Šport pre telesne postihnutých: Od histórie po paralympijské úspechy

Šport má nezastupiteľné miesto v živote každého človeka, a to platí obzvlášť pre osoby s telesným postihnutím. Predstavuje nielen spôsob, ako zlepšiť fyzickú kondíciu a zdravie, ale aj dôležitý nástroj na integráciu do spoločnosti, získanie sebadôvery a dosiahnutie osobnej sebestačnosti. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty športu telesne postihnutých, od jeho historického vývoja až po súčasné možnosti a benefity.

História a vývoj paralympijského športu

Začiatky paralympijského športu siahajú do Anglicka na konci druhej svetovej vojny. V roku 1944 britská vláda vytvorila liečebno-rehabilitačné centrum pre vojenských veteránov, ktoré bolo zamerané na vozičkárov s poranením chrbtice a miechy. Vedením centra, umiestneného v nemocnici v Stoke - Mandeville, bol poverený nemecký neurochirurg Ludwig Guttmann, ktorý bol presvedčený, že práve rehabilitačný šport predstavuje najrýchlejšiu možnosť pomoci pre ľudí s týmito poškodeniami pri ich návrate do bežného života.

Dňa 29. júla 1948, v deň slávnostného otvorenia XIV. OH v Londýne, 16 pacientov z viacerých rehabilitačných stredísk súťažilo v areáli lukostreleckého centra na I. stoke-mandevillských hrách. V ich ďalšej edícii o dva roky neskôr už štartovalo 60 pretekárov zo 14 družstiev. O ďalšie dva roky už súťaže vďaka účasti pretekárov z Holandska získali punc medzinárodných. Dr. Guttmann napokon úspešne presadil svoju víziu a v roku 1960 sa uskutočnili v Ríme I. paralympijské hry. O rok neskôr stál pri založení Britskej asociácie telesne postihnutých športovcov.

V roku 1964 bola založená Medzinárodná organizácia telesne postihnutých športovcov (ISOD), od roku 1982 pôsobil Medzinárodný koordinačný výbor pre postihnutých športovcov vo svete (ICC) ako koordinačný športový orgán pre všetky druhy postihnutia. Medzinárodný paralympijský výbor (IPC), riadiaci orgán paralympijského hnutia, bol ako medzinárodná nezisková organizácia založený 22. júla 1989 v nemeckom Düsseldorfe. Jeho prvým prezidentom bol Kanaďan Robert Steadward, v roku 2001 ho vystriedal Sir Philip Craven.

História športu telesne postihnutých na Slovensku

V roku 1961 bola rozhodnutím ÚV ČSTV založená komisia pre telesne postihnutých športovcov. Jej úlohou bolo zakladať oddiely telesne postihnutých pri telovýchovných jednotách a organizovať ich činnosť. Na Slovensku sa ľudia dali do pohybu až o osem rokov neskôr. Dňa 28. februára 1969 sa na Základnej deväťročnej škole pre slabozraké deti na Svrčej ulici v bratislavskej Karlovej Vsi stretlo pár nadšencov na zakladajúcej schôdzi klubu telesne postihnutých športovcov.

Členovia novovznikajúceho klubu však potrebovali pre svoje aktivity priestor. A našli ho práve v škole pre slabozraké deti v Karlovej Vsi. Stretávali sa dvakrát týždenne v miestnej telocvični, ktorú im prenajali bezplatne, výstroj nakúpili vďaka pomoci Zväzu invalidov. Ako prvý sa ujal volejbal, ktorý sa učili úplne od začiatku - od pravidiel cez tréningovú metodiku až po samotnú zápasovú prax. Popri volejbale sa začali venovať aj ďalším pohybovým aktivitám. „Šport nám pomáhal prekonávať naše hendikepy,“ spomína jedna zo zakladateliek Anna Maršíková.

Keďže v tom čase nemohol klub existovať samostatne, vstúpili do štruktúr TJ Vinohrady BSP Bratislava. Táto telovýchovná jednota im síce vopred stanovila podmienku, že im nebude poskytovať žiadne peniaze ani iné výhody, ale aspoň im pomohla naplniť podmienku začlenenia do systému socialistickej telovýchovy. Oficiálny názov znel Prvá telovýchovná jednota telesne postihnutých športovcov. Už dva mesiace po vzniku klubu sa zúčastnili na Celoštátnom prebore vo volejbale telesne postihnutých v Prahe a na III. majstrovstvách republiky v stolnom tenise v Hradci Králové. V septembri nasledoval štart v Ostrave na IV. majstrovstvách ČSSR v ľahkej atletike a v októbri v Pardubiciach na celoštátnych pretekoch v plávaní.

V roku 1970 klub vystupoval už pod názvom TJ Mladosť a mal už dva oddiely. V roku 1971 sa 27 športovcov dostalo pod krídla horolezeckého oddielu TJ IAMES Bratislava a vydržali tam takmer 26 rokov. Dobré časy nastali najmä pre volejbalistov, ale venovali sa naďalej aj stolnému tenisu, plávaniu a atletike. Na športoviskách sa objavili aj prví vozičkári, čo bolo dovtedy ťažko predstaviteľné.

Po súťažiach s českými športovcami v rámci vtedajšej ČSSR nadviazali medzitým v klube aj medzinárodné kontakty. Zavítali napríklad na medzinárodné športové hry do maďarského Gödölö či švédskeho Štokholmu (Solna Spelen). Trojstretnutie miest Bratislava - Štokholm - Budapešť zasa organizovala v auguste 1972 slovenská metropola. V auguste 1973 videla Bratislava aj I. celoslovenské hry paraplegikov. V júni 1974 už organizovali v Bratislave po prvýkrát majstrovstvá ČSSR paraplegikov. V Ústave sociálnej starostlivosti na Mokrohájskej ulici súťažilo 45 športovcov v hode oštepom na cieľ, trojboji (vrh guľou, hod diskom, hod oštepom), jazde na vozíku, slalome na vozíku, stolnom tenise, plávaní a vzpieraní. Bronzovou medailou v hode oštepom tu bodoval Štefan Bogdan, ktorý o 18 rokov neskôr vybojoval na PH v Barcelone bronz! Klub mal členov nielen z Bratislavy, ale z celého Slovenska.

Rozvoj športu vozičkárov na Slovensku je spojený aj s menom MUDr. Danice Studenej, ktorá sa myšlienkou organizácie ich športových podujatí začala vážne zaoberať v polovici 80. rokov minulého storočia potom, ako nastúpila na miesto primárky rehabilitačného oddelenia na poliklinike v Petržalke. „K tejto aktivite ma inšpirovali najmä návštevy športových stretnutí vozičkárov v pražskej obore Hvězda. Postupne sa jej, najmä vďaka ústretovému postoju a pomoci vtedajšieho sekretára Slovenského zväzu telesne postihnutých Milana Ručkaya, podarilo zorganizovať prvé celoslovenské športové stretnutie vozičkárov v petržalskom sade Janka Kráľa v máji 1988.

V rokoch 1988 a 1989 sa súťažilo v štyroch disciplínach - 4 000 m paraplegici (prvým víťazom bol Ján Mihál), 4 000 m paraplegičky (víťazka v oboch ročníkoch Zita Žiaková), 2 000 m kvadruplegici a spoločný slalom, ktorého prvý ročník tiež vyhrala Zita Žiaková. V roku 1990 pribudli preteky v behu zdravých na 2 000 m (všetky kategórie dokopy) a 10 000 m na formulkách pre výkonných vozičkárov. Neskôr pridali ešte integrovaný beh na 10 000 m pre zdravotne postihnutých aj nepostihnutých, ktorý vyhral v roku 1995 Anton Sluka (o rok neskôr v Atlante získal zlato v maratóne). Počas ďalších rokov sa v klasických pretekoch na 4 000 m zaskvela okrem Zity Žiakovej aj iná úspešná atlétka Ivana Krištofičová, ktorá získala striebornú medailu na Deaflympiáde a prekonala svetový rekord. V roku 1993 sa na tenisových dvorcoch Slovana Bratislava uskutočnil prvý medzinárodný turnaj v tenise vozičkárov na Slovensku. O dva roky neskôr bol v priestoroch telocvične vtedajšieho Ústavu pre telesne postihnuté deti a mládež na Mokrohájskej ulici uvedený ďalší vozičkársky šport - boccia. V roku 1996 sa už uskutočnil napriek problémom s loptičkami aj prvý medzinárodný turnaj v tomto športe na území Slovenska.

V pionierskych rokoch zimných paralympijských športov na území Slovenska rezonujú dve mená. Prvým bol zrakovo postihnutý Jozef Búroš, ktorý sa zúčastnil v roku 1976 na prvých zimných paralympijských hrách, kde štartoval v behu na 10 a 15 km. Druhým je Handlovčan Peter Matiaško, ktorý po úraze v bani prišiel vo februári 1979 o časť pravej nohy od kolena. Pred úrazom bol trénerom mládeže v stredisku na Remate, po úraze začal už v decembri lyžovať na protéze. V roku 1981 vycestoval na majstrovstvá ČSSR do Tanvaldu, kde videl prvýkrát lyžovanie na jednej nohe a po návrate domov sa s pomocou stabilizátora vydal tiež touto cestou. Podarilo sa mu vybojovať miestenku na II. majstrovstvá sveta v lyžovaní postihnutých v roku 1982 vo švajčiarskom Les Moses. Spolu s ním tu štartoval aj spomínaný Jozef Búroš. V roku 1984 už bol Peter Matiaško jediným slovenským zástupcom na ZPH v Innsbrucku. O štyri roky neskôr, opäť v rakúskom Innsbrucku, sa k nemu pridali Karol Mihok a Róbert Ďurčan.

Slovenský paralympijský výbor (SPV)

Za míľnik paralympijského športu na Slovensku sa považuje rok 1993, keď rozdelením ČSFR vznikla samostatná Slovenská republika a následne aj samostatné športové federácie. V septembri 1993 bolo Slovensko prijaté za riadneho člena Medzinárodného paralympijského výboru (IPC). Slovenský paralympijský výbor vznikol v januári 1995 z iniciatívy štyroch zväzov zastupujúcich telesne, zrakovo, mentálne a sluchovo postihnutých športovcov a do IPC bol prijatý 3. júna 1995. Prvou predsedníčkou SPV sa stala Helena Hanková, ktorá vo funkcii zotrvala do roku 2000. Počas 25 rokov sa slovenskí paralympionici zúčastnili na 13 PH a ZPH, na ktorých vybojovali úctyhodných 114 medailí, z toho 34 zlatých! Ďalšie stovky vzácnych kovov by sa dali napočítať zo svetových a európskych šampionátov a iných významných podujatí.

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ)

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov je významným subjektom spoločenského života a národným športovým zväzom, poslaním ktorého je náročná práca v oblasti športu telesne znevýhodnených na Slovensku. Podporujeme všetky aktivity smerujúce k plnohodnotnému zapojeniu sa ľudí s telesným znevýhodnením do života spoločnosti prostredníctvom športu, pričom združujeme športovcov z členských organizácií po celom Slovensku.

História SZTPŠ

• 1990: Dňa 6.10.1990 zaniká Slovenský zväz zdravotne postihnutých športovcov a vznikajú tri samostatné právne subjekty, medzi nimi aj Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov a parašportovcov. Prvou predsedníčkou SZTPŠaPŠ sa stala Helena Hanková.
• 1992: Dňa 28. 11. 1992 došlo k zmene názvu zväzu, keď sme sa premenovali a do súčasnosti pôsobíme pod názvom Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov.
• 1993: Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky nadväzuje na tradíciu medzinárodných podujatí Slovakia Cup v plávaní a Slovakia Cup vo volejbale a začína organizovať aj nové podujatia ako Slovakia Open v tenise na vozíku, Slovakia open v stolnom tenise a ďalšie.
• 1997: SZTPŠ zorganizoval jedno z prvých najvyšších medzinárodných podujatí - ME v tlaku na lavičke. Postupne sa pridali ďalšie - ME v stolnom tenise (1999), ME v tlaku na lavičke (2002), MS družstiev v stolnom tenise (2017), MS v šachu telesne postihnutých (2011), SP v streľbe (2007), SP vo volejbale (2001), EP v cyklistike a ďalšie.
• 2002: Helenu Hankovú vo funkcii predsedu vystriedal Ján Riapoš, ktorý v tejto funkcii zotrváva dodnes. Voľby predsedu, členov výkonného výboru a ostatných orgánov SZTPŠ prebiehajú každé 4 roky.
• 2008 - súčasnosť: Valné zhromaždenie SZTPŠ rozhodlo o prechode športov priamo riadených Medzinárodným paralympijským výborom pod riadenie Slovenského paralympijského výboru.

Zastrešené športy SZTPŠ

Od svojho vzniku zväz zastrešoval športy atletika, basketbal na vozíku, biliard, biatlon, boccia, curling na vozíku, cyklistika, drezúra, lukostreľba, lyžovanie (alpské, bežecké), plávanie, stolný tenis, streľba, šach, tanec na vozíku, tlak na lavičke, tenis na vozíku a volejbal. Postupne sa počet zastrešených športov vyvíjal a vzhľadom na rozhodnutia štátu, medzinárodných organizácií športu zdravotne znevýhodnených i svojich najvyšších orgánov upravoval.

Tabuľka zastrešených športov SZTPŠ

Aktivity SZTPŠ

SZTPŠ organizuje športovú prípravu pre reprezentantov v jednotlivých športových odvetviach, zabezpečuje ich účasť na významných domácich i medzinárodných športových podujatiach, paralympijských hrách, majstrovstvách sveta a Európy, svetové a Európske poháre nevynímajúc. V oblasti mládežníckeho športu sme vytvorili pre mladých ľudí s telesným znevýhodnením systém športovej prípravy v rámci siete vlastných útvarov talentovanej mládeže. Po celom Slovensku tak získavame pre šport mnoho talentovaných telesne znevýhodnených detí. SZTPŠ je zakladajúcim členom Slovenského paralympijského výboru (SPV), pričom počtom športovcov i dosiahnutými výsledkami je dlhodobo jeho dominantným členským subjektom.

Športové hry mládeže SZTPŠ

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ) prichádza s novým formátom športového podujatia, ktoré je určené pre telesne znevýhodnené deti a mládež. Prvý ročník hier sa uskutoční v Dolnom Kubíne. Môže na nich štartovať aj starší športovec, ktorý je do 3 rokov po úraze, alebo vzniku telesného znevýhodnenia (kategória ROZVOJ). Veľkou prednosťou tohto podujatia je otvorený charakter súťaží, čo v praxi znamená, že každý sa môže zaregistrovať do súťaže v akomkoľvek ponúkanom športe, bez ohľadu na šport, ktorý vykonáva, alebo má registrovaný ako člen SZTPŠ. Jeden účastník môže súťažiť aj vo viacerých športoch, maximálne však v troch.

Pre rok 2023 je v spolupráci s členskou organizáciou MHK Dolný Kubín v ponuke bohatá škála športov, do súťaže ktorých sa bude možné zapojiť. Prihlášky do športových súťaží sú otvorené v ôsmich športoch - atletika, basketbal na vozíku (streľba na kôš), boccia, hokej na elektrických vozíkoch (hra 2 na 2), lukostreľba, plávanie, stolný tenis a šach. Cieľom hier je objavovať medzi znevýhodnenou mládežou športové talenty a pracovať s nimi.

Boccia: Šport pre široké spektrum postihnutí

Boccia je paralympijský šport, ktorý je vhodný pre ťažko telesne postihnutých, pre mentálne postihnutých, seniorov, deti, zdravých ľudí. Je vhodná aj ako integračný prvok, kedy zdravotne postihnutí hrajú spolu so zdravými, pričom rozdiely v hre medzi nimi sa vďaka jednoduchosti a iným vlastnostiam tejto hry navrhnutej pre potreby zdravotne postihnutých stierajú. Jej základným princípom je hádzanie loptičiek na cieľ. Hrá sa s koženými loptičkami naplnenými granulátom na tvrdej rovnej podlahe, či už v telocvični, v spoločenskej miestnosti, alebo na chodbe. Umožňuje hrať aj tým, ktorí dokážu len "milimetrovo" pohnúť hlavou alebo prstami.

Boccii sa už niekoľko rokov venujú aj v občianskom združení ZOM Prešov, ktoré sa aktívne zapája do slovenskej boccia ligy. Donedávna sa všetky kolá odohrávali iba v rámci západného alebo stredného Slovenska. Vďaka podpore U. S. Steel Košice a Karpatskej nadácie sa však situácia zmenila. Históriu prepisovali 24. apríla, keď "V Prešove sme premiérovo hostili hráčov boccie v rámci tretieho ligového kola jednotlivcov kategórie BC3. Hráčom sú k dispozícii asistenti, ktorí na základe ich pokynov nastavujú špeciálne rampy, do ktorých umiestňujú loptičky.

Občianske združenie ZOM Prešov z grantu pokrylo aj niekoľko ďalších športovo-spoločenských akcií. V máji napríklad zorganizovali vydarené podujatie Boccia Duel Max. V prešovskom zábavno-obchodnom centre zápolili v boccii ZOM Prešov a OZ Barlička, ktoré tiež pomáha telesne hendikepovaným ľuďom. Ďalšou veľkou akciou organizovanou OZ ZOM Prešov bol Boccia Day v obci Podlipníky, spojený s benefičným festivalom Koliesko 2014. U. S. Steel Košice je firma, ktorá sa veľmi zaujíma o to, čo sa deje v jej okolí. Bez finančnej podpory U. S. Steel Košice by takéto podujatia nebolo možné zorganizovať.

Prezentáciu o boccii vedie Mgr. Ondrej Bašták Ďurán, ktorý sa bocciou zaoberá od roku 2002 na rôznych pozíciách - ako asistent, tréner, organizátor súťaží, rozhodca, distribútor boccia príslušenstva. Publikoval aj dosiaľ jedinú pôvodnú slovenskú publikáciu o boccii BOCCIA: Základné techniky tréningu pre hráčov a asistentov. V súčasnosti sa boccii venuje aj prostredníctvom svojej firmy BASHTO, ktorej podnikanie je orientované na šport zdravotne postihnutých. Jedným z jeho podnikateľských zámerov je propagácia športu boccia na Slovensku. Cieľ prezentácie: oboznámiť konkrétne sociálne zariadenie, školu alebo inú inštitúciu, jeho sociálnych pracovníkov, učiteľov, zdravotníkov, a hlavne klientov, so športom boccia, aby na vlastnej koži zažili jeho prínos na rekreačnej, rehabilitačnej, sociálnej, či súťažnej úrovni. Je možné sa dohodnúť aj na prezentácii boccie vo viacerých zariadeniach v jednom regióne v daný deň, čím sa poplatok za cestovné zníži.

Presná orientácia: Šport pre všetkých bez rozdielu

Rok, dva dozadu by rozhodnutie telesne hendikepovaného človeka, že sa v rámci rozvoja svojich pohybových aktivít začne venovať orientačnému športu, vyvolalo prinajmenšom súcitný úsmev na tvári… Ak nie rovno poťukanie prstom po čele, že ten chlapec nevie, o čom hovorí. „Táto predstava vôbec nie je absurdná. Už aj na Slovensku máme za sebou prvú sezónu nového odvetvia orientačných športov, v ktorom sa mažú rozdiely medzi hendikepovanými a zdravými športovcami. Presná orientácia (Trail - O) je šport určený pre všetkých bez rozdielu veku a pohlavia. Nezáleží na tom, v akej ste fyzickej kondícii, akú máte poruchu hybnosti. O víťazovi rozhodujú len orientačné schopnosti.

Ako funguje presná orientácia?

Presná orientácia sa skladá z dvoch disciplín PreO a TempO, pričom v prvej je rozhodujúci počet získaných bodov a v druhej čo najnižší čas potrebný na vyriešenie úloh na jednotlivých stanovištiach. Základom obidvoch disciplín je identifikácia kontrolného bodu, ktorý je označený v mape krúžkom a podrobnejším popisom (napr. severná strana kameňa). V teréne sa nachádza (v prípade disciplíny PreO) 1 až 5 lampiónov a pretekár má za úlohu niektorý z nich určiť ako ten zakreslený v mape alebo uviesť, že ani jeden lampión nie je ten správny.

Rovnaké podmienky pre všetkých

Všetky tieto postupy čítania mapy a orientácie v teréne sa dejú na diaľku z cesty, resp. z miesta, ktoré je prístupné pre zdravých i hendikepovaných súťažiacich, čím sú zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých. Z celkového pohľadu teda nie je presná orientácia o fyzických schopnostiach, ale ide predovšetkým o to, čo máme v hlave - schopnosť čítať mapu, aplikovať ju na terén, vedieť sa orientovať.

Úspechy presnej orientácie na Slovensku

Prvé ukážkové preteky v presnej orientácii sa u nás uskutočnili počas majstrovstiev SR v orientačnom šprinte v roku 2008. Zorganizované boli v spolupráci s maďarským zväzom. Rok 2015 je pre presnú orientáciu u nás prvým oficiálnym rokom existencie. Konali sa štyri klasické preteky s účasťou od 20 do 30 pretekárov. Na štart sa zakaždým postavilo 5 až 10 hendikepovaných. Na majstrovstvách sveta v chorvátskom Záhrebe, ktoré sa konali koncom júna, sme v disciplíne TempO získali striebornú medailu (Ján Furucz, Farmaceut Bratislava), čo je v kontexte prvého roku existencie tohto športu na Slovensku výnimočný úspech.

Komplexná rehabilitácia a jej zložky

Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa nielen úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Komplexná rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého cieľom je minimalizovať dôsledky zdravotného postihnutia.

• Liečebná rehabilitácia: Súbor opatrení zameraných na obnovu alebo náhradu porušenej funkcie. Zahŕňa fyzioterapiu, ergoterapiu, psychológiu, logopédiu a zaisťovanie zdravotníckej techniky.
• Sociálna rehabilitácia: Proces, v ktorom osoba s dlhodobým alebo trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností na dosiahnutie samostatnosti a sebestačnosti. Pomáha telesne postihnutým získavať kondíciu, posilňovať svalstvo, získavať informácie a psychicky pookriať. Spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch a kurzoch pomáhajú nadväzovať kontakty, obohacujú človeka, rozširujú jeho obzory a vyvádzajú ho z pasivity.
• Pedagogická rehabilitácia: Súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím.
• Pracovná rehabilitácia: Zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej cieľom je umožniť nácvik pracovných návykov a zručností potrebných na získanie vhodného pracovného miesta alebo udržanie si pôvodného zamestnania.

Integrácia zdravotne oslabených v telesnej výchove

Integrácia postihnutých osôb a osôb bez postihnutia je základom pre rozvoj inkluzívnej spoločnosti. Integrácia je založená na rešpektovaní ľudských hodnôt a hľadaní ich realizácie cez rôzne formy s akceptovaním hodnôt ľudského bytia. Pre úspešnú integráciu je dôležitý pozitívny postoj učiteľov, administrácie a celej spoločnosti k zdravotne oslabeným žiakom.

tags: #sport #telesne #postihnutych