Sociálny systém krajín Európskej únie je komplexný a dynamický jav, ktorý sa neustále vyvíja v reakcii na meniace sa demografické, ekonomické a sociálne podmienky. Táto oblasť ponúka široké spektrum tém pre bakalárske práce, ktoré môžu skúmať rôzne aspekty sociálnej politiky, sociálnej práce a ich vplyvu na životy občanov EÚ. Cieľom tohto článku je poskytnúť prehľad potenciálnych tém pre bakalárske práce v tejto oblasti, inšpirovaný zoznamom tém, ktoré ponúkajú rôzni odborníci.
Sociálna práca a kľúčové oblasti
Sociálna práca v krajinách EÚ pokrýva široké spektrum oblastí, od podpory rodín až po prácu s marginalizovanými skupinami a seniormi. Každá z týchto oblastí ponúka bohaté možnosti pre hĺbkovú analýzu a výskum v rámci bakalárskych prác.
Starostlivosť o seba a supervízia v sociálnej práci
Starostlivosť o seba (self-care) je kľúčová pre sociálnych pracovníkov, ktorí sú vystavení vysokému stresu a emocionálnemu vypätiu. Bakalárska práca by sa mohla zamerať na to, ako supervízia pomáha sociálnym pracovníkom zvládať stres a predchádzať syndrómu vyhorenia. Ďalšou možnosťou je skúmať, ako sociálni pracovníci využívajú informačné a komunikačné technológie (IKT) na starostlivosť o seba.
Sociálna opora rodiny ako klienta sociálnej práce
Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a jej podpora je neoddeliteľnou súčasťou sociálnej práce. Bakalárska práca by sa mohla zamerať na sociálnu oporu rodiny ako klienta sociálnej práce, na prínos rodinných teórií pri sfunkčnení rodiny (napr. A. Adler, V. Satirová, Systémová teória), alebo na dôsledky neistej doby pre rodinu ako klienta sociálnej práce. Práca by mohla skúmať aj rozvodovú situáciu a jej dôsledky na život adolescentov.
Migrácia a sociálna práca
Migrácia je významný fenomén, ktorý ovplyvňuje sociálne systémy krajín EÚ. Bakalárska práca by sa mohla zamerať na študentskú ukrajinskú migráciu na Slovensku - analýzu osobného a celospoločenského prínosu, na migračnú politiku a vnútorné rozpory Európskej únie, alebo na individuálnu biografiu utečeneckej rodiny a intervenčné limity sociálnych služieb. Ďalšou možnosťou je skúmať podporu reziliencie detí utečencov a migrantov optikou sociálnej práce, alebo dôsledky migrácie pre sociálnu prácu.
Dopad migrácie na Európu
Sociálna práca a marginalizované skupiny
Sociálna práca sa zaoberá aj marginalizovanými skupinami obyvateľstva, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, závislí ľudia, sociálne vylúčené skupiny a seniori. Bakalárska práca by sa mohla zamerať na význam forenznej sociálnej práce pre život patologického klienta, na životný príbeh závislého klienta a možnosti intervencie v sociálnej práci, alebo na špecifiká sociálnej práce so sociálne vylúčenými skupinami. Možno by sa práca zamerala aj na inklúziu klientov s poruchou autistického spektra v školskej sociálnej práci - bariéry a benefity, alebo na možnosti využitia prvkov aplikovanej behaviorálnej analýzy v praxi sociálneho pracovníka s klientmi s poruchou autistického spektra. Práca by mohla skúmať aj (socio)terapiu u klientov s mentálnou anorexiou a bulímiou.
Seniori a aktívne starnutie
Demografické zmeny v Európe vedú k starnutiu populácie, čo prináša nové výzvy pre sociálne systémy. Bakalárska práca by sa mohla zamerať na aktívneho seniora v Slovenskej republike a Európskej únii, na prínos dobrovoľníctva starších ľudí pri podpore politiky aktívneho starnutia, alebo na dobrovoľníctvo ako nástroj aktivizácie starších ľudí v rámci komunitného rozvoja. Práca by mohla skúmať aj aktivizačné metódy v práci so seniormi v ZpS (Zariadenie pre seniorov).
Deti a mládež
Sociálna práca s deťmi a mládežou je dôležitá pre zabezpečenie ich blaha a pre prevenciu sociálnych problémov. Bakalárska práca by sa mohla zamerať na možnosti školskej sociálnej práce pri podpore reziliencie detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, na možnosti školskej sociálnej práce pri rozvoji inkluzívneho vzdelávania, alebo na význam školskej sociálnej práce pri prevencii kyberšikanovania u adolescentov. Bakalárska práca by sa mohla zamerať aj na prínos dobrovoľníctva pri podpore sociálneho začlenenia, na komunitné vzdelávanie v kontexte sociálnej inklúzie klientov sociálnej práce, alebo na service learning ako nástroj aktivizácie študentov a študentiek sociálnej práce. Práca by mohla skúmať aj význam service learningu pri podpore kritického myslenia študentov a študentiek sociálnej práce.
Technológie a sociálna práca
Technológie zohrávajú čoraz väčšiu úlohu v sociálnej práci. Bakalárska práca by sa mohla zamerať na možnosti riešenia digitálnej exklúzie z pohľadu sociálnej práce, na sociálnu prácu a jej úlohu pri podpore digitálnej gramotnosti znevýhodnených skupín, alebo na využitie IKT v sociálnej práci. Medzi ďalšie relevantné témy patria perspektívy sociálneho štátu, aktívne občianstvo v kontexte sociálnej práce a koncepcia sociálneho občianstva ako základ sociálneho štátu.
Európska únia ako transferová únia a jej dopady
Špecifickým príkladom realizovaných schém sociálnych a zároveň intervenčných štátov je ich experiment na nadnárodnej úrovni v Európskej únii. Tá napriek tomu, že nie je príkladom klasického sociálneho štátu, čoraz viac preberá jeho prvky centrálneho prerozdeľovania vytvorených zdrojov.
Historický kontext a vývoj
Projekt Európskeho spoločenstva bol projektom kombinujúcim dve myšlienky. Prvou bola myšlienka hospodárskej spolupráce a ekonomickej integrácie, postavená na štyroch ekonomických slobodách: voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a pracovnej sily. Tá mala zabrániť zopakovaniu rastu nacionalizmu a motivovať krajiny k spolupráci cez vzájomnú prepojenosť ekonomík a cez rast životnej úrovne spojenej s touto spoluprácou. Druhým aspektom, ktorý bol prítomný vo vízií autorov európskej myšlienky, najmä Roberta Schumana, bolo smerovanie k zjednotenej Európe a politická integrácia.
U časti politikov, intelektuálov a verejnosti pretrváva predstava o dnešnej EÚ, kde dominuje realizovanie myšlienky ekonomických slobôd a rozširovania spoločného hospodárskeho priestoru. Práve preto prvotná kritika Európskej únie prichádzala z radov ľavicových strán. Realita však ukazuje, že najmä od 90-tych rokov 20. storočia sa jej fungovanie a mechanizmy zmenili prostredníctvom série zmlúv a ich úprav v smerovaní druhej línie k stále užšej únii.
Kľúčové piliere transferovej únie
Princíp Európskej únie ako transferovej únie je priznávaný podporovateľmi Európskej únie. Magazín POLITICO v roku 2011 opísal EÚ ako v princípe transferovú úniu, ktorej dva základné piliere boli kohézna politika a Spoločná poľnohospodárska politika. Tieto dva programy sú tradične dve nákladné iniciatívy, prostredníctvom ktorých Európska únia rozdeľovala peniaze s ušľachtilými cieľmi.
Kohézna politika
V prípade kohéznej politiky boli týmito cieľmi znižovanie regionálnych rozdielov EÚ. V rámci doterajšieho finančného rámca z rokov 2014 - 2020 vyčlenila Európska únia na kohéznu politiku 351,8 miliardy eur. To tvorilo takmer jednu tretinu rozpočtu Európskej únie za toto obdobie. Na najbližšie obdobie sa táto suma ešte navýši na 373 miliárd eur. Kohéznu alebo tiež regionálnu politiku tvoria v praxi tri fondy: Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a Európsky sociálny fond. Európsky dvor audítorov odmietol podpísať rozpočet Európskej únie 20 rokov za sebou, citujúc nezrovnalosti.
Kohézne fondy Európskej únie sú relatívne (oproti Spoločnej poľnohospodárskej politike) novším vynálezom transferovej politiky Európskej únie, no to neznamená, že majú menšie negatívne dosahy v porovnaní s inými pokusmi o prerozdeľovanie bohatstva. Ich pôvod pri podpise Maastrichtskej dohody napovedá, že to bol pokus o presvedčenie menej ekonomicky silných štátov, aby podporili myšlienku vzniku Európskej menovej únie. Fiškálna disciplína, ku ktorej sa mali štáty zaviazať, im vytvárala obavy z nedostatočného priestoru na verejné investície. Tie mali byť umožnené prostredníctvom Kohéznej politiky so zameraním na najviac znevýhodnené oblasti. Štrukturálne fondy a Kohézny fond sa teda pokúšali byť transferom peňazí daňových poplatníkov z bohatých krajín na zvyšovanie rastu a zamestnanosti, no stali sa legendárnym synonymom pre chybné alokovanie zdrojov a korupciu v chudobnejších krajinách.
Spoločná poľnohospodárska politika
V prípade Spoločnej poľnohospodárskej politiky boli ciele komplexnejšie. Hlavnými dôvodmi transferov v poľnohospodárstve bolo zaručiť dodávky potravín, zachovať vidiecky spôsob života, vyvážiť podporu nemeckého priemyslu s podporou francúzskeho poľnohospodárstva. Spoločná poľnohospodárska politika sa uplatňuje prostredníctvom podpory príjmu, trhových opatrení a opatrení na rozvoj vidieka.
Spoločná poľnohospodárska politika, ktorá vznikla ako kompromis na upokojenie francúzskych farmárov, spôsobuje negatívne dôsledky ako plytvanie, prebytky, vyššie ceny, dodatočné náklady a selektívne výhody dotovaným farmárom. Na tieto formy dotácie teda v konečnom dôsledku doplatili hlavne spotrebitelia v podobe horšej ponuky a absencie reforiem, ktoré by poľnohospodárstvo posunuli vpred. Zároveň táto politika posilňuje pozíciu niektorých dominantných krajín, čo má negatívny dopad na tých výrobcov, ktorí by im pri absencii dotácií vedeli konkurovať. Ignorovaním pravidiel ponuky a dopytu sa dosiahlo, že táto politika sa stala nehospodárnou. Viedla k nadprodukcii mlieka alebo masla, ktoré musela Európska únia následne buď znehodnotiť alebo poslať do rozvojových krajín, čo znamenalo zničenie tamojších domácich producentov. Rovnako problematická a nákladná sa stala správa týchto fondov, ktoré požierali od 6,7 % platieb vo Francúzsku až po 9,3 % platieb v Nemecku. Čiastočne sa to prekonalo zrušením národných kvót, negatívne dopady dotácií ale pretrvávajú. Výsledkom celého systému je tiež prerozdeľovanie bohatstva smerom k bohatším krajinám, kde 80 percent podpory z programu smeruje 20 percentám fariem. Najväčšia časť podpory ide významným statkárom alebo megafarmám, ktoré sú nešetrné k životnému prostrediu a veľkým poľnohospodársko-priemyselným konglomerátom.
Záchranné mechanizmy a ich dôsledky
Významným nástrojom transferov na úrovni EÚ je séria opatrení v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy po roku 2007. Jedným z dominantných príkladov je euroval, ktorý vznikol ako Európsky nástroj finančnej stability za účelom poskytovania pôžičiek členským štátom eurozóny, ktoré sa ocitli v problémoch. Tento program slúžil ako záruka a prípadná pôžička pre krajiny, ktoré nezvládali financovať svoje rozpočty. Spolu s Európskym stabilizačným mechanizmom tvorili základ záchranného balíka pre ohrozené krajiny eurozóny.
Problémom sa stal najmä trend ručenia za dlhy iných krajín, ktorý sa kvôli kríze konkrétnych krajín normalizoval v podobe vytvorenia trvalého nástroja ESM. Podľa dát Eurostatu si záchranné programy EFSM, EFSF a ESM v období od roku 2008 vyžiadali na záchranu Cypru, Grécka, Írska, Portugalska a Španielska spolu 358,4 miliardy eur. Finančný dopad je ale iba jedným z negatívnych aspektov týchto opatrení. Hlavným negatívnym dôsledkom z dlhodobého hľadiska je morálny hazard, ktorý týmto spôsobom politika záchranných mechanizmov spôsobila. Išlo najmä o nakupovanie štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou (ECB). Takými opatreniami sa prekonalo dlhodobé tabu v rámci Európskej únie a otvorila sa cesta ďalším ambicióznejším projektom spoločného zadlžovania. To oslabilo pozíciu krajín s tradíciou zodpovedného prístupu k verejným financiám. Zároveň to ale aj informovalo krajiny žijúce na dlh, že na tento dlh nie sú samy.
Dopad migrácie na Európu
Popri tom vznikli myšlienky bankovej únie ako aj ďalších koordinačných mechanizmov, ktoré sa obhajovali ako opatrenia na zvyšovanie zodpovedného prístupu. To na druhej strane dalo Európskej únii zámienku smerom politickej integrácii, nakoľko spoločné ručenie za dlhy by malo zmysel len, ak by krajiny odovzdali časť svojich právomocí. Čoraz viac sa prejavujú negatívne nezamýšľané dôsledky týchto transferových programov, ktoré spolu s rastúcimi intervenciami valcujú štyri ekonomické slobody: sloboda pohybu tovaru, kapitálu, obyvateľov a sloboda poskytovania služieb.
Negatívne dopady transferových programov a regulácií
Na jednej strane Európska únia umožnila obchodovanie v rámci jej priestoru bez dovtedajších obchodných bariér, na strane druhej sa obchod smerom von stával nákladnejším a komplikovanejším a ďalším problematickým faktorom negatívne ovplyvňujúcim hospodárske nastavenie Únie je zvyšujúce sa množstvo regulácií, vedúce k stavu nadmernej regulácie.
Problémom sú aj slabé dosiahnuté výsledky z hľadiska znižovania regionálnych rozdielov. Žiadny zo členských štátov EÚ, ktorý z eurofondov získaval v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky, teda Španielsko, Portugalsko, Grécko a Írsko, nedokázal v období 1999-2011 na úrovni NUTS II znížiť regionálne rozdiely. Práve naopak, tieto rozdiely buď stagnovali alebo dokonca rástli. Zároveň všetky tieto krajiny s vysokou mierou kohéznych zdrojov zaznamenali v danom období zvyšovanie miery nezamestnanosti na celonárodnej úrovni. Podobne dopadlo aj Slovensko, ktoré v tom istom období zaznamenalo iba nepatrný pokles regionálnych rozdielov. Dôsledky týchto programov prerozdeľovania sa v dlhodobom meradle ukazujú ako negatívne. Je to najmä kvôli konzervovaniu ekonomickej štruktúry a zabráneniu potrebným zmenám. Spolu s tým sa pridávajú aj inflačné riziká do budúcnosti kombinované s expanziou verejnej správy.
Záchrana eura a členských krajín eurozóny poukázala na jeden z najvýznamnejších negatívnych aspektov európskej integrácie: útok na právny štát. V článku 125 Lisabonskej zmluvy sa jasne uvádza, že každý členský štát EÚ je zodpovedný za svoje vlastné dlhy. Je preto nemysliteľné, že by sa eurozóna vôbec vytvorila bez tohto zásadného ustanovenia, ktoré bolo potrebné na zmiernenie obáv nemeckých voličov. V článku 123 sa okrem toho zakazuje Európskej centrálnej banke nakupovať štátne dlhopisy. Európska únia a ECB ignorovali obe ustanovenia s cieľom udržať Grécko v eurozóne. Samozrejmosťou je alternatívne možné využitie týchto zdrojov ako aj signalizácia pre ďalšie krajiny, ktoré sa v tomto období znova môžu dostať do problémov a budú vedieť, že ich Európska únia zachráni. V neposlednom rade, z dôvodu rozdielnych nálad obyvateľstva voči Európskej únii sa vytvára priestor na demokratický deficit, kedy vďaka tlaku z Európskej únie nemohla vzniknúť v Grécku taká vláda s takým programom, akú si ľudia zvolili. Súčasťou bežného života sa v tom čase v Grécku stali protesty, rast extrémizmu a ničenie súkromného ako aj verejného majetku. Výsledkom tohto stavu bola podpora morálneho hazardu, ktorý dokázal motivovať krajiny k vládnemu zadlžovaniu. To bolo dosiahnuté viacerými opatreniami, od menovo-fiškálnych nastavení na úrovni Hospodárskej a menovej únie ako aj celkovou politikou Európskej centrálnej banky, až po neflexibilné prostredie. Spúšťačom takýchto problémov do budúcnosti môže byť doterajšia prax nerešpektovania dohodnutých pravidiel, ktoré sa menia za chodu na krízové riešenie, bez ohľadu na dopad na autoritu týchto pravidiel do budúcnosti. Výsledkom je v praxi ilustrovaná tragédia obecnej pastviny, ktorá podporuje politiku verejných dlhov. Spolu s tým sa stáva populárnejšie dlhové financovanie sociálnych štátov do budúcnosti s využívaním garancie eurozóny, resp. EÚ. Motivácia rastov sociálneho štátu tak v sebe skrýva riziko nielen oficiálnych dlhov v súčasnosti, ale aj tých implicitných, ktoré budú vznikať v dôsledku súčasných nastavení sociálneho systému a starnutia populácie.
Bujnenie byrokracie
Popri všetkých aspektoch dotačnej politiky dochádza na úrovni EÚ k trendu konštantného zvyšovania počtu regulácií a intervencií do podnikateľského prostredia ako aj životov bežných obyvateľov. V súlade s prevládajúcimi ideológiami na úrovni národných štátov sú presúvané z národnej úrovne na úroveň Európskej únie, kde upierajú možnosti zdravej regulačnej konkurencie. Zároveň v súlade s ideami korporativizmu ako aj ambícií centrálnych plánov vznikajú na európskej úrovni opatrenia sťažujúce situáciu podnikateľom, najmä zo strany Európskej komisie. Komisia vytvára v priemere každým rokom viac než 1000 legislatívnych aktov. Výsledkom toho smerovania je fakt, že európske regulácie predstavujú pôvodcu väčšiny legislatívnych opatrení na národnej úrovni. Regulačné zásahy a intervencie v rámci vnútorného trhu sa často obhajujú argumentom potreby vyššej harmonizácie. Ďalším obľúbeným argumentom je ale aj ochrana spotrebiteľov a konkurencie. Ospravedlnením týchto opatrení sú idey zakomponované v ambicióznych no často nerealistických plánoch ako boli Stratégia 2020 alebo Lisabonská stratégia. Pre bežných ľudí je citeľným dôsledkom tohto trendu zvyšovanie cien, obmedzenie slobody voľby spotrebiteľov a zvyšovanie nákladov podnikateľských subjektov s významným negatívnym dopadom najmä na malé a stredné podniky. To vedie k oslabovaniu konkurencie celého bloku. Okrem toho je súčasťou dôsledkov aj bujnenie európskej byrokracie. V Európskej únii celkovo pracuje približne 50 tisíc ľudí. To znamená, že jeden zamestnanec pripadá na 15500 obyvateľov, zatiaľ čo v roku 1993 pripadal jeden úradník na približne 21000 obyvateľov. Centralizované riešenie a riadenie hospodárskej politiky prostredníctvom týchto úradníkov prinieslo regulačné zaťaženie pre podnikateľov vo výške 950 miliárd eur ročne (približne 1920 eur na jedného obyvateľa).
Zapojenie Slovenska do sociálneho systému EÚ
Slovenská republika sa aktívne zapája do implementácie a rozvoja sociálneho systému EÚ prostredníctvom rôznych projektov a programov.
Twinningové projekty
Twinning je implementačný nástroj na budovanie inštitúcií štátnej a verejnej správy formou vzájomnej spolupráce medzi členským štátom EÚ - štátom poskytujúcim expertízu a know-how a prijímateľskou krajinou. Slúži na posilnenie administratívnej kapacity nových členských štátov EÚ, kandidátskych krajín, potenciálne kandidátskych krajín, resp. tretích krajín v úplnej alebo čiastočnej implementácii acquis communautaire do národných legislatívnych štandardov.
Pred vstupom do EÚ boli slovenské ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, resp. ich podriadené organizácie prijímateľmi pomoci prostredníctvom twinningových projektov. Po vstupe Slovenska do EÚ sa SR dostala do pozície poskytovateľa pomoci prostredníctvom aktivít twinning-out (projekty, pri ktorých sú prijímateľmi pomoci iné oprávnené krajiny a poskytovateľom expertízy sú štátne, príp. verejné inštitúcie a/alebo odborníci z týchto inštitúcií členských štátov EÚ vrátane SR). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa doteraz zapojilo do siedmich twinningových projektov.
Príklady twinningových projektov
- V rámci projektu sa zrealizovala séria 9 školiacich seminárov o Nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 (a novom Nariadení č.). Výsledkom projektu bolo vytvorenie CD nosiča, ktorý obsahoval najdôležitejšie relevantné rozsudky, týkajúce sa jednotlivých oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré boli predmetom aj uskutočnených seminárov v rámci TWL projektu. Projekt výrazne prispel k vytvoreniu elektronickej databázy rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktorá je začlenená v rámci internetovskej stránky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a ktorá je intenzívne využívaná zamestnancami ministerstva a zamestnancami príslušných úradov zodpovedných za aplikáciu koordinačných nariadení a rozsudkov Súdneho dvora EÚ. Teoretické poznatkami a praktické skúsenosti zo vzdelávacích seminárov, ako aj zo študijnej cesty organizovanými v rámci projektu sú využívané pri plnení úloh príslušných orgánov, styčných orgánov a príslušných inštitúcií. Pozitívom bolo preloženie mnohých dôležitých relevantných rozsudkov do slovenského jazyka a tým umožnenie ich jednoduchšej aplikácie a pochopenia. Rozsudky Súdneho dvora EÚ tvoria aj súčasť metodických pokynov jednotlivých úradov, ktoré sú v nadväznosti na ich vývoj pravidelne dopĺňané a aktualizované. Databáza rozsudkov, skúsenosti a získané poznatky sú využívané priebežne v oblasti koordinácie.
- Národný inšpektorát práce prostredníctvom MPSVR SR realizoval od septembra 2007 do augusta 2008 v spolupráci s rakúskymi odborníkmi projekt s názvom Posilňovanie administratívnych štruktúr inšpekcie práce, hlavným cieľom ktorého bola správna transpozícia zákonov v oblasti BOZP za účelom posilnenia výkonu inšpekcie práce na Slovensku. Partnerom bola rakúska Agentúra pre európsku integráciu a hospodársky rozvoj. Inšpektori práce sa zúčastnili na 2 seminároch, na ktorých nadobudli vedomosti a zručnosti pri používaní softvéru v súvislosti s výkonom inšpekcie práce pri prevencii závažných priemyselných havárií a iných výkonov spojených s kontrolou manipulácie s nebezpečnými chemickými faktormi. V rámci projektu bol zakúpený softvér s chemickou databázou pre osem inšpektorátov práce v jednotlivých krajoch, ako aj pre Národný inšpektorát práce. Na tému zhromažďovania údajov o pracovných úrazoch boli uskutočnené tri semináre, na ktorých sa inšpektori práce oboznámili s európskou metodikou ESAW, podľa ktorej EUROSTAT vykonáva zber a vyhodnotenie údajov o pracovných úrazoch. Odborníci z rakúskej úrazovej poisťovne AUVA vypracovali metodickú príručku pre inšpektorov práce s názvom: „ESAW European Statistics Accidents at Work".
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky bolo v období od 15. októbra 2007 do 14. októbra 2008 prijímateľom a realizátorom projektu „Vytvorenie národných indikátorov v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia a návrh spôsobu zabezpečenia ich pravidelného monitorovania". Projekt bol schválený a financovaný Európskou komisiou z Prechodného fondu. Hlavným cieľom projektu bolo vytvorenie národných indikátorov v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia a návrh spôsobu zabezpečenia ich pravidelného monitorovania za účelom zefektívnenia monitorovacieho rámca pre posúdenie progresu v procese sociálnej inklúzie v SR. Výstupom projektu je 32 národných indikátorov, ktoré sú zamerané na monitorovanie chudoby a sociálneho vylúčenia v nadväznosti na prioritné ciele v oblasti sociálnej inklúzie.
- Twinningový projekt MK/2006/IB/SO/01 „Spracovanie prehľadu národnej pracovnej legislatívy (Review of the national labour legislation)" realizovaný v období od 12. 5. 2008 do 30. 9. Projekt realizovalo MPSVR SR spoločne s Regionálnou rozvojovou agentúrou Senec-Pezinok a Ministerstvom práce a sociálnej politiky Macedónska a financovala ho Európska komisia v rámci programu CARDS. Všetky aktivity uskutočnené od začiatku projektu smerovali k hlavnému cieľu stanovenému v twinningovej zmluve: zaistiť pripravenosť prijímajúcej strany splniť požiadavky a záväzky vyplývajúce z acquis communitaire (kap. Úlohy projektu boli splnené vo všetkých piatich komponentoch v súlade s časovým rozvrhom, ako aj stanovenými konkrétnymi výsledkami a výstupmi zabezpečujúcimi trvalé pokračovanie jeho vplyvov.
Reforma verejnej správy a štátnej služby
Projekt, realizovaný v období rokov 2005 - 2006, ktorého celkovým cieľom bolo napomáhať implementácii zákona o štátnej službe a stratégie reformy zamestnávania vo verejnom sektore a pokračovať v reforme verejnej správy a vývoji administratívnych kapacít pre efektívnu účasť v rozhodovacích procesoch Európskej únie.
Záverečná správa projektu sa zamerala vo svojej prvej časti na analýzu stavu, platného v čase pred realizáciou projektu. Dokument analyzoval platný zákon o štátnej službe, ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý a vstúpil do účinnosti dňa 1. apríla 2002. V uvedenom časovom období sa Slovenská republika nachádzala v prechodnom období, muselo prijať mnoho zmien a reforiem, súvisiacich aj so skutočnosťou, že bola kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie. S týmto sa spájali mnohé povinnosti v oblasti legislatívy a v rade ďalších oblastí. Patrila k nim aj stabilná, nestranná a efektívna štátna služba a preto bolo prirodzené, že najdôležitejšie boli práve pramene Európskej únie a jej skúsenosti.
V tomto smere existovali len niektoré základné princípy alebo usmernenia, keďže na stanovenie štandardov horizontálnych systémov riadenia a správy štátu alebo národnej verejnej správy neexistuje žiadny acquis communautaire v rámci EÚ. Postupom času sa však v demokratických krajinách dosiahla všeobecná zhoda názorov na kľúčové prvky správneho riadenia a správy štátu. Patria k nim zásady právneho štátu, ako je spoľahlivosť, predvídavosť, zodpovednosť, a transparentnosť, ale aj technické a riadiace spôsobilosti, organizačná kapacita a účasť občanov. Napriek neexistencie acquis communautaire sa na základe tohto konsenzu vytvorili princípy verejnej správy, ktoré zdieľajú členské štáty EÚ s odlišnými právnymi tradíciami a s odlišnými systémami riadenia štátu. Záverečná správa konštatuje vo svojej analýze, že princípy, ktoré boli a sú zakotvené v slovenskej legislatíve upravujúcej verejnú správu obsahujú všetky spomínané princípy vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na štátnu službu. Štandardy uplatňované v štátnej službe v krajinách EÚ sa uplatňujú aj v legislatíve Slovenskej republike v danej oblasti. Slovenský systém štátnej služby je založený na princípoch v uvedenom kontexte. Všetko však potrebuje čas na doladenie ďalšieho vývoja a podmienok v štáte. Ani stabilné verejné správy (štátne služby) niektorých európskych krajín sa nebudovali jedno, či dve volebné obdobie, ale vyvíjali sa desiatky rokov. Nie je tiež možné vybrať si nejaký zahraničný vzor a začať ho uplatňovať na území Slovenskej republiky bez prepojenosti na históriu, tradície, politický, ústavnoprávny vývoj a atď.
Záverečná správa sa ďalej venuje analýze implementácie Stratégie reformy zamestnávania vo verejnom sektore, ktorá bola vypracovaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Úradom pre štátnu službu a Ministerstvom financií SR a schválená bola uznesením vlády. Každá z vyššie uvedených častí je v záverečnej správe vyhodnotená podľa požiadaviek Stratégie a ich implementácie. Stratégia si stanovila ambiciózne ciele, ktoré však pre krátkosť času nebolo možné naplniť. Napĺňať ciele stratégie znamená pravidelne monitorovať a prehodnocovať čiastkové výsledky. Na vypracovanie analýz neboli k dispozícii potrebné údaje a štatistiky. Tretia časť záverečnej správy obsahuje príručku pre manažérov vo verejnom sektore a poskytuje základ na vypracovanie programov školenia a prípravy manažérov - členov najvyššieho vedenia. Poskytuje určitý návod a odkazy na iné materiály, ktoré môžu pomôcť členom najvyššieho vedenia vyriešiť určité otázky.
Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia
Slovenská republika realizovala v rokoch 2003-2004 z prostriedkov programu PHARE Európskych spoločenstiev projekt z názvom "Posilnenie výkonu administratívnych štruktúr požadovaných pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia v EÚ". Hlavým zámerom projektu bolo pripraviť Slovensko na efektívne a správne vykonávanie agendy koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia migrujúcich pracovníkov, ktorí sa pohybujú v rámci EÚ (uplatňovanie nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 a 574/72) zdokonalením manažmentu a ľudských zdrojov.
- Vytvorenie inštitucionálneho rámca na zvolenom modeli garančnej inštitúcie/orgánu/fondu, ktorý je najvhodnejší pre podmienky krajiny vrátane finančných aspektov a nastavenie celkovej architektúry systému ochrany zamestnancov v prípade ich zamestnávateľa.
- Zabezpečenie národného právneho rámca s cieľom zaručiť ochranu práv zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľov - všetko v súlade so zvoleným modelom inštitucionálneho rámca.
- V súlade s vyššie uvedeným zabezpečiť vybudovanie IKT systému na spracovanie údajov a úhrady pohľadávok.
- Vytvorenie záručného mechanizmu na ochranu práv zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa v súlade s príslušnými smernicami EÚ.
- Posilnenie budovania kapacít príslušných inštitúcií na ochranu práv zamestnancov v prípadoch platobnej neschopnosti zamestnávateľov v súlade s príslušnými smernicami EÚ.
Centrálny register záverečných a kvalifikačných prác (CRZP)
Centrálny register záverečných a kvalifikačných prác (CRZP) slúži ako centrálne úložisko pre záverečné (bakalárske, diplomové, dizertačné) a kvalifikačné (rigorózne a habilitačné) práce študentov slovenských vysokých škôl. Vysoké školy posielajú povinne práce do CRZP, kde sa archivujú a podrobujú kontrole originality podľa zákona o vysokých školách v znení zákona č. 496/2009 Z. z. Novela zákona o vysokých školách z roku 2011 vyžaduje zverejňovanie prác zaregistrovaných v CRZP po 31.8.2011. Oba systémy sú v rutinnej prevádzke od apríla 2010, prevádzkuje ich Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) na základe rozhodnutia MŠVVaŠ SR. MŠVVaŠ SR spravuje oba systémy.
Protokol o kontrole originality je výstupom APS - nie je však potvrdením, že práca je originálom alebo plagiátom. Protokol o kontrole originality identifikuje časti textu predloženej práce totožné s časťami textov prác uložených v CRZP a s vybranými internetovými zdrojmi. Plagiátorstvo je javom, ktorý existoval v minulosti, existuje dnes a bude zrejme existovať aj v budúcnosti. Pod pojmom plagiátorstvo chápeme „únos“ názorov, nápadov a iných nehmotných bohatstiev, ktoré sa neoprávnene „privlastňujú” a vydávajú za originálne, pôvodné. ICAI (International Center for Academic Integrity) uvádza elementy charakterizujúce plagiátorstvo.
Theses.cz je nástroj na kontrolu finálnych verzií záverečných prác pred ich odovzdaním do CRZP. Má pomôcť školiteľom odhaliť prípadné hrozby porušenia etických pravidiel pri písaní záverečných prác. Prístup k službe kontroly je cez webové rozhranie UIS, časť Záverečné práce. Po vložení práce do UIS prebehne kontrola originality záverečnej práce v Theses.cz. Po určitej dobe, v závislosti od počtu práve posudzovaných záverečných prác, bude vygenerovaný protokol o kontrole originality, ktorý vedúci záverečnej práce/školiteľ uvidí v UIS vo formáte pdf. Prístup k webovej verzii výsledku kontroly originality v rozhraní Theses.cz má iba vedúci záverečnej práce/školiteľ, ktorý rozhodne o originalite práce, a výber vyznačí v UIS. Výsledkom kontroly v CRZP je výstup v podobe Protokolu o kontrole originality, ktorý identifikuje tie časti textu vloženej práce, ktoré sú totožné s časťami textov iných prác uložených v CRZP, ako aj s vybranými textami na webe, resp. internetovými zdrojmi. K dispozícii je materiál Ako čítať a interpretovať protokol o kontrole originality systému CRZP/ANTIPLAG verzia 3.0, aktualizácia: 23.8.2022 (PDF). Protokol z CRZP bude študentovi doručený do UIS vo formáte pdf. Protokol o kontrole originality z CRZP je rozhodujúci a percento prekryvu z tohto protokolu uvedú školiteľ a oponent v posudkoch k záverečnej práci. Po kontrole práce študent - autor záverečnej práce - spracuje Licenčnú zmluvu.