Komplexný sprievodca pre osamelých seniorov: Informácie a podpora

Osamelosť je tichým nepriateľom, ktorý postihuje mnohých ľudí po celom svete, pričom jednou z najzraniteľnejších skupín sú ľudia v dôchodkovom veku. Jej dôsledky môžu byť dramatické - od depresie až po fyzické ochorenia. Slovensko starne, a demografické dáta hovoria jasne: do roku 2060 bude viac ako 30 % populácie Slovenska tvoriť skupina nad 65 rokov. Tichá epidémia samoty sa týka nás všetkých a nie je to problém len starých ľudí, ale celej spoločnosti. Preto je dôležité venovať pozornosť osamelosti seniorov a hľadať spôsoby, ako ju zmierniť a zlepšiť kvalitu ich života.

Čo zvyšuje riziko osamelosti u seniorov?

Samota je postrachom mnohých seniorov. Obávajú sa, že jeseň života strávia bez prítomnosti rodiny a priateľov. Niektorým bránia v spoločenskom živote zdravotné problémy, ďalší sa pred ním z rôznych dôvodov sami uzavrú. Život v osamelosti prináša množstvo negatívnych vplyvov na zdravie a u seniorov môže zvýšiť šancu predčasnej smrti až o 14 %.

Riziko osamelosti u seniorov zvyšuje niekoľko faktorov:

• Život v mestách: Samotou sú väčšmi ohrození seniori žijúci v mestách. Často sa stáva, že ľudia žijúci v panelákoch sa so susedmi vôbec nepoznajú alebo len veľmi málo. Život na dedinách je spravidla viac komunitný.
• Nedostatok záujmu rodiny: Častou príčinou osamelosti je, ak sa o seniora prestane zaujímať rodina a svoj záujem zúži len na sporadické návštevy alebo telefonáty. Ohrození sú aj tí, ktorí žiadnu rodinu nemajú.
• Dobrovoľná izolácia: Mnohí seniori sa stávajú osamelými po tom, čo sa začnú dobrovoľne strániť ostatných ľudí. Nechcú byť iným na príťaž, hanbia sa za svoj zhoršený zdravotný stav a nechcú sa ukazovať pred inými ľuďmi.
• Zdravotné problémy: Strata zraku a sluchu v dôsledku staroby predstavuje osobitné riziko zvyšujúce pocit izolovanosti. Poruchy pamäte zapríčiňujú problémy s vybavením potrebných slovných výrazov. Seniori majú tendenciu opakovať, čo už povedali. Niektorí majú zas problém s nedoslýchavosťou, ďalším je ťažko rozumieť. To všetko môže spôsobiť izoláciu v medziľudskej komunikácii.
• Strata rovesníkov: Smrť rovesníkov môže prispieť k presvedčeniu, že seniora už na svete nič pozitívne nečaká. Nájsť si nových priateľov je v starobe omnoho ťažšie a to najmä pre tých, ktorí boli hanbliví a introvertní aj počas produktívneho života.
• Psychické choroby: Na izolácii a osamelosti sa podpisujú aj psychické choroby a zhoršenie a spomalenie komunikácie.

Negatívne následky osamelosti na zdravie seniorov

Osamelosť sa veľmi negatívne podpisuje na psychike seniora. Prejavuje sa smútkom, podráždenosťou, nervozitou, apatiou, vedie k depresii a vo veľkej miere znižuje duševnú pohodu. Senior ťažšie zvláda stres a jeho fyzické zdravotné problémy sa následkom negatívneho zmýšľania zhoršujú. Môže začať odmietať naordinovanú liečbu. Pocit osamelosti a izolácie od ostatných tiež zvyšuje krvný tlak a podieľa sa na zhoršení imunitného systému. Môže narušiť dobrý spánok a znižuje chuť do jedla. Nedostatok sociálneho kontaktu má za následok zhoršenie vyjadrovacích schopností a sociálnych zručností.

Potrebu kontaktu u osamelých seniorov, dôverčivosť a zhoršenú ostražitosť môžu navyše využiť rôzni podvodníci a špekulanti, ktorí ich okradnú, zadlžia alebo pripravia o celý majetok. Z hľadiska klientov domova dôchodcov, či zariadenia pre seniorov tvoria prevažne veľkú časť práve ženy, a teda je aj výrazne väčšie množstvo klientov v takýchto zariadeniach v depresívnom a melancholickom zmýšľaní. Depresia sa dá opísať ako stiesnenie, oslabenie, skľúčenosť, či zvýšená citlivosť. Depresia má na človeka mnoho príznakov somatických, sociálnych, duševných a aj telesných. Depresívny človek má ochabnuté držanie tela, pesimistické vnímanie, pocit bezmocnosti a často niektoré veci môže „preháňať“ resp. ich vnímať príliš zaťažujúco a jednostranne.

Príklady osamelých seniorov: Pani Elena a pani Tamara

Príbehy pani Eleny a pani Tamary ilustrujú, aké ťažké osudy a situácie môžu prežívať ľudia v seniorskom veku. Osamelosť, chudoba a zdravotné problémy sú častými spoločníkmi ich jesene života.

Pani Elena, 56 rokov

Pani Elena prežila detstvo v dedinke pod Vysokými Tatrami ako najmladšia zo štyroch detí. Vyrastali v skromných podmienkach. S mamkou tkali na krosnách, rada jej pri tejto činnosti pomáhala. Má ukončené ZŠ vzdelanie, na roky strávené v škole nerada spomína. Súrodenci postupne odišli z domu a Elena sa zamestnala ako skladníčka. Vydala sa ako 33-ročná, ale s manželom ostali bezdetní. Už 12 rokov je vdova. Keď jej umreli rodičia, ostala s bratom bývať v starom rodičovskom dome, ktorý už nebol v dobrom technickom stave - tiekla strecha, na stenách sa vytvorila pleseň, kúrili drevom v starej peci. Nedokázala sa samostatne pohybovať - opuchli a sčervenali jej nohy, mala silné bolesti, bola odkázaná na pomoc iných. V tom období aj veľmi schudla. Nemala príbuzných, priateľov, ktorí by jej pomohli, brat sa o ňu nezaujímal. Dostala sa do nemocnice a tam jej poradili, aby zvážila možnosť podať si žiadosť o poskytovanie pobytovej sociálnej služby. V Domove pre seniorov si našla priateľov, voľný čas rada trávi lúštením krížoviek, čítaním. Napriek tomu, že má kde bývať aj čo jesť, je pre ňu finančne náročné zabezpečiť si základné hygienické potreby, lieky, ktoré nie sú na lekársky predpis, oblečenie, ktoré má opotrebované.

Pani Tamara z Banskej Bystrice

Pani Tamara patrí k osamelým seniorom na Slovensku bojujúcim s chudobou a chorobami. Žije v neustálom napätí, či pri - na centy rozpočítanom dôchodku - nepríde budúci mesiac o strechu nad hlavou. „Som nastavená, že viac ako 10 eur za týždeň nechcem minúť. Neviem, čo môže prísť, čo sa pokazí, musím mať rezervu,“ hovorí, akoby to bolo normálne. Pani Tamara túži po elektrickom invalidnom vozíku, aj preto, aby sa mohla dostať do vzdialenejšieho supermarketu. Nakupovať v drahších potravinách, ktoré má pri dome, si nemôže dovoliť. Celý život pracovala, vychovala syna.

Prvá polovica príbehu pani Tamary by mohla byť námetom na romantický film. Rodáčka z Moldavska, stretla svojho budúceho manžela, Slováka z Detvy, na dovolenke v Soči. Písal sa rok 1984. Tamara bola v tom čase vdova s malým synom. Nový manžel ich pozval na Slovensko, no spoločný život vydržal byť pekným iba rok. Postupne sa vynárali skutočnosti, o ktorých pani Tamara netušila. Musela sa popasovať s manželovou minulosťou, jeho pobytom vo väzení za to, že pod vplyvom alkoholu spôsobil nehodu so smrteľnými následkami, cez víkendy sa niekedy starala aj o jeho deti z predchádzajúceho manželstva. Začalo to zlým správaním slovenského manžela k jej synovi, vadilo mu na ňom všetko. Nadávkami ho urážal za to ako rozpráva, či ako sedí za stolom. Pani Tamara sa rozplače aj pri takto dávnej spomienke.

Keď syn odišiel študovať na strednú školu do Zvolena, poprosila pani Tamara riaditeľa, aby mohol bývať na internáte. Urážky doma prešli do psychického týrania, po siedmich rokoch spolužitia prišiel rozvod. Bývalý muž sa zbalil a odišiel za inou ženou. Prešlo už veľa rokov, ale myšlienky na minulosť ťažia Tamaru doteraz. „Toto obdobie zanechalo na nás stopy beznádeje a strach z budúcnosti. Pamätám si na ukrutnú zimu a echo, ktoré sa v prázdnom byte rozliehalo.“ Tamara so synom spávali na jednom gauči, zakrývali sa kabátmi. V ťažkej situácii jej pomohli kolegyne z práce.

„Prišiel rok 1989, nežná revolúcia. Rusov posielali domov, podnik, v ktorom som pracovala, skrachoval. Ostala som bez práce. Syn práve končil strednú školu a chcel ísť študovať na vysokú. Syn na vysokú školu nenastúpil, Tamara bola vo finančných ťažkostiach, po zlých skúsenostiach zanevrela na akýkoľvek ďalší vzťah. Nasledujúce roky jej robila radosť práca, zamestnaná bola ako kontrolórka v nábytkárskej firme, zažila však aj krach firmy, nespravodlivé zaobchádzanie so zamestnancami a nevyplácanie mzdy. Odpracovala celkovo 38 rokov. Dva roky pred dôchodkom prišla o zamestnanie.

Pani Tamara prežívala veľký stres, toto všetko vnímala veľmi citlivo. S rodinou v Moldavsku nemá kontakt, všetci blízki jej už zomreli. Dlhotrvajúca záťaž u nej vyvolala zhoršenie zdravotného stavu. U pani Tamary sa rozvinulo ochorenie, ktoré sa nedá liečiť. Inkontinencia tretieho, najvyššieho stupňa. Pani Tamara o nej nechce hovoriť, hanbí sa stretávať s ľuďmi. Okrem toho trpí chronickými problémami s trávením, astmou a necitlivosťou chodidiel polyneuropatiou. „Preto sa často potkýnam a padám. Pred niekoľkými rokmi som nešťastne spadla, liečila som sa rok. Pomáhal mi syn aj susedia. Pre mnohých sa zdá euro „hore-dole“ ako zanedbateľná položka, ale pani Tamara patrí v našej krajine k veľmi zraniteľnej skupine ľudí, ktorí počítajú doslova každý cent. Osamelí seniori so zdravotnými problémami a nízkym dôchodkom žijú na Slovensku v chudobe a každodennom strese. Boja sa zhoršenia zdravotného stavu, kvôli rastúcim cenám energií majú reálnu obavu zo straty bývania. „Keď všetko zaplatím, ostane mi 40 eur. Som nastavená, že viac ako 10 eur za týždeň nechcem minúť. Neviem, čo môže prísť, čo sa pokazí. Raz mi odíde vodovodná batéria, potom treba opraviť WC, vždy sa nájde niečo, čo treba zaplatiť,“ vysvetľuje. Pani Tamara mala celý život rada krásu, zaujímala sa o módu, šila si oblečenie. Už roky si však nič nové na seba nekúpila, v najnevyhnutnejšom prípade navštívi second hand, aj to len vtedy, keď je akcia „všetko za euro“. Pani Tamara už dlho túži po elektrickom invalidnom vozíku. Na jeho nákup nemá prostriedky. Hoci má palicu aj chodítko, chodí sa jej čoraz horšie. „Elektrický vozík potrebujem, aby som mohla sama chodiť do obchodu a trochu častejšie von. Neďaleké potraviny sú drahé, potrebujem ísť do lacnejšieho supermarketu, ten je ďalej. Na otázku, čo jej robí radosť v živote, dlho neodpovedá, rozmýšľa. „Radosť, no neviem… Mala som ju vtedy, keď si syn našiel prácu. Ale zas prišiel šok, vo firme, kde pracuje, dostáva len minimálnu mzdu, dovolenku ani príplatky neplatia. Zamestnávajú tam väčšinou Ukrajincov a Rómov. Sledujem aj dianie vo svete, vojnu na Ukrajine. Veľmi by som si želala mier. Vrátiť trochu radosti do života pani Tamary môžete aj vy. Na našom darcovskom portáli ĽudiaĽuďom.sk má zverejnenú výzvu so svojím príbehom.

Ako sa osamelosti vyhnúť a čo pomáha?

Najúčinnejším spôsobom, ako sa vyhnúť osamelosti, je zostať v kontakte s rodinou a priateľmi alebo bývalými kolegami. Rodina by nemala vylučovať seniora z rodinného života, ale rozprávať sa s ním a zapájať ho do spoločných aktivít. V prípade, ak senior býva sám, samozrejmosťou by mali byť pravidelné návštevy, spoločné prechádzky alebo výlety. Spoločnosť priateľov, alebo rodiny pozdvihne náladu. Vhodné je aj navštevovanie komunitných centier pre seniorov, kde môžu nadviazať nové priateľstvá.

Zapájanie sa do komunitného života

Starší ľudia žijúci sami nemusia byť nutne osamelí, ak sa spoločensky angažujú. Pre seniora je veľmi dobré, ak navštevuje kluby dôchodkov alebo ďalšie centrá a spolky, kde sa môže stretnúť s rovesníkmi, porozprávať sa a zabaviť. Aj v jeseni života sa dá objaviť nový koníček, pri ktorom sa dajú spoznať ľudia v podobnom veku. Môžu to byť tanečné kluby, skupinové cvičenie pre seniorov, výtvarné dielne a pod. Mnohé organizácie ponúkajú jazykové alebo počítačové kurzy pre dôchodcov. Zaujímavou možnosťou môžu byť aj univerzity tretieho veku.

Domáci miláčik

Ak je senior ešte aktívny a jeho zdravotný stav to dovoľuje, riešením ako eliminovať osamelosť, môže byť kúpa psa alebo mačky. Senior nadobudne pocit užitočnosti, pretože sa bude môcť o niekoho starať. Obstaranie psa môže zvýšiť aj mieru každodenného pohybu, pretože vyžaduje prechádzky. Vhodnejšie je vybrať staršie zviera, ktoré je pokojnejšie a vyrovnanejšie ako živé a zvedavé mláďa. Domáci miláčik, či už je to pes, alebo mačka, je vhodným spoločníkom pre osamelých seniorov.

Pohyb a primeraná telesná aktivita

Pohyb a primeraná telesná aktivita však zohráva veľkú úlohu pre zachovanie zdravia aj v seniorskom veku, čo sa týka fyzickej aj psychickej stránky. V publikácii Jany Pyšnej „Kvalita života senioru a pohyb“ nájdeme informáciu, že riziko predčasného úmrtia sa znižuje, ak človek v seniorskom veku dosiahne výdaj 1500 kcal týždenne. Pre zachovanie zdravia a svalovej sily a flexibility je tak nesmierne dôležitý pravidelný pohyb. Pri prekážkach pri realizácii pohybovej aktivity je tiež potrebný istý výdaj energie zabezpečiť. Vhodnou alternatívou pri takomto obmedzení môže byť napr. pravidelné cvičenie (Pyšná, 2009). Pravidelný pohyb a cvičenie výrazne ovplyvňuje zdravotný stav a tiež buduje lepšie zázemie k vysporiadaniu sa s pocitmi osamotenia a úzkostných stavov.

Súcit a rozhovor

V domovoch dôchodcov majú klienti pridelených opatrovateľov, s ktorými trávia snáď najviac času, keď nepočítame iných klientov. Opatrovatelia pre nich tak predstavujú najviac viditeľný zdroj pomoci a často sa im zveria aj s trápením, ktoré prežívajú. Môže ísť o nespokojnosť v zariadení, smútok zo straty blízkej osoby, o to, že ich nikto z rodiny nepríde navštíviť, ale aj o problémy súvisiace s fyzickou bolesťou alebo ochorením. Zverenie sa s trápením inému človeku tak prináša istú formu úľavy, pocit pochopenia a ubezpečenia významu vlastnej osoby a jeho prežívania. Súcit druhého človeka sa tak stáva veľkým prostriedkom prekonania osamelosti a to nielen človeka v seniorskom veku.

Súcit je formou uznania prežívaného stavu človeka, je to forma pochopenia prežívania a zvýraznenia dôležitosti prežívaného stavu. Keďže je človek spoločenská bytosť, potrebuje pocit spolupatričnosti a zdieľania prežívaných situácií a pocitov s iným človekom. Súcit môže mať aktívnu podobu, kde prechádza do konkrétnych činov zamierených na zmiernenie bolesti napr. malý darček, postavenie sa na stranu seniora, zabezpečenie saturácie dlhodobo neuspokojenej potreby atď. Pasívny súcit je už spomínaný rozhovor a vytvorenie chápavej atmosféry. Súcit je opakom sebectva a je to milosrdný prejav voči človeku, ktorý prežíva ťažké chvíle. V našom kontexte, to môže byť aj pocit osamelosti, kde môžeme implicitne nachádzať aj neuspokojenú potrebu bytostnej jednoty človeka so svetom iných ľudí (Čáp, Palenčár, 2012).

Podpora osamelých rodičov a súvisiace opatrenia

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR po prvýkrát pripravilo koncentrovanú pomoc pre osamelých rodičov prostredníctvom poradní komplexnej pomoci. Od 1. februára 2026 sa spúšťa pilotný projekt rezortu práce, ktorý spája sily s partnermi zastrešujúcimi agendu osamelých rodičov. Počas tohto obdobia bude Inštitút pre výskum práce a rodiny vyhodnocovať výsledky tohto projektu a na základe analýz potom rezort nastaví ďalšie doplňujúce opatrenia pomoci pre jednorodičov a prípadné legislatívne zmeny. Osamelým rodičom sú v 46 poradniach komplexnej pomoci k dispozícii odborníci ako sociálny pracovník, ekonóm, právnik, psychológ a novinkou sú aj dve nové pracovné pozície, a to sprievodca osobnou skúsenosťou a manažér prípadu.

• Sprievodca osobnou skúsenosťou: Bude najmä motivovať ľudí k tomu, aby sa postavili na vlastné nohy.
• Manažér prípadu: Bude sa venovať konkrétnej životnej situácii jednorodiča a nastavovať špeciálny program pre jeho potreby, či už pôjde o vybavenie pozostalostného, finančné riešenie alebo hľadanie práce.

Všetci odborníci budú osamelému rodičovi k dispozícii počas celého jedného roka a pomôžu mu vytvoriť vlastný životný režim, aby sa vedel ďalej postarať o seba sám. Jednorodičia zahrnutí do tohto projektu dostanú aj takzvaný motivačný príspevok podľa počtu detí vo výške od 100 do 200 eur.

O finančný príspevok si bude môcť osamelý rodič požiadať v treťom mesiaci od účasti v tomto projekte, pričom už za tretí mesiac mu bude vyplatený príspevok. Minister práce Erik Tomáš doplnil, že od 1. januára tohto roka došlo k zmene, keď sa jednorodičom pri sprevádzaní dieťaťa k lekárovi zvýšil počet dní zo 7 na 14. Rezort práce plánuje upraviť aj minimálne výživné na dieťa, ktoré je v súčasnosti na úrovni 30 % životného minima dieťaťa, pričom aktuálne o tom diskutuje s Ministerstvom spravodlivosti SR. Rovnako diskutuje aj o tom, aby zamestnávateľ, ktorý zamestná osamelého rodiča, mal určité úľavy zo strany štátu.

Právna ochrana osamelých zamestnankýň

Zákonník práce obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré poskytujú právnu ochranu osamelým zamestnankyniam. Ak poberáte materské zo Sociálnej poisťovne a spĺňate definíciu tzv. „osamelej poistenkyne“, máte nárok poberať materské o tri týždne dlhšie ako iné ženy. Ak spĺňate podmienky pre osamelú poistenkyňu, budete dostávať materské po dobu 37 týždňov od vzniku nároku na materské. To znamená o 3 týždne dlhšie ako poistenkyňa, ktorá nie je osamelá.

• Zákaz výpovede: Ak ste osamelá zamestnankyňa a staráte sa o dieťa mladšie ako tri roky, ste v ochrannej dobe, počas ktorej Vám zamestnávateľ nesmie dať výpoveď.
• Zákaz okamžitého skončenia pracovného pomeru: Ak ste osamelá zamestnankyňa a staráte sa o dieťa mladšie ako tri roky, zamestnávateľ Vám nemôže dať okamžité skončenie pracovného pomeru. Iba v prípade, že by ste boli právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin alebo porušila závažne pracovnú disciplínu, vtedy Vám môže dať výpoveď.
• Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas: Ak ste osamelá zamestnankyňa a ak sa trvale staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, zamestnávateľ Vám môže rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne iba po dohode s Vami.
• Práca nadčas: Ak ste osamelá žena a trvale sa staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, prácu nadčas budete vykonávať na pokyn zamestnávateľa iba, keď súhlasíte. Nie proti Vašej vôli.

Grantový program „Dar času“ pre zariadenia sociálnych služieb

Nadačný fond Dr. Max zriadený pri Nadácii Centra pre filantropiu spustil grantový program „Dar času“ s cieľom podporiť zariadenia sociálnych služieb v boji proti osamelosti seniorov. Program ponúka trojročnú podporu - od štartovacieho grantu až po pomoc s fundraisingom.

„Zariadenia bojujú s osamelosťou, ale často nemajú ani základné kapacity - chýba im personál, vybavenie, podpora verejnosti. A najmä - chýba im pozornosť,“ upozorňuje Zuzana Thullnerová z Nadácie Centra pre filantropiu, ktoré program odborne zastrešuje. Nadačný fond Dr. Max plánuje podporiť v každom samosprávnom kraji Slovenska minimálne jedno zariadenie, ktoré má víziu, stratégiu a chuť meniť atmosféru v domovoch dôchodcov. V rámci grantového programu budú podporené projekty a aktivity v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré budú znižovať pocit osamelosti a izolácie seniorov, prinesú zážitky, zmysluplné aktivity a osobné prepojenia. V rámci 3-ročného cyklu budú mať podporené zariadenia k dispozícii celkovo 8 000 €.

tags: #som #osamely #dochodca