Komplexný pohľad na sociálny a poisťovací systém na Slovensku

V súčasnom dynamickom svete, plnom nepredvídateľných udalostí a rizík, zohrávajú sociálne a poisťovacie systémy nezastupiteľnú úlohu pri zabezpečovaní stability a ochrany jednotlivcov i spoločnosti ako celku. Hoci oba systémy majú spoločný cieľ zmierňovať negatívne dopady neočakávaných situácií, líšia sa v princípoch fungovania a rozsahu pôsobnosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený obraz o problematike sociálneho systému a poisťovacieho systému na Slovensku, poukázať na ich vzájomné prepojenia a načrtnúť ich význam v modernom štáte.

Túto problematiku dlhodobo analyzuje Inštitút zamestnanosti prostredníctvom projektu Verejné politiky zamestnanosti, s cieľom zviditeľniť ucelený obraz o problematike sociálneho systému v podmienkach Slovenska a začať odbornú diskusiu na tému zásad, cieľov a aktivít sociálneho systému, z ktorého potom môžu vychádzať jednotlivé vykonávacie zákony. Na vypracovaní materiálov sa podieľali Mgr. Ing. Michal Páleník, PhD., prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD., Ing. Dávid Martinák, RNDr. Miroslav Pollák a Mgr. Alexander Mušinka, PhD.

Sociálny systém: Zabezpečenie základných potrieb a sociálnej súdržnosti

Sociálny systém je rozsiahly komplex inštitúcií, politík a programov, ktorých cieľom je zabezpečiť základné životné podmienky pre všetkých občanov a podporovať sociálnu súdržnosť. Jeho hlavným poslaním je chrániť jednotlivcov pred sociálnymi rizikami, ako sú chudoba, nezamestnanosť, choroba, invalidita a staroba, a zabezpečiť im prístup k základným službám, ako je zdravotná starostlivosť, vzdelanie a bývanie.

Sociálne zabezpečenie ako kľúčová súčasť sociálneho systému

Sociálne zabezpečenie je najrozsiahlejšou časťou sociálneho systému. Ide o povinné verejnoprávne poistenie, založené na platení odvodov a poberaní dávok (napr. dôchodkov), ktoré upravuje Zákon č. 461 z roku 2003 o sociálnom poistení.

Nástroje sociálneho zabezpečenia

Sociálne zabezpečenie využíva rôzne nástroje na dosiahnutie svojich cieľov, medzi ktoré patria:

• Sociálne poistenie: Inštitucionálny systém, ktorým sa občan sám, svojou činnosťou, alebo niekto iný občana povinne zaisťuje pre prípad budúcej poistnej udalosti. Spravujú ho inštitúcie verejnoprávnej povahy, ako je Sociálna poisťovňa, doplnkom sú sociálne penzijné fondy.
• Štátna sociálna podpora: Zaopatrovacie dávky, ktoré sú poskytované určitým skupinám osôb v špecifických životných situáciách. Nie je viazaná na odvody príspevkov z príjmu a je postavená na univerzálnom princípe, čo znamená, že ju dostane každý občan, ktorý sa ocitne v danej situácii.
• Sociálna pomoc a služby: Pomoc poskytovaná štátom občanovi v stave núdze na uspokojovanie potrieb v nevyhnutnom primeranom rozsahu. Zahŕňa peňažné dávky, vecné dávky a služby. Nárok je podmienený skúmaním odkázanosti jednotlivca alebo rodiny a má pomôcť preklenúť núdzu a obnoviť sociálnu nezávislosť.

Sociálne poistenie na Slovensku

Na Slovensku je sociálne poistenie upravené Zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zahŕňa rôzne druhy poistenia, ktoré zabezpečujú príjem a ochranu v rôznych životných situáciách:

• Nemocenské poistenie: Poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Zo systému nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky ako nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské. Zamestnancovi vzniká nárok na dávku z nemocenského poistenia od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom finančné krytie počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti sa prenáša na zamestnávateľa. Materská dávka trvá od 1. januára 2011 34 týždňov, pre osamelé poistenkyne 37 týždňov a pre matky dvoch a viac detí 43 týždňov. Výška materského sa mení z 55 % na 60 % denného vymeriavacieho základu.
• Dôchodkové poistenie: Člení sa na starobné poistenie (zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia) a invalidné poistenie (pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu). Poskytuje sa z neho starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský, vdovecký, sirotský dôchodok a invalidný dôchodok.
• Úrazové poistenie: Je pre prípad, že nastane pracovný úraz, služobný úraz alebo choroba z povolania, ktoré poškodia zdravie alebo spôsobia úmrtie poisteného. Vypláca sa z neho napr. úrazový príplatok, odškodnenie, rehabilitačná dávka, náhrada nákladov spojených s liečením, pohrebom a pod.
• Garančné poistenie: Je určené pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca. Vypláca sa z neho dávka garančného poistenia.
• Poistenie v nezamestnanosti: Je poistenie pre prípad straty príjmu zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v nezamestnanosti. Špecifickým prípadom je poistenie v nezamestnanosti, ktoré má krátkodobo nahradiť výpadok pracovných príjmov v prípade straty zamestnania.

Dôchodkový systém na Slovensku

Dôchodkový systém na Slovensku je tvorený tromi piliermi:

I. PILIER - PRIEBEŽNÝ

V prvom pilieri sú zapojení všetci občania v aktívnom veku a ich zamestnávatelia, ktorí povinne platia odvody do Sociálnej poisťovne z každej mzdy. Ak je poistenec účastníkom iba I. piliera platí do Sociálnej poisťovne dôchodkové odvody vo výške 7% z hrubej mzdy a jeho zamestnávateľ vo výške 21,75%, čo dokopy predstavuje 28,75%. Z tejto sumy plynie 18% na starobný dôchodok, 6% na invalidný dôchodok a 4,75% do rezervného fondu solidarity. Peniaze, ktoré vyzbiera Sociálna poisťovňa sa používajú na výplatu súčasných dôchodkov. Od 1. januára 2004 funguje I. pilier. Pre finančnú udržateľnosť priebežného dôchodkového systému je dôležitý pomer prispievateľov a dôchodcov. Problém nastáva vtedy, ak sa výdavky automaticky neupravujú k výške zaplatených odvodov. Odvodové zaťaženie je už príliš vysoké.

II. PILIER - KAPITALIZAČNÝ (SPORIVÝ)

Druhý pilier vznikol od 1.1.2005. Jeho zmyslom je, aby časť odvodov poistenca putovala na jeho osobný dôchodkový účet vedený v ním vybranej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Z 18%, ktoré by inak plynuli do Sociálnej poisťovne na starobný dôchodok, odvádza len polovicu, teda 9%. Zvyšných 9% putuje do dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá mu peniaze zhodnocuje investovaním na kapitálovom trhu. To znamená, že neplatí nič navyše, jedine poplatky za služby správcovských spoločností. Čiastočnou úpravou systému sociálneho poistenia z priebežného systému na súkromný kapitalizačný systém sa začali tvoriť predpoklady na určité, i keď obmedzené a nedostatočné, redukovanie úlohy štátu v dôchodkovom zabezpečení.

III. PILIER - DOPLNKOVÉ DÔCHODKOVÉ POISŤOVANIE

Tretí pilier predstavuje úplnú dobrovoľnosť. Je len na poistencovi, či si bude chcieť na dôchodku prilepšiť, alebo sa bude spoliehať na predchádzajúce dva piliere. Uzavretím zmluvy s niektorou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou sa pevnejšie zabezpečuje na svoj dôchodok. Pravidelným sporením v niektorých prípadoch spojeným s poistením si môže šetriť za zvýhodnených podmienok na svoj dôchodok. Štát podporuje túto formu doplnkového poistenia viacerými zvýhodneniami (napr. odpočítateľná položka z daňového základu). Tento dôchodkový pilier je výslovne dobrovoľný.

Typy dôchodkov

• Starobný dôchodok: Účelom starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe. Dôchodkový vek je 62 rokov jednotne u mužov aj žien, uplatňuje sa u mužov narodených v období počnúc rokom 1946 a u žien narodených v období počnúc rokom 1962 (u niektorých žien aj skôr, závisí to od počtu detí, ktoré žena vychovala).
• Predčasný starobný dôchodok: Účelom predčasného starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe, ak mu chýbajú najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.
• Invalidný dôchodok: Účelom invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca. Nárok má poistenec, ktorý je invalidný, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
• Vdovský dôchodok: Vdovský dôchodok vzniká dňom smrti manžela, ktorý poberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.
• Sirotský dôchodok: Účelom sirotského dôchodku je zabezpečiť sirote príjem v prípade úmrtia jej rodiča alebo osvojiteľa. Od 1. januára 2004 môže vzniknúť dieťaťu nárok na sirotský dôchodok po každom z rodičov alebo osvojiteľov. Suma sirotského dôchodku je 40 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa.

Poisťovací systém: Prenos rizika a finančná kompenzácia

Poisťovací systém je založený na princípe prenosu rizika z jednotlivca alebo organizácie na poisťovňu. Hoci sociálne poistenie je časťou sociálneho zabezpečenia, existuje aj komerčné poistenie, ktoré funguje na odlišných princípoch.

Princípy fungovania poisťovacieho systému

• Poistná zmluva: Základom poisťovacieho systému je poistná zmluva, ktorá definuje práva a povinnosti poistníka a poisťovateľa.
• Poistné: Cena (platba) za poskytovanú poistnú ochranu. Výšku poistného ovplyvňuje mnoho faktorov.
• Poistná udalosť: Nečakaná udalosť, ktorá je definovaná v poistnej zmluve a na základe ktorej vzniká nárok na poistné plnenie.
• Poistné plnenie: Peňažná suma, ktorú poskytne poisťovateľ (poisťovňa) pri vzniku poistnej (škodovej) udalosti na základe poistnej zmluvy.

Druhy poistenia

Poisťovací systém sa delí na dve základné kategórie:

• Životné poistenie: Poistenie osôb, ktoré kryje riziká spojené so životom a zdravím poisteného, ako sú dožitie, smrť, úraz alebo choroba.
• Neživotné poistenie: Kryje širokú škálu rizík neživotného charakteru, ktoré nespadajú pod životné poistenie a ohrozujú majetok poisteného. Prevažne ide o poistenie majetku a poistenie zodpovednosti za škody. Patrí sem aj vyššie spomínané poistenie úrazu a choroby.

Verejné a komerčné poistenie

Na Slovensku sa pojmom „poistenie“ označujú dva systémy, ktoré sa však od seba významne odlišujú:

• Verejné poistenie: Založené zo zákona, ktorý stanovuje výšku poistného (odvodu) bez zohľadňovania individuálneho rizika poisteného. Poistné plnenie má povahu dávky a takéto poistenia majú viac charakter sociálneho zabezpečenia ako poistenia.
• Súkromné (komerčné) poistenie: Založené na poistnej zmluve, kde poistené riziko musí byť náhodné a rizikovosť poisteného sa oceňuje individuálne. Výška poistného aj poistného plnenia je dohodnutá v poistnej zmluve.

Porovnanie sociálneho a poisťovacieho systému

Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové rozdiely medzi sociálnym a poisťovacím systémom:

Problémy a výzvy sociálneho systému na Slovensku

Slovenská republika má niekoľko dlhodobých problémov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, ktoré neboli v posledných rokoch až desaťročiach riešené. Patrí sem najmä starnutie populácie, dlhodobá nezamestnanosť, segregované komunity a uľahčenie vstupu na trh práce.

Administratívna náročnosť a byrokracia

Získanie potrebnej pomoci má byť primárne podmienené splnením obsahových podmienok, nie prekonaním administratívnych prekážok. Pomoc by mal dostať ten, kto ju reálne potrebuje, a nie ten, kto sa dokáže prehrýzť administratívou. Administratívna náročnosť pre potenciálneho poberateľa by mala byť čo najmenšia, a to aj za cenu zvýšenej administratívnej náročnosti na strane úradu. Neprehľadný a administratívne náročný verejný systém sociálneho zabezpečenia prináša plytvanie zdrojov a dodatočné náklady.

Finančná udržateľnosť a deficit priebežného piliera

Výdavky na celkové sociálne zabezpečenie na Slovensku predstavovali v roku 2018 až 34,3 % celkových verejných výdavkov, pričom ich pomer k HDP zodpovedal vyše 14 % HDP. V spoločnosti pritom prevláda názor, že štát je schopný zabezpečiť minimálne súčasnú výšku dôchodkov aj do budúcnosti. Verejnosť si však plne neuvedomuje systémovo deficitný charakter priebežného piliera, ktorý bol prehĺbený nedávnymi zmenami ako minimálny dôchodok, trinásty dôchodok a najmä zastropovanie dôchodkového veku. Výdavky na starobné dôchodky pritom už v súčasnosti raketovo rastú. Pri zavádzaní opatrení tohto typu sa zabúda, odkiaľ pochádzajú zdroje financovania. Tie vytvára súčasná produktívna časť populácie a následne sa len prerozdeľujú na dôchodky a iné sociálne dávky.

Závislosť na štáte a nízka motivácia

Rozsiahla sociálna solidarita spolu s ostatnými systémovými deformáciami, ako dominantnosť povinného princípu (osobitne vo financovaní), verejného piliera a obmedzenej a deformovanej konkurencie, spôsobujú závislosť mnohých ľudí od štátu v sociálnej sfére, nízku mieru motivácie a postarania sa o seba a svoju rodinu, pascu ekonomickej neaktivity, pasivitu a spoliehanie sa na štát, cudzie zdroje a (politické) rozhodnutia. Tým sa zároveň výrazne oslabuje zodpovednosť jednotlivca za svoj vlastný život. Súčasný sociálny systém tak prehlbuje zo socializmu zdedenú kultúru závislosti a mentalitu nárokovateľnosti, vytláča dobrovoľnú (reálnu) solidaritu a súkromné aktivity v sociálnej sfére a spôsobuje vysoké a do budúcnosti devastačné náklady.

Riešenie špecifických prípadov a ochrana majetku

Za špecifické prípady považujeme také, ktoré súčasná právna úprava nerieši v súlade s tým, čo spoločnosť chápe ako spravodlivé riešenie. Ako príklad by sme mohli uviesť osoby v rozvodovom konaní. Poberatelia dávok v hmotnej núdzi vlastnia iba jeden významnejší majetok: obydlie, v ktorom bývajú. Preto je potrebné tento majetok chrániť, aby neprišlo k jeho prehajdákaniu či odcudzeniu. Poberatelia dávok majú mať zakázané nakladať s nehnuteľnosťami a väčším majetkom bez súhlasu sociálneho pracovníka.

Prehodnotenie úverov a osobný bankrot

Dlžoby časti obyvateľov sú také vysoké, že ich ani pri najlepšej vôli nedokážu počas svojho života splatiť. Pri zachovaní týchto dlžôb je život dlžníka bez zmyslu a neproduktívny. Štandardným riešením je osobný bankrot. Znižovanie dlžôb je administratívne náročná činnosť, preto je nutná poradenská činnosť za účelom oddlženia poberateľov dávok. Časť dlžôb vzniká z unáhleného podpísania dlhodobých alebo väčších zmlúv. Na odstránenie tohto neduhu navrhujeme pre poberateľov dávok možnosť ich podpisu až po odsúhlasení sociálnym pracovníkom. Zmluvy podpísané bez súhlasu sociálneho pracovníka by boli automaticky neplatné. Nariadenie vlády 141/2014 Z. z. však používa namiesto zaužívaného termínu RPMN termín odplata. Takéto nariadenie teda umožňuje naďalej poskytovať úvery s RPNM nad 1000 %, ak sú skryté pod rôzne poplatky. Je preto nutné tieto ustanovenia prehodnotiť tak, aby používali ustálené pojmy a predchádzali tak úžere.

Navrhované riešenia a opatrenia

Inštitút zamestnanosti navrhuje viacero riešení a opatrení na zlepšenie sociálneho a poisťovacieho systému na Slovensku:

• Sabatikal: Navrhujeme zavedenie sabatikalu do legislatívy tak, aby človek, čo dlhodobo pracoval (bol dôchodkovo poistený aspoň 9 rokov z posledných 10 rokov a posledných 5 rokov nečerpal sabatikal), po dohode so svojím zamestnávateľom (ktorý mu potom drží pracovné miesto) mohol ísť na oficiálny sabatikal. Počas neho by mal štatút medzi uchádzačom o zamestnanie (nemôže sa zamestnať inde, môže ísť na školenia) a osobou na materskej (zamestnávateľ drží pracovné miesto a človek je zdravotne poistený). Od Sociálnej poisťovne dostane dávku vo výške dávky v nezamestnanosti, avšak do dôchodku pôjde o obdobie sabatikalu neskôr. Sabatikal teda bude znamenať, že časť starobného dôchodku bude čerpať v aktívnom veku.
• Zrušenie priestupkovej imunity: Výška sociálnej pomoci by mala závisieť nielen od situácie, v ktorej sa posudzovaná domácnosť nachádza, ale aj od miery plnenia si povinností jednotlivcov. Na sociálnu pomoc nemožno siahnuť, no možno ju odstupňovať tak, aby osoby zanedbávajúce svoje povinnosti (medzi ne patrí aj dohliadanie na školskú dochádzku detí), dopúšťajúce sa priestupkov a zastávajúce pasívny postoj k hľadaniu si práce boli motivované zmeniť svoje správanie.
• Krátka reakčná doba: Aby bol systém pružný a pripravený čo najskôr poskytnúť pomoc tým, ktorí ju potrebujú a zároveň schopný prepúšťať neoprávnených poberateľov spod svojej ochrany, je nevyhnutné vytvoriť podmienky pre rýchle reakcie. K spružneniu reakčných časov by vo veľkej miere prispelo posilnenie kompetencií (terénnych) sociálnych pracovníkov, ktorí poznajú individuálnu a konkrétnu situáciu svojich klientov.
• Osobitný príjemca ako štandard: V súčasnosti existuje inštitút osobitného príjemcu, ktorý má za úlohu posudzovať individuálne potreby jednotlivých domácností. V praxi je pridelenie osobitného príjemcu administratívne náročné a prideľuje sa iba v obzvlášť závažných prípadoch. Intenzívnejšie využívanie osobitných príjemcov by pritom vyriešilo viaceré komplikácie.
• Služba namiesto peňazí: Dávky v hmotnej núdzi majú svoj cieľ, preto je namieste návrh, aby existovali priame nástroje na dosiahnutie tohto cieľa. V súčasnosti sa dávky poskytujú zväčša vo forme hotovosti, pričom úrady slepo veria, že takto poskytnutá dávka svoj cieľ naplní.
• Rovnosť príjmov pred zákonom: S cieľom minimalizovať nerovnosť medzi vykazovaným a skutočne dosiahnutým príjmom navrhujeme zaviesť rovnosť príjmov pred zákonom. Uplatnenie tejto požiadavky (spolu s primeranou administratívnou záťažou) vylúči neopodstatnených poberateľov zo systému a sporné body zo zákona.
• Pracovať sa oplatí: Pracovať sa musí oplatiť. Keď sa nezamestnaný zamestná, tak jeho príjem musí stúpnuť. V súčasnosti to platí a aj poberateľom dávok v hmotnej núdzi sa finančne oplatí zamestnať sa: ich domácnosť bude mať trojnásobok doterajšieho príjmu.

tags: #socialny #system #alebo #poistovaci