Spoločenská kronika Klubu vojenských dôchodcov a aktivity

Meteorologický prehľad roka 2014 v obci Zohor

Rok 2014 bol z meteorologického hľadiska v obci Zohor pomerne dynamický. Začiatok roka bol netradične teplý, s dennými teplotami od 5°C do 10°C a nočnými teplotami nad nulou. Dňa 19. januára bolo zaznamenané jarné počasie s teplotou až 14°C. Zima sa prejavila až koncom januára, kedy teploty klesli na mínus 5°C cez deň a mínus 11°C v noci, sprevádzané slabým snežením, ktoré sa však rýchlo roztopilo. Vo februári prevládali mierne teploty, s krátkym poklesom na 0°C až mínus 3°C na začiatku mesiaca, no väčšinou sa pohybovali od 6°C do 11°C.

Marec začal príjemnými 11°C - 15°C a postupne sa otepľovalo až na 20°C, s občasnými výkyvmi na 10°C a jedným nočným mrazom (-1°C) 26. marca. Prvá polovica apríla bola teplá (18°C - 21°C), 8. apríla prešla prvá tohtoročná búrka z tepla, po ktorej nasledovalo ochladenie na 15°C so slabým snežením. Zvyšok apríla sa teploty pohybovali medzi 22°C a 24°C, s občasnými slabými búrkami.

Máj bol charakteristický teplotnými výkyvmi. Začal chladnejšie (14°C - 16°C), potom sa oteplilo na 23°C - 24°C, aby sa opäť ochladilo na 16°C (11. mája) a dokonca na 11°C (15. mája). Prišiel studený vietor s dažďom, čo viedlo k hrozbe povodní na niektorých územiach Slovenska. Od 19. mája sa začalo otepľovať a 25. mája bol zaznamenaný prvý tropický deň (30°C). Koniec mája bol chladný vďaka búrkam, ktoré znížili teploty na 16°C.

Jún začal studeno, ale od 4. júna sa začalo otepľovať a 10. júna bolo až 35°C. Neskôr sa teploty ustálili okolo 28°C až do konca júna, s nočnými teplotami okolo 10°C. Silná búrka 29. júna znížila teplotu na 22°C a nasledujúci deň na 20°C s celodenným dažďom. Začiatok júla priniesol nárast teplôt na 30°C (6. júla), po ktorom nasledovalo ochladenie na 24°C - 25°C, sprevádzané dažďom a búrkami až do 13. júla. Letné teploty 29°C - 34°C trvali od 14. do 21. júla, kedy ich ukončila silná búrka. Ochladenie pokračovalo 40-minútovým lejakom, kedy teplota klesla na 23°C. Potom nasledovalo dvojdňové oteplenie na 31°C, opäť ochladenie na 24°C a ďalšie oteplenie na 30°C, ktoré ukončila búrka a teploty klesli na 24°C - 26°C.

August začal slnečným počasím a 31°C, ktoré trvalo do 11. augusta, kedy prešiel studený front s dažďom a ochladením na 22°C. Chladnejšie počasie pretrvalo do konca augusta, s teplotami 20°C - 26°C. Posledný augustový deň bolo len 19°C. Prvý september bol mokrý a studený (17°C). Počasie sa postupne zlepšovalo a 5. septembra bolo 27°C a slnečno až do 10. septembra, s teplotami medzi 25°C a 27°C. Následne prišlo ochladenie, dážď a chladné, upršané počasie s teplotami 19°C - 23°C, čo spôsobilo stúpanie hladiny kanála Malina. Po studenom období sa oteplilo na 26°C s búrkovou činnosťou, a ochladilo sa na 20°C a 23. septembra až na 11°C. Koniec septembra a začiatok októbra priniesli teploty 17°C - 21°C so striedaním slnečných a zamračených dní.

Babie leto prišlo 10. októbra s teplotami 22°C a nezvyčajnou inváziou komárov. Krátkodobé ochladenie na 15°C prišlo 15. októbra. Pekné a teplé počasie trvalo do 21. októbra (19°C - 21°C), hoci rána boli už chladné. V noci z 21. na 22. októbra prišiel studený front s prudkým lejakom a silným vetrom, ochladilo sa na 11°C - 12°C. Tieto teploty sa udržali do konca mesiaca, noci boli mrazivé. V novembri prišlo oteplenie s teplotami 15°C - 19°C, čo prinieslo druhé oneskorené babie leto. Ochladenie nastalo 11. novembra a teploty postupne klesli na 5°C cez deň a 4°C až -1°C v noci. December pokračoval s novembrovými teplotami (5°C - 7°C), 17. decembra bolo cez deň 15°C a v noci 10°C, a ďalších 7 dní sa teploty pohybovali od 9°C do 13°C. Zima sa prejavila až na druhý sviatok vianočný slabým snežením. Denné teploty do konca roka sa pohybovali v rozmedzí -1°C až -3°C a v noci bolo -5°C až -9°C.

Spoločenský život a oslavy v obci Zohor v roku 2014

Rok 2014 bol pre obec Zohor mimoriadne významný, nakoľko sa niesol v znamení osláv 700. výročia prvej zmienky o obci a finišovala príprava knihy o Zohore.

Charitatívne a kultúrne podujatia

Už ako po minulé roky, aj tento rok sa začal projektom Dobrá novina, ktorý zorganizovala miestna farnosť. Šestnásť detí spolu so štyrmi dospelými sa 4. januára vybralo do 40 rodín koledovať, pričom vyzbierali 1028,25 eur, ktoré poputovali do Kene a Ugandy. Na druhý deň OZZO pripravilo Trojkráľový koncert, kde vystúpil chrámový zbor Cantate Domino a hosťom bola operná speváčka p. Barboráková. Tu sa podarilo vyzbierať 501,90 eur. Spolu tak farnosť poslala na dobrú vec 1530,25 eur.

Výročné členské schôdze a muzikantský ples

Prvé dva mesiace roka sa konali výročné členské schôdze. V januári sa stretli rybári a členovia OZZO (Zohorské ozveny), aby zhodnotili uplynulý rok a stanovili si priority na rok nastávajúci. V kultúrnom dome sa už druhýkrát stretli milovníci dychovej hudby na 4. muzikantskom plese, ktorý organizuje šéf dychovky Záhorienka p. J. Fišer. Záujem bol veľký, na pódiu sa počas večera a noci vystriedalo 10 kapiel z Rakúska, Moravy a Slovenska.

Prezidentské voľby a akcia Čistý Zohor

V prvom kole prezidentských volieb prišlo v Zohore k urnám 1189 voličov, čo predstavovalo 44,47% účasť. Najviac hlasov získali A. Kiska a R. Procházka. V druhom kole, kde postúpili A. Kiska a R. Fico, odovzdalo hlasovacie lístky 1382 voličov, z toho 922 získal A. Kiska a 460 R. Fico. Každoročne sa v tomto mesiaci koná akcia Čistý Zohor, do ktorej sa zapájajú väčšinou všetky zložky obce. Vďaka počasiu to však tento rok stihli len dôchodcovia.

Hasiči a detské aktivity

Hasiči zahájili súťažnú sezónu v Záhorskej Vsi, kde sa stretlo 36 družstiev, z toho 7 zohorských. Prvé družstvo chlapcov si vybojovalo tretie miesto a zlato priniesli dievčatá, ženy a dorastenky. Dvadsiatka detských čitateľov sa vybrala po stopách P.O. Hviezdoslava. Navštívili dedinku Leštiny, Oravský zámok a múzeum P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Nočná hasičská súťaž o putovný pohár starostky obce sa konala už 11-krát. Súťažili ženy aj muži. Pohár si odniesli muži z Jaroviec a naše ženy skončili druhé a muži štvrtí. V súťaži o najrýchlejšieho prúdara, čo je nová disciplína, excelovali K. Mackovičová a M. Valent.

Oslavy Dňa matiek a prehliadka speváckych zborov

V kultúrnom dome sa konala oslava Dňa matiek. Program pripravili deti z materskej a základnej školy. V kostole sa konala Májová prehliadka speváckych zborov. Pozvanie prijali zbory zo Záhorskej Vsi - Uhranka, z Lozorna - Loza, Suchovský spevácky zbor zo Suchej nad Parnou a miestny spevácky zbor Glória.

Festival ľudovej kultúry a farský ples

V Dlhom Klčove sa konal 21. festival tradičnej ľudovej kultúry pod názvom Šaffova ostroha, celoštátna prehliadka sólistov a tanečníkov v ľudovom tanci. Cez krajské kolo v Gajaroch sa do finále pretancovali aj tanečníci zo súboru Zóhran, Ivana a František Grelikovci, ktorí si domov priniesli krásne tretie miesto v kategórii C (tanečníci vo veku 16 - 60 rokov).

Už 10. ročník farského plesu sa konal 3. mája v kultúrnom dome. Moderátori boli A. Smreková a S. Šomorjai, a ples oficiálne otvoril p. farár M. Komorný. Úvod patril folklórnej skupine Karpaty a do tanca hrala skalická skupina Tip Top Band. Hosťom večera bol M. Čekovský a jeho hudobné kvarteto. Výťažok z plesu bol použitý na obnovu kaplniek.

Deň detí a divadelné predstavenie

Jún začal oslavou Dňa detí, ktorá sa konala v areáli základnej školy, kde sa deti mohli vyšantiť a v súťažiach povyhrávať. Deň detí sa konal aj v materskom centre Motýlik. Do priestorov kultúrneho domu zavítalo Záhorácke divadlo zo Senice s divadelnou hrou od Aristofanesa Lysistrata - Vzbura žen.

Cykloturista Laco Holub

Pre pečiatku a pohľadnicu Zohora si prišiel 62-ročný vitálny dôchodca - cyklista Laco Holub, ktorý je známy po celom Slovensku. V roku 2010 sa rozhodol, že na bicykli navštívi všetky mestá a obce Slovenska. Z celkového počtu 2924 už stihol navštíviť 1400 obcí.

Zájazd dôchodcov do Vysokých Tatier

V dňoch 16. - 18. júna boli dôchodcovia na zájazde vo Vysokých Tatrách. Navštívili Čičmany, Ružomberok, Starú Lesnú, kde boli ubytovaní. Odbehli si aj k susedom do poľského Zakopaného. Na ceste späť si pozreli skanzen v Pribyline a pútnické mesto Skalka pri Trenčíne.

Celoslovenské stretnutie dvojčiat a viacerčiat

Na celoslovenskom stretnutí dvojčiat a viacerčiat vo Valčianskej doline mala obec zastúpenie v podobe pani Martiny Rybárovej rod. Polgárovej so svojimi dcérkami Ninou a Laurou.

Oslavy 700. výročia prvej zmienky o obci Zohor

Od 13. do 15. júna naša obec žila oslavami 700. výročia prvej zmienky o obci. V piatok doobeda prijali pozvanie na pracovné posedenie primátor mesta Malaciek p. J. Ondrejka a starostovia z okolitých obcí. Po obede si prezreli nový multifunkčný športový areál, ktorý bol v tento deň slávnostne otvorený a odovzdaný do užívania verejnosti. Poobede bol odhalený jubilejný strom - Dub ako odkaz pre budúce generácie v areáli základnej školy. Všetkým prítomným sa prihovorila p. starostka JUDr. Michalinová a riaditeľka školy Mgr. Štefanovičová, a školský zbor zaspieval zohorské pesničky. Odhalená bola aj pamätná tabuľa, na ktorej sú vyryté slová básnika Michala Chudu:

Nech mohutnie dub, nech tu s vami rastie
tak ako láska vašich otcov, mám.
Majte vždy smelé túžby, tiché šťastie,
nech svetlo vo vás zabráni rásť tmám.

Oslavy pokračovali v kultúrnom dome otvorením výstavy pod názvom „Zachovajme si úctu k odkazu a tradíciám našich predkov," ktorú pripravil p. Juraj Štefanovič. Zároveň bola sprístupnená aj výstava mladých fotografov - M. Kostkovej, M. Granca a D. Mackoviča, ktorí na fotografiách zachytili život, prírodu, ľudové zvyky v obci. Program pokračoval slávnostnou akadémiou, kde sa konala prezentácia knihy o Zohore. Na pódiu sa stretli všetci autori a redaktori, a poodhalili niečo o jej príprave. Pani starostka monografiu pokrstila šampanským a popriala jej veľa spokojných čitateľov doma, ale aj v zahraničí. Po skončení programu bola možnosť si knihu kúpiť a dať si ju podpísať autormi. Záver akadémie patril udeľovaniu Ceny obce Zohor a Ceny starostky obce.

Ocenení

Cenu obce Zohor si za dlhoročnú činnosť v oblasti kultúry prevzal p. Vendelín Fumač, za dlhoročnú činnosť v oblasti kultúry a za reprezentáciu obce doma i v zahraničí p. Michal Ščepánek, za dlhoročnú činnosť a pomoc v oblasti kultúry p. Jana Cabadajová. Cenu starostky si prevzali za spoluprácu a pomoc obci MUDr. A. Klimentová, Ing. O. Martinkovičová a MVDr. P. Matlovič. Slávnosť ozdobili svojím vystúpením žiaci základnej školy a chrámový zbor Cantate Domino, a ich hudobný hosť z Moravy Mužáci z Kobylí, ktorí na počesť osláv zložili pesničku Zohorská dědina, ktorú aj spoločne so zborom Cantate Domino zaspievali.

Pieseň "Zohorská dědina"

1. sloha
Zohorská dědina tá jedna jediná,
taková dědina co ju mám rád.
Tam šeci zpívajú, lásku rozdávajú,
tam su já najradšej tam je moj kamarád.
Ref. Zohore Zohore dědinko prekrásna
pre tvoju pesničku išel bych sveta kraj.

2. sloha
Zohorská děvčica tá jedna jediná
taková děvčica, co ju mám rád,
tá keď sa zasmeje, srdénko zahreje,
pre to ju lúbim a chcem si ju za ženu brat.
Ref. Zohore Zohore děvčico prekrásna
pre tvoje srdénko išel bych sveta kraj.

3. sloha
V podvečer pod májú, chlapci sa schádzajú
šikovné cerečky rádi majú.
A než sa rozední, polibek posledný
a s túto pesničkú veselo odchádzajú.
Ref. Zohore Zohore dědinko prekrásna
pre tvoju pesničku išel bych sveta kraj.

Rockový koncert a sobotný program osláv

Piatkové oslavy ukončil rockový koncert kapiel Rocklina a Vyprážané nohy z gauča na ihrisku, kde bolo postavané veľké pódium. Sobota začala ranným budíčkom v miestnom rozhlase a zároveň aj pozvánkou moderátorov osláv B. Štefanovičovou a K. Lackom na program. Už od rána na pódiu na ihrisku vyhrávala dychová hudba Veselá muzika zo Stupavy, na futbalovom trávniku prebiehal Memoriál K. Sabola vo futbale žiakov a tých skôr narodených. Pred kultúrnym domom mali možnosť mamičky s detičkami venovať sa detským aktivitám a čakal tam na nich aj kúzelník. Poobedný program bol pestrý a bohatý. Začal sa slávnostnou akadémiou č.2, kde sa predstavili najmenší, ale aj najstarší obyvatelia obce. Svoj program predviedli škôlkari, školáci, tanečníci zo súboru Zóhran, divadelníci zo Šáchora, rómska hudobná skupina Janett band. Záver akadémie patril zboru Glória a hudobnej skupine Vega. Tieto dve hudobné telesá spoločne zaspievali pesničku, ktorá bola zložená na počesť osláv. Hudbu skomponoval p. J. Štefanovič a text p. E. Šteffeková a volá sa Zohor môj jediný.

Kronika obce Lúky - historický prehľad

Tento prepis Kroniky obce Lúky, ako ju napísali jednotliví kronikári v rôznych časových a politických obdobiach, predstavuje autentický záznam. Každý kronikár bol ovplyvnený dobou a vývojom spoločnosti, v ktorej žil. Pre zachovanie autentickosti textu neboli robené žiadne zásahy do štylistiky a pravopisu, len nepatrné úpravy formátu. Ježovica Valér je prepisovateľom kroniky Pamätná kniha obce Lúky.

Ustanovenie prvého kronikára

Uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 20. marca 1933 bol Rudolf Jaroušek, správca rímskokatolíckej ľudovej školy na Lúkach, ustanovený prvým kronikárom obce. Tejto funkcie sa ujal. Narodil sa 31. januára 1904 a po absolvovaní učiteľského ústavu v Lučenci sa 31. januára 1931 stal správcom učiteľom tunajšej rímskokatolíckej ľudovej školy.

Popis obce Lúky

Poloha

Obec Lúky, pomenovaná podľa polohy kraja (od lúk), sa rozprestiera po oboch stranách krajinskej cesty vedúcej z Púchova cez Lýsky priesmyk na Moravu. Od Púchova i od Moravy je vzdialená 12 km, leží teda uprostred Púchovskej doliny a je dlhá 2 km. Na hornom konci, pri moste, odbočuje viciniálna cesta na Lazy pod Makytou, vzdialené 4 km.

Dolina na Lúkach je najužšia. Po stranách cesty stoja prevažne drevené domce, často bez komínov, takže dym vychádza povalom. Iba kostoly (rímskokatolícky a židovský), fara, školy (rímskokatolícka a evanjelická), notársky úrad, poštový a telegrafný úrad, žandárska stanica a niektoré židovské domy sú murované. Za domami sú menšie i väčšie záhradky a polia. Na nížine sú dosť úrodné, na stráňach neraz kamenisté a preto menejcenné. Ulica je úzka, miestami len pár metrov, čo je na tak frekventovanú cestu primálo.

Píla

Na hornom konci dediny, za mostom, sa nachádza Schreibrovská parná píla. Pred rokmi zamestnávala až dvadsať robotníkov, dnes sotva 6-7. Má svojho strojníka a spravuje ju lesný správca z Lysej pod Makytou. Po prevrate menila viac ráz svojich majiteľov. Stavebné drevo (hrady, dosky, laty) sa predáva aj do cudzích štátov, najmä do Nemecka.

Katolícky kostol

Katolícky kostol stojí na dolnom konci, pri vstupe do dediny. Je najstarší kostol doliny a celého okolia. Podľa ľudovej povesti ho začali stavať medzi Lúkami a Lysou, kde stoja teraz staré lipy a kríž, ale práca sa nedarila. Čo cez deň vystavali, v noci im to vždy ktosi zrúcal. Márne strážili robotníci v noci. Keď prišlo 12 hodín, pospali a ráno zas bolo všetko rozváľané. Boli bezradní. Až raz akýsi neznámy človek im poradil: „Zapriahnite čierne voly do voza a nechajte voľne ísť. Kde zastanú tam vystavte kostol“. Stalo sa. Voly zastali na mieste dnešného kostola. Lúčania s čerstvou chuťou sa dali do stavby a kostol bol čoskoro hotový.

Zo spisku zostaveného na pamiatku 700. ročného jubilea chrámu (1228-1928) sa uvádza, že „Lúcky chrám je najstarší na okolí a jeden z najstarších v Trenčianskej a v biskupstve nitrianskom, ba na Slovensku vôbec“. Podľa kanonickej vizitácie vykonanej na Lúkach 25. augusta 1829 sa s vysokou pravdepodobnosťou tvrdí, že bol postavený v roku 1228. Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke, nachádzajúcej sa v štíte veže, a niet nijakých príčin, aby tento rok značil iné ako rok postavenia. Tým viac, lebo štruktúra, štýl a spôsob stavby nepochybne nasvedčujú, že chrám bol postavený v 13. storočí za panovania Arpádovcov, keď sa stavali kostoly aj inde. V kameni hlavnej brány je síce vyrytý rok 1612, ale v tomto roku bol už kostol len opravovaný, prípadne prestavaný. Druhý raz bol kostol opravovaný v roku 1817.

Cintorín

Cintorín bol na Lúkach pôvodne len okolo kostola, až koncom 18. storočia bol založený terajší cintorín. Pod kostolom je krypta, prístupná len z kostola. V tej pochovávali patrónov a farárov, ale nie všetkých.

Fara

Do roku 1823 bola fara drevená. V tomto roku postavili faru z kameňa. V roku 1882 bola fara prestavaná, takže bola zrušená brána vedúca cez stred farskej budovy a dve krajné časti farskej budovy boli spojené novovystavanou izbou, tak ako dnes.

Počet veriacich a farári

Počet veriacich podľa kanonickej vizitácie z roku 1829 bol nasledovný: Lúky 620, Dolná Dubková 11, Vydrná 21, Mestečko 8, Záriečie 21, Zbora 7, spolu 688. V roku 1928 bol stav takýto: Lúky 490, Dolná Dubková 76, Vydrná 18, Záriečie 22, spolu 606.

Mená farárov sú podľa záznamov na fare známe od roku 1671. Spomedzi nich evanjelici farára Jána Hudka (Hudek) vyhnali, zaujali faru a kostol. Tento stav trval však len rok, lebo katolíci sa kostola zmocnili a vrátil sa i farár Ján Hudek. Od tých čias je stále katolícky. Treba poznamenať, že lúcky kostol a faru mali v moci evanjelici v 16. a 17. storočí na dlhší čas. Odvtedy dodnes sa tu vystriedalo 17 farárov a administrátorov. Z nich Peter Valter vynikal ako povestný záhradník. Terajším farárom od roku 1917 je Anton Kompánek. Dokedy Lazy pod Makytou a Lysá pod Makytou patrili na Lúky, boli tu stále aj kapláni. Kostol a fara zažili pohnuté časy najmä od Turkov v 16. a 17. storočí.

Škola

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1829 na Lúkach existuje katolícka škola od roku 1826. Postavili ju na terajšom mieste. V roku kanonickej vizitácie (1829) bol organistom František Kresánek, rodák z Považskej Bystrice, a bol súčasne učiteľom, notárom a zvonárom. Mená ďalších učiteľov sú neznáme. Vie sa, že počet detí nebýval veľký, lebo do školy chodil, kto chcel. Školský rok trval len cez zimné mesiace. Z učiteľov posledných desaťročí uvádzame Pavla Ihriského (starý otec akademického sochára Vojtecha Ihriského), V. Šimka, Štefana Igaza, Antona Kumeryho a Jána Záhorského. Okrem uvedených sa tu po prevrate vystriedalo niekoľko výpomocných učiteliek. Terajšími učiteľmi sú Rudolf Jaroušek, správca školy, a Elena Jaroušková rod. Valachová, triedna učiteľka. Do roku 1929 škola bola jednotriedkou, hoci už niekoľko rokov počet žiakov prevyšoval číslo 100. V tomto roku (1929) cirkevníci s veľkými obetami a pomocou subvencií Krajinského úradu v Bratislave, vystavili krásnu, modernú dvojtriedku so správcovským bytom v cene cca 220 000 Kč. Odvtedy vyučujú dvaja učitelia. V ostatných 3 rokoch žiakov je vyše 150, mala by sa zriadiť i tretia trieda, čo v dnešných ťažkých pomeroch ale nijako nemožno.

Počet žiakov v šk. r. 1930/31-1937/38

Školu navštevujú okrem detí lúckych aj žiaci katolíckeho vyznania z Dolnej Dubkovej a zo Záriečia. Počet žiakov v posledných 5 školských rokoch sa menil nasledovne:

Podľa udania správkyne školy p. Oľgy Švehlovej miestna evanjelická škola vznikla v roku 1913. Od začiatku na nej učí ona. Má 64 žiakov, z nich polovica dochádza z Dolnej Dubkovej. Budova je z roku 1913. V rokoch po prevrate menovaná správkyňa vyvinula čulú kultúrnu činnosť.

Židia

V obci okrem katolíckeho kostola je aj veľký židovský kostol. Stojí od roku 1872. Predtým na jeho mieste stál menší, drevený kostol. Sem patrili a patria židovskí veriaci z obcí Lúky, Dolná Dubková, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Záriečie, Mestečko, Vydrná, Zbora a Dohňany. Kedysi to bolo asi 90 rodín, dnes asi 42. Mávali 2 kantorov a 1 pomocníka. Teraz len jedného kantora. Židia na Lúkach mali aj svoju školu, založenú asi v roku 1872. Trojtriednu s piatimi ročníkmi. Napred sa vyučovalo len hebrejsky, neskoršie v nižších triedach nemecky a vo vyšších maďarsky. Všetkých žiakov bývalo asi 135. Školu navštevovali i katolíci a evanjelici. Postupom času škola upadala, stala sa dvojtriednou a napokon jednotriednou. Cez prevrat zanikla pre nedostatok žiactva. Židovské deti z Lúk chodia teraz do miestnej rímskokatolíckej školy. Židovská škola bola umiestnená v dome, v ktorom je ubytovaný ich kantor. Zo starej židovskej školy si katolíci kúpili tabule pre svoju školu.

Lúky majú tri cintoríny: rímskokatolícky (najstarší) na úpätí Kňažej, evanjelický a židovský. Katolíci svojich mŕtvych kedysi pochovávali okolo kostola, kde bol ich prvý cintorín.

Vodstvo

Na juhovýchodnej strane obce tečie potok Biela voda, prameniaci na Čertove. Bielou vodou ho prví začali nazývať Maríkovčania, ktorí chodievali na Lúky pracovať. Potok nie je hlboký. V lete je najväčšia hĺbka 0,5 m, takže ho veľmi ľahko možno prebrodiť. Počas dažďov a za odmäku vzrastie na dravú rieku, hlbokú 1,5 m. Jej šírka sa pohybuje medzi 3-8 m. Spodok je piesočnatý a kamenistý. Žijú v nej raci, z rýb: mrenice, jalce, slíže a iné. Rýb v potoku je málo. Smerom na Lysú pod Makytou je cez Bielu vodu postavený drevený most, obnovený v roku 1936. Pri potoku stojí jeden valcový mlyn - blízko Osmeku. Pri ňom je aj píla, kde si dávajú rezať kmene na dosky z okolitých obcí. Patrí p. Pečeňovi. Donedávna stál tu aj druhý mlyn, neďaleko parnej píly. Bol však zrušený pri stavbe železnice Púchov-Horní Lideč v roku 1935.

Pôda

Pôda nášho chotára pozostáva z piesku, hlinačky, slienu a štrku. Na rovine je dosť úrodná. Menej na stráňach, kde je hodne štrku. Všetka zem u nás je nános. Miestami, zvlášť na rovine, je veľmi blízko pod povrchom voda, čo veľmi škodilo plodinám. Preto v roku 1931 boli najvlhšie pozemky odvodnené.

Miestne názvy

Časti chotára obce zahŕňajú názvy ako Kňažia - Hajnušov, Dolný lán, Nadhumnie a Diel, Nad Dankov, Dankov, Dielnice a Horekončie, Vlčie jamy, Strážna - Trnkov, Niva, Potok, Hladovec, Brehy, Uhlíkovec, Zábreh, Na puste, Nadlučie, Zákružie, Zaosičie, Krivá, Nagobec, Nová stávka, Kurejovec, Sekerčina, Pastierovec, Uľahlice, Cukraj, Zamedničie, Láz - Holkovec, Zalučie, Srazy, Stávky, Medník.

Obyvateľstvo

V roku 1913 mali Lúky 168 domov a 718 duší. Podľa sčítania z roku 1919 bol tento stav 139 domov a 555 obyvateľov (229 mužských a 326 ženských). Náboženské rozvrstvenie: rímskokatolíkov 584, evanjelici a.v. 103, evanjelici ref. 1, židov 82.

Podľa sčítania ľudu z roku 1930 bolo na Lúkach 198 domov a 783 obyvateľov. Z nich čs. národnosti 752, ruskej 4, nemeckej 16, židovskej 8, cudzincov 3. Katolíkov 584, evanjelici a.v. 133, židov 63, iných 3. Obyvatelia sú skoro všetci robotníci, roľníkov je málo. I tí zväčša sú utisnutí na zárobok, lebo oráčiny je málo a nie najlepšej akosti. Robotníci chodievali na sezónne roboty na majere (do repy) na nížinu, potom do blízkych Lednických Rovní, Dubnice a iné. Po prevrate mnoho ich chodí do Čiech. Niektorí sa vysťahovali do SAU i do Kanady. V posledných časoch zarábali si živobytie pri hydrocentrále na Váhu pri Ladcoch, neskoršie hlavne pri stavbe dráhy Púchov - Horní Lideč. Teraz pri stavbe železnice Harmanec - Diviaky, vo Vsetíne, Trenčíne. Niektorí chodia denne do zbrojovky v Považskej Bystrici. Dobrý úžitok dáva obyvateľstvu hovädzí dobytok, ktorého tu chovajú hodne. Väčšina mlieka sa spracuje v družstevnej mliekárni, založenej v rokoch po prevrate. Zo živnostníkov sú tu 1 kováč, 1 pekár, 6 obchodníkov s miešaným tovarom, 4 mäsiari, 2 priekupci, 2 hostince, 1 krajčír, 3 obuvníci (robí však len 1), 1 holič, 2 stolári (pracujú málo), 1 strojný zámočník.

Úrady

Od roku 1937 je železničná stanica v mieste. Predtým sa chodilo do Púchova nad Váhom (13 km). Pred vojnou pešo, alebo vozom, ktorým sa vozila pošta. Tak aj v prvých rokoch povojnových. Potom od roku 19.. zaviedli autobusovú dopravu jedným a neskoršie dvoma (jeden z Lazov pod Makytou, druhý z Lysej pod Makytou). Autobusová doprava zanikla započatím železničnej premávky na Štefánikovej dráhe 2. mája 1937. Obec Lúky patrí do púchovského okresu, kde je okresný úrad, berný úrad, okresný súd, dôchodková kontrola, okresný lekár, zverolekár. V obci je trojtriedna rímskokatolícka a jednotriedna evanjelická škola. Do nich chodia aj žiaci z Dolnej Dubkovej. Do meštianskej školy chodia žiaci do Púchova. Železničná stanica má prednostu (p. Vida), výpravčíka, traťmajstra a 5 výhybkárov. Farský kostol pre občanov katolíckeho vyznania je v obci i s farou. Fara nateraz nie je obsadená. Administruje ju správca dohňanskej fary dp. Rudolf Minarovský. Občania evanjelického vyznania sú prifarení do Záriečia (p. Samuel Peressényi). Obyvatelia židovskí majú svojho kantora na Lúkach. Predsedom židovskej náboženskej obce je miestny lekár. Poštový úrad je v mieste a listonoš nosieval dvakrát týždenne poštu do Vydrnej. Od roku 1937 sú dvaja listári. Jeden roznáša v obci, druhý vo Vydrnej denne.

Kroje

Občania nosievali pestré kroje. Ženy nosia ešte doteraz zubáče, riasnaté pančuchy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a v zime kožuchy. Chlapi tmavé súkenné nohavice, kapce (papuče), vyšívané vesty s gombíkmi a široké klobúky. Ale kroj pomaly zanechávali. Už pred vojnou bolo toto badateľné. Po prevrate chlapi takmer úplne sa vzdali kroja. Širokého klobúka už na hlave Lúčana dávnejšie nevidieť. Ženy sú konzervatívnejšie. Ale aj u nich je to neraz oblek len sviatočný.

Hory

Hôr v obci nie je veľa, ale viac ako pred 50 rokmi. Tak v roku 1882 ich bolo 166 kat. jutárov, v roku 1930 už 2431 kat. jutárov. Lesov pribudlo na úkor pasienkov. Najviac hôr je v častiach Nová stávka a Stávky. V horách rastú stromy listnaté (buky, duby, hraby, brezy, kleny), ihličnaté (smreky, borovice, jedle, červený smrek, borovičky). Sem tam sa nájdu osiky, agáty, lipy. Hory patria miestnemu urbáru a jednotlivcom. Obec nemá lesov. Cudzích drevín tu niet. Hlavným produktom lesov je drevo, pochádzajúce z hlavnej ťažby, medziťažby, čiže paberkov v mladších porastoch. V lesoch sa rúbe ročne raz (v zime). Rúbaniská sú znovu vysádzané hlavne ihličnatými priesadami. Drevo sa spracuje na siahovicu, alebo rovné kmene sa na pílach režú na laty a dosky. Drevo sa z hôr dopravuje domov na vozoch, saniach, ťahaných koňmi a kravami. Chudobní si drevo ťahajú a vozia sami. Mnoho škodí našim lesom zhrabávanie a odnášanie lístia v jeseni, ktoré sa používa na podstielanie hovädziemu dobytku. Na jar zasa oblamujú sa stromy a zeleným lístím kŕmia kozy (letnina). Vedľajšiu ťažbu lesa poskytujú huby, jahody, maliny a iné lesné plodiny, ktoré sú predmetom zbierania okolitého obyvateľstva. Malín, jahôd, húb je v našich horách dosť, menej je čučoriedok. Z húb sa tu nachádzajú bukové, sivé, dubové, osikové, brezové, lieskové, zachojáky, kuričky, paprstky, mlieče, kozáky, smrekové a iné. Ani na kvetiny nie je kraj chudobný. Z liečivých rastlín sú...

Spomienkové podujatia Zväzu vojakov Slovenskej republiky

Dňa 11. novembra 2024 sa pri Súsoší slobody v Ružomberku konalo spomienkové podujatie, kde si rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku Jaroslav Demko v mene všetkých členov akademickej obce KU pripomenul padlých aj ranených účastníkov I. svetovej vojny. Stalo sa tak pri príležitosti 106. výročia podpísania prímeria v Compiègneskom lese, čím sa skončila I. svetová vojna. Prítomní zástupcovia samosprávy, štátnej správy a verejnosť si mali možnosť vypočuť príhovor primátora mesta Ružomberok Ľubomíra Kubáňa a reprodukované boli aj zvony, ktoré sa na spomienku ukončenia I. svetovej vojny rozozvučia vždy 11. novembra o 11. hodine a 11. minúte.

Aktivity Občianskeho združenia UN-VETERAN SLOVAKIA a ZV SR

Občianske združenie UN-VETERAN SLOVAKIA v spolupráci s ZV SR - klub Sereď a 91. mechanizovaným práporom Sereď organizuje pietne akty a spomienkové podujatia.

• Pietny akt k 20. výročiu úmrtia brigádneho generála v.v. Ing. Vladimíra Cerulíka sa konal v stredu 18. októbra 2023.
• Zväz vojakov Slovenskej republiky si v roku 2025 pripomenul 30. jubilejný ročník Medzinárodného vojenského výstupu na Kriváň.
• Dňa 29. augusta 2025 sa v Banskej Bystrici uskutočnili celonárodné oslavy 81. výročia Slovenského národného povstania, na ktorých sa zúčastnil aj Zväz vojakov SR.
• Prezident Zväzu vojakov SR plk. v. v. Ing. Peter Marchevka, PhD. sa na pozvanie NGŠ OS SR zúčastnil na stretnutí dňa 26. októbra 2023.

Spolupráca a úmrtia významných osobností

Spolupráca krajín v rámci V4 pokračuje, pričom Zväz vojakov Slovenskej republiky bol hostiteľom XXV. zasadnutia Vojenského výboru V4 dňa 2. decembra 2023. V roku 2023 nás opustili významné osobnosti Zväzu vojakov Slovenskej republiky:

• Plk. v. v. Milan Strmeň (3. septembra 2023)
• Genpor. v. v. Ing. Marián Horský (26. júla 2025)
• Genpor. v. v. Ing. Anton Škarmana (4. augusta 2023)

Legislatívne zmeny a benefity

Ministerstvo vnútra SR predložilo dňa 10. novembra 2025 do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona č. 328/2002 Z. z. Naďalej platí program zliav Kia pre členov Zväzu vojakov SR a spolupracujúcich organizácií na 4. kvartál 2023. Rieši sa diskriminácia starobných dôchodcov, bývalých poberateľov invalidných dôchodkov vyplácaných VÚSZ a sociálnymi orgánmi ministerstiev za platnosti zákona č. 100/1988 Zb.

tags: #spolocenska #kronika #klub #vojenskych #dochodcov