piliera, z ktorého pristanú peniažky terajším seniorom. Kedysi tento systém fungoval, pretože na jedného dôchodcu ešte v roku 2005 pripadalo 5 pracujúcich, dnes sú to iba dvaja.
Priemerný dôchodok na Slovensku sa pritom od roku 2019 zvýšil o takmer polovicu na 701 eur. Aj napriek tomuto rastu patrí na starom kontinente medzi tie nižšie. Napríklad susedia Česi majú v prepočte na eurá priemerný dôchodok 853 eur. Výborným meradlom je tzv. miera náhrady mzdy po odchode do dôchodku, inými slovami, pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde.
Hrubá miera náhrady priemernej mzdy na Slovensku predstavuje 77%. Avšak tento prepočet neberie platy všetkých vekových skupín, takže trošku skresľuje, no aj tak. Slováci síce majú menšie dôchodky v absolútnych číslach, ale penzia im pokryje väčšiu časť toho, čo zarábali pred odchodom do dôchodku v porovnaní s inými členskými krajinami. Sme dokonca spolu s Maďarskom na 5. mieste. Z V4 sú na tom najhoršie práve Česi, s mierou náhrad na úrovni 56%. Mimochodom v Rakúsku je to ešte menej, 55%.
Otázka je, či si takéto štedré dôchodky vzhľadom na nepriaznivý vývoj demografie a problémom v ekonomike môžeme dovoliť, a to aj napriek tomu, že sa nám bude výrazne zvyšovať vek odchodu do dôchodku.
Predpokladaný kolaps systému a vplyv "Husákových detí"
Podľa viacerých analytikov na základe súčasného trendu sa pracovná sila do roku 2035 zmenší o 7%. V jednoduchosti povedané, práceschopných ľudí vo veku 18 až 64 rokov bude o približne 200 tisíc menej ako je v súčasnosti. Pomer pracujúceho človeka na jedného poberateľa dôchodku sa tak dostane do fázy, kedy sa systém s veľkou pravdepodobnosťou zrúti.
Problém číslo 2 sú tzv. husákové deti, populačne silné ročníky, ktoré čoskoro začnú poberať dôchodky. Podľa Eurostatu počet obyvateľov starších ako 64 rokov vzrastie do roku 2035 až o 20%. Takže, nielenže Sociálna poisťovňa príde o veľkú časť ľudí, ktorí do systému nalievajú peniaze, veľmi veľká časť týchto ľudí prejde na stranu druhú, teda budú naopak zo Sociálnej poisťovne peniaze vyťahovať. Podľa analytikov sa tak strana výdavkov nafúkne až o pätinu. Už dnes je deficit Sociálnej poisťovne 3 miliardy eur. Vláda pomohla zadotovať poisťovňu 2 miliardami a 700 miliónmi eur.
Čo ak sa sociálne zabezpečenie minie a nemôžete odísť do dôchodku?
Vplyv ekonomického rastu a verejných financií
Vyšší hospodársky rast by pomohol, keďže okrem iného, pracujúci ľudia by odvádzali viac skrz odvody, no ten sa aj tým, že sa zvýšili odvody do Sociálnej poisťovne, zabrzdil, nehovoriac o dani z transakcií a iných antiprorastových opatreniach. OECD nedávno výrazne zhoršila slovenskú prognózu tohtoročného rastu ekonomiky. Na konci vlaňajška ešte očakávala zvýšenie HDP o 2,4%. V aktuálnom výhľade to už je iba 1,4%.
Deficit verejných financií je na úrovni 5,3%, mimochodom, štvrtý najhorší v Európskej únii. Cieľom konsolidačného balíčka bolo jeho zníženie z 5,3% na 4,7% HDP. No realita je zníženie na 5,2% HDP a potrebných ďalších 5 miliárd eur. Bez toho deficit vzrastie na 6%, na čo poukazuje koniec koncov aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Odporúčania pre budúcnosť
Čo z toho vyplýva? V prvom rade, založte si druhý pilier, ak ho ešte nemáte. Ak ste mladí, nastavte si indexové alebo akciové fondy, nie dlhopisové. Ideálne, ak nechcete pracovať do 68-ky alebo nedajbože do 70-ky, investujte si aj sami.