Sociálny status žiaka: komplexný pohľad na faktory ovplyvňujúce vzdelávanie a rozvoj

Sociálny status žiaka je komplexný pojem, ktorý ovplyvňuje jeho správanie, interakcie a celkový úspech v škole. Tento článok sa zameriava na definíciu sociálneho statusu žiaka, jeho typy, súvisiace koncepty ako sociálna rola a mechanizmy sociálnej kontroly, a tiež na význam sociálneho pedagóga v školskom prostredí. Taktiež sa pozrieme na vplyv sociálneho prostredia na vzdelávanie, kurikulárnu reformu a postavenie učiteľov.

Definícia sociálneho statusu žiaka

Sociálny status predstavuje trvalejšiu pozíciu, ktorú žiak zaujíma v spoločnosti, v triede, v škole. Táto pozícia je ovplyvnená rôznymi faktormi, ako sú schopnosti, úspechy, sympatie, ale aj antipatie. Sociálny status je spojený s určitými právami a povinnosťami, ktoré žiak v danej pozícii má. Každý žiak zastáva v spoločnosti a v rôznych sociálnych skupinách množstvo sociálnych pozícií.

Typy sociálneho statusu

Rozlišujeme niekoľko typov sociálneho statusu:

• Vrodený sociálny status: Tento status je daný žiakovi pri narodení a jednotlivec ho nemôže ovplyvniť. Príkladom môže byť etnická príslušnosť alebo pohlavie. Vrodený sociálny status umožňuje malú, alebo dokonca žiadnu sociálnu mobilitu.
• Získaný sociálny status: Žiak ho získava vlastným pričinením, napríklad úspechmi v škole, v športe alebo v iných aktivitách. Je ovplyvnený úsilím žiaka.
• Vnútený sociálny status: Tento status je žiakovi pridelený spoločnosťou alebo sociálnou skupinou, často proti jeho vôli. Príkladom môže byť status utečenca alebo člena marginalizovanej skupiny.

Sociálna rola žiaka

Sociálna rola predstavuje vzor správania, ktorý je očakávaný od žiaka v danej sociálnej pozícii. Je určená spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami spojenými so sociálnym statusom. Spoločnosť i sociálna skupina prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov.

• Predpísaná rola: Očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom.
• Interpersonálne konflikty: Konflikt medzi dvoma či viacerými rolami, ktorý vychádza z konfliktu záujmov - je ťažké byť zároveň napr. otcom i manažérom.
• Intrapersonálne konflikty: Konflikt osobnosti a roly, odmietanie roly, konflikt vo vnútri roly.

Mechanizmy sociálnej kontroly

Mechanizmy sociálnej kontroly sú nástroje, pomocou ktorých spoločnosť zabezpečuje poriadok a stabilitu. Je to úsilie spoločnosti o sebareguláciu, proces vynucovania konformity (poslušnosti, súhlasu, prispôsobenia sa normám) spoločnosťou. Väčšina členov spoločnosti, nakoľko prechádza procesom socializácie, sa správa konformne v súlade so spoločenskými normami, preto nie je nutná ich kontrola zo strany štátu, v ich prípade stačí sebakontrola.

Existujú dva základné typy kontroly v spoločnosti:

• Neformálna sociálna kontrola: Ide o neoficiálny sociálny nátlak. Členovia sú nútení správať sa v súlade s normami, či už na základe odmien, ocenení alebo pochvál, keby tomu tak nebolo, nasledoval by výsmech, pokarhanie, zahanbenie (v dedine napríklad medzi susedmi), ide im o verejnú mienku.
• Formálna sociálna kontrola: Ide o oficiálny sociálny nátlak, ktorý vykonávajú inštitúcie, napr. polícia, súdy, prokuratúra.

Trieda ako sociálna skupina a jej dynamika

Trieda ako malá sociálna skupina predstavuje sekundárnu, administratívne organizovanú skupinu, v ktorej sa schádzajú deti v rovnakom veku, ktoré riadi triedny učiteľ a na ktorej participujú vyučujúci jednotlivých predmetov alebo učiteľ, ktorý vedie výučbu všetkých predmetov sám. Významnú rolu zohráva dynamika triedy. Každá trieda svojim zložením žiakov má svoju vlastnú dynamiku, harmóniu či disharmóniu. Americký psychológ Bogardus zaviedol pojem „sociálny odstup“ (dištanc). Z neho obyčajne vzniká antipatia. Opakom sociálneho odstupu je „sociálna blízkosť“ (intimita). Z pozitívnej sociálnej blízkosti sa spravidla rodí sympatia, ochota spolupracovať, vytvárať bližšie vzťahy. Prostredníctvom triednických hodín by mal učiteľ v spolupráci so žiakmi organizovať rôzne „team buildingové“ skupinu posilňujúce aktivity, ktoré pomôžu deťom sa lepšie poznať, spolupracovať, prežívať pozitívne emócie mimo školských tried.

Štruktúra triedy

Učiteľ by sa mal snažiť spoznať štruktúru svojej triedy napr. využitím metódy sociometrie, na základe ktorej zisťuje status a obľúbenosť, sympatickosť, odmietanie jednotlivých žiakov. Je dokázané, že v každej skupine sa časom vytvoria 3 vrstvy, ktoré vytvárajú akúsi hierarchiu.

• Elita - vodcovská skupina: Zaberá najvyššie miesto, udáva celej triede tón a vytvára atmosféru triedy.
• Stredná vrstva: Tvoria ju väčšina žiakov, je to priemer a na rozdiel od vedúcich žiakov sú to žiaci, ktorí sú vedení. Keď niekto z tejto vrstvy chýba, na charaktere skupiny sa nič nezmení.
• Spodná vrstva: Tvorená žiakmi, ktorí sú spravidla inými málo rešpektovaní.

Rovesnícka skupina a jej vplyv na rozvoj dieťaťa

Rovesnícka skupina je pre dieťa významným a nenahraditeľným socializačným prostredím. Rovesníci sú zdrojom rôznych informácií, majú vplyv na formovanie postojov, názorov a tiež na správanie jednotlivca. Sociálna skupina sa chápe ako združenie minimálne dvoch ľudí, ktorí sa spájajú na základe spoločných hodnôt, cieľov, názorov a postojov. Súčasťou sociálnej skupiny pritom môže byť ktokoľvek, kto zastáva tie isté alebo podobné hodnoty, názory, má rovnaké ciele a akceptuje všetky normy, ktoré si skupina definuje a dodržiava ich. Normy skupiny si pritom definuje skupina sama. Sociálna skupina plní dve veľmi podstatné funkcie, a to nástrojovú a citovú funkciu. Nástrojová funkcia znamená, že skupina pomáha svojim členom lepšie a efektívnejšie dosiahnuť nejaký cieľ. Citová funkcia znamená, že skupina uspokojuje sociálne a psychologické potreby svojich členov.

Rovesnícke skupiny tvoria prirodzenú súčasť života detí a mládeže často už od skorého detstva. Obvykle s prvou väčšou rovesníckou skupinou sa dieťa stretáva s nástupom do materskej škôlky. V takýchto skupinách si deti začínajú budovať kamarátske vzťahy a v rámci nich rôzne dôležité sociálne kompetencie, osobnostné vlastnosti ako svedomitosť, odvahu, trpezlivosť, vernosť, sebakontrolu, sebauplatnenie, cit pre spravodlivosť, lojálnosť, budovanie priateľských vzťahov k druhým. Neskôr v období dospievania v rovesníckej skupine trávia približne 60-80 percent svojho času. Získanie prijateľnej sociálnej pozície, miesto, postavenie v skupine, sociálny status sa stáva významným faktorom v ich osobnostnom rozvoji.

Druhy rovesníckych skupín

1. Hrové skupiny: Vytvárajú sa v predškolskom období. Tu sa prihliada na špecifické postavenie chlapcov a dievčat. Deti sa pomocou hier snažia vcítiť do sveta dospelých.
2. Rovesnícke skupiny: Vytvárajú sa v mladšom a staršom školskom veku. Stabilita sa postupne vekom ustaľuje.
3. Deviačné skupiny: Vytvárajú sa z rovesníckych skupín, ale majú svoje osobitosti. Majú vytvorené vlastné tradície, morálku a systém hodnôt, ktoré sú často v rozpore so svetom dospelých.
4. Triedna skupina: Najdôležitejším prostredím, kde sa utvárajú a existujú rovesnícke skupiny je škola. Jednou z najdôležitejších rovesníckych skupín je triedna skupina. V nej môže mať dieťa rôznu pozíciu, zastávať rôznu rolu - od postavenia vodcu, obľúbeného kamaráta, cez triednu hviezdu, triedneho šaša až po neobľúbeného alebo odmietaného, izolovaného žiaka či až outsidera alebo dokonca otroka.

Deti v škole strávia pomerne veľkú časť života a navyše v takom vývinovom období, ktoré je pre ich zdravý rozvoj osobnosti rozhodujúce, kedy sa formuje ich sebaobraz, sebavedomie, sebahodnotenie, prebieha proces ich sebautvárania. To, akú pozíciu zastávajú v rovesníckej skupine, je teda veľmi dôležitým faktorom. Často sa však stáva aj to, že deti sa buď nevedia zaradiť do rovesníckych skupín, alebo v nich trpia.

Čo môžu rodičia urobiť, keď ich dieťa trpí v skupine?

Keď dieťa cíti, že ho spolužiaci nechcú prijať do skupiny, vníma to veľmi citlivo a je nešťastné. Čo konkrétne môžu vtedy urobiť?

1. Počúvajte, čo dieťa hovorí: Predovšetkým počúvajte, čo vaše dieťa hovorí, keď sa ho pýtate, ako sa cítilo v škole a položte mu konkrétne otázky. Ak sa vám zdá, že vaše dieťa odpovedalo na tieto otázky smutne alebo rozrušene, alebo ak tvrdí, že s nikým nesedelo a nehralo sa, opýtajte sa ho prečo.
2. Porozprávajte sa tiež s učiteľom vášho dieťaťa: Učiteľ si pravdepodobne uvedomuje sociálnu dynamiku v triede a môže byť schopný poskytnúť prehľad o tom, čo sa deje. Má skúsenosti s riešením týchto problémov a môže navrhnúť nejaké riešenia, ktoré by vášmu dieťaťu pomohli, ak je zo sociálnych skupín skutočne vylúčené. Zistite si tiež, či vaše dieťa nie je šikanované. Je dobré to riešiť. Dnes je už dokázané, že dlhodobé účinky šikany môžu trvať desaťročia po tom, ako odzneli a sú spojené s fyzickými a zdravotnými problémami či ďalšími neúspechmi v dospelosti.
3. Podporujte svoje dieťa v hraní sa s viacerými deťmi: Keď sa dieťa cíti vylúčené, snaží sa ešte viac zapadnúť do vysnívanej skupiny. Postupne a nenásilne nasmerujte svoje dieťa na iné deti a možno práve vďaka tomu, že sa zameria na inú skupinu, nájde si dobrých kamarátov. Ak je to nutné, porozprávajte sa aj s rodičami iných detí a poproste ich, aby vám určitým spôsobom pomohli začleniť vaše dieťa medzi ostatné deti.
4. Upozornite aj na nebezpečenstvá rovesníckych skupín: Ak je vaše dieťa súčasťou rovesníckej skupiny a vám sa niečo v nej javí ako nezdravé alebo vaše dieťa sa až priveľmi orientuje na vodcu alebo iných členov, porozprávajte mu o tom, aké to môže mať nevýhody. Napríklad to, že človek po určitej dobe nemôže byť sám sebou, musí robiť veci, ktoré mu nevyhovujú, musí radikálne meniť svoje správanie, musí sa prispôsobovať aj tomu, čo mu nevyhovuje, musí na slovo poslúchať vodcu, ak je veľmi dominantný. Je dobré, keď si tieto veci deti uvedomujú. Vďaka tomu si skôr dokážu nájsť kamarátov s podobnými hodnotami a záujmami. Vysvetlite dieťaťu, že vôbec nemusí byť súčasťou rovesníckej skupiny, v ktorej ho nechcú alebo v ktorej sa necíti dobre. Vždy má aj iné možnosti a vždy si môže vybrať iných kamarátov.
5. Motivujte dieťa, aby hľadalo možnosti, kde môže stretnúť kamarátov: Čím viac príležitostí dieťa na stretnutia má, tým má väčšiu šancu, že stretne nových kamarátov a začlení sa do nejakej rovesníckej skupiny. Tým, že bude sedieť doma, kamarátov nenájde. Mnohí si myslia, že kamarátov nájdu na sociálnych sieťach. Najlepšie sa však priateľstvá formujú vďaka reálnym kontaktom.
6. Budujte sebadôveru dieťaťa: Na budovanie a udržiavanie priateľstiev dieťa potrebuje celý rad komunikačných a sociálnych zručností, s ktorými sa nikto nerodí. Vyvíjajú sa pomaly a postupne. Existuje niekoľko stratégií, vďaka ktorým sa priateľstvo dá podporovať. Môžete deti prihlásiť do krúžkov, kde chodia ich kamaráti, môžete kamarátov pozývať k vám domov, aby sa spolu pohrali, môžete zobrať skupinku kamarátov na spoločný výlet alebo do kina. Možností je veľa. Najlepšia možnosť však spočíva v tom, že pomôžete dieťaťu nájsť dostatok sebadôvery v sebe, ktorú potrebuje na to, aby si ono samo k sebe kamarátov priťahovalo.
7. Vysvetlite dieťaťu, ako si udržať s kamarátmi dobré vzťahy: Mať kamarátov je jedna vec, ale udržať si ich, je druhá vec. Dieťa musí vedieť, že priateľom musí dávať svoj čas a zaujímať sa o nich. Povzbudzujte ho, aby napríklad chorému kamarátovi povedalo, čo majú na domácu úlohu. Alebo mu môže zavolať a opýtať sa, ako sa má. Niekedy možno nejaký kamarát potrebuje len povzbudenie, inokedy dobrú radu alebo pomoc pri niektorých činnostiach. Upozornite tiež dieťa na to, že keď je s kamarátom, nech sa mu naplno venuje, užíva si jeho spoločnosť, dáva mu najavo radosť z toho, že sú spolu.

Žiadne priateľstvo sa nezaobíde bez konfliktov. V rámci zachovania dobrých vzťahov, keď dôjde k nedorozumeniu, dôležité je ospravedlniť sa. Ak sa priateľovi darí, nech sa vaše dieťa teší spolu s ním. Sila priateľstva sa overuje aj v takýchto situáciách. Jednou z najodvážnejších a najláskavejších vecí, ktoré dieťa môže urobiť, je postaviť sa za priateľa. A hoci je to dôležitá súčasť priateľstva, niekedy to môže vyžadovať veľa odvahy, ak sa jedná o iné dieťa, ktoré ubližuje inému. Upozornite dieťa i na to, že priateľstvá niekedy zanikajú a vznikajú nové.

Sociálne znevýhodnené prostredie (SZP)

Sociálne znevýhodnené prostredie (SZP) definujeme ako prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky žiaka z tohto prostredia znevýhodňuje vo výchovno-vzdelávacom procese. Príkladom môže byť rodina, ktorá má neštandardné bytové a hygienické podmienky.

Vzdelávanie žiakov zo SZP sa uskutočňuje v bežných triedach spolu s ostatnými žiakmi. V prípade potreby škola môže využiť individuálny vzdelávací program pre konkrétneho žiaka (vypracovaný na jeden, viacero alebo aj všetky vyučovacie predmety) v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka. Individuálny vzdelávací program vypracováva pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným zamestnancom školy, prípadne aj s ostatnými vyučujúcimi.

Je dôležité zabezpečiť systém doučovacích aktivít pre neprospievajúcich žiakov (v spolupráci s MVO, komunitnými centrami).

Legislatívny rámec a štatistické zisťovania

Počnúc školským rokom 2016/2017 sa ako deti a žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v štatistických zisťovaniach Škol (MŠVVŠ SR) 1-01, Škol (MŠVVŠ SR) 2-01, Škol (MŠVVŠ SR) 3-01 a v EDUZBER-e uvedú iba tí, ktorí sú diagnostikovaní ako deti alebo žiaci zo SZP podl'a § 2 pismo p) školského zakona (majú vydané potvrdenie z CPPPaP) a súčasne nenavštevujú materskú školu resp. základnú školu pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, nie sú žiakmi špeciálnej triedy v základnej škole alebo nie sú individuálne začlenení z dôvodu zdravolného znevýhodnenia v materskej škole resp. v základnej škole.

Sociálny pedagóg v škole

V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno-výchovných problémov. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.

Úlohy sociálneho pedagóga

Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je v prvom rade vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom. Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a u jednotlivých žiakov.

Prevencia sociálno-patologických javov

Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení.

Legislatívny rámec

V legislatívnej úprave sociálny pedagóg nie je neznámou. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z.

Sociálny status učiteľa a jeho vplyv

Sociálny status učiteľa na Slovensku je jeden z najnižších na svete, ukázal prieskum Global Teacher Status Index (GTSI), ktorý sa usiluje identifikovať úroveň rešpektu voči učiteľom. Slovensko sa umiestnilo na 28. priečke, spomedzi 36 štátov s úrovňou 28 bodov zo 100 možných. Na prvom mieste sa umiestnila Čína, za Slovenskom skončili napríklad Argentína či Ghana. Najvyššiu váženosť na Slovensku požívajú riaditelia škôl, na škále rešpektu od jeden do štrnásť dosahovali skóre 10. Nasledujú učitelia stredných škôl so skóre päť, a napokon učiteľstvo základných škôl, ktorému bola na škále priraďovaná hodnota štyri.

Sociálny status učiteľa pritom vplýva i na žiacky výkon. Z GTSI prieskumu vyplýva, že čím je preukazovaná úcta voči pedagógom v danej krajine vyššia, tým lepšie sa žiakom darí v medzinárodnom PISA testovaní. Čína, ktorá obsadila prvé miesto v GTSI, dominovala aj v PISA testovaní, kde získala najvyššie skóre 578,7. Slovensko v PISA testovaní dosiahlo skóre necelých 470.

Dôsledky nízkeho statusu učiteľov

Nízky status učiteľskej profesie je verejnosťou vnímaná ako zle platená, no zároveň ako dôveryhodná a náročná. "Žijeme v začarovanom kruhu, kde verejnosť nevníma učiteľské povolanie ako kľúčové pre našu spoločnosť. To sa odzrkadľuje v prístupe rodičov, politikov, verejnej mienky," objasňuje Zuzana Labašová z Komenského inštitútu CEEV Živica. Dôsledkom je, že učiteľstvo nie vždy vyštuduje študentstvo, ktoré by malo pre vzdelávanie vášeň a neraz sa absolventi pedagogických fakúlt uplatnia v iných odboroch. To spôsobuje, že na Slovensku máme nedostatok učiteliek a učiteľov a ešte väčší nedostatok zapálených a motivovaných učiteľských osobností. Taktiež rešpekt samotných žiakov voči učiteľom je v dnešnej dobe na pomerne alarmujúco nízkej úrovni. Len 22 % respondentov súhlasilo s výrokom, že na Slovensku žiaci učiteľov rešpektujú.

Riešenia a podpora učiteľov

Správny učiteľ či učiteľka by však vždy mali ísť príkladom a svojich žiakov nielen obohacovať na vedomostnej úrovni, ale tiež im ukazovať kultúrne a etické správanie či viesť ich k efektívnemu riešeniu konfliktov. Žiaci sa tak naučia rešpektu v podobe správneho príkladu od učiteľov, čo bude priamo viesť aj k ochote učiť sa, nakoľko budú vedomosti prijímať v ich očiach od rešpektovaného a zároveň rešpektujúceho pedagóga. „Ak to chceme od žiakov, tak aj my učitelia by sme sa mali správať rešpektujúco a nič z toho, čo sa nám na žiakoch nepáči, by sme nemali používať voči nim. V akejkoľvek medziľudskej interakcii by mal byť rešpekt vždy obojstranný,“ hovorí Alexandra Hučeková, laureátka za rok 2021 a učiteľka nemčiny. Je presvedčená, že alfou a omegou pre pozitívny vzťah žiaka voči učiteľovi je sociálna a komunikatívna kompetencia učiteľa, až potom rozhoduje učiteľ ako odborník vo svojom predmete.

Spôsobov, ako riešiť nežiaduce správanie žiakov je viacero. Azda najčastejšia prax je poznámka v triednej knihe, žiackej knižke, či slovné napomenutie. Tieto klasické techniky však postupom času, vývojom školstva a najmä zmenami generácie prestali byť efektívne, práve naopak, problematickému žiakovi nepriniesli nič výchovné. Alexandra Hučeková za svojich 26 rokov praxe v školstve nikdy nedala žiakovi poznámku. Ak žiak nedáva pozor alebo vyrušuje, snaží sa nájsť preto dôvod v jej vlastnom plánovaní učiva alebo manažovaní výučby. Aktívni žiaci totiž podľa nej nemajú čas vyrušovať. Iveta Barková dodáva, že si treba jasne nastaviť hranice a zabúdať by sa nemalo ani na rodičov a to, čo deti vidia doma. „Je potrebné budovať v školách pozitívnu klímu, trpezlivo s deťmi nenásilne a rešpektujúco komunikovať, hovoriť takto aj s ich rodičmi, konštruktívne a bez otáľania riešiť vzniknuté problémy.“

Kurikulárna reforma a vzdelávanie v 21. storočí

Kurikulum je všetko, čo sa v škole učí. Sú to ciele, ktoré si stanovujeme pre vzdelávanie v školách. V prvom význame ide o zadanie pre školy, ktorým štát hovorí, čo chce, aby sa žiaci naučili. Zadanie môžu školy získať cez štátny vzdelávací program a od roku 2008 si školy dotvárajú zadanie kurikula podľa potrieb svojich žiakov a svojej komunity. V druhom význame slova znamená kurikulum pre školy ich hlavnú činnosť. Sú to činnosti, ktoré sa v triede počas vyučovania dejú. Aké úlohy žiaci riešia, akým spôsobom to robia, ako s nimi komunikuje učiteľ, ako komunikujú žiaci medzi sebou. Sú to aj pravidlá podľa ktorých funguje škola. Žiak sa v škole neučí iba podľa toho, čo si píše do zošita alebo odpovie pri vyvolaní. V treťom význame slova znamená kurikulum to, čo si žiak naozaj odnáša z vyučovania.

Potreba zmien vo vzdelávaní

Odpoveď je jednoduchá. Zmenila sa spoločnosť, zmenil sa svet a s ním aj potreby žiakov pri vzdelávaní. Základ do života detí, ktorý má dať škola, je v súčasnosti už iný, ako bol pred dvadsiatimi, ale aj desiatimi rokmi. Dnes tomu tak nie je, že vedomosti sú nedostatkový a vzácny statok. Stalo sa to, že informácie už nie sú nedostatkový produkt, sú voľne dostupné a je potrebné sa sústrediť na ich kvalitu. Vzdelaný človek musí vedieť aj rozdeľovať vedomosti a informácie podľa ich účelu. Dokázať rozoznať informácie, ktoré sú pre neho užitočné a potrebné alebo ich nepotrebuje. To je úplne iný systém vzdelávania, ktorý si nevyžaduje memorovanie čo najväčšieho počtu dát a učiva, ale schopnosť pracovať so zdrojmi a vyznať sa v informáciách. Samozrejme, súvisí to aj so zručnosťou pracovať s modernými technológiami. Vedieť urobiť základnú webovú stránku je takmer rovnako dôležité pre žiaka, ako vedieť napísať maturitný sloh. Žiaci musia vedieť aj čítať webové stránky a nemyslím tým ich obsah, ale aj formu, usporiadanie, štruktúru.

Martin Kríž, riaditeľ odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, je presvedčený, že nič iné ako dobre spravená a zavedená kurikulárna reforma nevráti učiteľom a učiteľkám ich spoločenský status a úctu zo strany spoločnosti. Častokrát rodičia a žiaci cítia, že kurikulum, s ktorým pracujú ich učitelia a učiteľky, nie je aktuálne a relevantné. Pre deti je smiešne, že sa majú na hodine učiť to, čo si za pár sekúnd nájdu cez mobil na internete. Nemajú pocit, že im budú nadobudnuté vedomosti užitočné v živote a niekde ich využijú. Je nevyhnutné, aby sme vrátili spoločenskú vážnosť a postavenie učiteľskej profesii. Môžeme tak urobiť iba tak, že žiaci a žiačky budú vnímať učivo v škole ako pre nich potrebné, aktuálne a nápomocné. Dnes tomu tak nie je.

Realizácia kurikulárnej reformy

Na školskej úrovni prebiehajú zmeny kontinuálne. Každou zmenou, ktorú prinesie učiteľ alebo učiteľka do vyučovania sa mení kurikulum na konkrétnej škole. Ak hovoríme o národnej úrovni, mali sme dve veľké zmeny kurikula v modernej histórii našej krajiny. Prvá bola v roku 1989, kedy sa odstraňovali zo vzdelávania ideologické nánosy z minulého režimu. Druhá zásadná zmena prišla v roku 2008, kedy sa zmenil školský zákon. Treba povedať, že zákon bol, pokiaľ ide o kurikulárne paragrafy, veľmi dobrý, ale nie vhodne sa zmenil štátny vzdelávací program a už vôbec sa nepodarilo novinky dostať do výchovno-vzdelávacieho procesu.

Dúfame, že sa podarí zmeniť spôsob nadobúdania vedomostí žiakmi. Tieto myšlienky v rôznych koncepčných materiáloch (Duch školy, Konštantín, Milénium, Mikolajova reforma, Učiace sa Slovensko) sú, ale vždy ako ciele, ku ktorým sa ešte len chceme dostať. Potrebujeme na to predovšetkým spoluprácu s učiteľmi. Ministerstvo nemôže takúto zmenu nariadiť zhora, ale ponúknuť školám možnosť prispôsobiť vzdelávanie 21. storočiu a týmto spôsobom môže zmenu podporiť. Ale kurikulárnu reformu môžu uviesť do života iba učitelia. Máme najvyšší čas. Už v roku 1990 sme vedeli, že musíme vo vzdelávaní ísť týmto smerom, akým ideme dnes. Vidíme, že sa musí zmeniť aj samotná podstata práce učiteľa. Doteraz boli učitelia tí, ktorí odovzdávali deťom vedomosti. V súčasnosti potrebujeme, aby učitelia pomáhali deťom orientovať sa vo vedomostiach.

Podpora učiteľov v rámci reformy

Takáto zmena je prácna, náročná a na náročnú nikdy nebude vhodný čas. Budeme naďalej padať v medzinárodných meraniach vedomostí a spôsobilostí. Žiaci budú viac dezorientovaní v spoločenských udalostiach a naďalej môžeme v budúcnosti očakávať ďalšie demonštrácie pred domami vedcov a lekárov. Máme školy a máme učiteľov, ktorí rozumejú, že sú potrebné zmeny. Máme školy a učiteľov, ktorí majú obavy zo zmeny a majú z nej strach. Preto chceme učiteľov motivovať k otvorenosti voči zmenám. Druhým dôležitým faktorom je zážitok z úspechu. Kurikulárna reforma rozvrhnutá na viac rokov, aby sa nerobilo všetko hneď a naraz. Chceme dať možnosť učiteľovi získať dobrý pocit, že so zmenou formy vzdelávania dosahuje pri žiakoch väčšie úspechy ako pred dvomi, tromi a viac rokmi. Aj tomuto by mala pomôcť spolupráca s mentormi.

Jedným z cieľov je umožniť učiteľom, ktorí budú mať záujem, aby sa stali lídrami v regióne. Náš druhý cieľ je, aby učitelia pracujúci v mentorských centrách odovzdávali tie spôsobilosti, ktoré sami nadobudli, aj svojim kolegom. Je to zásadná vec, keď učiteľ alebo učiteľka v regióne vidí, že zmenu im predstavuje ich kolega - človek, ktorý žije v rovnakom meste či okrese a má podobné problémy. Reformu školám nebudú nariaďovať úradníci od stola v Bratislave, ale prinesú ju učitelia a učiteľky priamo v regiónoch. Tretím cieľom centier je vytvárať partnerstvá medzi všetkými subjektami v regióne, ktorým záleží na kvalite vzdelávania a školami.

Pilotné centrá podpory učiteľov

V súčasnosti pilotne fungujú dve centrá podpory učiteľov v Martine-Turčianskych Tepliciach a v Rožňave. V auguste sú mentori posielaní na týždňové intenzívne školenie, kde sa učia ako byť mentorom. V priebehu jesene dostáva učiteľ ďalšie školenia o prioritných témach ako tvorba vzdelávacích programov, štýl vzdelávania a moderný prístup učiteľa, zmena hodnotenia žiakov, či digitálna transformácia pri vzdelávaní. Tieto vzdelávania organizovalo Metodicko-pedagogické centrum, s pomocou externých lektorov z iných organizácií, napríklad Teach for Slovakia. Veľmi dobrý ohlas máme napríklad na metódu didaktických reflektívnych komunít, v ktorej sa mentori školia pod vedením doc. Brestovanského z Trnavskej univerzity.

Najskôr mentori oslovovali proaktívne školy v ich regióne, ale postupom času vidíme, že sa do centier podpory učiteľov hlásia samotní pedagógovia. V súčasnosti už v oboch centrách záujem vzrástol natoľko, že niektorí záujemcovia o mentoring musia chvíľu počkať, kým sa niektorému z mentorov uvoľní kapacita. Máme dáta, koľko bolo individuálnych mentoringových stretnutí, skupinových aktivít a iných činností mentori vykonávajú a tie čísla sú v súlade s našimi očakávaniami. Keď mentor povedal, že sám vidí na sebe, ako sa zmenil a ako ho viac baví vyučovanie, je to pre nás úspech. Mali sme príklad učiteľky, ktorá po prvom stretnutí odmietla mentora. Neskôr vyskúšala učiť podľa návrhu mentora a videla ten záujem od žiakov. Potom pani učiteľka znovu oslovila svojho mentora a spolupracujú už niekoľko mesiacov. Týmto ohlasom sme veľmi radi, lebo vidíme pozitívnu zmenu priamo na učiteľoch, žiakoch a samotných školách.

Zaznamenávanie údajov v Registri informácií o školách (RIS)

Žiaci sa zasielajú za všetky pracoviská školy, vrátane elokovaných pracovísk. V prípade, že dieťa sa vzdeláva v dvoch materských školách, pre účely normatívneho financovania vyznačí jedna škola, že je kmeňovou a druhá škola, že nie je kmeňovou. Pre špeciálne triedy vyberte nový odbor 7931B11 - špeciálna základná škola 1. stupeň - 1 cyklus. Ak ste materská škola, základná škola, stredná škola alebo špeciálna škola, odosielate údaje do RIS každý mesiac. Ak ste základná umelecká škola, jazyková škola alebo školské zariadenie, nemáte povinnosť odosielať údaje do RIS. Uvádzajte deťom, žiakom a žiačkam správne dátumy začatia a ukončenia vzdelávania/štúdia. Vybrané údaje rezort školstva zdieľa s inými rezortami. Odbremeňuje tým školy alebo občanov Slovenska od povinnosti dokladať potvrdenie o štúdiu pre rôzne druhy žiadostí. Správnymi, úplnými a včasnými údajmi odoslanými do RIS umožňujete napríklad rýchlejšie posudzovanie priznania finančných kompenzácií pre rezort práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ak ste ZŠ alebo SŠ, priraďte žiakom a žiačkam správne študijné a učebné odbory (ŠaUO). Pridelené ŠaUO overíte v registri ŠaUO na tejto stránke v časti Registre a číselníky. Údaje o deťoch, žiakoch a žiačkach, ktorí ukončili vzdelávanie vo vašej škole nemažte. Odošlite ukončenie štúdia, teda dátum konca štúdia spolu s typom ukončenia v dávke do RIS, aby sa im v Centrálnom registri zapísal koniec štúdia vo vašej škole. Ako zaznamenávať údaje o zamestnancoch nájdete na stránkach SZAM a MSZAM.

Nový Štátny vzdelávací program (ŠVP)

V súčasnosti vítame iniciatívu mnohých základných škôl, ktoré sa rozhodli v prvých ročníkoch zavádzať nový Štátny vzdelávací program (ŠVP). Je súčasťou kurikulárnej reformy Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorá sa zameriava na naplnenie potrieb vzdelávania pre 21. storočie. Odbor určený pre nový ŠVP je 7921B11. Nový odbor bol pridelený všetkým základným školám.

tags: #socialny #status #ziaka