Špeciálna pedagogika mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých, v odbornej literatúre označovaná aj ako psychopédia, je špecifická vedná disciplína v rámci systému špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie, výchovy, vzdelávania a vyučovania mentálne postihnutých jedincov od ranného detstva až po starobu. Jej hlavným cieľom je rozvíjať schopnosti a zručnosti postihnutých jednotlivcov tak, aby sa čo najskôr a najdôkladnejšie vnútorne vyrovnali so svojím defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktoré z neho vyplývajú, čo najpozitívnejšie prispôsobili a zaradili do spoločnosti.

Schéma špeciálnej pedagogiky a psychopédie

Charakteristika mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie (IQ pod 70), ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť transformovať poznané veci do myšlienok a udalostí. Mentálne postihnutie ako takýto stav je trvalý, trvá počas celého života a nemožno ho odstrániť.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testmi inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom (IQ), pričom za normu platí hodnota IQ okolo 100. Na základe týchto hodnôt rozlišujeme štyri základné stupne:

  • Debilita (mierna mentálna retardácia): IQ 50-70. Jedinci sú vychovávateľní a vzdelávateľní, bývajú svojprávni a navštevujú špeciálne školy.
  • Imbecilita (stredná mentálna retardácia): IQ 35-49. Jedinci nie sú vzdelávateľní v bežnom zmysle, sú však čiastočne vychovávateľní. Obyčajne sú zaradení do ústavov.
  • Idiocia (ťažká mentálna retardácia): IQ 20-34.
  • Hlboká idiocia (hlboká mentálna retardácia): IQ menej ako 20.

U jedincov s ťažkou a hlbokou retardáciou ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti úroveň dvojročného dieťaťa. Dohovárajú sa cez neverbálne znaky a posunky, pričom vyžadujú celoživotnú lekársku a sociálnu starostlivosť.

Tabuľka klasifikácie mentálnej retardácie podľa IQ

Etiológia a príčiny postihnutia

Príčiny mentálneho postihnutia môžeme rozdeliť do dvoch hlavných skupín:

  1. Biologicky podmienené: Súvisia s poškodením mozgu, genetickými chybami (napr. Downov syndróm spôsobený chromozómovou chybou) alebo vplyvmi v tehotenstve či pri pôrode.
  2. Sociálne podmienené: Teda extrémna výchovná zanedbanosť, ktorá negatívne ovplyvňuje vývin psychických funkcií.

Moderné prístupy a integrácia

V súčasnosti sa v pedagogike mentálne postihnutých uplatňuje otázka integrovanej výchovy a vzdelávania. Cieľom je umožniť deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdelávať sa v bežných školách spolu so svojimi rovesníkmi, čo podporuje sociálnu integráciu.

Moderná psychopédia kladie dôraz na individualizovaný prístup, štruktúrované učenie a multisenzorické učenie, ktoré využíva rôzne zmysly (zrak, sluch, hmat, čuch) na sprostredkovanie informácií. Kľúčovú úlohu pri rozvoji sociálnych zručností zohrávajú aj komunikačné stratégie, napríklad augmentatívna a alternatívna komunikácia (AAK).

Špeciálna andragogika

Špeciálna andragogika je relatívne nová špecializácia, ktorá sa zameriava na vzdelávanie a kvalitu života dospelých s mentálnym postihnutím. Dôležitým cieľom je podpora samostatnosti a sebaurčenia, aby sa jednotlivci mohli aktívne podieľať na spoločenskom živote prostredníctvom resocializácie a pracovného začlenenia.

tags: #specialna #pedagogika #mentalne #postihnutych #google #translate