Spokojnosť seniorov s prístupom terénnych sociálnych pracovníkov: Komplexný prieskum a analýza

Sociálna práca je náročná, ale zároveň veľmi dôležitá profesia, ktorá si vyžaduje teoretické znalosti, praktické skúsenosti a osobnostné predpoklady. Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu v pomoci jednotlivcom, rodinám a komunitám, ktoré sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Cieľom tohto článku je priblížiť realitu práce sociálneho pracovníka, s dôrazom na terénnu sociálnu prácu a špecifické výzvy, ktorým čelia sociálni pracovníci v rôznych oblastiach, so zameraním na spokojnosť seniorov.

Úvod do problematiky sociálnej práce a kvality života seniorov

Sociálna práca je profesia, ktorá sa zameriava na pomoc ľuďom pri riešení ich sociálnych, ekonomických a osobných problémov. Sociálni pracovníci pracujú v rôznych prostrediach, ako sú zdravotnícke zariadenia, školy, úrady, komunitné centrá a terén. Ich úlohou je poskytovať podporu, poradenstvo a sprevádzanie klientom s cieľom zlepšiť ich životné podmienky a umožniť im plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Kvalita života seniorov je fenomén, ktorý je determinovaný individuálnym subjektívnym pociťovaním ich vlastného systému hodnôt. V období starnutia dochádza k znižovaniu kvality života seniorov v oblasti fyzického ako aj psychického zdravia. Kvalita života je širším pohľadom na zdravotnú stránku človeka, ktorý je chápaný nielen cez fyzickú stránku, ale aj na základe duševných pocitov a zvládania bežných činností každodenného života.

K zásadným zmenám v živote seniorov dochádza vo chvíli, keď sú z rôznych príčin, vo väčšine prípadov kvôli sociálnej núdzi, dobrovoľne alebo nedobrovoľne umiestnení do zariadenia sociálnych služieb. Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktoré nesie so sebou aj určité riziká.

Kvalita života predstavuje koncept, ktorý v súčasnosti odráža záujem odborníkov pomáhajúcich profesií o dobre prežitý život klientov v daných podmienkach v súčinnosti s ich obmedzeniami. Na základe voľnej interpretácie latinského slova „qualis“ (aký?) je možnosť chápať kvalitu života ako to, čím sa vyznačuje život jednotlivca v porovnaní so životom iných jednotlivcov. Odrazom kvality života je celková životná spokojnosť, ktorá je výsledkom vzťahov človeka k svojmu prostrediu.

Typy definícií kvality života

V odbornej literatúre sa k pojmu kvalita života pridávajú aj komplikovanejšie a komplexnejšie vymedzenia a uvažovania nad rôznymi aspektmi tohto fenoménu. Existujú štyri hlavné prístupy k definovaniu kvality života:

• Sociologicko-ekonomické: Zameriavajú sa na materiálne podmienky života spoločnosti, spoločenských skupín, regiónov, rodiny a domácnosti jednotlivca. Ich základom je výpočet určitých parametrov životnej úrovne, životného štandardu a spôsobu života sledovaných subjektov.
• Psychologické: Vychádzajú z teórie pociťovania kvality života ako subjektívnej individuálnej spokojnosti, resp. nespokojnosti s vlastným životom a jeho jednotlivými oblasťami na základe vlastných predstáv, očakávaní a presvedčení. Subjektívna percepcia v sebe zahŕňa podmienky, okolnosti a sociálne vzťahy, v ktorých človek svoj život prežíva.
• Aplikačné s akcentom na medicínsku a sociálnu oblasť: Sú primárne zamerané na manažment intervencie v konkrétnych krízových zdravotných či sociálnych situáciách jednotlivca a rodiny a na meranie dosiahnutých výsledkov. Dôraz sa kladie hlavne na praktické možnosti a oblasti podpory kvality života klienta, nachádzajúceho sa v konkrétnej životnej situácii.
• Syntetizujúce - teoretické i praktické: Určujú akýsi syntetizujúci model kvality života, ktorý vychádza z predpokladu, že na kvalite života sa podieľajú oblasti kvality života, ako aj vnútorné komponenty v každej z uvedených oblastí.

Tokárová (2002) vymedzuje kvalitu života ako „komplexnú kategóriu, ktorá v sebe obsahuje sociálne, biologické, psychologické podmienky života a jej ukazovateľmi sú: fyzická pohoda, materiálna pohoda a kvalita medziľudských vzťahov, sociálne a občianske aktivity, osobnostný rozvoj, sebarealizácia, rekreácia".

Meranie kvality života seniorov: Dotazníkový prieskum

Domov n.o. rešpektuje právo prijímateľov sociálnych služieb (PSS) na vyjadrenie spokojnosti alebo nespokojnosti s kvalitou poskytovaných sociálnych služieb a pravidelne sa zaujíma o názor PSS na poskytované sociálne služby, a to pomocou viacerých nástrojov. V rámci zisťovania spokojnosti PSS a úrovne kvality sociálnej služby poskytovanej v Domov n.o. vo Veľkom Poli využíva nezisková organizácia okrem iného i dotazníkový prieskum.

Dotazník je určený PSS a jeho cieľom je zistiť, s ktorými aspektmi poskytovanej sociálnej služby a zamestnancami sú prijímatelia spokojní, resp. nespokojní. Otázky dotazníka sú formulované jednoducho. PSS majú na výber dve možnosti odpovede na otázky - áno, nie. V prípade výberu možnosti „nie“ je vhodné uviesť dôvody negatívnej odpovede. Prijímatelia vypĺňajú dotazník sami alebo s pomocou inštruktora sociálnej rehabilitácie, inštruktora rozvoja pracovných zručností, sociálneho pracovníka, príp. iného zamestnanca. Každý zamestnanec nápomocný pri vypisovaní dotazníka musí rešpektovať odpovede PSS, jeho anonymitu, nepresviedčať ho o inej odpovedi, či reagovať na jeho negatívne postoje. Pomocou uvedeného dotazníka získava poskytovateľ spätnú väzbu od PSS v pravidelných intervaloch - raz ročne.

Medzinárodný prieskum kvality života seniorov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala kvalitu života tým, „ako človek vníma svoje postavenie v živote v kontexte kultúry, v ktorej žije vo vzťahu ku svojim cieľom, očakávaniam, životnému štýlu a záujmom.“ (WHO, 1996). Na začiatku deväťdesiatych rokov vytvorila skupinu WHOQOL (World Health Organization Quality of Life Group) a vytvorila štandardizované dotazníky pre meranie kvality života. WHO teda nielenže definovala kvalitu života, ale vyvinula dotazníky v základnej i modifikovanej podobe na meranie kvality života seniorov, vrátane špeciálneho modulu pre starší vek WHOQOL-OLD.

Projekt „Meranie kvality života seniorov a jej vzťah k zdravému starnutiu: WHOQOL-OLD“ prebiehal v rokoch 2001 až 2004 a zúčastnilo sa ho 23 výskumných centier zo 4 kontinentov. Za Slovenskú republiku sa uvedeného výskumného projektu zúčastnilo Psychiatrické centrum Praha, ktoré vykonalo výskum kvality života z výberového súboru staršej pražskej populácie. Cieľom projektu bolo vytvorenie inštrumentu na meranie kvality života v starobe pre zdravú aj chorú staršiu populáciu.

Inštrument WHOQOL-OLD nie je určený pre samostatné použitie, ale iba ako dodatkový modul k dotazníkom kvality života WHOQOL-100 alebo WHOQOL-BREF, čo je skrátená verzia WHOQOL-100. Skladá sa zo šiestich domén: fungovanie zmyslov, nezávislosť, naplnenie, sociálne zapojenie, postoj k smrti a umieranie, blízke vzťahy. Každá oblasť (doména) obsahuje 4 položky, dotazník má teda 24 položiek, ktoré sú hodnotené na päťbodových Likertových škálach.

Výskum kvality života imobilných seniorov na Slovensku a v Rakúsku

Náš výskumný plán bol konštruovaný ako systém porovnávania vekových skupín: skupina klientov 60 - 75 rokov, skupina klientov 75 - 85 rokov, skupina klientov 90 a viac rokov. Základný výskumný súbor (resp. populáciu) tvorilo 300 imobilných seniorov, mapovaných na území Slovenskej republiky. Zber empirických údajov bol uskutočnený v období od júla 2014 do konca februára 2015 prostredníctvom náhodne vybratých sociálnych organizácií z ôsmich krajov Slovenskej republiky. Reálne sa nám podarilo zozbierať dáta od 225 respondentov, s touto vzorkou sme ďalej pracovali pri našom výskume. Kvalitu života imobilných seniorov sme zisťovali primárne v sociálnych zariadeniach na území Slovenskej Republiky.

Výberový výskumný súbor predstavoval 225 respondentov, pričom počet respondentov v jednotlivých sociálnych zariadeniach regiónov Slovenska bol v inštitucionálnom prostredí (N=200) a kontrolnú skupinu tvorilo 25 klientov v domácom prostredí (N=25). V podrobnejšom skúmaní problematiky sme sa zameriavali na rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení medzi seniormi bývajúcimi doma a seniormi v sociálnych zariadeniach. Východiskom uvedenej výskumnej metodiky bola štruktúra, ktorá obsahovala základné sociálno-demografické charakteristiky.

Prieskumnú vzorku tvorilo 76 (100%) seniorov, z toho 37 (49%) v Slovenskej republike (20 seniorov zo zariadenia J. Schoppera a 17 seniorov zo zariadenia PATRIA) a 39 (51%) seniorov z Rakúska (20 seniorov z Hilfswerk Wiental z Pressbaum, ktorým bola poskytovaná 24 hodinová domáca ošetrovateľská starostlivosť, a 19 seniorov zo zariadenia RENNWEG z Viedne). Na zistenie kvality života seniorov sme použili medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD.

Výsledky prieskumu

Pri analýze výsledkov oboch dotazníkov sme spočítali jednotlivé skóre odpovedí na každú otázku v každom zariadení a následne sme vytvorili hrubé skóre jednotlivých domén. Skórovanie odpovedí jednotlivých domén prebehlo nasledovne: odpovede vôbec nie 1 bod, trochu 2 body, stredne 3 body, veľmi 4 body, maximálne 5 bodov. Z opačného konca Likertovskej škály sme hodnotili otázky, ktoré boli položené opačne (otázky č. 1, 2, 6, 7, 8, 9, 10).

Fungovanie zmyslov

V doméne „Fungovanie zmyslov“ neboli zistené významné rozdiely, aj keď trochu vyššie skóre dosiahli seniori umiestnení v zariadeniach na Slovensku. Otázkami v rámci tejto domény sme zisťovali vplyv zhoršenia zmyslov na každodenný život, vplyv zmyslov na zapojenie sa do rôznych činností, na komunikáciu v spoločnosti, ako aj samotnú funkciu zmyslov seniorov.

Nezávislosť

Trochu markantnejšie rozdiely vidíme v posudzovaní domény „Nezávislosť“. Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v Rakúsku 3,31. Znamená to, že odpovede slovenských respondentov cirkulovali v rozmedzí od 2,54 do 2,91, čo znamená, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďou stredne alebo trochu. Seniori v rakúskych zariadeniach odpovedali v rozmedzí od 2,83 do 3,76, z čoho môžeme usudzovať, že väčšia časť respondentov odpovedala odpoveďami stredne alebo veľmi. V tomto smere môžeme na základe výsledkov nášho prieskumu usudzovať, že v tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v nami oslovených zariadeniach v Rakúsku.

Naplnenie

S podobnými výsledkami sa stretávame aj v doméne „Naplnenie“, kde priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Na doménu „Naplnenie“ sme sa pýtali otázkami zameranými na spokojnosť so svojimi možnosťami, na pocit uznania, s dosiahnutými cieľmi v živote, ako aj na spokojnosť s vecami. Odpovede slovenských seniorov boli v rozmedzí 2,08 až 3,04, z čoho vyplýva, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďami stredne a trochu. Pre seniorov v rakúskych zariadeniach bolo rozmedzie odpovedí od 3,49 do 4,02, čo nasvedčuje, že odpovedali predovšetkým veľmi a stredne. Aj tu môžeme uvažovať v tom zmysle, že v doméne „Naplnenie“ je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach. Sú teda spokojní so svojimi možnosťami v živote ešte niečo dosiahnuť, dostáva sa im uznanie, ktoré si zaslúžia, sú spokojní s tým, čo v živote dosiahli, ako aj s vecami, na ktoré sa môžu tešiť.

Sociálne zapojenie

Aj v doméne „Sociálne zapojenie“ sme dospeli k obdobným výsledkom ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch. V rámci tejto domény sme sa pýtali na dostatok činností, aktivity, spokojnosť so spoločenským dianím, ako aj s trávením voľného času. Respondenti zo slovenských zariadení dosiahli priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58. Nakoľko odpovede seniorov na Slovensku sa pohybovali v rozmedzí od 2,56 do 2,84, môžeme konštatovať, že väčšina odpovedí znela stredne a trochu. Pre odpovede rakúskych respondentov bolo charakteristické rozpätie 3,24 až 3,76. Títo seniori použili vo väčšine prípadov odpoveď stredne, veľmi a v niektorých prípadoch dokonca maximálne.

Smrť a umieranie

V rámci domény „Smrť a umieranie“ sme zisťovali, či pociťujú seniori strach zo smrti, umierania, bolesti pri umieraní, ako aj obavy zo straty kontroly v súvislosti so smrťou. Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 a pre seniorov z Rakúska 3,09. Odpovede respondentov umiestnených v slovenských zariadeniach sa pohybovali v rozmedzí 2,27 až 2,93. Znamená to, že frekventovanými odpoveďami bola odpoveď stredne a veľmi, z čoho môžeme usudzovať, že seniori majú strach zo smrti, boja sa umierania, bolesti pri umieraní. U respondentov žijúcich v Rakúsku sa odpovede pohybovali medzi hodnotami 2,30 až 3,62, nakoľko títo respondenti na otázky týkajúce sa smrti odpovedali prevažne odpoveďou stredne.

Blízke vzťahy

Poslednou doménou bola doména „Blízke vzťahy“, v rámci ktorej sme zisťovali, aký veľký význam má pre seniorov priateľstvo, či sa cítia byť milovaní, či majú možnosť niekoho milovať a či majú vo svojom živote dosť lásky. Aj v rámci tejto domény bolo vyššie skóre zaznamenané medzi seniormi z Rakúska (3,99), nakoľko respondenti zo Slovenska skórovali nižšie, t.j. 3,36. Rozdiely medzi oboma skupinami respondentov neboli obzvlášť veľké, vo väčšine prípadov seniori odpovedali odpoveďami stredne a veľmi. Predpokladáme, že s touto oblasťou života sú seniori, ktorí tvorili našu prieskumnú vzorku, spokojní, pociťujú dostatok lásky a priateľstva vo svojom živote.

V rámci prieskumu zameraného na zisťovanie kvality života seniorov, najnižšie skóre slovenskí respondenti dosiahli v doméne „Smrť a umieranie“ (len 2,67). Táto doména bola najslabšia aj vo vzorke respondentov v Rakúsku (priemerné skóre 3,09). Z toho vyplýva, že obe prieskumné vzorky pri porovnaní výsledkov Dragomerickej a Prajsovej (2009) o prieskume pražskej populácie nad 60 rokov veľmi zaostávajú, úroveň našich respondentov je pod priemerom mierne zníženej kvality života. Slovenskí respondenti získali rovnaké skóre aj v doméne „Sociálneho zapojenia“ ako v doméne „Smrť a umieranie“.

Ľudia sa všeobecne boja umierania z nasledujúcich dôvodov, ako ich uviedla aj Vránová (2013) vo svojej diplomovej práci na tému: Strach zo smrti u seniorov. Autorka dospela k záveru, že starí ľudia sa najviac boja, že zomrú v nemocniciach a v hospicoch. Ako ďalšími fenoménmi strachu z umierania uviedli respondenti strach z bolesti pri umieraní, strach zo straty sebestačnosti, straty dôstojnosti a strach zo straty blízkych. Autorka vo svojej práci uviedla, že existuje štatisticky významná negatívna korelácia medzi mierou sociálnej opory a mierou úzkosti z umierania. S podobnými výsledkami sa stretávame aj u Sušinkovej (2016), ktorá svojim výskumom zistila, že najmenej vyhovujúce prostredie, v ktorom by mali seniori prežívať posledné chvíle, je inštitucionálne - nemocničné prostredie, nakoľko túto možnosť uviedlo 20 % respondentov.

Doména „Sociálne zapojenie“ v slovenských zariadeniach s priemerným skóre 2,67, kde otázky boli zamerané na zistenie spokojnosti seniora s jeho schopnosťami a možnosťami zapojenia do sociálneho diania. Podľa nášho názoru je táto doména značne ovplyvnená možnosťami voľnočasových aktivít zariadení, ako aj funkčnými schopnosťami seniorov, čo potvrdili aj Hudáková, Pavelková, Fertáľová (2010), že funkčné obmedzenie seniorov vedie k ťažkostiam vo vykonávaní sociálnych rolí. O nízkej úrovni domény „Sociálneho zapojenia“ sa zmienili aj Dimunová, Dankulincová, Stropkaiová (2013), keď realizovali výskum v Košickom samosprávnom kraji na vzorke 100 respondentov, z ktorých 50 seniorov žilo v zariadeniach sociálnej starostlivosti a 50 sa nachádzalo v domácom prostredí.

Výskum bol uskutočnený pomocou Floisteinovho testu kognitívnych funkcií a dotazníkom WHOQOL-OLD. Zámerom ich výskumu bolo zistiť a porovnať kvalitu života u seniorov v domácom a v ústavnom prostredí. Po analýze výsledkov dospeli k jednoznačnému záveru, že kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti nie je optimálna. Ďalšia štúdia z Košického samosprávneho kraja bola od autorov Soósová a Gajdošová (2014), ktorej cieľom bolo zistiť kvalitu života seniorov. Prieskumný súbor tvorili hospitalizovaní respondenti, ktorí sa nachádzali vo Vojenskej leteckej nemocnici v Košiciach. Svojím prieskumom potvrdili, že seniori žijúci v Košickom samosprávnom kraji majú hodnoty kvality života na spodnej hranici intervalovej normy.

Po dôkladnej analýze našich výsledkov sme dospeli k záverom, že seniori v Rakúsku žijúci v zariadeniach sociálnej starostlivosti, ako aj v domácom prostredí, hodnotia kvalitu života vyššie v porovnaní so seniormi na Slovensku. Na základe výsledkov prieskumu je zrejmé, že kvalita života sa odráža od viacerých aspektov a je potrebné si uvedomiť, že v tejto oblasti výskumu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Hodnotenie kvality života sa stáva výsledkom záujmu o poskytovanie zdravotnej starostlivosti (Raková, 2010, s. 300) a zároveň prináša poznatky pre rozvoj v oblasti sociálnej starostlivosti.

Terénna sociálna práca: Realita v praxi

Terénna sociálna práca predstavuje špecifickú formu sociálnej práce, ktorá sa vykonáva priamo v prostredí klienta. Terénni sociálni pracovníci navštevujú klientov v ich domovoch, komunitách a iných miestach, kde sa stretávajú s ich problémami a potrebami. Cieľom terénnej sociálnej práce je poskytnúť klientom pomoc a podporu priamo v ich prirodzenom prostredí, čo umožňuje lepšie pochopenie ich situácie a efektívnejšie riešenie ich problémov. V meste Krupina, napríklad, dvaja terénni sociálni pracovníci poskytli pomoc a poradenstvo viac ako 180 klientom za uplynulý rok.

Okrem poradenstva pripravujú terénni sociálni pracovníci aj rôzne podujatia a aktivity pre občanov ohrozených sociálnym vylúčením a žijúcich v sociálne izolovaných komunitách. V poslednom období napríklad pomáhali rómskej komunite v časti Červená Hora pri príležitosti Dňa matiek. Deti v predškolskom veku tam pre svoje matky vyrábali darčeky. V júni zase zorganizovali zbierku šatstva. Oblečenie od obyvateľov mesta potom rozdávali v kine Kultúra. Odevy a hračky pre deti si prišli vybrať nielen občania Krupiny, ale aj obyvatelia okolitých obcí. V súčasnom období terénni sociálni pracovníci realizujú projekt Školská taška. Deti zo sociálne slabých rodín dostanú takto tašky na knihy a zošity. Cieľom terénnych sociálnych pracovníkov v Krupine je i naďalej poskytovať odbornú pomoc všetkým obyvateľom, ktorí sa ocitnú v nepriaznivej sociálnej situácii a nie sú schopní sami ani s pomocou rodiny a blízkych osôb nájsť primerané riešenie svojho sociálneho problému.

Ako vyzerá deň terénneho sociálneho pracovníka?

Deň terénneho sociálneho pracovníka je rôznorodý a nepredvídateľný. Náplň práce závisí od potrieb klientov a špecifík danej komunity. Medzi najčastejšie činnosti terénneho sociálneho pracovníka patria:

• Návštevy klientov v ich domovoch: Cieľom návštev je zhodnotiť životnú situáciu klienta, identifikovať jeho potreby a poskytnúť mu poradenstvo a podporu.
• Sprevádzanie klientov na úrady, k lekárovi a do iných inštitúcií: Terénny sociálny pracovník pomáha klientom orientovať sa v systéme sociálnej pomoci a zabezpečiť im prístup k potrebným službám.
• Poskytovanie krízovej intervencie: V prípade akútnych krízových situácií, ako sú domáce násilie, ohrozenie detí alebo psychické problémy, terénny sociálny pracovník poskytuje okamžitú pomoc a podporu.
• Práca s komunitou: Terénny sociálny pracovník sa aktívne zapája do života komunity, organizuje komunitné aktivity a podporuje rozvoj sociálnych sietí.
• Administratívna práca: Súčasťou práce terénneho sociálneho pracovníka je aj vedenie dokumentácie, písanie správ a komunikácia s inými inštitúciami.

Najčastejšie problémy riešené v teréne

Terénni sociálni pracovníci sa stretávajú s rôznymi problémami, ktoré ovplyvňujú život klientov. Medzi najčastejšie patria:

• Finančné problémy: Terénni sociálni pracovníci pomáhajú klientom orientovať sa v systéme sociálnych dávok a hľadať možnosti na zlepšenie ich finančnej situácie.
• Bývanie: Terénni sociálni pracovníci pomáhajú klientom pri hľadaní vhodného bývania a riešení problémov s bývaním.
• Závislosti: Terénni sociálni pracovníci poskytujú poradenstvo a podporu klientom so závislosťami a sprostredkúvajú im prístup k liečebným programom.
• Domáce násilie: Terénni sociálni pracovníci poskytujú pomoc a ochranu obetiam domáceho násilia a spolupracujú s políciou a inými inštitúciami pri riešení týchto situácií.
• Záškoláctvo: Terénni sociálni pracovníci spolupracujú so školami a rodinami pri riešení problémov so záškoláctvom a podporujú vzdelávanie detí.
• Umiestňovanie detí do detských domovov: V prípadoch, keď je ohrozené zdravie alebo vývoj dieťaťa, terénny sociálny pracovník spolupracuje s úradmi a súdmi pri umiestňovaní detí do detských domovov alebo iných foriem náhradnej starostlivosti.

Dostupnosť informácií a problémy v dlhodobej starostlivosti

Prieskum ukázal, že ľuďom chýbajú informácie o vhodných zariadeniach pre chorých a odkázaných na dlhodobú starostlivosť. Ak sa podarí chorého umiestniť do zariadenia, jeho blízki narážajú na neochotu personálu a rôzne príplatky. Zlepšenie dostupnosti informácií by malo byť jednou z prvých vecí, ktoré sa v rámci stratégie dlhodobej starostlivosti zrealizujú. Dnes ľudia, ktorí riešia dlhodobú starostlivosť pre svojho blízkeho či pre seba, najčastejšie získavajú informácie od lekára (v 57 percent prípadov), od priateľov a rodinných príslušníkov (40 percent prípadov). Najmenej nápomocní sú sociálni pracovníci, ktorí pomohli len 16 percentám opýtaných, a samosprávy, ktoré boli zdrojom informácie len pre 19 percent.

Až 71 percent respondentov uviedlo, že zabezpečovali starostlivosť svojpomocne, avšak len každý piaty opatrovník zároveň poberal za to aj príspevok na opatrovanie. So službami v zariadeniach bola väčšina opýtaných celkovo spokojná. Tí nespokojní sa najviac sťažovali na personál v zdravotníckych zariadeniach, ktorý sa o ich blízkych staral (46 percent respondentov).

Jedným z najvážnejších problémov sú chýbajúce kapacity a čakacie lehoty. Len necelej polovici respondentov sa podarilo umiestniť opatrovanú osobu do zariadenia do dvoch mesiacov a každá piata rodina čaká dlhšie ako rok. „Súhlasíme s plánom, aby sa v rámci stratifikácie lôžok časť nevyužívaných lôžok v zdravotníckych zariadeniach pretransformovala na lôžka dlhodobej starostlivosti. Nedostatok lôžok dlhodobej starostlivosti znamená tlak na rodinu a príbuzných, ktorí sa o nevládneho člena rodiny starajú.“

Financovanie a príplatky za starostlivosť

V prieskume sa viac ako polovica (54 percent) respondentov vyjadrila, že za kvalitnejšiu starostlivosť si museli priplácať, pričom 50 percent opýtaných takéto príplatky nepovažuje za primerané. Prieskum ukazuje, že zariadenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti nemajú dostatok financií. „Treba upraviť financovanie dlhodobej starostlivosti, a to v závislosti od nákladov s tým spojených.“

Vzdelávanie a kompetencie sociálnych pracovníkov

Vzhľadom na náročnosť a komplexnosť práce sociálneho pracovníka je nevyhnutné, aby sociálni pracovníci mali kvalitné vzdelanie a neustále sa vzdelávali v nových poznatkoch a metódach sociálnej práce. Dôležitá je aj supervízia, ktorá umožňuje sociálnym pracovníkom reflektovať svoju prácu, riešiť problémy a predchádzať vyhoreniu.

Vzdelávanie v oblasti civilizačných ochorení

Nepretržitý nárast civilizačných ochorení a nutnosť ich komplexného riešenia si vyžaduje nevyhnutné vzdelávanie sociálnych pracovníkov v tejto oblasti. Sociálna práca by mala reagovať na výzvy v oblasti vzdelávania, vzhľadom na hlavné národné zdravotné problémy, ktoré sú spôsobené starnutím populácie, chronickými stavmi, vznikajúcimi a znovu sa objavujúcimi hlbokými nerovnosťami v oblasti zdravia, ktoré sú dôsledkom sociálnej nespravodlivosti. V reakcii na tieto výzvy by mala sociálna práca rozširovať svoju prax natoľko, aby sa zamerala konkrétne na zlepšenie starostlivosti o klientov.

Cieľom výskumu bolo zistiť, ako sociálni pracovníci vnímajú význam vzdelávania v problematike civilizačných ochorení. Zároveň sme zisťovali, či majú sociálni pracovníci záujem o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení, a o akú formu vzdelávania v danej problematike by mali záujem. V Inštitúte ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov v súčasnej dobe neprebieha žiaden akreditovaný kurz v oblasti problematiky civilizačných ochorení. Táto inštitúcia však nevylúčila možnosť, že sa touto problematikou bude v budúcnosti zaoberať, vzhľadom na celosvetový rozmach civilizačných ochorení a potrebou vzdelávania sociálnych pracovníkov v tejto problematike, ktorú je potrebné riešiť. Asociácia vzdelávateľov SP nám nevedela poskytnúť žiadne relevantné informácie. Ďalej táto inštitúcia uviedla, že otázkam civilizačných chorôb v kontexte sociálnej práce sa venuje jedine VŠZaSP sv. Alžbety.

Kompetencie terénneho sociálneho pracovníka

V sociálnej práci kompetenciu definujeme ako schopnosť napĺňať nároky, ktoré sú kladené a očakávané od sociálnej práce. Terénny sociálny pracovník teda počas vzdelávania získava teoretické vedomosti, rozvíja svoje schopnosti a zručnosti. Získaná informácia vo vzdelávacom procese sa praktickým uplatňovaním premieňa na individuálnu skúsenosť.

Otvorená komunikácia

Participanti pokladajú za dôležité dbať na prvý kontakt s rodinou, nadviazanie dobrého kontaktu. Kontakt pokladáme za začiatok komunikácie. Komunikácia je súčasťou nášho každodenného života a terénny sociálny pracovník používa komunikáciu ako nástroj od začiatku prvého kontaktu s klientom. Len vytváraním bezpečia, dôverného a otvoreného vzťahu vieme ďalej s rodinou spolupracovať. Klient by mal zo strany terénneho sociálneho pracovníka pociťovať, že je rešpektovaný, bezpodmienečne prijímaný. Mal by pocítiť, že veríme v jeho schopnosti, že daný problém dokáže s našou podporou a sprevádzaním zvládnuť a tým zvýšiť svoju kvalitu života. Aktívne či empatické počúvanie je porozumenie toho, čo klient hovorí. Prostredníctvom aktívneho počúvania vieme klienta podporovať pre otvorenú komunikáciu. Schopnosť vnímať druhého je súčasťou aktívnej komunikácie. Aktívne počúvanie upúšťa od hodnotiacich súdov, vtedy klient nadobúda pocit, že nebude odmietnutý, ale vypočutý. Dávame mu najavo, že máme čas pre neho a že nás zaujíma, čo nám hovorí.

Tímová spolupráca

Vychádzajúc z výpovedí participantov, terénny sociálny pracovník by mal v prvom rade napĺňať misiu, poslanie organizácie a byť stotožnený s víziou organizácie. Taktiež sa očakáva od organizácie, že pracovníkovi poskytne jasnú predstavu o zámeroch a cieľoch, ktorými napĺňa priority štátnej rodinnej politiky. Participanti sú názoru, že treba mať inštitucionálne ukotvenie, pretože organizácia pomáha a podporuje terénneho sociálneho pracovníka pri profesionálnom výkone práce. Všetky zložky v organizácii by mali poznať dostupné zdroje, ktoré môžu byť prospešné pre rodiny a efektívne ich využívali v prospech klienta. Pre terénneho sociálneho pracovníka je dôležité rozumieť štruktúre organizácie, ako aj charakterizovať tím a identifikovať vlastné miesto v tíme. Pri sanácii rodiny sa od terénneho sociálneho pracovníka očakáva, že pre rodinu bude koordinátorom tímu zapojeného do riešenia nepriaznivej situácie klienta.

tags: #spokojnost #seniorov #s #pristupom #terennych #socialnych