Starostlivosť o deti a dospelých v zariadeniach sociálnych služieb (DSS) na Slovensku je komplexná oblasť, ktorá sa riadi rozsiahlym legislatívnym rámcom a neustále sa vyvíja s cieľom zabezpečiť kvalitnú a dôstojnú starostlivosť pre osoby, ktoré ju potrebujú. Tento článok poskytuje prehľad kľúčových aspektov legislatívy a aktuálnych trendov v tejto oblasti, s dôrazom na deinštitucionalizáciu a prechod na komunitnú starostlivosť.
Legislatívny rámec sociálnych služieb
Základným právnym predpisom upravujúcim poskytovanie sociálnych služieb na Slovensku je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2009. Tento zákon zrušil predchádzajúci zákon č. 195/1998 Z. z. a priniesol zásadné zmeny v systéme poskytovania sociálnych služieb. Zákon o sociálnych službách definuje jednotlivé druhy sociálnych služieb, podmienky ich poskytovania, práva a povinnosti poskytovateľov a prijímateľov sociálnych služieb, ako aj systém financovania a kontroly kvality sociálnych služieb.
Kľúčové ustanovenia zákona o sociálnych službách
- Register poskytovateľov sociálnych služieb: Podľa zákona o sociálnych službách môže obec, právnická osoba zriadená alebo založená obcou, právnická osoba zriadená alebo založená vyšším územným celkom (VÚC) a iná osoba poskytovať sociálne služby len na základe zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý vedie VÚC. Žiadosť o zápis do registra sa podáva písomne VÚC, v ktorého územnom obvode je miesto poskytovania sociálnej služby.
- Povinnosť mlčanlivosti: Zamestnanci VÚC a zamestnanci poskytovateľa sociálnej služby sú povinní pri poskytovaní sociálnych služieb zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s poskytovaním sociálnych služieb a plnením úloh ustanovených zákonom. Táto povinnosť trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Informácie môžu poskytnúť len v prípade ohrozenia života alebo zdravia prijímateľa sociálnej služby, alebo ak to vyplýva z osobitných predpisov.
- Priorita komunitných služieb: Zákon o sociálnych službách uprednostňuje komunitné sociálne služby pred inštitucionalizovanými a kladie dôraz na rozvoj terénnych sociálnych služieb.
Typy zariadení sociálnych služieb (DSS)
Legislatíva rozlišuje niekoľko typov zariadení sociálnych služieb, ktoré poskytujú starostlivosť rôznym cieľovým skupinám:
- Zariadenie pre seniorov: Poskytuje starostlivosť osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, alebo potrebuje starostlivosť v tomto zariadení z iných vážnych dôvodov. Pôvodne sa nazývalo domov dôchodcov.
- Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS): Poskytuje starostlivosť na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu. Slúži napríklad počas dovolenky alebo doliečovania.
- Domov sociálnych služieb (DSS): Poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V, alebo nevidiacej alebo prakticky nevidiacej osobe, ktorej stupeň odkázanosti je najmenej III.
- Špecializované zariadenie: Poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V.
- Liečebňa (oddelenie) dlhodobo chorých: Poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom s komplikáciami chronických chorôb, ktorí nevyžadujú intenzívne vyšetrovanie a liečbu, ale potrebujú každodennú lekársku vizitu, ošetrovanie alebo rehabilitáciu.
- Lôžkové hospice: Poskytujú paliatívnu starostlivosť v samostatnej budove. Odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom a možnosťou ubytovania blízkej osoby.
Starostlivosť o deti do troch rokov v zariadeniach DSS
V zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov, ktoré poskytujú službu na zosúladenie rodinného a pracovného života, sa poskytuje starostlivosť pre deti do troch rokov veku, resp. do 31. augusta bezprostredne nasledujúceho po dovŕšení troch rokov dieťaťa, najdlhšie do konca kalendárneho roka, v ktorom dieťa dovŕši tri roky. Poskytovateľ je povinný prevádzkovať sociálnu službu v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov najmenej v rozsahu ôsmich hodín počas pracovného dňa. Menší časový rozsah možno dohodnúť na základe individuálnych potrieb a požiadaviek rodiča v zmluve o poskytovaní sociálnej služby s konkrétnym poskytovateľom (§ 13 ods. 2 zákona o sociálnych službách).
Zriaďovateľ je povinný poskytovať starostlivosť v jednej dennej miestnosti (herňa a spálňa spolu) alebo v herni a spálni, ak je spálňa stavebne oddelená, najviac 12-tim deťom. Tento počet je možné zvýšiť o tri deti na celkový počet detí v miestnosti 15, ak v skupine detí nie je dieťa mladšie ako jeden rok (32b ods.3 zákona o sociálnych službách). Novovzniknuté zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa musia spĺňať podmienku debarierizácie už pri registrácií.
Kvalifikácia personálu pre starostlivosť o deti do troch rokov
V prílohe č. 1 je ustanovený maximálny počet detí v zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov veku na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov. Právna úprava ukladá povinnosť dodržať počet 5 detí na jedného zamestnanca. Z celkového počtu zamestnancov musí byť 75 % odborných zamestnancov. Zvyšných 25 % môžu tvoriť obslužní zamestnanci, napr. upratovačka, kuchárka.
Ak sa v zariadení poskytuje starostlivosť dieťaťu do jedného roka, musí jeden opatrovateľ detí spĺňať podmienky na výkon zdravotníckeho povolania sestry, pôrodnej asistentky alebo zdravotníckeho asistenta. Kvalifikačné predpoklady pre opatrovateľa detí v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa stanovujú, že opatrovateľom detí môže byť fyzická osoba, ktorá má úplné stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania, ktorého odborné zameranie obsahuje v súlade s obsahom vzdelávania a profilom absolventa teoretické poznatky a praktické zručnosti z oblasti starostlivosti o dieťa v rozsahu podľa tohto zákona. Ide napríklad o študijné odbory vychovávateľsko-opatrovateľská činnosť, učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo alebo študijný odbor zdravotnícky asistent ustanovené vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 64/2015 Z. z. o sústave odborov vzdelávania a o vecnej príslušnosti k odborom vzdelávania.
Opatrovateľom detí môže byť však aj fyzická osoba, ktorá má ukončený stupeň vzdelania, ktorým je úplné stredné všeobecné stredoškolské vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, ktoré nemá odborné zameranie na oblasť starostlivosti o dieťa, napr. gymnázium a absolvovala ďalšie vzdelávanie v podobe najmenej 220 hodinového akreditovaného kurzu opatrovania detí do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa za účelom splnenia kvalifikačných predpokladov, pri rešpektovaní osobitných požiadaviek na odbornú starostlivosť o deti týchto vekových kategórií. Ak má zariadenie záujem prijať do pracovnoprávneho vzťahu osobu, ktorá má ukončené úplné stredné vzdelanie, teda maturitu, môže tak urobiť za predpokladu, že táto osoba začne do šiestich mesiacov od vzniku pracovnoprávneho vzťahu navštevovať akreditovaný kurz opatrovania detí najmenej v rozsahu 220 hodín a absolvuje tento akreditovaný kurz do dvanástich mesiacov od vzniku pracovnoprávneho vzťahu. Právna úprava ustanovuje, že štatutárny zástupca zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku musí mať VŠ vzdelanie druhého stupňa, keďže ide o poskytovanie sociálnej služby v kolektívnom zariadení s nevyhnutnosťou zabezpečenia náležitých prevádzkových podmienok, a to vrátane personálneho, materiálno-technického a finančného zabezpečenia so súvisiacou zodpovednosťou za bezpečnosť, ochranu a náležitú starostlivosť o dieťa pri bezvýhradnom dodržiavaní práv dieťaťa.
Domovy sociálnych služieb (DSS) v praxi
Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Šintava (ďalej iba DSS pDaD v Šintave) poskytuje sociálne služby podľa zákona o sociálnych službách. V DSS pDaD v Šintave zabezpečujeme poskytovanie sociálnych služieb, ktoré pomáhajú jednotlivcom, resp. ich rodinným príslušníkom, riešiť takú nepriaznivú sociálnu situáciu, ktorá ohrozuje občana odkázaného na pomoc inej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzuje jeho schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy, pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav.
Kapacita a formy poskytovaných služieb
Kapacita zariadenia v Šintave je 14 prijímateľov sociálnych služieb:
- 6 miest pre pobytovú formu sociálnej služby celoročnú,
- 6 miest pre pobytovú formu sociálnej služby týždennú,
- 2 miesta pre ambulantnú formu sociálnej služby.
V zariadení tiež zabezpečujeme poskytovanie odľahčovacej služby.
Odborné a obslužné činnosti
V DSS pDaD v Šintave poskytujeme a zabezpečujeme odborné a obslužné činnosti.
Odborné činnosti:
- Základné sociálne poradenstvo: Napomáha posúdeniu povahy problému prijímateľa sociálnej služby a poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci.
- Pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (opatrovanie): Cieľom odborného personálu v DSS pDaD v Šintave je zabezpečiť kvalitné opatrovanie podľa moderných odborných konceptov a postupov a zlepšiť tak kvalitu života prijímateľov sociálnych služieb v zariadení. Proces sa vzťahuje na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia a riadi sa Metodickou príručkou opatrovateľského procesu, Modelom Moniky Krohwinkel, štandardami opatrovania. Bazálnu stimuláciu realizuje vyškolený opa/oše personál. Masáže realizuje vyškolená opatrovateľka.
- Sociálna rehabilitácia: Odborná činnosť, ktorá sa poskytuje za účelom podpory samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti prijímateľa sociálnej služby a to nácvikom zručností, aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. V sociálnej rehabilitácii využívame prvky ergoterapie, arteterapie, muzikoterapie, dramatoterapie, alternatívnej komunikácie a prvky pohybovej terapie.
- Ošetrovateľská starostlivosť v zariadení: Je poskytovaná v súlade s platnou legislatívou, formou ošetrovateľského procesu v súlade s vypracovanými ošetrovateľskými štandardmi a na základe Metodickej príručky riadenia ošetrovateľského procesu v sociálnych službách. Ošetrovateľská starostlivosť v zariadení je zameraná na uspokojovanie bio-psycho-sociálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je zabezpečené v rozsahu ošetrovateľských výkonov a v prípade potreby na základe zmluvy s Agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) Sereď.
- Rozvoj pracovných zručností: Cieľom rozvoja pracovných zručností v zariadení je podporiť v maximálnej miere aktivizáciu a samostatnosť prijímateľov sociálnych služieb, pomôcť im pri osvojovaní si pracovných návykov a zručností pri vykonávaní rôznych pracovných aktivít. Prijímateľovi sa poskytuje výber pracovných aktivít podľa jeho záujmu, schopností a zručností. Techniky pracovnej terapie sa zameriavajú na rozvoj fyzických, mentálnych schopností ako aj rozšírenie pracovného potenciálu prijímateľov sociálnych služieb.
Obslužné činnosti:
- Ubytovanie: Poskytujeme v 3-posteľových izbách, poskytujeme vecné plnenie spojené s ubytovaním, zabezpečujeme i možnosť užívať spoločné priestory vrátane kuchynky s vybavením. Interiérové priestory celého zariadenia vrátane priestorov na terapie sú bezbariérové.
- Stravovanie: Zabezpečujeme vlastnou stravovacou prevádzkou v súlade so zásadami zdravej výživy a s prihliadnutím na zdravotný stav fyzických osôb (diétne a špeciálne stravovanie) aj s využitím služby hromadného stravovania s dovozom počas víkendov, resp. sviatkov.
- Upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva: Je realizovaná personálom.
Ďalšie a doplnkové služby
DSS pDaD v Šintave vytvára podmienky aj na ďalšie činnosti, ako je príprava stravy (capucino, káva a i.) a záujmovú činnosť. Utvárajú sa podmienky na úschovu cenných vecí. K rozšíreniu spektra poskytovanej sociálnej služby patria aj voľno-časové aktivity a záujmové činnosti. Zariadenie poskytuje prijímateľom možnosť výberu z kultúrno-spoločenských podujatí, športovej činnosti a rekreačnej činnosti.
DSS pDaD v Šintave umožňuje využívanie doplnkových služieb ako externý kaderník, pedikúra, voľnočasové aktivity mimo zariadenia s doprovodom a religiozita individuálna alebo skupinová. Zariadenie ďalej umožňuje, aby boli prijímatelia sociálnych služieb sprevádzaní pri umieraní a to najmä rodinnými príslušníkmi, priateľmi a kňazom.
Príklady zariadení DSS na Slovensku
Trenčiansky kraj je zriaďovateľom dvoch domov dôchodcov - domovov sociálnych služieb s celoročným pobytom. DD-DSS s kapacitou 160 miest sa nachádza na Hoštinskej ul. v MČ Púchov, DD-DSS s kapacitou 56 je situovaný na ul. J. Smreka v MČ Horné Kočkovce. V meste na Štefánikovej ul. sa nachádza detský domov (od 1.1.2004 v zriaďovateľskej pôsobnosti ÚPSVaR Trenčín), ktorého kapacita je 34 detí. V mestskej časti Nosice poskytuje ústavnú starostlivosť pre deti a mládež vo veku od 3 do 26 rokov domov sociálnych služieb s kapacitou zariadenia 35 miest. Sociálne služby obyvateľom mesta poskytujú i iné organizácie, ako napr. miestna organizácia Červeného kríža.
DSS Integra Bratislava a Senec
Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Integra, Tylova 21, 831 04 Bratislava s detašovaným pracoviskom v Senci, Lichnerova 86 je rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja. Zariadenie bolo pôvodne detašovaným pracoviskom vtedajšieho Ústavu sociálnej starostlivosti na Sibírskej ulici. V roku 1992 sa detašované pracovisko odčlenilo a stalo sa samostatnou organizáciou s právnou subjektivitou. Na vzniku DSS Integra sa významnou mierou podieľali rodičia detí, ktorí tiež prispeli k získavaniu finančných prostriedkov od sponzorov. Získané finančné prostriedky pomohli priestory bývalej materskej školy zveľadiť a vybaviť špeciálnymi pomôckami.
Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Integra poskytuje starostlivosť 38 imobilným klientom s ťažkým mentálnym a telesným postihnutím a v mnohých prípadoch aj so zmyslovým handicapom v dennom, týždennom a celoročnom pobyte a 12 klientom s kombinovaným ťažkým zdravotným postihnutím v detašovanom pracovisku v Senci. Špeciálnu a komplexnú starostlivosť o klientov zabezpečuje tímová spolupráca psychológa, liečebného pedagóga, sociálnych terapeutov, zdravotníkov, rehabilitačných zamestnancov a mnohých ďalších. Napriek ťažkému postihnutiu sa klienti zúčastňujú aj na športových aktivitách akými sú plávanie a boccia. Významnou aktivitou je spolupráca s dobrovoľníckymi organizáciami a realizácia Medzinárodných dobrovoľníckych táborov, kedy sa na pôde Integry stretáva viacero mladých ľudí z celého sveta.
V Domove sociálnych služieb pre deti sa dospelých poskytujeme sociálne služby pobytovou formou a to celoročnou a týždennou sociálnou službou, ambulantnou formou sociálnej služby. Je tam 38 miest pre fyzické osoby od skončenia povinnej školskej dochádzky, od skončenia vzdelania za osobitných podmienok, od skončenia ďalšej prípravy na povolanie a ďalším dospelým občanom so zdravotným postihnutím od 25 rokov veku, ak sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. alebo pre fyzické osoby s duševnými poruchami, ak sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č.
Deinštitucionalizácia a prechod na komunitnú starostlivosť
Deinštitucionalizácia je proces prechodu od inštitucionálnej starostlivosti ku komunitnej starostlivosti, ktorý sa na Slovensku realizuje od roku 2008. Cieľom je umožniť osobám so zdravotným postihnutím alebo seniorom žiť plnohodnotný život v prirodzenom prostredí komunity, podľa vlastného režimu a predstáv. Tento proces prechodu z jednej formy do druhej - deinštitucionalizácia, na Slovensku prebieha od roku 2008, ale podobné myšlienky sa realizujú už od 90. rokov minulého storočia. Zákon o sociálnych službách z roku 2008 je postavený tak, že komunitné sociálne služby majú jednoznačne prednosť pred inštitucionalizovanými a na prvom mieste máme rozvoj terénnych sociálnych služieb.
V sociálnych zariadeniach dlhodobého pobytu na Slovensku žije asi 55-tisíc ľudí, z toho 40-tisíc seniorov. Často ide o veľkokapacitné objekty s viac ako 200 klientmi vo veľkých, spoločných izbách. Psychická deprivácia ľudí žijúcich v uzavretom - inštitučnom - prostredí je bežný a častý jav. Alternatívou je komunitná starostlivosť. Deinštitucionalizácia je odchodom z uzavretej komunity do spoločnosti - do väčšej komunity, a vďaka jej podpore môže zdravotne znevýhodnená osoba alebo senior žiť plnohodnotne, podľa vlastného režimu a predstáv. Nemusí sa prispôsobovať organizácii, služby sa prispôsobia jeho potrebám.
Princípy deinštitucionalizácie
- Individualizácia: Služby sa prispôsobujú potrebám jednotlivca, nie naopak.
- Komunitná starostlivosť: Podpora života v bežnom prostredí, v komunite.
- Podpora nezávislosti: Zvyšovanie samostatnosti a nezávislosti prijímateľov služieb.
- Participácia: Zapájanie prijímateľov služieb do rozhodovania o svojom živote a do tvorby politík.
Národný projekt Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb
Slavomír Krupa momentálne pôsobí aj ako poradca Národného projektu (NP) Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb - Podpora transformačných tímov, ktorý sa na Slovensku realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Zapojí sa do neho postupne 96 zariadení sociálnych služieb. Predtým sa realizovali dva podobné národné projekty a jeden v rámci štrukturálnych fondov. Prostriedky na tento účel bolo možné čerpať aj v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) alebo v rámci Plánu obnovy. Tento projekt bol financovaný za podpory Európskej komisie.
Aktivity v rámci projektu
- Realizácia transformačných plánov prechod z inštitucionálnej starostlivosti na komunitnú.
- Podpora vzniku nových komunitných služieb (zariadenia podporovaného bývania, podpora samostatného bývania, rehabilitačné strediská, sprostredkovanie osobnej asistencie).
- Vzdelávanie zamestnancov zariadení sociálnych služieb v oblasti sociálnej rehabilitácie.
- Zlepšovanie podmienok ubytovania prijímateľov sociálnych služieb s mentálnym postihnutím vo vzťahu k ochrane ich súkromia.
Príklady dobrej praxe a výzvy
Viacero Domovov sociálnych služieb (DSS) už stavia byty pre svojich klientov, hoci tých, čo sa do nich už aj mohli presťahovať, zatiaľ nie je veľa. „Na Slovensku máme zatiaľ iba tri organizácie, ktoré dotiahli proces deinštitucionalizácie do fázy realizácie transformačného plánu,“ hovorí Krupa. Z nich iba DSS Slatinka pri Lučenci presťahovala všetkých klientov s mentálnym znevýhodnením z bývalého kaštieľa na okraji obce do nových bezbariérových bytov.
V Bratislavskom samosprávnom kraji sa do procesu zapojila asi polovica zo 14 zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. Podľa hovorkyne BSK Lucie Formanovej v nich žije spolu 1313 ľudí. Byty stavajú tri DSS a ich kapacita je dokopy rádovo desiatky miest. V Častej v okrese Pezinok už stoja dva byty pre 12 klientov DSS a Zariadenia podporovaného bývania Merema. DSS a zariadenie pre seniorov Rača postavilo dva byty s rovnakou kapacitou. DSS a zariadenie pre seniorov Kaštieľ v Stupave má kapacitu 166 miest a všetci klienti by sa mali postupne presťahovať do novopostavených objektov. Prvý stavajú v Záhorskej Bystrici - pre 30 klientov prevažne s Alzheimerovou chorobou a demenciou.
„Zachytili sme 93 organizácií, ktoré majú priestorový problém. Klienti v nich žijú vo veľkých spoločných izbách v nevyhovujúcich budovách. Celkovo ich však môže byť na Slovensku aj 300, zachytili sme však len tie, ktorých riaditelia majú záujem o zmenu,“ vysvetľuje Slavomír Krupa. Kaštieľ v Stupave je jedným z nich: predstavte si dlhú chodbu s izbami napravo - naľavo so spoločným sociálnym zariadením na konci chodby. Presťahovať klientov z inštitúcií do vhodnejšieho prostredia je len jeden aspekt procesu. „Národný projekt nie je nastavený na samotnú realizáciu presunu.
Deinštitucionalizácia, čiže prechod na komunitné služby, sa týka asi len 3 percent ľudí, odkázaných na pomoc, ktorí sú aktuálne umiestnení v inštitúciách. Ľudí odkázaných na pomoc je oveľa viac a budú pribúdať. „Všetko ostatné je ‚kvázi‘ komunitná starostlivosť. V Európe sa 80 percent starostlivosti o seniorov odohráva v rodinách. Rodinný príslušník, ktorý sa stará o seniora, však tiež potrebuje pomoc a podporu,“ hovoria manželia Iveta a Miroslav Kakašoví. „Nestačí, ak nejaká organizácia poskytuje služby, kým má grant, a keď skončí, už sa k nim nedovoláte,“ hovorí. Spoločnosť podľa neho potrebuje plánovité, udržateľné a trvácne služby, na ktoré sa dá spoľahnúť. A je jedno, či budú financované z verejných zdrojov, alebo komerčné.
Plánovanie sociálnych služieb je v kompetencii obcí, zahrnuté v komunitných plánoch. Vedia síce odhadnúť, koľko ľudí bude v budúcnosti odkázaných na sociálnu pomoc, avšak nevedia, kde títo ľudia sú. „Nikto ich nenavštevuje a nezisťuje, či sú v poriadku. Len keď niekto požiada o službu, tak posúdia, či mu ju poskytnúť. Najčastejšie sú dve možnosti - opatrovateľka do domácnosti, teda terénna služba financovaná zo zdrojov EÚ, alebo zariadenie sociálnych služieb. Stacionáre, služby ambulantného typu, nie sú všade. V celom BSK je kapacita zariadení, v ktorých sa poskytujú sociálne služby ambulantnou formou, 738 miest. „Keď napríklad senior potrebuje pomoc na šesť hodín denne, obec mu ju často nevie zabezpečiť. Hoci jeho sociálna odkázanosť ešte nemusí byť postavená na 24-hodinovom pobyte v nejakom zariadení, obec mu odporučí, aby išiel do DSS. Človek, nútený žiť v prostredí, kde sa musí neustále prispôsobovať pravidlám a skupinovým aktivitám, podľa Slavomíra Krupu ľahko prepadne psychickej deprivácii.
Mária Filipová, expertka na sociálne služby Únie miest Slovenska, na aktuálnu situáciu reaguje konštatovaním, že toto je, žiaľ, stále slovenský trend. „Dlhé roky to máme v zákonoch, ale implementačná časť tohto procesu nie je dobrá. Nechytáme dych doby, filozofiu premeny. Obce často nechápu filozofiu komunitnej starostlivosti a žiadajú peniaze na rozširovanie inštitučných objektov, ktoré iba navzájom od seba oddelia plotom,“ hovorí. Pokiaľ neinvestujeme do sociálnych služieb, ktoré umožnia ľuďom ostať v domácom prostredí, inštitúcie sa budú ďalej prepĺňať.
Pomôcť by mohla reforma financovania sociálnych služieb, jeden z míľnikov Plánu obnovy do roku 2025. „V niektorých krajinách to dnes už funguje tak, že financie na sociálne služby dostáva klient na svoj účet a on sa rozhodne, kde tie peniaze investuje. Ak existujú v jeho prostredí komunitné služby, určite ich uprednostní.
Úloha samosprávnych krajov
Samosprávne kraje majú v oblasti sociálnych služieb pomerne široké kompetencie. Zabezpečujú poskytovanie sociálnych služieb prostredníctvom vlastných zariadení alebo prostredníctvom iných verejných alebo neverejných poskytovateľov. Neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorým je právnická osoba, a poskytovateľ sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom, sú povinní vypracovať a uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok výročnú správu podľa § 67a zákona o sociálnych službách. Ukladanie výročnej správy do verejnej časti registra účtovných závierok pre fyzické osoby sa nevyžaduje vzhľadom na to, že žiadna fyzická osoba nie je povinná ukladať svoju účtovnú závierku a výročnú správu do verejnej časti registra účtovných zvierok. U fyzických osôb vznikne povinnosť predložiť vyššiemu územnému celku údaje podľa §67a ods. 7.
Aktivity BSK v oblasti sociálnych služieb
- BSK poskytuje sociálnu službu prostredníctvom základného sociálneho poradenstva a prioritne zabezpečuje sociálnu službu prostredníctvom zariadení sociálnych služieb vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
- V prípade naplnenosti kapacít zabezpečuje BSK so súhlasom občana poskytovanie sociálnej služby u iného verejného poskytovateľa sociálnej služby v územnom obvode BSK alebo v prípade dohody s občanom u verejného poskytovateľa v územnom obvode iného vyššieho územného celku.
- BSK poskytuje finančné príspevky neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, ktorí poskytujú špecializované sociálne poradenstvo pre ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodiny.
- BSK podporuje rozširovanie siete komunitných a podporných sociálnych služieb (zariadenia podporovaného bývania, rehabilitačné strediská).
- BSK realizuje vzdelávacie semináre pre odbornú a laickú verejnosť na témy partnerstva a sexuality ľudí s mentálnym postihnutím.
Participácia ľudí so zdravotným postihnutím na tvorbe politík
Dôležitým aspektom rozvoja sociálnych služieb je zapájanie ľudí so zdravotným postihnutím do tvorby politík a koncepcií. „Vážim si ten pohľad, ale zároveň ma brzdí, chcela by som ho s niekým zdieľať. Vždy bolo okolo mňa živo, mala som veľa kontaktov. Tento týždeň ste prvý človek, ktorý sa so mnou rozpráva.“ Tieto slová bývalej redaktorky, ktorá žije v zariadení pre seniorov, zdôrazňujú potrebu sociálneho kontaktu a komunitnej podpory. Fotografie vznikli pre putovnú výstavu Národného projektu Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb - Podpora transformačných tímov.