Špecifické poruchy učenia a mentálne postihnutie: komplexný pohľad

Úvod do problematiky

Reč je základným pilierom ľudskej komunikácie, umožňujúcim vyjadrovať myšlienky, pocity a potreby. Narušenie komunikačnej schopnosti má významný dopad na osobný, sociálny a vzdelávací vývin jednotlivca. U mentálne postihnutých osôb sa poruchy reči vyskytujú častejšie a majú komplexnejší charakter. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na príčiny, prejavy a možnosti riešenia špecifických porúch učenia u mentálne postihnutých.

V tomto diele série o poruchách mozgu sa oboznámime s rečovými poruchami - afáziami a ich rôznymi formami. Tiež sa dozvieme o poruche vnímania tvárí.

Reč a komunikácia: Základné pojmy

Reč je špecificky ľudská vlastnosť, prostredníctvom ktorej vyjadrujeme svoje pocity, želania a myšlienky. V spoločenskom kontexte vnímame aj to, čo hovoria iní. Reč ako individuálny výkon a rečové prejavy vytvárané v spoločenskom prostredí sa navzájom ovplyvňujú, čím vzniká zložitý komunikačný proces. Ľudská reč je komplexná činnosť, na ktorej sa podieľa množstvo orgánov v koordinovanej spolupráci. Poruchy reči môžu nastať v ktorejkoľvek časti reflexného oblúka, ktorý zabezpečuje spojenie medzi receptorom a výkonným orgánom. Logopédia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá edukáciou, korekciou a rehabilitáciou jednotlivcov s narušenou komunikačnou schopnosťou.

V prvom diele miniseriálu o poruchách fungovania mozgu sme sa pozreli bližšie na mechanické poškodenie prefrontálneho kortexu, ktoré viedlo až k zmene osobnosti postihnutého a k neschopnosti racionálnych rozhodnutí. Tiež sme sa dozvedeli, ako sa lieči epilepsia a aké sú občasné bizarné následky takejto liečby.

V druhom diele sa oboznámime s poruchou reči, afáziou, a pozrieme sa bližšie na jednotlivé druhy afázií. Ďalej tiež zistíme, akými ťažkosťami trpia pacienti s prozopagnóziou, poruchou zrakovej percepcie, kedy pacient nedokáže rozpoznávať ľudské tváre.

Afázia: Porucha reči

Prvú skupinu porúch teda tvoria poruchy reči, afázie. Tieto môžu vzniknúť po mŕtvici, odstránení nádoru či mechanickom poškodení mozgu v oblasti rečových centier. Afázia môže mať dvojaký priebeh.

Na jednej strane máme afáziu plynulú, teda Wernickeho afáziu, pomenovanú práve podľa oblasti, spojenej s touto poruchou. Plynulá afázia jej neurológovia hovoria preto, že sa vyznačuje plynulou rečou bez významu. Pacient nemá problém produkovať slová a vety, no vety nedávajú zmysel, často sa objavujú neologizmy, teda nové slová, ktoré si pacient vymyslel. Tiež je pre pacienta problematické porozumieť reči druhých, identifikovať význam.

Na druhej strane hovoríme o Brockovej afázii, opäť pomenovanej podľa oblasti v mozgu, Brockovho centra reči. Táto porucha je naopak neplynulá. Pacient produkuje slová veľmi ťažko, jeho reč znie, akoby si nemohol na jednotlivé slová spomenúť. Vety sú jednoduché, často sa vyjadruje len jednoslovne, no jeho vyjadrenia majú zmysel, slová sú zasadené do kontextu správne, nenastáva problém s porozumením reči.

Bezpochyby sa dá tvrdiť, že obe formy afázie sú pre pacienta i jeho okolie veľmi frustrujúce, no pri plynulej forme afázie je stratený význam, takže rozumná verbálna komunikácia s pacientom v podstate nie je možná. Reč a celková schopnosť verbálnej komunikácie je určite jednou z oblastí ľudského života, ktorá sa dá len ťažko kompenzovať.

Prozopagnózia: Porucha vnímania tvárí

Poruchy zrakovej percepcie, ktoré majú svoj pôvod v mozgu, ako prozopagnózia, môžu však prinášať komplikácie, ktoré si zdravý človek dokáže predstaviť len s veľkými ťažkosťami. Pacienti s takzvanou prozopagnóziou nie sú schopní rozpoznávať ľudské tváre. Dokážu ohodnotiť, že ide o tvár podľa jej častí, ale nevedia identifikovať jej majiteľa. Dokonca pri pohľade do zrkadla nevedia, že sa vlastne pozerajú na seba. Fenoménom prozopagnózie sa zaoberal aj Oliver Sacks vo svojej populárno-vedeckej knihe „Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom“. Táto zábavná kniha formou krátkych esejí popisuje rôzne poruchy a diagnózy, s ktorými sa autor stretol počas svojej neurologickej praxe. Na záver tohto seriálu odporúčam knihu Olivera Sacksa, kde si môžete o problematike rozšíriť obzory.

Špecifické vývinové poruchy učenia (ŠVPU)

Špecifické vývinové poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom a matematikou. Často sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Ide o oslabenia v schopnostiach a funkciách primárne potrebných k získaniu základných školských zručností pri priemernej inteligencii. Ťažkosti sa prejavujú od začiatku školskej dochádzky. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Poruchy učenia vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych centier mozgu, majú však aj dedičný pôvod. Dôsledky porúch učenia (frustrácia, traumatizácia, depresie, problémy v správaní zapríčinené neustálymi školským neúspechmi) bývajú často závažnejším problémom ako poruchy samotné. Negatívne ovplyvňujú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin týchto detí.

Môžeme sa stretnúť aj s názvom vývinové poruchy učenia. Majú individuálny charakter, vznikajú na báze dysfunkcie centrálneho nervového systému a zásadne sťažujú deťom proces učenia, aj keď len v určitých oblastiach. Dôležité je spomenúť, že tieto deti, či dospelí majú priemernú, často i nadpriemernú inteligenciu. Vývinové sa označujú preto, že sa spájajú s určitým stupňom vývoja a teda aj ich prejavom v tomto období, najčastejšie je to nástup do školy. Podľa výskumov poruchami učenia trpí 2-4% detí.

Využívanie špeciálno-pedagogickej podpory, špeciálneho prístupu a metód už od začiatku vzdelávacieho procesu (u rizikových detí už aj v predškolskom veku) môže viesť k dobrým výsledkom. Deti s poruchami učenia mávajú k učeniu často výraznú nechuť, ktorá je podmienená práve tým, že sa im v tejto činnosti nedarí, majú s čítaním, písaním, gramatikou, matematikou ťažkosti a chýba im zážitok z úspechu. Porucha často zasahuje celú osobnosť dieťaťa. Ak nie je táto porucha riešená včas a dieťa i napriek vynaloženému úsiliu nedosahuje očakávané študijné výsledky, môže byť považované za lenivé alebo dokonca hlúpe a často je aj vystavené posmechu spolužiakov.

Medzi dys- poruchy nepočítame pomalé osvojovanie zručnosti čítať, písať, počítať u detí vývojovo nezrelých, u detí s intelektom na hranici mentálnej retardácie alebo detí mentálne retardovaných. Je potrebné rozlišovať ŠVPU a problémy spôsobené vonkajšími príčinami (rodina, škola) alebo zdravotným stavom dieťaťa (časté ochorenia, zmyslové vady). ŠVPU nie sú len oneskorenia dieťaťa. V zahraničnej literatúre sa uvádza (napr. pri dyslexii), že dieťa musí zaostávať za svojimi vrstovníkmi minimálne dva roky.

Príčiny vzniku porúch učenia

Veda vo vysvetlení príčin porúch učenia nie je celkom jednotná, teórií na vysvetlenie príčin vzniku je viacero. Sú však isté faktory, ktoré vznik vývinových porúch učenia ovplyvňujú. Najčastejšie spomínaná je ľahká mozgová dysfunkcia. Vplyv perinatálneho obdobia je teda nezanedbateľný. Dedičnosť je uvádzaná ako ďalšia z príčin vzniku vývinových porúch učenia. Niektorí autori uvádzajú okrem genetických faktorov aj sociálne - nepriaznivý vplyv rodinného prostredia, aj keď nie v zmysle vzniku poruchy, ale jej prejave a spracovávaní v školskom systéme.

Špecifické poruchy učenia a správania sú dnes v pedagogike veľmi častou diagnózou a asi každý učiteľ sa so žiakom s týmito problémami už stretol. Každý takýto žiak je iný, a tak nie je ľahké k nim z pozície učiteľa pristupovať. Tento článok stručne načrtáva, o aké poruchy sa jedná, prečo vznikajú, ako sa prejavujú a ako ich zvládať.

Typy špecifických porúch učenia

Špecifické vývinové poruchy učenia rozdeľujeme na tri základné skupiny:

• Porucha čítania - dyslexia
• Porucha písania - dysgrafia, dysortografia
• Porucha počítania - dyskalkúlia

Dyslexia - vývinová porucha čítania

Dyslexia je neschopnosť naučiť sa čítať bežnými výučbovými metódami napriek tomu, že dieťa má primerané rozumové schopnosti potrebné na osvojenie čítania a nechýba mu ani primeraná výchovná a vzdelávacia starostlivosť. U dyslektikov sú časté pocity menejcennosti a narušené sebavedomie. Vytvára sa u nich nechuť k čítaniu, často aj k vzdelávaniu ako takému. Dyslektik nie je schopný sa naučiť spájať jednotlivé písmená do slabík a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená (b-d, a-o, u-v, a pod.), pridáva písmená či slabiky na koniec slova, slabiky prehadzuje, nesprávne číta, nerozlišuje dĺžky hlások a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je to, že nedokáže vôbec, prípadne dokáže len málo porozumieť prečítanému textu, nevie ho primerane reprodukovať.

Dyslexia môže postihovať technickú stránku čítania (ako čítam), napr. rýchlosť čítania, správnosť čítania, alebo stránku porozumenia prečítaného a schopnosť reprodukovať obsah prečítaného (čo čítam). Podľa toho, ktorá stránka čítania je postihnutá, hovoríme o dyslexii pravohemisférového alebo ľavohemisférového typu, čo súvisí s lateralizáciou našich mozgových hemisfér.

Dyslexia pravohemisférový typ: postihnutá je ľavá (jazyková, rečová) hemisféra, ktorá spracováva obsahovú stránku. Ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina hlások.

Pri dyslexii sa stretávame s:

• narušenou sluchovou a zrakovou diferenciáciou, analýzou a syntézou. Žiaci mávajú problémy s rozlišovaním niektorých hlások, v slovách ich prehadzujú, zamieňajú zrkadlovo podobné hlásky (b-d, p-b, s-z, a-u a pod.), tvarovo podobné hlásky (m-a, k-h) i zvukovo podobné hlásky, a to ako pri čítaní, tak i pri písaní.
• niektorými deťmi, ktoré majú problémy s vývojom reči. Nie je výnimočné, že sa v anamnéze vyskytne oneskorený vývin reči.
• poruchami v koordinácii pohybov očí. Prejavom je napr. to, že sa dieťa zrazu stratí na riadku, číta o riadok nižšie a vôbec mu to nepripadá divné.
• deťmi, ktoré nedokážu jednotlivé čiastkové funkcie koordinovať a integrovať do jednej zložitejšej aktivity, ktorou je napr. čítanie. Deti síce čítajú bez výrazných chýb, ale veľmi pomaly. Predovšetkým ale textu nerozumejú, čítajú bez pochopenia. Takíto žiaci sa chovajú, akoby čítali cudzojazyčný text.

Dysgrafia a dysortografia - vývinové poruchy písania

Dysgrafia je poruchou písania, grafomotorického prejavu, neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp. pridávanie ich častí či vynakladanie značného úsilia na písanie. Dysgrafik si často pri písaní zamieňa tvarovo podobné písmená (napr. o-a, b-l a pod.), zvukovo podobné písmená (t-v, g-k a pod.). Písmená alebo slabiky v slovách prehadzuje, pridáva, alebo zabúda napísať, nedodržiava bodky, dĺžne, čiarky, prípadne ich umiestňuje na nesprávnom mieste, často nerozlišuje mäkké-tvrdé a krátke-dlhé slabiky.

Dysortografia je porucha pravopisu, prejavujúca sa neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Dysortografik často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní diktátov či iných textov ich nedokáže uplatniť. Diktát takéhoto dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i, ý-í. Nadmerné písanie diktátov či rôznych gramatických cvičení má len veľmi slabý efekt a žiaka neprimerane zaťažuje. Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov. Deti s dysortografiou majú slabší jazykový cit, čo sa následne prejavuje ťažkosťami v aplikácii naučených pravopisných pravidiel.

Dyskalkúlia - vývinová porucha počítania

Dyskalkúlia je porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom. Dyskalkúlia sa často spája s narušenou priestorovou pravo-ľavou orientáciou. Dieťa trpiace dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic. Odstraňuje sa veľmi ťažko. Na uľahčenie vzdelávania takýchto detí je vhodné používať špeciálne metódy, predtlačenú číselnú os, neskôr kalkulačku či iné pomôcky, ktoré zjednodušia celé vzdelávanie dieťaťa.

Výskyt dyskalkúlie je zaznamenaný vo väčšej miere u dievčat. Výskumom dyskalkúlie sa dlhé roky zaoberal prof. L. Kucera. Je špecifická porucha osvojovania si písania.

Prejavy dyskalkúlie:

• Praktognostická dyskalkúlia: Dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi. Má ťažkosti zoradiť predmety podľa farby, veľkosti, tvaru, dĺžky, nedokáže porovnávať skupiny podľa počtu, nevie odhadovať počet predmetov bez zratúvania. V geometrii má ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov.
• Verbálna dyskalkúlia: Dieťa má ťažkosti v slovnom označovaní množstiev, počtov predmetov, číslic, operačných znakov, či aritmetických úkonov. Nedokáže ukázať slovne udaný počet prstov, predmetov, nevie menovať rad čísel v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla.
• Lexická dyskalkúlia: Dieťa nevie čítať matematické symboly (číslice, operačné znaky). Zamieňa operačné symboly napr. + za -, . za :. Nie je schopné prečítať viacmiestne čísla s nulami, čísla napísané zvisle. Zamieňa tvarovo podobné čísla napr. 6/9, 3/8, rímske číslice VI / IV, číslo 561 prečíta ako 5, 6, 1.
• Grafická dyskalkúlia: Dieťa nevie napísať matematické znaky, číslice. Má ťažkosti pri písaní viacmiestnych čísel (píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nuly). Píše neprimerane veľké číslice, písomný prejav je neúhľadný. Pri písaní pod seba nie je žiak schopný umiestňovať jednotky pod jednotky, desiatky pod desiatky. V geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní.
• Operačná dyskalkúlia: Dieťa nie je schopné prevádzať matematické operácie - sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie. Často sa objavujú zámeny matematických operácií. Deti s operačnou dyskalkúliou sa často uchyľujú k písomnému počítaniu aj takých príkladov, ktoré možno ľahko zvládnuť spamäti. Žiaci s operačnou dyskalkúliou majú ťažkosti pri riešení kombinovaných úloh, kde je potrebné udržať v pamäti jednotlivé výsledky tzv. reťaz 5+3+8-2.
• Ideognostická dyskalkúlia: Nedostatky v pojmovej činnosti, v chápaní matematických pojmov a vzťahov medzi nimi. Nedostatky v číselnom rade (počítanie po dvoch, po piatich atď.). Číslo napr. 6 vedia prečítať aj napísať, ale nechápu, že 6 je 2x3, 3+3, 10-4. Ťažkosti sa prejavujú v slovných úlohách, dieťa nie je schopné prevesť z praxe vychádzajúcu úlohu do systému číslic a riešiť ju.

Ďalšie poruchy učenia

• Dyspraxia: Je špecifická porucha zvládnutia zložitejších manuálnych výkonov. Podľa Ilony Pešovej a Miroslava Šamalíka (2006, s.98) sú deti s dyspraxiou neobratné, časté sú u nich problémy pri výkone bežných činností (napr. obliekanie, stravovanie).
• Dyspinxia: Porucha výtvarných schopností. Podľa Miroslavy Bartoňovej a Marie Vítkovej (2007, s.173) je dyspinxia charakteristická nízkou úrovňou kresby. Dieťa pracuje s ceruzkou nešikovne, tvrdo, nedokáže previesť svoje predstavy z trojrozmerného priestoru na dvojrozmerný papier.
• Dysmúzia: Porucha hudobných schopností. Ide o neschopnosť osvojenia si hudobných zručností.

Ako poruchy učenia ovplyvňujú každodenný život?

Predstavme si, že nepoznáme hodiny - nie preto, že nechceme, ale preto, že nechápeme princíp rozloženia ručičiek na ciferníku a sme odkázaní len na digitálnu verziu. V prípade, že sa nám vybije mobil, stratíme pojem o čase. Problém nastáva pri vypočítaní si spotreby materiálu, či peňazí.

Potrebujeme vycestovať vlakom, no nedokážeme sa zorientovať v cestovnom poriadku, ktorý svieti na obrovskej tabuli na železničnej stanici. Pri pečení koláča nedokážeme správne vypočítať pomer surovín... Tu sme uviedli len úlomok toho, akých oblastí sa môžu v živote človeka dotýkať poruchy učenia.

Môžu poruchy učenia ovplyvniť sebavedomie?

Samozrejme, že sebavedomie človeka, zvlášť dieťaťa pri nástupe do školy, závisí od prístupu pani učiteľky, kolektívu, porovnávania sa s rovesníkmi, prípadného porovnávania rodičov so súrodencami. Dieťa je vnímavé a cíti rozdiel, vidí a počuje, čo dokáže a čo mu robí problém. Je dôležité citlivo s dieťaťom o tom hovoriť, poukázať a vyzdvihnúť jeho silné stránky a snahu pomôcť mu v tom, čo treba rozvíjať. Akceptovať jeho spôsob práce a tempo, ktorým potrebuje ísť, tak v škole, ako aj doma.

Diagnostika a pomoc

Pre každú z porúch učenia sú charakteristické určité znaky. Ako prvý najčastejšie poruchu učenia dokáže zachytiť pedagóg, keďže trávi so žiakmi čas, kedy môže zachytiť prvé náznaky porúch učenia. Následne školský špeciálny pedagóg, ktorý zabezpečí odoslanie žiaka na vyšetrenie, pre ďalšiu diagnostiku. Mnoho dospelých sa dnes môže nájsť v niektorej definícii, čo môže vysvetliť ich problémy, s ktorými museli zápasiť počas povinnej školskej dochádzky. Pred pár desiatkami rokov sa žiaľ, žiak, ktorý nevedel písať, čítať, či počítať považoval pri najlepšom za lenivého, často však za inteligenčne nie celkom zrelého a schopného.

Pri diagnostike ide o komplexné vyšetrenie dieťaťa. Lekárske, špeciálno-pedagogické, psychologické, v prípade potreby aj neurologické. Odborníka je vhodné vyhľadať čo najskôr, keďže dieťaťu môže byť veľmi nápomocná úprava výchovno-vzdelávacieho procesu presne podľa jeho potrieb. Dnes je bežnou praxou väčšiny slovenských škôl inkluzívne vzdelávanie a teda súčasťou vzdelávacieho procesu v bežnej škole sú deti s rôznymi vývinovými poruchami učenia, správania, či s poruchami autistického spektra.

Metódy a stratégie na zvládanie porúch učenia

Cieľom nápravy porúch učenia je dosiahnutie prinajmenšom sociálne únosnej úrovne čítania, písania či počítania, tak aby bol žiak schopný vzdelávania sa. Bežnou súčasťou a výbavou týchto detí/žiakov sú rôzne kompenzačné pomôcky, ktoré môžu používať - či už ide o rôzne tabuľky, alebo úpravy „šité“ každému dieťaťu na mieru.

V prostredí školskej dochádzky je kľúčové zameranie sa na čo najväčšiu samostatnosť žiaka, aby mohol adekvátne fungovať v školskom systéme. Symptómy porúch učenia rôznou mierou ovplyvňujú profesijnú prípravu a samotný výkon profesie človeka. Preto je veľmi potrebné a prínosné poznať svoje silné a slabé stránky, na silných stavať a slabé efektívne kompenzovať.

Dospelý s poruchou učenia už má svoje školské časy za sebou a v bežnom živote si dnes vie veľmi pekne dopomôcť rôznymi pomôckami - často postačuje mobil s aplikáciami, ktoré mu dokážu pomôcť v najrôznejších situáciách.

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dyslexiou:

• Posadiť dieťa na výhodné miesto, aby sme mohli sledovať a kontrolovať jeho prácu.
• Dopriať dieťaťu dostatok času na premyslenie odpovede.
• Hovoriť pomaly a zreteľne.
• Parafrázovať zadania a overovať, či ich dieťa správne pochopilo.
• Trpezlivo vysvetľovať učivo.
• Oceňovať aj najmenšie úsilie a pokroky.
• Akceptovať silné a slabé stránky dieťaťa.
• Nezosmiešňovať jeho neúspešný výkon.
• Zvoliť pre dieťa najvýhodnejšiu formu skúšania.
• Byť v kontakte s rodičmi a odborníkmi.
• Organizáciu hodiny napísať v bodoch na tabuľu.
• Znižovať rušivé momenty.
• Používať metodické pomôcky, farebné kriedy a perá.
• Písať na tabuľu dôležité a pomocné informácie.
• Nevyvolávať dieťa k dlhému čítaniu nahlas pred celou triedou.
• Pred vlastným čítaním vyberať z textu ťažké slová a precvičovať ich čítanie.
• Neporovnávať výkon žiaka s dyslexiou s výkonom žiaka bez poruchy, ale ani výkony jednotlivých žiakov s dyslexiou.
• Nevyvolávať žiaka s dyslexiou k hlasnému čítaniu pred celou triedou.
• Viesť žiaka k používaniu správnej techniky čítania.
• Tolerovať pomalšie tempo čítania.
• Umožniť žiakovi používať korekčné pomôcky napr. čítacie okienko, záložky, farebné fólie.
• K domácej úlohe zadávať žiakovi len primeranú časť textu (I. stupeň ZŠ).
• K čítaniu používať vhodné texty napr. väčšie písmo, text členený na odstavce, použitie obrázkov.
• Knihu pre domáce čítanie by si malo dieťa vyberať samo.
• Vo vyšších ročníkoch, kde je povinné čítanie, využívať nahrávky primeranej časti diela.

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dysgrafiou:

• Dbať na správne sedenie pri písaní.
• Dbať na správne držanie písacieho nástroja, prípadne dať žiakovi násadku na správny úchop pera.
• K písaniu používať vhodné písacie potreby.
• Zaraďovať uvoľňovacie cviky (u detí s dysgrafiou).
• Nenútiť žiaka k dlhodobému dopisovaniu, prepisovaniu.
• Nechať ho písať len to najdôležitejšie, zredukovať množstvo písaného textu.
• Viesť dieťa k používaniu tlačeného písma, počítačovej techniky (ťažšie formy dysgrafie).
• U žiakov s dysgrafiou nehodnotiť známkou úpravu.

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dysortografiou:

• Diktáty pripravujeme ako doplňovačku.
• Dieťaťu navýšime časovú dotáciu.
• Volíme pomalšie tempo diktovania.
• Dieťa pracuje s kompenzačnou pomôckou - tabuľka pre dyslektikov, kde sú farebne odlíšené mäkké a tvrdé spoluhlásky alebo s tabuľkou abecedy s tlačenými a písanými tvarmi písmen.
• Využívame možnosti slovného hodnotenia.
• Zaznamenávame celkový počet chýb/počet chýb z aktuálne preberaného gramatického pravidla, diktát neklasifikujeme známkou.
• Chyby neopravujeme červenou, ale zelenou.
• Diktát dopredu precvičíme, napr. formou domácej úlohy.
• Špecifické poruchy sa často viažu s nešpecifickými - dieťa sa príliš sústredí na jemu známe ťažkosti a gramatické javy nestíha.
• Výrazne podčiarkneme slová napísané správne.
• Oceníme snahu o zvládnutie a aplikáciu pravopisných pravidiel, aj keď výsledok nebude tomuto úsiliu adekvátny.
• Pri overovaní vedomostí uprednostňujeme testovú formu.

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dyskalkúliou:

• Tolerujeme zhoršenú orientáciu na číselnej osi.
• Toleruje chyby vzniknuté zámenou znamienka + za - alebo . za :.
• Pri písomnom nácviku matematických operácií tolerujeme chyby z nesprávneho podpísania čísiel.
• Pri nácviku matematických operácií volíme ľahké čísla, aby sa dieťa mohlo sústrediť na nacvičovaný postup a nerozptyľovalo sa rozmýšľaním o náročnejších spôsoboch.
• Pri nácviku písomného delenia či násobenia používame len čísla obsahujúce číslice 1-4, napr. 234.
• Pri slovných úlohách na násobenie a delenie viaccifernými číslami tolerujeme používanie kalkulačky.
• Slovné úlohy možno riešiť pomocou manipulácie s predmetmi.
• Pri riešení písomne zadaných slovných úloh je potrebné dodržiavať správny metodický postup.
• Predpokladom správneho riešenia slovných úloh je pochopenie významu matematického pojmoslovia, pochopenie formulovaného vzťahu v rovine jazykovej, prenesenie do roviny matematickej, uskutočnenie počtovej operácie a prevedenie numerickej odpovede (výsledku) opäť do roviny jazykovej.
• Deťom so zníženým logickým myslením pomáhame pri vypracovávaní zápisu matematickej úlohy.
• Overujeme vedomosti len z práve preberaného učiva.
• Umožníme mu zápis čiastkových výsledkov (medzivýsledkov).
• Pred ústnym alebo písomným skúšaním mu dáme podobné príklady a úlohy na domácu úlohu.
• Tolerujeme používanie názoru (prstov) a znížené pracovné tempo.

Mýty o poruchách učenia

Určite je častým argumentom ľudí, ktorí sa možno po prvýkrát stretnú s človekom s poruchou učenia, že je lenivý, či neochotný. Opak je však pravdou a človek trpiaci poruchou učenia za jednotlivé symptómy skutočne nemôže a ani silou svojej vôle, či snahy ju nedokáže úplne premôcť. Alebo, že nikdy z neho nič nevyrastie a nič nedokáže! Na vyvrátenie tohto mýtu si môžeme predstaviť niekoľko známych ľudí, ktorý napriek svojim „dyskám“ dokázali toľko, že ich mená pozná celý svet. Ide o svetoznámych hercov, umelcov, spevákov, sochárov, či spisovateľov. Uvádzame najznámejších: Pablo Picasso, John F. Kennedy, Hans Christian Andersen, Thomas Edison, Tom Cruise a mnoho iných.

tags: #specificke #poruchy #ucenia #mentalne #postihnutych