Rodine, ako základnej bunke spoločnosti, je poskytovaná potrebná ochrana, ktorá presahuje hranice vnútroštátnych legislatív jednotlivých členských štátov a dosahuje nadnárodnú úroveň. Jedným z najdôležitejších účelov rodiny je vytvárať prirodzené a zdravé prostredie pre vývoj detí. V zmysle čl. 24 Charty Európskej únie majú všetky deti právo na takú starostlivosť a ochranu, ktorá je potrebná pre ich blaho.
Zásahy štátu do rodinného prostredia
V tejto súvislosti vystupuje do popredia otázka: Čo v prípade, ak rodina túto svoju úlohu nenapĺňa a práve naopak, stáva sa pre dieťa tým najnevhodnejším a najnezdravším prostredím? Najzávažnejšou formou zásahu štátu do rodiny je odňatie dieťaťa z prirodzeného prostredia jeho biologickej rodiny. Intervenčné opatrenia štátu v tejto oblasti možno rozčleniť na podporné a invazívne. Odňatie dieťaťa biologickým rodičom, resp. odňatie rodičovských práv a povinností k dieťaťu, tak predstavuje najzávažnejšie invazívne opatrenie štátu.
V zmysle čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života. Štátny orgán môže do výkonu tohto práva zasahovať len v prípadoch, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné vo verejnom záujme. V zmysle čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa musia všetky zmluvné štáty tohto Dohovoru zabezpečiť, aby dieťa nebolo oddelené od svojich rodičov, okrem prípadov, keď je to nevyhnutné pre najlepšie záujmy dieťaťa.
Formy náhradnej starostlivosti na Slovensku
Slovenská legislatíva upravuje rôzne formy náhradnej starostlivosti, pričom kladie dôraz na zabezpečenie čo najvhodnejšieho prostredia pre vývoj a výchovu dieťaťa. Zákon č. 36/2005 Z. z. jasne stanovuje, že náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Tento princíp vychádza z presvedčenia, že dieťa má najlepšie podmienky pre svoj vývoj v rodinnom prostredí.
Náhradná osobná starostlivosť
Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd pri zverení uprednostňuje predovšetkým príbuzných maloletého dieťaťa, najmä starých rodičov. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom a ich vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
| Forma starostlivosti | Charakteristika |
|---|---|
| Náhradná osobná starostlivosť | Uprednostňuje sa rodinné prostredie a príbuzní dieťaťa. |
| Pestúnska starostlivosť | Má trvalejší charakter, nevzniká pri nej pracovnoprávny vzťah. |
| Ústavná starostlivosť | Krajné riešenie pri vážnom ohrození vývoja dieťaťa. |
Ústavná starostlivosť ako krajné riešenie
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak sú splnené určité podmienky. Konkrétne, ak je výchova maloletého dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov. Centrum pre deti a rodiny je prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti. Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku.
Ochrana práv cudzincov a detí v migračnej situácii
Liga za ľudské práva sa snaží, aby Slovensko prestalo zaisťovať rodiny s deťmi. Sme presvedčené, že deti nepatria do väzenia a nemajú trpieť za chyby svojich rodičov. Výbor OSN pre práva dieťaťa opakovane skonštatoval, že zaistenie nikdy nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Bez ohľadu na podmienky, v ktorých sú deti držané, viaceré štúdie ukázali, že zaistenie má zásadný a negatívny dopad na zdravie detí a ich vývoj.