Sklony rámp pre ZŤP: Normy a bezbariérový prístup

Článok sa zaoberá problematikou sklonov rámp pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP), s dôrazom na platné normy a požiadavky pre zabezpečenie bezbariérového prístupu. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o konštrukcii, rozmeroch a sklonoch rámp, aby boli v súlade s platnou legislatívou a zohľadňovali potreby osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Úvod do problematiky bezbariérovosti

Bezbariérovosť sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou moderného staviteľstva a urbanizmu. Zabezpečenie prístupnosti pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je nielen etickou, ale aj legislatívnou požiadavkou. Rampy pre ZŤP sú kľúčovým prvkom bezbariérového prístupu, umožňujú prekonávať výškové rozdiely a zabezpečujú slobodu pohybu pre vozičkárov, seniorov, rodičov s kočíkmi a ďalšie osoby s pohybovým obmedzením.

Bezbariérový prístup všetkých verejných priestranstiev a obchodov bol na Slovensku legislatívne nariadený až na začiatku 90. rokov 20. storočia. Dovtedy boli ľudia s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie vo výraznej nevýhode.

Význam rámp pre osoby s obmedzenou mobilitou

Rampy predstavujú dôležitý prostriedok na prekonávanie architektonických bariér a umožňujú osobám s obmedzenou mobilitou plnohodnotné zapojenie do spoločenského života. Pevná, montovaná rampa pre vozičkárov je vhodný prostriedok na prekonávanie nízkych bariér. Ide o šikmú plochu, ktorá slúži ako doplnok ku schodisku alebo ako prístupové miesto do budovy.

Montované rampy sú univerzálne. Rampy môžu používať vozičkári na manuálnych aj elektrických vozíkoch, seniori na skútroch, matky s kočíkmi, cyklisti alebo prepravcovia tovaru. Dnes sú rampy vyžadované v nových i starých budovách, aby bol dodržaný prístup do objektu osobami s telesným hendikepom. Rampy môžu byť demontovateľné alebo doplnené o schodisko a dávajú vozičkárovi slobodu pohybu pri zdolávaní výškových rozdielov.

Ich minimálne náklady na údržbu a dlhá životnosť ich predurčujú k veľkej popularite. Nevýhodou rámp môže byť ich veľkosť, ktorá vzniká dodržaním predpísaného uhlu stúpania rampy. Konštrukcia rampy je oceľová montovaná a je ju možné upravovať podľa požiadaviek klienta a miesta inštalácie. Všeobecne sa rampy delia na interiérové a exteriérové. Exteriérové rampy sú štandardne v žiarovom zinku, môžu však byť i lakované alebo z nerezovej ocele.

Legislatívny rámec prístupnosti budov a priestorov

Problematika bezbariérovosti budov a priestorov je na Slovensku upravená viacerými právnymi predpismi. Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. upresňuje povinnosti a spôsob odstraňovania bariér pre imobilných vo všetkých budovách a obsahuje debarierizacné opatrenia pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách. Táto vyhláška však nemá retroaktívny účinok, čo znamená, že budovy postavené pred jej účinnosťou ju nemusia dodržiavať.

Dôležité právne predpisy:

• Oznámenie č. 317/2010 Z. z.
• Vyhláška č. 532/2002 Z. z.
• Zákon č. 200/2022 Z. z., § 22 ods. a § 23 ods.
• Zákon č. 201/2022 Z. z., § 5 ods., § 7 ods. a § 30 ods.
• Vyhláška č. 69/2024 Z. z., § 2 ods. a § 8 ods.

Technické normy a normalizačné informácie

Dodržiavanie slovenských technických noriem alebo technických normalizačných informácií je vo všeobecnosti dobrovoľné (§ 3 ods. 11 zákona č. 60/2018 Z. z.). Dokumenty obsahujú podrobné grafické listy na základe platnej legislatívy, napr. vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. Technické podmienky (ďalej TP) stanovujú zásady navrhovania a zhotovovania pozemných komunikácií so zreteľom na osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Tieto TP sú platné na navrhovanie a zhotovovanie debarierizačných opatrení na pozemných komunikáciách pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Normy a štandardy pre sklon rámp

Sklon rampy je kľúčovým parametrom, ktorý ovplyvňuje jej použiteľnosť a bezpečnosť. Platné normy a predpisy presne definujú prípustné sklony rámp v závislosti od ich dĺžky. Rampy pre imobilných majú predpísané rozmery, ktoré upravujú STN normy. Normy sa zaoberajú celkovými rozmermi rampy.

Správny sklon rampy:

• Pokiaľ rampa nie je dlhšia ako 3 metre, rampa môže mať sklon v pomere strán aspoň 1:8 (12,5 %).
• Pokiaľ je rampa dlhšia ako 3 metre, rampa môže mať sklon v pomere strán aspoň 1:12 (8,3 %).

Čo znamenajú pomery strán? Pokiaľ sa udáva pomer 1:12 znamená to, že na 1 meter výšky potrebujete 12 metrov šikmej časti rampy.

Za optimálny je považovaný sklon rampy pri pomere strán 1:20. Tento pomer je v praxi problematické dosiahnuť vzhľadom k narastajúcej ploche rampy pri vyšších bariérach. V praxi to znamená, že na metrové prevýšenie je potrebné vyrobiť 8 metrov dlhú nájazdovú rampu. Takéto riešenie je náročné na priestor, ale aj po finančnej stránke a preto sa rieši zdvíhacím zariadením.

Ďalšie dôležité požiadavky na rampy:

• Pri šikmej dĺžke rampy väčšej ako 9 metrov, musí byť rampa vybavená medzipodestou dlhou aspoň 2 metre.
• Na začiatku a na konci rampy musí byť voľná manipulačná plocha aspoň 1500 mm x 1500 mm.
• Minimálna šírka rampy je stanovená na 1300 mm pri priamej rampe.
• Povrch rampy musí byť protišmykový, použiteľný aj za nepriaznivého počasia, odvodnený alebo temperovaný.
• Rampa musí byť vybavená zábradlím na oboch stranách. Vrchné zábradlie musí byť vo výške aspoň 900 mm.
• Zábradlie pre osoby malého vzrastu musí byť vo výške 750 mm.
• Na rampe sa nachádza vodiace zábradlie vo výške 300 mm.
• Vhodné je osadiť na rampu zarážku vo výške 100 mm, ktorá slúži pre slepeckú palicu a tiež zabraňuje neúmyselnému zídeniu z rampy.

Odlišnosti pre obytné a verejné priestory

Norma 1:12 predstavuje najstrmší sklon, aký najširšie spektrum používateľov zvládne samostatne. To zahŕňa používateľov manuálnych invalidných vozíkov, elektrické kolobežky a starších dospelých. Verejné a komerčné budovy musia spĺňať maximum 1:12 podľa ADA. Rezidenčné nehnuteľnosti dodržiavajte voľnejšie pravidlá. Strmší pomer 1:2 je povolený v domácich podmienkach.

Všade, kde to priestor dovolí, choďte pomalšie ako 1:12. Ak prekročíte sklon 1:8, fyzika začne pracovať proti používateľovi. Invalidný vozík na strmom sklone riskuje prevrátenie dozadu.

Materiály a povrchová úprava rámp

Roštové rampy pre hendikepovaných sú vyrábané na mieru, ale tiež tzv. „stavebnicovým systémom“, vďaka čomu je možné ich prispôsobiť akémukoľvek terénnemu prevýšeniu. Bezbariérové rampy sú vyrábané z ocele a sú chránené pred poveternostnými podmienkami povrchovou úpravou - žiarovým zinkovaním. Roštové rampy sú montované priamo na mieste napevno k vchodu do budovy, čím je rampa zabezpečená proti pohybu. Podlaha (rošt) má protišmykový povrch, čím sa zabráni prešmyknutiu kolies invalidného vozíka alebo pošmyknutiu chodcov idúcich po rampe pešo.

Po oboch stranách rampy sú pripevnené vodítka, ktoré zabraňujú prepadnutiu invalidného vozíka alebo detského kočíka z rampy. Tiež je vybavená zábradlím, ktoré je vhodné nielen pre osoby na vozíku, ale aj pre chodcov.

Návrh a integrácia rámp

Návrh rampy v existujúcich budovách

Pre už existujúce staršie budovy: Pokiaľ to prostredie dovolí, rampa je navrhnutá v tesnej blízkosti schodiska pre hlavný vstup do budovy tak, aby bola viditeľná prichádzajúcim osobám.

Integrácia rámp do nových budov

Pre nové budovy je veľmi výhodné, že sa rampa dá zakomponovať už do návrhu budovy. Rampu je tak možné „ukryť“ do konštrukcie budovy a maximálne využiť rozmer rampy.

Prenosné rampy: Teleskopické riešenie

Okrem týchto riešení, poskytujeme pre ťažko zdravotne postihnuté osoby odkázané na invalidný vozík aj prenosné rampy. Ide o teleskopické rampy, ktoré sú skladateľné. Teleskopické nájazdové rampy sú prenosná pomôcka na prekonanie výškových bariér. Sú vhodné napríklad na presun elektrického vozíka do auta, alebo na prekonanie maximálne 30 cm prevýšenia. Dĺžka po rozbalení je v dvoch verziách 183 cm alebo 210 cm. Uhol sklonu stúpania pri prekonávaní výškovej bariéry by nemal v rámci bezpečnosti ťažko zdravotnej osoby s handicapom prekročiť 8°.

Technické požiadavky na nájazdové rampy a debarierizačné opatrenia

V TP sú uvedené podmienky na zabezpečenie pohybu pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Na zabezpečenie bezpečného, samostatného a pohodlného pohybu je nevyhnutný dostatočný manipulačný priestor pre uvedené skupiny osôb.

Označovanie bariér a orientácia

Dôležitou súčasťou debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je správne označovanie bariér. Všetky značky (smerové, určujúce pozíciu, názvy ulíc, popisné čísla domov, informačné tabule, a pod.) by mali byť viditeľné, čisté, čitateľné, zrozumiteľné a v noci vhodne osvetlené. Značky by nemali byť umiestnené za sklom, aby sa neleskli. Značky umiestnené na chodníku sa považujú za prekážky, preto by mali byť identifikovateľné. Bezbariérové priestory a zariadenia, komunikácia, verejná plocha, nekryté športové ihrisko, sad a park sa označujú medzinárodným symbolom prístupnosti. Zariadenia pre nepočujúcich by mali byť označené medzinárodným symbolom hluchoty.

Tieto TP vysvetľujú technické špecifiká definované v [Z9], [Z10] a v podmienkach Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), ktoré vychádzajú zo skúseností a ustálenej praxe aplikácie hmatateľných povrchov. Priechodný prierez je daný voľnou šírkou chodníka a výškou 2 500 mm. Na odstránenie nerovností, porúch a šmykľavosti povrchu chodníkov je možné použiť vhodné spôsoby opravy podľa technológie aká bola na povrchu chodníka použitá. Na vytvorenie hmatateľných povrchov pre nevidiacich a slabozrakých možno použiť materiály uvedené v kapitole 3 týchto TP a je potrebné zachovať zásady návrhu a realizácie varovných a vodiacich povrchov uvedené v kapitole 3 týchto TP.

Obrubníkové rampy

Na chodníkoch, kde existujúce obrubníky bránia voľnému pohybu osôb na invalidnom vozíku je potrebné zriadiť obrubníkové rampy, ktoré musia byť vybavené aj hmatateľným povrchom podľa požiadaviek konkrétneho miesta. Maximálny sklon znížených obrubníkov, vrátane bočných skosení je 1:8. Ak existujúce obrubníkové rampy nevyhovujú podmienkam uvedeným v grafických listoch č. 3 a č. 4 je potrebné ich upraviť. Obrubníkové rampy sa používajú všade tam, kde je výškový rozdiel medzi chodníkom a vozovkou, alebo ak potrebujeme znížiť úroveň chodníka. Musí byť zabezpečený plynulý prechod medzi vozovkou a chodníkom s nulovým prevýšením. Minimálna šírka chodníka (neskosená) nesmie byť menšia ako 900 mm (šírka pre invalidný vozík).

Identifikácia a odstraňovanie prekážok

V prípade prekážok môže ísť o prekážky trvalého alebo dočasného charakteru. Konštrukcie, ktoré bránia bezpečnému a nezávislému horizontálnemu pohybu ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, je potrebné odstrániť, alebo prerobiť tak, aby spĺňali všetky požiadavky uvedené v grafickom liste č. 5, alebo označiť tak, aby spĺňali všetky požiadavky uvedené v grafických listoch č. 5. a č. Všetky prekážky a práce na ulici musia byť riadne označené a zabezpečené proti vstupu nevidiacich a slabozrakých osôb do otvorených výkopov či iných nebezpečných miest. Zamedzenie vstupu do priestorov, kde nie je zachovaná podchodná výška je potrebné riešiť zábradlím. Stojace autá na chodníkoch, dopravné značky, reklamné tabule, kvetináče a pod., by vždy mali byť umiestňované mimo peších trás tak, aby bola zachovaná voľná šírka chodníka. Ak to nie je možné, mali by byť prekážky ľahko identifikovateľné a logicky rozmiestnené v jednej línii.

Parkovanie a zastávky MHD

Parkovacie miesta pre ZŤP

Je potrebné zabezpečiť 4 % vyhradených stojísk, najmenej však jedno stojisko pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Ak je parkovisko vzdialené viac ako 50 m od bezbariérového vstupu, mali by sa zriadiť vo vzdialenosti do 50 m od bezbariérového vstupu do budovy parkovacie stojiská. Bezbariérové parkovacie stojiská sa zriaďujú vo vnútorných i na vonkajších parkoviskách. Pri viacpodlažných parkoviskách aspoň jedno podlažie musí byť obsluhované bezbariérovým výťahom, rampou, alebo zdvíhacou plošinou.

Zastávky hromadnej dopravy

Na zastávku je potrebné zabezpečiť prístup cestujúcich bezbariérovou trasou. Zastávky majú byť vybavené varovným pásom pozdĺž celej nástupnej hrany zastávky (pozri grafický list č. 3) a signálnym pásom navádzajúcim na miesto nástupu do prvých dverí vozidla. Zastávky by mali byť jasne označené aj pre zrakovo postihnuté osoby s informáciami v Braillovom písme, alebo vystúpeným textom/piktogramom. Zastávky hromadnej dopravy navrhovať a realizovať tak, aby bolo umožnené využívať výhody nízkopodlažných vozidiel. Navrhovať zastávky, ktoré budú môcť bez pomoci druhých osôb používať aj zdravotne postihnuté osoby, hlavne osoby na invalidnom vozíku, nevidiace a slabozraké osoby. Zastávky musia spĺňať požiadavky uvedené v grafickom liste č.

Verejné priestory a mobiliár

Problémom býva nedostatok alebo nevhodne navrhnutý mobiliár (prenosné zariadenie verejného priestoru: lavičky, poštové schránky, pouličné osvetlenie, vývesné tabule, telefónne búdky, verejné záchody, novinové stánky, kvetináče, odpadkové koše apod.). Pokladne a infopulty, automaty, poštové schránky, odpadkové koše a pod. sa musia navrhovať tak, aby boli vhodné a dostupné pre všetky osoby, aj pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Tvar a umiestnenie mobiliáru nesmie prekážať voľnému pohybu chodcov na chodníku. Zariadenia pre odpočinok by mali byť navrhnuté tak, aby poskytovali pri lavičkách voľný priestor min. šírky 1 200 mm pre invalidný vozík. Pre mobiliár platia rovnaké zásady ako pre rozmiestňovanie označovanie a rozmiestňovanie prekážok (článok 4.4 a grafické listy č. 3 a č. 5), rozmiestnenie mobiliáru sa navrhuje tak, aby nezužoval voľnú šírku chodníkov a peších trás.

Toalety prístupné pre ZŤP

Toalety ako súčasť PK sa navrhujú najmä na odpočívadlách a čerpacích staniciach. Problémom býva, že nie všade sú navrhnuté a zrealizované tak, aby ich mohli používať osoby na invalidnom vozíku. Navrhovať toalety tak, aby boli vhodné pre všetky osoby. Ak je to možné, nevyhovujúce toalety by mali byť upravené tak, aby aspoň jedna kabína bola prispôsobená osobe na invalidnom vozíku. Najmenej jedna záchodová kabína musí byť navrhnutá pre osobu na invalidnom vozíku. Pri väčšom počte záchodových kabín pre verejnosť, na každých začatých desať záchodových kabín, musí byť ďalšia jedna kabína pre osobu na vozíku. Ak je záchod pre osobu na vozíku prístupný priamo z verejného priestoru (chodby alebo haly), nemusí byť oddelene pre ženy a mužov. Kabína pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu musí byť riadne a viditeľne označená medzinárodným symbolom prístupnosti. Rozmery kabíny min. 1100 mm/1400 mm, pričom dvere majú min.

Detailné požiadavky na vybavenie bezbariérovej toalety

• Horná hrana WC misy by mala byť od podlahy 500 - 550 mm, pričom je tu možnosť zvýšiť hornú hranu WC misy špeciálnym nadstavcom.
• Ďalej sa dá záchodová misa doplniť o špeciálnu ergonomickú opierku na chrbát.
• Výška hornej hrany záchodovej misy meraná od podlahy musí byť 500 mm.
• Po oboch stranách záchodovej misy musia byť sklopné opierky držadla vo vzájomnej vzdialenosti 600 mm a vo výške 780 mm nad podlahou.
• Splachovacie zariadenie musí byť umiestnené v dosahu zo záchodovej misy vo výške najviac 1 200 mm nad podlahou.

Zábradlia pre schodiská a rampy

Prehľad sumarizuje kde a za akých podmienok je v schodiskovom priestore alebo na rampe pre chodcov vyžadované zábradlie alebo medziľahlé zábradlie pre pozdĺžne rozdelenie únikových ciest.

Právne predpisy a normy týkajúce sa zábradlí:

• Vyhláška č. § 17 ods. 2: Najmenšia šírka schodišťových ramien musí byť 1,1 m. Voľné strany schodov a odpočívadiel musia byť vybavené zábradlím.
• Vyhláška č. 532/2002 Z. § 27 ods. 8: Schodište a rampa, ktorých šírka neprekračuje 1 200 mm, musia byť vybavené jedným zábradlím s výnimkou kruhového schodišťa, ktoré musí mať dve zábradlia. Schodište a rampa širšie ako 1 200 mm musia byť vybavené dvoma zábradlami alebo držadlami. Schodište a rampa širšie ako 2 200 mm musia byť vybavené doplnkovým zábradlím s držadlom, ktoré ich rozdelí na pruhy široké najviac 2 200 mm.
• § 28 ods. 2: Zábradlie sa má zriadiť na voľnom okraji pochôdznej plochy v súlade so slovenskými technickými normami (STN 74 3305) v závislosti od zatriedenia pochôdznej plochy.
• Šikmé zábradlie schodišťa a šikmej rampy musí sa zabezpečiť madlom.
• Článok 4.1.1: Zábradlie je nutné zhotoviť na voľnom okraji pochôdznej plochy, za ktorou je voľný priestor.
• Článok 4.5.1: Na šikmých zábradliach rámp a schodísk sa požaduje držadlo zábradlia.

Ďalšie špecifikácie z prílohy k vyhláške č. 532/2002 Z. z.

• Schodiskové rameno a rampa musia byť po oboch stranách vybavené držadlom vo výške 900 mm.
• Chodník musí byť široký najmenej 1 300 mm a môže mať pozdĺžny sklon najviac 1:12 a priečny sklon najviac 1:50.
• Komunikácia pre peších musí byť zabezpečená dôsledne dodržanou vodiacou líniou pre zrakovo postihnutú osobu. Prirodzenou vodiacou líniou je styková línia steny domu s rovinou chodníka, obrubník pešej komunikácie na rozhraní s trávnikom alebo rozhranie dvoch výrazne hmatovo odlišných štruktúr.
• V mieste, kde nie je prirodzená vodiaca línia a prechodová vzdialenosť medzi dvoma orientačnými bodmi je väčšia ako 8 000 mm, musí sa vytvoriť umelá vodiaca línia pásom špeciálnej dlažby v exteriéri širokým 400 mm a v interiéri 300 mm s povrchovou štruktúrou pozdĺžneho charakteru. Odbočenie vodiacej línie a zmena jej smeru sa pripúšťa lomom, najvhodnejšie v 90° uhle; oblúk sa neodporúča. V mieste odbočenia umelej vodiacej línie sa musí umiestniť prerušenie v exteriéri s dĺžkou 400 mm a v interiéri s dĺžkou 300 mm.
• Každá prekážka trvalého aj dočasného charakteru, ktorá sa nachádza na pešej komunikácii, sa musí vyznačiť tak, aby bola hmatovo vnímateľná pre nevidiacu alebo slabozrakú osobu. Preto musí byť prekážka pevne vyznačená pri zemi do výšky 100 mm obrubou a vo výške 1 100 mm pevným, hmatným a v porovnaní s okolím kontrastným označením. Nad chodníkom, v priestore od 450 mm do 2 200 mm, nemôže byť umiestnený žiadny predmet ani konštrukcia, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť zrakovo postihnutej osoby.
• Šírka priechodu musí byť najmenej 1 300 mm. Každý priechod musí zabezpečovať plynulý prechod z pešej plochy na komunikáciu so sklonom maximálne 1:8, so zvislým prevýšením najviac 20 mm. Po celej dĺžke zníženého obrubníka smerom do chodníka sa umiestni varovný pás so šírkou 400 mm.
• Priechod vybavený priechodovou signalizáciou musí byť vybavený aj zvukovou signalizáciou.
• Nástupište hromadnej dopravy musí byť označené farebne kontrastným varovným pásom s charakteristickou povrchovou štruktúrou, napríklad ihlanovitými výstupkami vysokými 3 - 5 mm. Varovný pás musí byť vnímateľný zvyškom zraku, nášľapom a slepeckou palicou. Na nástupišti autobusovej a električkovej dopravy varovný pás so šírkou 400 mm je vo vzdialenosti 500 mm od hrany nástupišťa.
• Pred vstupom do stavby musí byť vodorovná plocha najmenej 1 500 mm x 1 500 mm, ak sa dvere otvárajú smerom dnu alebo sú posuvné. Pri otváraní dverí smerom von musí byť táto plocha široká najmenej 1 500 mm a dlhá 1 500 mm + šírka dverného krídla.
• Vstupné dvere musia umožňovať otvorenie najmenej na šírku 900 mm.
• Šírka výťahovej kabíny musí byť najmenej 1 100 mm.
• Ovládacie zariadenie výťahu musí byť čitateľné aj hmatom. Odporúča sa vpravo od tlačidiel ovládacieho panelu umiestniť hmatateľné symboly a vľavo umiestniť označenie v Braillovom slepeckom písme.
• Chodbový privolávač výťahu musí byť umiestnený vo výške 900 mm až 1 200 mm.
• V nebytovej budove v časti určenej na užívanie verejnosťou musí byť chod eskalátora s určením jeho polohy a smeru chodu signalizovaný akustickým zariadením, ktoré pomocou diaľkového ovládania spúšťa nevidiaci alebo slabozraký užívateľ.
• Okná v obytnej miestnosti musia byť otváracie. Otvárací a ovládací mechanizmus okna musí byť vzdialený od podlahy najmenej 900 mm a najviac 1 200 mm.
• Okno a presklená stena s parapetom nižším ako 500 mm musia mať spodnú časť do výšky 400 mm chránenú ochranným plechom, mriežkou alebo iným podobným spôsobom. Vo výške 1 400 mm až 1 600 mm musia mať výrazný pás so šírkou najmenej 50 mm alebo pruh zo značiek s rozmermi 50 mm x 50 mm, vzdialenými od seba najviac 150 mm, zreteľne viditeľný oproti pozadiu.
• V dome s bytmi osobitného určenia a v inej stavbe na bývanie určenej na užívanie osobou na vozíku musia mať dvere šírku najmenej 900 mm a musia byť vybavené z obidvoch strán šikmými držadlami. Turniketové a kyvné dvere sa nemôžu navrhovať ako jediný možný prístup. Prah môže byť vysoký najviac 20 mm.
• Dvere v nebytovej budove v časti určenej pre verejnosť musia byť označené arabským číslovaním. Dvere do hygienického zariadenia musia byť označené aj písmenami. Výška číslic alebo písmen je 100 mm; majú výrazne kontrastné a reliéfne vyhotovenie s hrúbkou 10 mm, pričom výška reliéfu je 3 mm až 5 mm.

tags: #sklony #pre #ztp #rampy