Po rozchode alebo rozvode rodičov nastáva často náročné obdobie, počas ktorého je potrebné vyriešiť otázky týkajúce sa starostlivosti o spoločné maloleté deti. S cieľom podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s oboma rodičmi bola v slovenskom právnom poriadku od 1. januára 2023 zavedená nová forma starostlivosti o dieťa po rozvode - spoločná osobná starostlivosť. Tento inštitút dopĺňa doterajšie formy, ktorými sú osobná starostlivosť jedného z rodičov a striedavá osobná starostlivosť.
Spoločná osobná starostlivosť predstavuje formu starostlivosti, pri ktorej spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva. Cieľom je zachovať taký režim starostlivosti, ktorý rodičia realizovali už v čase pred rozchodom alebo počas súdneho konania a majú záujem na jeho pokračovaní. Ide o najprirodzenejšiu formu výkonu rodičovských práv a povinností s minimálnym zásahom zo strany štátu. V porovnaní s inými formami je to voľnejší prístup, ktorý sa spolieha na schopnosť rodičov dohodnúť sa.
Pred zavedením spoločnej osobnej starostlivosti poznal právny poriadok iba výlučnú osobnú starostlivosť (dieťa je zverené jednému z rodičov) alebo striedavú osobnú starostlivosť (dieťa je striedavo u jedného a druhého rodiča v intervaloch určených súdom). Všetky tri formy osobnej starostlivosti o dieťa sú však rovnocenné a rozhodujúcim kritériom pri ich určovaní je vždy najlepší záujem dieťaťa.
Kľúčové aspekty spoločnej osobnej starostlivosti
Spoločná osobná starostlivosť má za cieľ zachovať väzby a vzťahy dieťaťa s oboma rodičmi a predchádzať situáciám, kedy by súd striktne určoval, ktorému rodičovi dieťa zverí alebo presne prerozdelil čas starostlivosti. Tento model je vhodný najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk umožňuje takúto formu starostlivosti. Je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, ktorý sa nemá meniť skutočnosťou, že rodičia prestali tvoriť pár.
Podmienky a súhlas rodičov
Základnou podmienkou pre zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti je súhlas oboch rodičov. Súd môže túto formu starostlivosti určiť iba na základe ich dohody. V prípade, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, majú o spoločnú osobnú starostlivosť záujem a obaja s ňou súhlasia, súd môže dieťa zveriť do spoločnej osobnej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené jeho potreby. Zákon v § 24 ods. 2 Zákona o rodine uvádza: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.“
V porovnaní so striedavou osobnou starostlivosťou je pri spoločnej osobnej starostlivosti možné určiť ju iba v prípade, ak s ňou súhlasia obaja rodičia, zatiaľ čo pri striedavej postačuje súhlas jedného rodiča. Pri spoločnej osobnej starostlivosti si rodičia sami dohodnú intervaly, v ktorých sa budú starať o dieťa, a nie súd, ktorý by ich autoritatívne určil. Súd pri rozhodovaní o forme osobnej starostlivosti prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa, jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Rodičovská dohoda a súdne konanie
V prípade, ak partneri rozumne komunikujú a spolupracujú v otázkach týkajúcich sa detí, nie je potrebné nič spisovať a nie je nutná ani písomná rodičovská dohoda. Ak sa však partneri dohodnúť nedokážu, vznikajú medzi nimi konflikty, prekážajú si v kontakte s deťmi, alebo pristupujú k otázkam starostlivosti nezodpovedne, čím sú ohrozené záujmy detí, potom je namieste riešiť starostlivosť o deti rodičovskou dohodou alebo podaním návrhu na súdne konanie.
Rodičovská dohoda si partneri môžu spísať podľa seba a nemusia ju nechať schváliť súdu, hoci zákon o rodine ju vždy uprednostňuje. Rozdiel medzi rodičovskou dohodou a súdnym určením je najmä ten, že podmienky dohody si vyrokujú sami rodičia medzi sebou, prípadne s odbornou pomocou, a nemusia podávať ani návrh na súd (s výnimkou rozvodového konania), ak túto dohodu budú dodržiavať. Ak dohoda nie je súdom schválená, v prípade jej porušenia však rodičia nemajú možnosti, ako jej dodržiavanie vymôcť - napr. nemožno podať návrh na exekúciu, ak rodič neuhradí výživné podľa rodičovskej dohody, ktorá nie je súdom schválená.
Rodičovskú dohodu je možné nechať schváliť súdom aj neskôr. Ak niektorý rodič dohodu nedodržiava, druhý rodič môže požiadať súd o jej schválenie. Súdna dohoda o spoločnej osobnej starostlivosti, ak je schválená súdom, sa stáva súčasťou výroku rozsudku a je vykonateľná. V prípade spoločnej osobnej starostlivosti, ak sa rodičia dohodnú, môže byť výživné určené dohodou rodičov, alebo nemusí byť určené vôbec. Vtedy si rodičia dohodou delia výdavky maloletého dieťaťa.
Súdne určenie využívajú rodičia, ktorí sa nedohodli. Jeden z nich podá návrh na súd a dokazovanie sa bude vykonávať v súdnom konaní, pričom súd rozhodne autoritatívne podľa výsledkov dokazovania. Aj v priebehu súdneho konania však môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu a predísť tak ďalším nákladom, dlhému trvaniu konania, úhrade poplatku za znalecké dokazovanie a stresu s tým spojeným. Súd dohodu schváli, ak je v súlade so záujmom maloletého.
Štyri základné aspekty výkonu rodičovských práv
V rodičovskej dohode alebo v rozhodnutí súdu vo veci výkonu rodičovských práv a povinností a/alebo v rozsudku o rozvode by mali byť upravené tieto základné aspekty týkajúce sa maloletého dieťaťa:
- Výkon rodičovských práv a povinností: Súd určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
- Zastupovanie dieťaťa a správa jeho majetku: Určí sa, kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. V prípade spoločnej osobnej starostlivosti toto právo zvyčajne majú obaja rodičia.
- Výživné na maloleté dieťa: Zvyčajne ho hradí ten rodič, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti, resp. ktorý má vyšší životný štandard (v prípade striedavej starostlivosti). V prípade spoločnej osobnej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť o výške výživného, alebo sa dohodnúť, že výživné sa neurčí vôbec.
- Styk rodiča s maloletým dieťaťom: Zvyčajne je právo kontaktu s dieťaťom určené tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti. Určenie styku nie je povinné, pretože vyplýva priamo zo zákona. Možno tiež požiadať ponechať styk neurčený.
Ďalšie špecifické aspekty a praktické úvahy
Okrem štyroch základných aspektov možno podľa okolností do rodičovskej dohody či súdneho rozhodnutia zahrnúť aj ďalšie špecifické body. Každý z rodičov má rovnaké postavenie a nároky na dieťa, pričom súdy dnes bežne zverujú maloleté deti aj do starostlivosti otcov.
V prípade spoločnej osobnej starostlivosti, kde súd neurčuje konkrétne intervaly, je dôležitá istá miera stability, aby dieťa vedelo, ako bude fungovať. Rodičia si môžu podmienky starostlivosti o deti prispôsobovať a meniť podľa aktuálnych okolností. V prípade, že medzi rodičmi vznikne konflikt, nebude možné vymáhať plnenie dohody, lebo v súdnom rozhodnutí nebude špecifikácia, ktorá by sa dala vymôcť exekúcií.
Skutočnosť zverenia dieťaťa do niektorej z foriem osobnej starostlivosti vplýva aj na nárok na vyplácanie dávok či na uplatnenie daňového bonusu. Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej alebo spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov.
Najlepším záujmom dieťaťa je primárnym kritériom. Súd pri rozhodovaní o forme osobnej starostlivosti vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a na schopnosť rodiča dohodnúť sa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
V prípadoch, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napr. víkendy, prázdniny, sviatky a pod., tak o tomto časovom rámci rozhoduje súd. Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá. V takom prípade súd stretávanie necháva plne v ich kompetencii.
V prípade, že nie ste manželia, na úpravu pomerov starostlivosti o deti sa aplikujú presne tie isté zákonné ustanovenia ako v konaní o rozvod, ktoré je spojené s konaním o úpravu pomerov k deťom na čas po rozvode. V takom prípade sa však nepodáva na súd návrh na rozvod, ale ktorýkoľvek z rodičov môže podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností.
Ak sa rozvádzate alebo rozchádzate a potrebujete sa dohodnúť o starostlivosti o vaše dieťa, najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť dlhotrvajúcemu súdnemu konaniu, je dohodnúť sa. Ak sa dohodnúť chcete, ale úplne sa vám to nedarí, vyskúšajte mediáciu. Mediátor vám pomôže prejsť celým procesom tak, aby bol čo najmenej boľavý, nielen pre rodičov, ale najmä pre deti.