Zdanenie starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov a iných súvisiacich príjmov je dôležitou témou pre mnohých seniorov. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové aspekty zdaňovania, povinnosti daňovníkov a možnosti, ako si uplatniť daňové preplatky.
Kto nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane?
Poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príplatku, predčasných starobných dôchodkov a výsluhových dôchodkov (ak uvedený dôchodok poberali k 1.1.2018) sú oproti iným daňovníkom znevýhodnení tým, že nemajú nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka. To má významný dopad na ich celkovú daňovú povinnosť.
Príklad 1: Pani Anna a príjem z dohody
Pani Anna poberá starobný dôchodok od 15.6.2015. Počas roka 2018 pracovala na dohodu u jedného zamestnávateľa. Spolu za rok 2018 u tohto zamestnávateľa dosiahla (hrubý) príjem 1500 eur.
Po skončení roka 2018 jej zamestnávateľ nebude robiť ročné zúčtovanie, ale vydá jej potvrdenie o príjmoch. Pani Anna si podá daňové priznanie. V daňovom priznaní uvedie svoje zdaniteľné príjmy a zrazené odvody, sumu zrazených preddavkov na daň. Úhrn povinného poistného pani Anny bol 60 eur. V daňovom priznaní pani Anna uvedie úhrn preddavkov na daň zrazených podľa § 35 zákona ako sumu 273,60 eura.
Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a zákona daň sa nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona. Keďže príjem pani Anny bol 1500 eur a nepresiahol hranicu 1915,01 eura, výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške preddavkov, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka 2018. Výsledkom bude daňový preplatok vo výške -273,60 eura.
Návod ako vypísať daňové priznanie k nehnuteľnosti - BYT
Príklad 2: Pán Adam a príjem od dvoch zamestnávateľov
Pán Adam poberá výsluhový dôchodok už od roku 2016. V roku 2018 zarobil u dvoch zamestnávateľov (na dohodu a pracovnom pomere na dobu určitú) sumu spolu brutto 2000 eur. Zamestnávatelia mu z jeho príjmov zrazili poistné 180 eur.
V uvedenom prípade brutto príjem pána Adama (2000 eur) presiahol hranicu 1915,01 eura. Keďže príjem pána Adama presiahol sumu 1915,01 eura, pán Adam nie je v pozícii, kedy sa môže rozhodnúť pre podanie daňového priznania, ale daňové priznanie podať musí. V uvedenom prípade však môže požiadať jedného zo svojich zamestnávateľov, aby za neho vykonal ročné zúčtovanie. Zdôrazňujeme, že zamestnávateľ v takýchto prípadoch síce podľa zákona môže vykonať ročné zúčtovanie, ale na základe ročného zúčtovania nie je možné vrátenie preddavkov na daň.
Porovnanie daňových povinností pri rôznych príjmoch dôchodcov (údaje z príkladov)
| Prípad | Druh dôchodku | Príjem (brutto) | Povinnosť podať DP | Výsledok |
|---|---|---|---|---|
| Pani Anna | Starobný | 1500 € | Nie (ale môže pre preplatok) | Nulová daň, preplatok 273,60 € |
| Pán Adam | Výsluhový | 2000 € | Áno | Daňová povinnosť (možnosť RZ, ale bez vrátenia preddavkov) |
| Pán Bohuš | Starobný | 2400 € (z prenájmu) | Nie (ak nepresiahne 1915,01 € zdaniteľný príjem) | Nulová daň, ak zdaniteľný príjem do 1915,01 € |
Príklad 3: Pani Božena a živnosť
Pani Božena poberá starobný dôchodok od roku 2012. Pani Božena podniká na živnosť. Jej daňové povinnosti budú závisieť od výšky jej príjmov zo živnosti a od jej možnosti uplatniť si paušálne výdavky alebo skutočné výdavky. Musí podať daňové priznanie, ak jej zdaniteľné príjmy presiahnu určenú hranicu.
Príklad 4: Pán Bohuš a prenájom bytu
Pán Bohuš poberá starobný dôchodok od roku 2009. Pán Bohuš prenajíma byt. Za rok 2018 dosiahol z prenájmu príjem brutto 2400 eur. Pri príjme z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona) je prvých 500 eur oslobodených od dane (§ 9 ods. 1 písm. g) zákona). Zdaniteľný príjem pána Bohuša je preto suma 1900 eur.
Pán Bohuš nemusí podať daňové priznanie, pretože jeho zdaniteľný príjem nepresiahol hranicu 1915,01 eur. Daň sa mu nevyrubí a neplatí.
Príklad 5: Manželská dvojica a spoločný prenájom
Manželská dvojica - obaja už na dôchodku - vlastní byt a ten prenajímajú. Za rok 2018 mali príjem z prenájmu 4000 eur. Z príjmu na dohodu jedného z nich mu zamestnávateľ strhol preddavky na daň vo výške 145 eur. Podľa § 4 ods. 8 si manželia medzi seba rozdelia príjem z prenájmu v pomere 2400 eur manželka, 1600 eur manžel.
Pokiaľ ide o manželku, tak následne platí, že prvých 500 eur príjmu z prenájmu je od dane oslobodených a zdaniteľný príjem je zostávajúcich 1900 eur. Keďže je to suma nepresahujúca hranicu 1915,01 eur, manželka daňové priznanie podávať nemusí a keby ho aj podala, daň platiť nebude.
Zdaniteľný príjem manžela z prenájmu je v sume 1100 eur (pretože prvých 500 eur je od dane oslobodených). Podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona je zdaniteľný príjem presahujúci 350 eur. V danom prípade je preto zdaniteľný príjem suma 450 eur, ak by sme brali do úvahy iný druh príjmu.
Dôležité upozornenie
Pán Boris je už niekoľko rokov na dôchodku a iné zdaniteľné príjmy počas roka 2018 nemal. Pán Boris nemusí podať daňové priznanie, pretože jeho zdaniteľný príjem nepresiahol hranicu 1915,01 eur. Toto pravidlo je kľúčové pre určenie povinnosti podať daňové priznanie u dôchodcov.
tags: #starobne #dochodky #vyplacane #ako #davky #poistovnou