Inkluzívne vzdelávanie detí so sluchovým postihnutím: Špecifiká, prístupy a výzvy

Inkluzívne vzdelávanie predstavuje moderný a komplexný systém, ktorý si kladie za cieľ zabezpečiť rovnocenný prístup ku vzdelaniu pre všetky deti, bez ohľadu na ich individuálne potreby či znevýhodnenia. Tento prístup je založený na presvedčení, že každé dieťa má právo na kvalitné vzdelanie v bežnom školskom prostredí.

Inklúzia je taký systém vzdelávania, ktorý umožňuje všetkým deťom navštevovať bežné základné školy. Učitelia v inkluzívnych školách pristupujú ku každému žiakovi individuálne ako k mimoriadnej osobnosti. Na individuálnom prístupe k deťom je postavené nielen vzdelávanie, ale aj celá organizácia školy. Každé dieťa má svoj individuálny plán, ktorý sa prispôsobuje jeho schopnostiam, talentom i handicapom. Vzdelávanie v inkluzívnych školách sa sústreďuje najmä na to, aby každé dieťa plne využilo svoj potenciál a zároveň sa naučilo komunikovať a spolupracovať s ostatnými.

Inklúzia nie je žiadna novinka. Všetky deti majú právo na kvalitné vzdelanie. Či už sa jedná o deti zdravé s dobrým sociálnym zázemím, alebo o deti znevýhodnené, štát musí všetkým poskytnúť rovnocenné vzdelanie, ktoré každému žiakovi umožní maximálne rozvinúť svoje schopnosti a pomôže mu nájsť čo najlepšie uplatnenie v spoločnosti. Mnoho výskumov ukazuje, že je potrebné opustiť klasické metódy vo vzdelávaní a venovať sa novým trendom.

V praxi inkluzívne vzdelávanie znamená, že triedu navštevuje väčšina, laicky povedané, „normálnych“ detí, odborne ich nazývame deti intaktné. V tej istej triede sú však i deti „odlišné“, napríklad s mentálnym postihnutím, deti zo sociálne slabého a nepodnetného prostredia, deti s poruchami učenia, dieťa s diagnostikovaným nadaním a aspergerovým syndrómom. Deti spolu trávia čas v laviciach už od prvej triedy a inakosť niektorých spolužiakov nepovažujú za nič zvláštne alebo rušivé. Inkluzívna škola učí deti odmalička tolerancii, empatii a porozumeniu. Každé dieťa má právo navštevovať bežnú základnú školu a demokratická spoločnosť by toto základné ľudské právo mala rešpektovať.

Špecifiká vzdelávania sluchovo postihnutých žiakov

Vzdelávanie detí s poruchou sluchu si vyžaduje mimoriadne špecifický prístup, ktorý zohľadňuje ich jedinečné potreby. Keďže sluchovo postihnutí nemôžu využívať sluchovú pamäť, žiaci potrebujú špecifický prístup. Ten využíva úplne inú metodiku, aká funguje v bežných školách. Ako spomína aj Eva Kršková, bývalá riaditeľka Strednej odbornej školy pre žiakov so sluchovým postihnutím, učitelia sa často stretávajú s výzvou, ako témy prispôsobiť tak, aby boli pre žiakov zrozumiteľné. „Viac je potrebné názorne ukazovať, vysvetliť slovo v odbornom vzdelávaní aj názorne, s pomôckami,“ hovorí Kršková.

Príkladom môže byť vysvetľovanie priamej a nepriamej úmernosti v rámci Ohmovho zákona, kde je potrebné na pochopenie vysvetliť to nielen slovami, pokusom, ale zdôrazniť to aj obrazom, teda istým spôsobom to nakresliť - napätie a prúd veľkým písmenom, odpor malým. Učí sa teda viac obrazovo, ale zapájajú sa aj ostatné zmysly. Nestačí totiž, aby si žiak zapamätal nový odborný pojem, ale aby porozumel súvislosti. Využíva sa názornosť, posunkový jazyk, takzvaná totálna komunikácia, teda všetko, čo pomôže vysvetliť daný pojem. Vzdelávanie sluchovo postihnutých je pritom predĺžené o jeden rok.

Individuálny prístup je pre tieto deti kľúčový. „Triedy v našej škole majú najviac desať žiakov, odborné skupiny majú najviac päť žiakov, a teda pri vyučovaní využívame individuálny prístup,“ vysvetľuje Kršková. Nevyhnutná je aj práca logopedičky, škola má tiež rôzne predmety, napríklad komunikačné zručnosti, na rozširovanie slovnej zásoby.

Kým žiaci nepoznajú jazyk, zostávajú vo svojej komunite. „Len čo prenikli do jazyka, začali hľadať možnosti prieniku do inej komunity. Hlavné ale je, aby boli spokojní vo svojej komunite a cítili sa v nej dobre,“ dopĺňa Kršková s tým, že súdržnosť komunity je väčšia ako pri ľuďoch s inými postihnutiami.

Škola záujemcom ponúka široké spektrum odborov, či už študijných, alebo učebných. Podľa toho, či sa rozhodnú v rámci SOŠ pre učebný, alebo študijný odbor, majú väčší alebo menší počet praktického vyučovania. Práve na prax kladie škola veľký dôraz. „Dôležité je, aby sme pre odborný výcvik získali nejakú firmu,“ približuje Kršková. Škola dá totiž v prvom a druhom ročníku žiakom základy, v treťom a štvrtom ročníku sa vzdelávajú aj priamo v niektorých firmách. Tie si niektorých žiakov chcú nechať aj po skončení štúdia.

Úloha špeciálnych pedagógov a podporných tímov

Pre úspešnú inklúziu je nevyhnutná koordinovaná práca celého tímu odborníkov. PaedDr. Martina Rzymanová je špeciálna pedagogička - surdopédka. Už 22 rokov pôsobí v poradenskom systéme, kde pracuje s rodinami detí s poruchou sluchu od raného veku až po dospelosť. V rámci odbornej starostlivosti sa intenzívne venuje téme inklúzie detí s poruchou sluchu do bežných materských, základných, stredných a vysokých škôl. Pravidelne navštevuje školy, v ktorých sa vzdelávajú deti s poruchou sluchu, a poskytuje poradenstvo a podporu pedagógom, asistentom učiteľa a podporným tímom v školách. Je spoluautorkou kníh Máme dieťa s poruchou sluchu I. a II., ako aj metodickej príručky Dieťa s poruchou sluchu v materskej škole. Podieľala sa tiež na tvorbe katalógu podporných opatrení pre deti s poruchou sluchu a na odborných štandardoch pre poradenské zariadenia.

Kľúčovým prvkom podpory je aj inovačné vzdelávanie pedagogických pracovníkov. Program inovačného vzdelávania je zameraný na výchovu a vzdelávanie detí s poruchou sluchu v predškolskom veku. Inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 hodín sa realizuje v súlade s § 55 ods. 3 a 4 zákona č. 138/2019 Z.z. Na chode školy sa podieľa celý pedagogický tím, v rámci triedy potom učiteľka spolupracuje predovšetkým so svojou asistentkou.

Kľúčové ciele inovačného vzdelávania zahŕňajú:

• Identifikovať potreby detí s poruchou sluchu.
• Orientačne popísať najčastejšie ťažkosti detí s poruchou sluchu v školskom prostredí, identifikovať ich potreby a ovládať stratégie na podporu dieťaťa pri ich napĺňaní.
• Vytvárať podnetné prostredie pre vývin a rozvoj osobnosti detí aj so zreteľom na osobitosti detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
• Vytvárať v prostredí triedy inkluzívne prostredie a spolupracovať so zákonnými zástupcami, s inkluzívnym tímom v škole, s poradenským zariadením a inými zainteresovanými, ktorí poskytujú starostlivosť o dieťa.

Výzvy a riešenia v inkluzívnom vzdelávaní

Aj keď sú prínosy inkluzívneho vzdelávania nesporné, jeho implementácia prináša aj určité výzvy. Deti s postihnutím sú väčšinou zvyknuté na zvláštne zaobchádzanie, čo môže viesť k ich závislosti na ostatných. Ak chodia deti do triedy už od raného veku, rozdiely medzi sebou berú ako niečo prirodzené. Problémom je, ak treba začleniť dieťa s postihnutím do vyššieho ročníka. Takáto situácia vyžaduje starostlivú prípravu prostredia i samotných žiakov. Je teda lepšie, ak si deti na seba zvykajú už od raného veku.

Náročná môže byť tiež premena konzervatívneho myslenia ľudí, ktorí sú do vzdelávania detí zapojení, napr. "To nemôže fungovať!" Fakt, že inklúzia funguje, možno overiť v krajinách, kde je tento systém úplnou samozrejmosťou, napríklad vo Švédsku, Fínsku či vo Veľkej Británii, ale i na niekoľkých českých školách.

Čo sa týka počtu detí v triede, je pravda, že menší počet detí značne uľahčí a zefektívni pedagogickým pracovníkom prácu. Veľkou pomocou v tomto prípade je zavedenie pozícií asistentov učiteľov.

Bežné obavy a fakty o inklúzii

Jednou z častých obáv rodičov a verejnosti je, že:

• „Tie deti, ktoré majú zvláštne potreby, budú brzdiť moje dieťa!“
• „Môjmu dieťaťu sa nedostane starostlivosť akú vzhľadom k svojmu postihnutiu potrebuje!“
• „Učiteľ bude mať na moje dieťa málo času!“

Skúsenosti a výskumy však ukazujú, že:

• Počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemá na množstvo prebratého učiva žiadny vplyv.
• Učitelia v inkluzívnej škole väčšinou nepoužívajú postupy, na ktoré sme zvyknutí zo svojich školských čias.
• Môže sa preto zdať, že pomocou nových hravejších metód sa deti naučia menej. To je však omyl.
• Individualizácia, ktorá je pre inkluzívne vzdelávanie taká charakteristická, zasa zaručuje všetkým deťom rovnakú starostlivosť, či už sa jedná o dieťa nadané, či znevýhodnené.

Pre lepšie pochopenie si pozrite porovnanie bežných obáv a reálnych prínosov inkluzívneho vzdelávania v nasledujúcej tabuľke:

tags: #specifika #inkluzivneho #vzdelavania #sluchovo #postihnutych