Nemocenské poistenie zohráva kľúčovú úlohu v systéme sociálneho zabezpečenia, pretože poskytuje jednotlivcom finančnú podporu v prípade práceneschopnosti spôsobenej chorobou alebo úrazom. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie podmienok dobrovoľného nemocenského poistenia na Slovensku, pričom zdôrazňuje práva a povinnosti poistencov a rôzne okolnosti, ktoré môžu počas poistenia nastať.
Čo je sociálne poistenie a jeho zložky
Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, vďaka ktorému sú občania prostredníctvom platenia odvodov a poberania dávok zabezpečení pred rizikovými životnými situáciami. V praxi to znamená, že ak z rôznych dôvodov nemôžete pracovať (choroba, materská a pod.), stratíte zamestnanie alebo dovŕšite dôchodkový vek, budú vám poskytnuté sociálne dávky, ktoré vám pomôžu prekryť obdobie bez príjmu.
Ak ste zamestnaní, platí vám odvody na toto poistenie zamestnávateľ z vašej hrubej mzdy. V určitých prípadoch tak robí štát (napríklad počas materskej dovolenky), ale sú obdobia, kedy za vás poistenie nikto nehradí a vtedy je dobré vedieť o možnosti platiť si poistenie dobrovoľne.
Sociálne poistenie sa skladá z piatich častí:
- Nemocenské poistenie: Z neho sa vyplácajú dávky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania. Jeho účelom je nahradiť vám príjem v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečenie príjmu v čase pracovnej neschopnosti, tehotenstva i počas materskej.
- Dôchodkové poistenie: Z neho sa vyplácajú starobné a invalidné dôchodky. Jeho účelom je zabezpečiť vám príjem po dovŕšení dôchodkového veku alebo v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v prípade zlého zdravotného stavu a pod.).
- Poistenie v nezamestnanosti: Z neho sa vyplácajú dávky v prípade straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
- Úrazové poistenie: Z neho sa vyplácajú dávky v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania.
- Garančné poistenie: Z neho sa vyplácajú dávky v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Za zamestnanca odvádza všetky zložky sociálneho poistenia zamestnávateľ. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) povinne odvádzajú iba nemocenské a dôchodkové poistenie od dosiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania.
Kto sa môže dobrovoľne poistiť?
Dobrovoľne poistiť sa môže každá fyzická osoba, ktorá:
- má viac ako 16 rokov,
- má trvalý alebo prechodný pobyt v SR,
- nie je povinne nemocensky poistená.
Ak nemáte zamestnanie, alebo si ešte neplatíte povinné nemocenské poistenie ako SZČO a plánujete bábätko, môže byť toto poistenie pre vás ideálne. Dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená v Sociálnej poisťovni môže byť policajtka/policajt alebo profesionálna vojačka/vojak, ktorí sú súčasne nemocensky zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Dôležité: ak už máte nemocenské poistenie (napr. ako zamestnanec alebo SZČO), dobrovoľne sa pripoistiť nemôžete. V minulosti to bolo možné, ale legislatíva sa zmenila.
Kto sa nemôže dobrovoľne poistiť?
- Povinne nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie).
- Osoba s priznaným starobným, či predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. j. odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku).
- Poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
- Osoba, ktorá čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu.
Postup pri dobrovoľnom poistení pre SZČO
Dobrovoľná prihláška na nemocenské poistenie pre SZČO
Pre čerpanie dávok z nemocenského poistenia sa musí SZČO prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. Na webových stránkach Sociálnej poisťovne je potrebné nájsť formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby, vyplniť ich a doručiť na príslušnú pobočku osobne, poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.
SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len jeden z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia:
- Dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie.
- Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.
Tieto balíky nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo SZČO.
Minimálne a maximálne dobrovoľné nemocenské poistenie SZČO
Ako dobrovoľne poistená osoba si SZČO sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia je potrebné prihliadnuť na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ. Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka.
Napríklad, v roku 2025 zaplatí SZČO na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %. Pokiaľ si určí väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádza z neho 4,4 %. Maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatí pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.
Ak dobrovoľne poistená osoba platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatí do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu. Dobrovoľne poistená osoba (DPO) si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu.
Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba súčasne aj povinne poistená SZČO alebo je zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti (teda ako SZČO alebo zamestnanec).
Kedy a kam platiť poistné na nemocenské poistenie
Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. To znamená, že nemocenské poistenie napr. za október musíte Sociálnej poisťovni zaplatiť do 8. novembra.
Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne. Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí aj variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí. Ak budete uhrádzať poistné trvalým príkazom, tak špecifický symbol bude 88.
Za deň úhrady sa považuje deň, kedy bola platba pripísaná na účet príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak však platba poistného na účet Sociálnej poisťovne príde oneskorene, považuje sa poistné za zaplatené včas aj vtedy, ak pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu bol posledný deň splatnosti poistného, resp. pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.
Obdobia, kedy nie je potrebné platiť poistné
Ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO nie ste povinný platiť nemocenské poistenie:
- V období, počas ktorého sa vám poskytuje nemocenské.
- V období, počas ktorého sa vám poskytuje materské.
Ukončenie dobrovoľného nemocenského poistenia
Dobrovoľné sociálne poistenie zanikne, ak nebolo zaplatené poistné za príslušné obdobie včas. Napríklad, ak najneskôr do 31. 3. 2014 nebolo zaplatené poistné za január 2014, dobrovoľné sociálne poistenie zaniklo od 1. 1. 2014.
Podmienky čerpania nemocenských dávok
Nárok na dávky vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu. Nesmiete mať nedoplatky vyššie ako 5 € za posledných 5 rokov, inak Sociálna poisťovňa môže nárok na dávku zamietnuť.
1. Nemocenské pre SZČO
Dočasná pracovná neschopnosť začína, keď lekár diagnostikuje chorobu, ktorá si vyžaduje práceneschopnosť. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu zamestnávateľ poskytuje formou náhrady príjmu. Nemocenské po uplynutí prvých 10 dní práceneschopnosti prechádza zodpovednosť za vyplácanie nemocenského na Sociálnu poisťovňu.
Nárok na nemocenské vznikne, ak vznikne dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola SZČO nemocensky poistená najmenej 270 dní. Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu. Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Ak lekár vystaví ePN (elektronickú pracovnú neschopnosť), nie je potrebné žiadať o výplatu nemocenského poistenia, záznam je automaticky odoslaný do Sociálnej poisťovne. Ak vystaví papierové Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o nemocenské sa uplatní v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložením II. dielu tohto tlačiva. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti sa do troch dní predloží IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak trvala viac ako desať dní.
Zrušenie alebo pozastavenie živnosti - všetko, čo potrebujete vedieť
Kontrola počas práceneschopnosti
Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu aj počas dní pracovného pokoja a vo večerných hodinách, s výnimkou času určeného na vychádzky. Kontrolujúci zamestnanec sa musí preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Ak poistenca počas kontroly nezastihnú na uvedenej adrese, zanechajú mu v schránke písomné oznámenie. Poistenec je povinný do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie.
Ak pacient nepodá vysvetlenie o svojej neprítomnosti počas kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však na 30 dní. Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Ak to umožňuje povaha choroby, lekár môže povoliť vychádzky, ktoré časovo vymedzí. Pri zmene miesta pobytu počas práceneschopnosti sa odporúča konzultácia s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či je cestovanie vzhľadom na zdravotný stav možné.
2. Tehotenské pre SZČO
Nárok na tehotenské vzniká tehotnej žene pracujúcej na SZČO, ktorá je nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom. Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ vystaví a vyplní gynekológ na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva a predloží sa miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
3. Materské pre SZČO
Pre nárok na materské je potrebné získať najmenej 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom alebo pred začiatkom 27. týždňa tehotenstva. Žena pracujúca na SZČO musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.
Na materskú môže nastúpiť 8 až 6 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu, alebo odo dňa pôrodu, ak nastal skôr. Nárok na výplatu trvá spravidla 34 týždňov (pri narodení dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade osamelej matky až po dobu 37 týždňov). Originál tlačiva „Žiadosť o materské“ vystaví a vyplní gynekológ a podá sa na miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Postup pri dobrovoľnom poistení pre materské
Pre získanie maximálnych dávok pri začatí čerpania materského/tehotenského v roku 2023 by mal byť vymeriavací základ zvolený tak, aby výsledný denný vymeriavací základ bol na maxime, teda 79,6274 €.
Žena by sa mala pred otehotnením prihlásiť na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie s minimálnym základom (v roku 2023 je to 605,50 €, v roku 2024 je to 652 €) a platiť najnižšie možné poistné (v roku 2023 je to 200,72 €, v roku 2024 je to 216,13 €) približne 90 dní. Po otehotnení je potrebné sa znova prihlásiť na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie, tentoraz už so základom 2422 € (poistné je 802,88 € mesačne) pre nástup na materskú v roku 2023, alebo so základom 2608 € (poistné je 864,55 € mesačne) pre nástup na materskú v roku 2024. Na dobrovoľné poistenie, z ktorého sa žiada o materské, by sa mala prihlásiť najneskôr od 1. dňa 32. týždňa tehotenstva.
4. Ošetrovné pre SZČO
Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, chorého súrodenca, chorého manžela/manželky alebo chorého rodiča manžela/manželky, ktorého zdravotný stav si to vyžaduje, alebo osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, ak predškolské zariadenie alebo škola boli uzavreté alebo v nich bola nariadená karanténa, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bola jej nariadená karanténa alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Nárok na uplatnenie ošetrovného sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o ošetrovné“, ktoré vystaví lekár a predloží sa miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Po skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti lekár vystaví tlačivo „Potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti“, ktoré sa tiež predloží pobočke Sociálnej poisťovne.
Vyrovnávacia dávka
Vyrovnávacia dávka je určená len pre zamestnankyne, ktoré sú pre tehotenstvo preradené na inú prácu, kde dosahujú nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávali pred preradením. Ako SZČO na ňu nárok nemáte.
Výška nemocenských dávok
Výška nemocenských dávok je závislá od mesačných platieb dobrovoľného nemocenského poistenia. Inak povedané, čím viac zaplatíte, tým viac dostanete.
Príklad 1: Nemocenské - Kaderníčka Jana
Kaderníčka Jana si v roku 2025 zlomila ruku a to jej bráni v podnikaní. Lekár určil, že bude na dočasnej pracovnej neschopnosti celkom 60 dní. Od 1. dňa choroby má ako SZČO nárok na výplatu nemocenských dávok. Ak si hradila dobrovoľné nemocenské poistenie z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu 715 eur, jej denný vymeriavací základ bol 715 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 23,5178 eura. Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 60. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Spolu teda za celú dobu pracovnej neschopnosti dostane 25 % z 23,5178 eura x 3 dni + 55 % z 23,5178 eura x 57 dní = 754,30 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).
Príklad 2: Nemocenské - Stolár Marek
Stolár Marek bol na dočasnej pracovnej neschopnosti 55 dní. V roku 2024 si hradil dobrovoľné nemocenské poistenie z mesačného vymeriavacieho základu 750 eur vo výške 33,00 eura mesačne. Denný vymeriavací základ Mareka je 750 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 24,6576 eura. Marek bude poberať od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 55. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Po dobu trvania pracovnej neschopnosti mu štát vyplatí dohromady iba 25 % z 24,6576 eura x 3 dni + 55 % z 24,6576 eura x 52 dní = 723,80 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).
Vzhľadom na to, že nemocenské dávky sa vyplácajú mesačne pozadu, môžu v skutočnosti vzniknúť z vyššie uvedených výpočtov v dôsledku zaokrúhľovania určité rozdiely, keďže takto dlhá dočasná pracovná neschopnosť sa bude vyplácať minimálne v dvoch termínoch (za dva mesiace).