Častokrát sme vo verejnej diskusii konfrontovaní s názorom, že pokiaľ by neexistoval sociálny štát, tak by určité druhy služieb ako dôchodkové zabezpečenie, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť či sociálne služby neboli poskytované, respektíve by boli poskytované nedostatočne a len vybranej skupine ľudí. Súčasťou toho je rozšírená predstava, že pred existenciou sociálneho štátu takéto sociálne služby neexistovali.
Historické korene sociálneho zabezpečenia
Akým spôsobom bolo v období Viktoriánskeho Anglicka a Spojeného kráľovstva, dávno pred vznikom sociálneho štátu, poskytované sociálne zabezpečenie? V Anglicku platili od roku 1601 tzv. Poor Laws - zákony riešiace sociálne zabezpečenie v období kráľovnej Alžbety. Ako základ sociálneho zabezpečenia slúžili až do roku 1832, kedy Edwin Chadwick predniesol správu, popisujúcu sociálne dôsledky daného zákona.
V jeho správe sa nachádza, že systém štátnych sociálnych benefitov, mimo iného, poškodzuje charakter prijímateľov sociálnej pomoci, vytvára závislosť na pomoci a odrádza od úspor a sporenia. Z ekonomického pohľadu Anglicko v tomto období prosperovalo. V spoločnosti sa veľká časť pozornosti upriamovala k sektorom zdravotníctva a školstva.
A Guide to Historic Britain | Secrets of Historic Britain
Zdravotníctvo a školstvo pred sociálnym štátom
Až do začiatku 18. storočia boli na území Londýna iba dve nemocnice. Od roku 1720 do roku 1750 len v Londýne pribudlo ďalších päť, ostatné vznikali v iných častiach Anglicka. Z 550 nemocníc v roku 1906 bolo viac ako 400 založených pred rokom 1850. Tieto nemocnice boli zakladané váženými a bohatými rodinami, hercami, úspešnými podnikateľmi, či umelcami. Táto veľká rôznorodosť inštitúcií vytvárala vysoko konkurenčné prostredie, ktoré slúžilo pacientom.
Pri absencii centralizovaného systému boli mnohé školy v Spojenom kráľovstve zakladané náboženskými a charitatívnymi inštitúciami. Za 40 rokov medzi rokmi 1818 a 1858 sa podiel populácie, ktorý chodil do škôl, takmer zdvojnásobil. V roku 1861 bolo 95,5 % detí v školách.
Súčasný stav a zmeny po Brexite
V dnešnej dobe poskytuje väčšinu sociálnych benefitov štát a sociálne a zdravotné poistenie je povinné zo zákona. Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ prinieslo zásadné zmeny v oblasti migrácie a prístupu k sociálnemu systému. Od 1. januára 2021 sa skončil voľný pohyb pracovníkov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.
| Oblasť | Súčasný režim |
|---|---|
| Migrácia | Bodovací imigračný systém (PBS) |
| Zdravotná starostlivosť | NHS (dostupnosť podmienená vízami/príplatkami) |
| Právo na pobyt | EU Settlement Scheme (pre oprávnené osoby) |
Výzvy centralizovaného systému
Centralizovaná národná zdravotná služba (NHS), ktorá začala vznikať v roku 1943, je dnes podrobená kritike. Ak sa pozrieme na vybavenosť nemocníc modernými prístrojmi, tak podľa dát OECD o počte MRI a CT skenerov vykazovalo Spojené kráľovstvo v roku 2014 jedny z najnižších počtov v oboch kategóriách. V nemocniciach NHS je navyše zvýšená pravdepodobnosť rizika získania infekcie, ako dôsledok nedostatočného počtu zdravotníckeho personálu.
Sociálny štát v Spojenom kráľovstve nie je dobrým garantom kvality, keď značná časť populácie nie je funkčne gramotná a v medzinárodných porovnaniach britskí žiaci zaostávajú za inými krajinami OECD. Britskí rodičia sa snažia pre svoje deti zabezpečiť vzdelávacie alternatívy a sú ochotní platiť aj dvakrát, len aby svoje deti nemuseli posielať do štátnych škôl.