Čierna ríbezľa (Ribes nigrum L.) patrí do čeľade Grossulariaceae a je drevitý ker s mnohými výhonkami, ktorý dorastá do výšky 1 až 1,5 metra. Je asi tak vysoký ako široký, v závislosti od pestovateľskej technológie. Plodom sú bobule usporiadané v strapci, ktoré vyrastajú z jednoročného dreva, na báze rastliny alebo z výhonkov staršieho dreva. Plodonosným obrastom môžu byť v závislosti od odrody aj kvitnúce kytičkovité útvary. Rastliny majú prenikavú arómu. Kvety sú usporiadané v strapci, z ktorom je od päť do 15 kvetov. Čierne ríbezle sa do povedomia ovocinárov dostali hlavne po druhej svetovej vojne, keď sa z ríbezlí začal získavať vitamín C. Čierne ríbezle sú drobné bobuľové ovocie rastúce na opadavom kríku. Pochádzajú zo severnej a strednej Európy a zo severnej Ázie, kde sa prirodzene vyskytovali v lesoch a vlhších oblastiach. Dnes patria medzi významné ovocné plodiny najmä v krajinách strednej a severnej Európy.
Výživová hodnota čiernych ríbezlí
Z hľadiska obsahu nutričných látok patria čierne ríbezle medzi najcennejšie druhy ovocia. Už päťdesiat gramov čerstvých plodov alebo sedemdesiatpäť gramov čerstvej šťavy z čiernych ríbezlí prípadne šesťdesiat gramov mrazených bobúľ dodá organizmu odporúčanú dennú dávku vitamínu C. Čierne ríbezle majú najvyšší podiel vlákniny zo všetkých druhov ovocia, v priemere 4 %. Patria medzi ovocné druhy s vysokým obsahom vitamínu C a esenciálnych minerálov. Plody majú nízku kalorickú hodnotu, pretože obsah glycidu, tuku a dusíkatých látok je nízky. Celkový obsah cukrov sa pohybuje medzi 2,5 až 10 %. Čierne ríbezle sa líšia od väčšiny druhov ovocia aj tým, že obsahujú málo disacharidov (sacharózy). Rozhodujúci je obsah vysoko hodnotných monosacharidov (glukózy, fruktózy). Z polysacharidov je veľmi cenný výskyt pektínov, celulózy a škrobu, teda látok prítomných v nedozretom ovocí. Obsah pektínu býva od 0,1 do 1,6 %. Priemerný obsah tukov v čiernych ríbezliach sa pohybuje od 0,5 do 1,7 %, bielkovín od 0,9 do 1,9 %.
Čierne ríbezle majú vysoký obsah minerálnych látok. Z hľadiska výživy človeka je pri čiernych ríbezliach významný vysoký obsah vitamínov, predovšetkým vitamínu C, ktorého je v plodoch 95 % v redukovanej forme kyseliny L-askorbovej. Podľa genetických vlastností obsahujú jednotlivé odrody od 950 do 2890 mg.kg-1 vitamínu C. Čierne ríbezle obsahujú ďalej vitamín B 0,63 mg.kg-1, P a karotén, soli draslíka, triesloviny, bioflavonoidy, pektínové látky, 2 až 4 % voľných kyselín a antokyanové farbivá. Listy obsahujú asi 0,75 % silíc. Čierna ríbezľa je zaujímavá i z hľadiska obsahu flavonoidných látok, provitamínu A a vitamínu skupiny B. Obsahujú aj vysoký podiel organických kyselín (1 až 4 %), ktoré majú antibakteriálne účinky. Pre spracovanie je dôležitý obsah trieslovín. Pri čiernych ríbezliach sa pohybujú triesloviny v rozpätí od 0,42 do 0,8 %.

Čierne ríbezle ako ovocie majú najviac minerálnych látok.
Výber odrôd čiernych ríbezlí
Aby nám čierne ríbezle bohato a pravidelne rodili, musíme urobiť správny výber kultivarov. Kultivary, ktoré pestujeme v našich záhradkách, by mali mať veľké bobule v dlhých strapcoch, aby sme zber mohli urobiť rýchlo a kvalitne. Plody na kroch čiernych ríbezlí po dozretí nevydržia a opadávajú. V záhradkách odporúčame pestovať kultivary a hybridy so vzrastenými, primerane zahustenými krami, ktoré majú vysoký stupeň samoopelivosti a vysoký stupeň rezistentnosti proti mrazom v dreve a kvete. Čierne ríbezle sú samoopelivé, takže na produkciu ovocia nie sú potrebné viaceré rastliny. Na zlepšenie opeľovacích pomerov je však lepšie sadiť viac kultivarov pohromade.
Odporúčané odrody pre slovenské podmienky:
- ‘Titania’ - vznikla krížením ‘Altajskaja desertnaja‘ x ‘Consort‘ x ‘Kajaanin musta‘. Je odolná voči hrdze ríbezľovej a rezistentná voči múčnatke na ríbezli. Bobule sú veľké, podobné ako pri odrode ‘Ben Lomond‘ a kvalita plodov je dobrá. V niektorých špecifických oblastiach dosahuje extrémne vysoké úrody. Ker je vitálny a mohutný, dosahuje výšku okolo 2 metrov. Je vhodná na mechanizovaný zber.
- ‘Ben Lomond’ - v našich podmienkach nová sľubná odroda čiernej ríbezle. Pozitívnymi vlastnosťami sú vysoké úrody, rezistencia voči chladu, veľké plody (bobule), neskoršie dozrievanie, vysoký obsah cukrov a vysoká rezistencia voči chorobám.
- ‘Otelo’ - vznikla v SR krížením ‘Boskoopská čierna‘ x ‘Silvergieterova‘. Je veľmi kvalitná, stredne neskoro dozrievajúca odroda. Dozrieva rovnomerne v prvej dekáde júla. Kry sú vzrastné, vysoké a majú stredne hustý rodivý obrast. Odroda kvitne stredne neskoro a je samoopelivá. Dosahuje pravidelné a vysoké úrody. Strapce sú dlhšie, bobule veľké, guľaté a pevné. Majú 185 mg % vitamínu C a pri prezretí neodpadávajú. Má veľmi dobrý zdravotný stav.
- ‘Öjebyn’ - vznikla vo Švédsku. Kry sú polovzpriamené, stredne vysoké. Dozrieva skoro, štyri dni pred odrodou ‘Otelo‘. Strapce sú stredne dlhé až krátke. Bobule sú guľaté, veľké, pevnej konzistencie. Ich počet v strapci je päť až sedem. Obsah vitamínu C v plodoch je nízky - len 99 mg %. Odroda je vhodná pre mechanizovaný zber, dosahuje pravidelné úrody. Má vyššiu odolnosť proti mrazom, dozrieva v prvej dekáde júla. Je vhodná do vyšších oblastí.
- ‘Viola’ - vznikla v SR krížením ‘Silvergieterova‘ x ‘Holandská čierna‘. Je to stredne skoro dozrievajúca samoopelivá odroda. Vytvára vysoký, vzpriamený a stredne hustý ker. Strapce sú dlhšie a majú silnejšiu stopku. Bobule sú stredne veľké až veľké, guľatého tvaru. Obsah vitamínu C v plodoch je 150 mg %. Dužina je tuhšia, stredne šťavnatá a sladšia. Dozrievajú veľmi skoro, v stredných polohách obyčajne v poslednej dekáde júna. Odroda rodí bohato a pravidelne.
- ‘Katka’ - vznikla z hybridných krížencov ‘Silvergieterova‘ x ‘Holandská čierna‘. Vytvára vzpriamené, vzrastné kríčky, optimálne zahustené. Kvitne stredne skoro, kvety majú vysoký stupeň rezistentnosti proti jarným mrazom. Odroda je samoopelivá a je vhodným opeľovačom pre iné odrody. Bobule sú veľké, ich priemerný počet v strapci je jedenásť až sedemnásť. Po dozretí predčasne neopadávajú, majú príjemnú sladkokyslú chuť. Obsah vitamínu C je vysoký.
- ‘Eva’ - vznikla v SR krížením ‘Silvergieterova‘ x ‘Holandská čierna‘. Je to kvalitná, stredne neskoro až neskoro dozrievajúca ríbezľa. Dozrieva po odrode ‘Otelo‘. Vytvára polovzpriamený a hustý ker. Strapina je stredne silná a dlhšia. Bobule sú veľké, mierne plochoguľovité, tmavo fialovočiernej farby. Predčasne neodpadávajú. Obsah vitamínu C v plodoch je 170 mg %.
- Hybrid BO 539 Lúčnica - pochádza z kríženia v roku 1959 (Goliaš x Silvergieter). Má vzrastné, polovzpriamené až vzpriamené kry, redšie, s hrubými hlavnými výhonkami a s redším a kratším postranným obrastom. Plody dozrievajú chutné a dobrej konzistencie. Kry po výsadbe majú skorý nástup rodivosti.
- Hybrid BO 663 Vltava - pochádza tiež z kríženia v roku 1959 (Silvergieter x Holandská čierna). Kry majú mohutný vzrast. Kostrové výhonky sú hrubé, dlhé, pružné, s dlhým postranným obrastom, takže celkový tvar kra je guľatý až rozložitý. Strapce majú vysokú hmotnosť a dostatočne dlhú stopku. Plody dozrievajú 5 dní po kultivare Otelo.
- Hybrid BO 520 Zuzka - pochádza z kríženia v roku 1966 (Silvergieter x Viktória). Má kompaktné, stredne vzrastné kry, guľatého tvaru, ktoré sa pri bohatej úrode rozkladajú. V porovnaní s ostatnými kultivarmi a hybridmi, plody neskoro dozrievajú a to týždeň po BO 663 Vltava. Bobule sú v stredne dlhých strapcoch a na vodivých konárikoch tvoria často husté zoskupenia.
- Hybrid BO 700 Eden - predstavuje novú kvalitu v pestovaní čiernych ríbezlí. Pochádza z kríženia v roku 1968 (Climax x Ribes dikuscha). Kry sú mohutného vzrastu s dlhými a silnými kostrovými výhonkami. Postranný obrast je bohatý a dlhý. Bobule sú na dlhých stopkách v dlhších strapcoch a tvoria na konároch husté zoskupenia. Bobule sú veľké až veľmi veľké, matné, dobrej konzistencie, kyslosladkej chuti a po dozretí dlhšie vydržia na kre. Rodivosť je bohatá každý rok.
- ‘Wusil’ (Nemecko) - Vyniká vzpriameným, stredne hustým habitusom kra, veľkosťou bobúľ a vysokou hmotnosťou strapcov.
- ‘Bogatýr’ (Rusko) - má dobrú každoročnú rodivosť, vysokú rezistentnosť krov proti škodlivým činiteľom. Bobule sú veľké, lesklé, v strapcoch so stopkou a sú dobrej konzistencie.
- ‘Fertôdi’ (Maďarsko) - Je to klon kultivaru ‘Brôdtorp‘. Líši sa od neho vzpriamenejším habitusom krov, je úrodný, má dlhšie strapce a väčšie bobule.
- ‘Minaj Šmirev’ (Rusko) - má veľké bobule a ceníme si pri ňom tiež skoré dozrievanie plodov.
Listáreň - Vašš rez čiernych ríbezlí
Pestovanie čiernych ríbezlí
Pestovanie ríbezlí je nenáročné, no pri správnej starostlivosti sa vám odvďačia bohatou a kvalitnou úrodou na dlhé roky. Ríbezle sú mrazuvzdorné a dobre sa im darí vo väčšine pestovateľských oblastí Slovenska, vrátane vyšších nadmorských výšok.
Výber stanovišťa a pôdy
Ideálnym stanovišťom je slnečné miesto s mierne vlhkou a výživnou pôdou, chránené pred silným vetrom. Ríbezle potrebujú miesto, ktoré im poskytne dostatok slnečného svetla, aspoň 4-6 hodín denne. Dobre odvodnená pôda: Ríbezle preferujú pôdu, ktorá je dobre priepustná a má neutrálnu až mierne kyslú hodnotu pH (okolo 6-7). Čierne ríbezle sú náročné na úplné osvetlenie. Najlepšie sa daria v nížinatých bezmrazových polohách maximálne do 350 m n. m. s priemernou ročnou teplotou 7 až 9°C. Čierne ríbezle znesú aj menej vlhké, ale záhrevné pôdy s neutrálnou a slabo alkalickou reakciou. V klimatických podmienkach Slovenska vyhovujú pre čierne ríbezle teploty 7 až 9 °C. Okrem priemernej teploty sú dôležité aj mikroklimatické pomery hlavne v období zvýšenej citlivosti generatívnych orgánov na nízke teploty. Ročný priemer atmosferických zrážok vyhovuje okolo 500 až 760 mm. Hladina podzemnej vody má byť najvyššie v hĺbke 0,7 až 0,9 m. Náročné sú na pôdne podmienky a hlavne na obsah humusu, ktorého má byť v pôde 2 až 2,5 %.
Príprava pôdy a výsadba
Pred výsadbou čiernych ríbezlí plochu odburiníme a dobre zásobíme organickými hnojivami, najlepšie maštaľným hnojom v množstve 6 až 8 kg na m2. Pôda na výsev by mala byť stredne ťažká, dobre priepustná, humózna a s pH neutrálnym (5,5-6,8). Pred výsadbou je vhodné pôdu prekypriť a obohatiť kompostom alebo organickým hnojivom, čím zabezpečíte dostatok živín pre rastliny. Výsadbovú jamu pre sadenicu ríbezlí je lepšie vykopať vopred, 2-3 týždne pred očakávaným časom práce. Jej veľkosť musí byť zaručená, aby vyhovovala celému koreňovému systému kríka. Štandardná veľkosť výsadbovej jamy je 0,5 m v priemere. Hĺbka by nemala byť väčšia ako 0,5 m, pretože koreňový systém ríbezlí má povrchovú štruktúru. Pôda odstránená z jamy sa zmieša s humusom, pre ďalšiu nutričnú hodnotu sa do jej zloženia pridáva superfosfát a síran draselný. Na dno výsadbovej jamy nasypte malý kopec živnej pôdy.

Na výsadbu ríbezlí je najvhodnejšie obdobie jeseň alebo skorá jar, kedy majú rastliny dostatok času na zakorenenie. Sadenice vysádzajte hlbšie do pôdy tak, aby boli korene dostatočne zakryté, čo pomôže kríku vytvoriť silné koreňové systémy. Prostokorenné rastliny vysádzame o 8 až 10 cm hlbšie, než rástli v škôlke, čo podporí tvorbu nových výhonkov a silný koreňový systém. Kríky vysádzame na vzdialenosť 2,5-3m x 1-2m, podľa odrody. Pri skupinovej výsadbe sa vzdialenosť medzi susednými kríkmi vyberá na základe odrody ríbezlí. Pri výsadbe dodržujte rozostupy 1,2-1,5 metra medzi kríkmi, aby mali priestor na rozvetvenie a dobrú cirkuláciu vzduchu. Dobre prekorenené kontajnerované stromčeky či kríky je možné sadiť v priebehu vegetácie. Pri stromčekových ríbezliach nezabudneme na oporu kmienka.
Starostlivosť po výsadbe
- Zálievka: Ríbezle majú plytký koreňový systém, preto sú citlivé na nedostatok vody najmä počas suchých letných dní a v období zakoreňovania. Zalievať by sme mali výdatne, ale nie príliš často - ideálne raz týždenne v dávke približne 15 až 20 litrov vody na ker. Zvýšenú pozornosť zálievke venujeme v čase zakoreňovania a pri príliš vysokých teplotách. Usadené rastliny vo všeobecnosti nepotrebujú zalievanie, s výnimkou dlhých období sucha.
- Hnojenie: Starostlivosť o výživu ríbezlí zahŕňa pravidelné hnojenie, ktoré zabezpečuje dostatočný prísun živín počas vegetácie. Ideálne je aplikovať organické hnojivá, napríklad kompost v množstve 3 až 5 kg na jeden ker každé dva roky. Na jar sa odporúča doplniť minerálne hnojivá s vyváženým obsahom dusíka, fosforu a draslíka. V jesennom období sa zasa sústreďujeme na dodanie draslíka a fosforu, ktoré podporujú vyzrievanie pletív a lepšie prezimovanie. Od nástupu plnej rodivosti krov hnojíme maštaľným hnojom každý rok v množstve 2 až 3 kg na m2. Maštaľný hnoj zarýľujeme, alebo zaorieme vždy na jeseň, pretože týmto zásahom sa porušuje značná časť koreňového systému.
- Mulčovanie: Vhodné je okolie kríkov i stromčekov zamulčovať, aby sa tak predišlo tvorbe buriny a prípadnému poškodeniu koreňov pri jeho odstraňovaní. Po hnojení skoro na jar mulčujte koreňovú oblasť okolo ríbezlí organickou hmotou, ako je záhradný kompost alebo dobre prehnitý hnoj. Ideálna je vrstva s hrúbkou asi 5 cm, položená na vlhkú zem a okolo základne stoniek ponechajte medzeru, aby ste predišli hnilobe. Mulč doplňujte každý rok.
- Rez: Ríbezle by sa mali strihať pravidelne, aby si udržali dobrý tvar a priniesli čo najlepšiu úrodu. Pravidelný rez je dôležitý pre zdravie ríbezlí a pre bohatú úrodu. Po zbere plodov odstráňte staré, slabé a poškodené výhonky, aby sa podporil rast nových, plodných vetiev. Ak sadíme na jeseň, rez vykonáme až predjarí, kedy skrátime jednoročné výhony kríka na dva až tri púčiky (zhruba 10-20cm). V prvom roku ponechávame päť až šesť silných výhonov, v druhom ďalších šesť. Odumreté vetvy a vetvy, ktoré príliš zhusťujú ker pravidelne odstraňujeme (v predjarí). Po prvom roku ich strihajte skoro na jar. Prvý rok si ponechajte 6-8 výhonkov a všetky ostatné zrežte. V druhom roku si ponechajte 4-5 jednoročných výhonkov alebo 3-4 zdravé dvojročné výhonky, všetky ostatné zrežte. Každý nasledujúci rok ich strihajte tak, aby zostali 4-5 výhonkov starých jeden rok a 3-4 výhonky, ktoré sú staršie. Snažte sa podporiť otvorený miskovitý tvar kríkov.

Choroby a škodcovia čiernych ríbezlí
V pestovateľskej praxi sa vyskytuje veľké množstvo závažných ochorení, ktoré ovplyvňujú ekonomiku a hospodárske výsledky pestovania čiernych ríbezlí. Medzi hospodársky najzávažnejšie škodlivé faktory vplývajúce na ríbezle patria americká múčnatka egrešov (Sphaeroteca morsuvae) a hrdza čiernej ríbezle (Cronartium ribicola). Pravidelne kontrolujte rastliny na príznaky chorôb, ako sú škvrny na listoch, žltnutie alebo skrútenie listov. Použitie prírodných ochranných prostriedkov: Ak zaznamenáte škodcov alebo choroby, môžete použiť ekologické prípravky, ako je neemový olej alebo domáce mydlové roztoky.
- Americká múčnatka egrešov (Sphaerotheca mors-uvae): Spôsobuje biele fľaky na spodných častiach rastliny a tie sa potom vyskytnú na konároch, listoch a plodoch. To môže spôsobiť zakrpatenie a nižšiu produkciu ovocia.
- Hrdza ríbezľová (Cronartium ribicola): Je hubové ochorenie, kde spóry huby sa na jar dostávajú na listy a za vlhkého počasia vyklíčia. Pokiaľ sú rastliny silne napadnuté, dochádza k hnednutiu, usychaniu a opadávaniu listov. Pri výsadbe v blízkosti borovíc môže dochádzať k napadnutiu stromčeka či kríky hrdzou vejmutkovou, ktorá vytvára na spodnej strane listu žlté až hnedé stĺpiky. Tieto napadané rastliny je možné ošetriť po zbere fungicídom Baycor 25 WP.
- Antraknóza ríbezlí (Gloeosporium ribis): Prejavuje sa drobnými škvrnami na liste. Tie potom žltnú, odumierajú a opadávajú. Táto infekcia sa môže vyskytnúť kedykoľvek počas vegetačného obdobia a škvrny sa zväčšia. Vhodným ošetrením pred kvetom a po odkvitnutí je fungicídom Dithane DG Neotec.
- Vlnovník ríbezľový: Ak Vám pri ríbezliach na jar hnednú a opadávajú púčiky, je pravdepodobné napadnutie vlnovníkom ríbezľovým. Odporúčame napadané vetvy skrátiť tesne pod napadnutým púčikom.
- Vošky: Malý hmyz, ktorý sa vyciciava tekutiny z nových výhonkov. To oslabí krík ako celok. Vošky tiež vytvárajú lepkavú tekutinu, ktorá pokrýva listy a láka ďalších škodcov a hmyz. Aj keď je zriedkavé, že vošky zničia krík, môžu výrazne znížiť množstvo vyprodukovaného ovocia. Vošky sa zvyčajne vyskytujú na kríkoch od konca apríla do mája. V prípade vošiek odporúčame ošetrenie napr. obrázky.
- Roztoče: Veľký škodca, ktorý postihuje najmä púčiky ríbezlí, ktoré sa zväčšia a spadnú z rastliny.
Nezabúdame na chemickú ochranu. Dôležitý je zimný, alebo predjarný postrek Arborolom M v 3 % konc., alebo Nitrosanom 25 v 2 % konc. Kry v postrekovej látke priam okúpeme. Dobre urobený zimný postrek nám môže nahradiť, alebo znížiť postreky v období vegetácie.
Zber a spracovanie
Ríbezle sú pripravené na zber, keď sú plody sýto vyfarbené, pevné a lesklé, zvyčajne od júna v závislosti od odrody. Trhajte radšej celé ovocné strapce ako jednotlivé ríbezle a stopky jednoducho odstráňte v kuchyni. Ríbezle zbierajte v suchý deň, pretože mokré ríbezle môžu rýchlo splesnivieť. Ríbezle vám dlho nevydržia, takže ich konzumujte alebo spracujte hneď po zbere. V chladničke vám vydržia len niekoľko dní.
Najväčšie percento produkcie čiernych ríbezlí sa použije na výrobu džúsov, ríbezľových štiav a koncentrátov. V niektorých krajinách sa z čiernych ríbezlí vyrába aj víno alebo ovocné likéry. Plody čiernych ríbezlí majú v kuchyni veľmi široké využitie.
tags: #starostlivost #o #cierne #ribezle