Spoločenský život je komplexný systém vzťahov a interakcií. Sociálna štruktúra spoločnosti odráža usporiadanie jednotlivých častí do celku a poskytuje prehľad o trvalých prvkoch v spoločnosti, ktoré ju odlišujú od iných. Jedným z kľúčových prvkov tejto štruktúry je sociálny status, ktorý sa v priebehu dejín vyvíjal a nadobúdal rôzne podoby.
Tento článok sa zaoberá definíciou sociálneho statusu, jeho typmi, vzťahom k sociálnej role a mechanizmami sociálnej kontroly v kontexte Slovenska.
Definícia Sociálneho Statusu
Sociálny status (lat. status = postoj, postava, zriadenie, pomery, blahobyt) je trvalá pozícia, ktorú človek zaujíma v spoločnosti, resp. v skupine. Táto pozícia je založená na rôznych faktoroch, ako sú schopnosti, rešpekt, obľúbenosť, ale aj neobľúbenosť. S každým statusom sú spojené určité práva a povinnosti. V najobecnejšom chápaní sa tento termín používa ako súhrnné vyjadrenie sociálnej pozície človeka v určitej spoločnosti alebo skupine, spojené s určitou mierou ocenenia zo strany druhých. Toto vymedzenie sociálneho statusu podal R. Linton v polovici 30. rokov.
Veľký sociologický slovník charakterizuje sociálny status ako sociálne postavenie, tiež sociálne spoločenské postavenie. Je to nepresne ohraničený pojem používaný v prostredí v zmysle miesta, polohy jedinca v štruktúre istej sociálnej skupiny či organizácie, kde sa používa aj zástupný termín sociálna pozícia, niekedy aj sociálna rola.
Každý človek zastáva v spoločnosti i v rôznych sociálnych skupinách množstvo sociálnych pozícií. Napríklad žena môže byť manželkou, matkou, učiteľkou, členkou politickej strany, vodičkou osobného auta. Každá z týchto sociálnych pozícií, ktoré spoločnosť spája s istými právami a povinnosťami, je sociálny status.
Jeden z množstva sociálnych statusov, ktoré človek zastáva, býva kľúčový, rozhodujúci, a to ten, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje sociálne postavenie človeka v spoločnosti, sociálne ho definuje. Napríklad Róm môže byť manželom, otcom, stavebným robotníkom atď., jeho sociálny status v našej spoločnosti však určuje najmä jeho príslušnosť k rómskemu etniku. Najčastejšie človeka najvýraznejšie charakterizuje jeho práca, činnosť, ktorú vykonáva pre spoločnosť.
K vyjadreniu súhrnu, prelínaniu všetkých pozícií, ktoré jedinec zaujíma vo všetkých skupinách sa používa termín sociálny status, zahŕňa ho aj sociálna prestíž. Všetky použité termíny sa aj v cudzojazyčnej literatúre obsahovo silno prelínajú a bývajú používané k vyjadreniu toho samého. V tejto terminológii ide o istý proces, kde sociálna pozícia situuje sociálny subjekt v jednom sociálnom priestore v relácii k iným subjektom rovnakého radu, sociálna rola zatiaľ vyjadruje očakávania, ktoré sa k tomuto umiestneniu viažu. Status je potom spojený predovšetkým s výslednými možnosťami a právami subjektu, vyplývajúcimi z jeho všetkých pozícií vo všetkých sociálnych priestoroch.
V tomto prípade miera priznanej prestíže závisí od postoja sociálneho okolia, resp. sociálnej verejnosti a tento postoj môže byť ovplyvnený situačnými premenami a masovými efektmi. Premenlivosť sociálnej pozície súvisí s mierou otvorenosti, či uzavretosti mobilitného priestoru. V období výraznej sociálnej zmeny sa rýchlo a silno mení sociálna pozícia, nová sociálna pozícia však nemusí mať dlhé trvanie.
Typy Sociálnych Statusov
Sociálne statusy môžeme rozdeliť do troch hlavných kategórií podľa spôsobu nadobudnutia:
- Vrodený status: Tento status je daný pri narodení a jednotlivec ho nemôže ovplyvniť. Príkladom je rasa, pohlavie, alebo vek. Vrodený status má vplyv na sociálnu mobilitu jednotlivca, pretože môže obmedzovať alebo uľahčovať prístup k určitým príležitostiam. Umožňuje malú, alebo dokonca žiadnu sociálnu mobilitu.
- Získaný status: Tento status jednotlivec získava vlastným úsilím, prácou a schopnosťami. Príkladom je dosiahnuté vzdelanie, profesia, ovládanie cudzích jazykov alebo spoločenské uznanie. Získaný status je prejavom sociálnej mobility a umožňuje jednotlivcovi zlepšiť svoje postavenie v spoločnosti. Snaha zviditeľniť status vedie k používaniu tzv. statusových symbolov.
- Vnútený status (nanútený): Tento status je jednotlivcovi pridelený spoločnosťou bez ohľadu na jeho vôľu alebo úsilie. Príkladom je zdravotné postihnutie, strata zamestnania alebo nútená chudoba. Vzniká bez vlastnej vôle človeka, teda nie je zapríčinený jeho konaním.
Hierarchia a Spoločenské Uznanie
Sociálne statusy majú v spoločnosti hierarchickú štruktúru - niektoré pozície sú spoločensky cenené viac (napr. lekár, vedec) a iné menej (napr. nezamestnaný). Táto hierarchia je úzko prepojená s právami a povinnosťami, ktoré s daným statusom prichádzajú.
Sociálna Rola
Sociálna rola je súbor očakávaného správania človeka, odráža jeho postavenie v spoločnosti, je tým, čo sa od človeka v danom postavení očakáva. Je to určitý vzor správania jedinca, aký sa očakáva od jeho postavenia (jeho sociálneho statusu). Sociálna rola je vzor správania určený skupinovými alebo spoločenskými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom. V spoločnosti i v sociálnych skupinách sa ľudia stýkajú ako nositelia sociálnych pozícií, povedzme otec so synom, učiteľ so žiakom, robotník s majstrom atď., z ktorých pre nich vyplývajú rozličné práva a povinnosti, teda vzory a normy týkajúce sa ich správania.
Veľký sociologický slovník charakterizuje tento pojem ako očakávaný spôsob chovania viazaný na určitý sociálny status (R. Linton, 1936). V sociologickom zmysle je to predom určené chovanie a v sociálnej psychológii sú to prijaté pravidlá jednania. Sprostredkovaná rola je vzťah medzi skutočnými reálnymi činnosťami jedinca a ich vymedzenými nadindividuálne platnými normami. Rolu možno taktiež chápať v rozmedzí trojjedinosti sociologického neosobného aspektu sociálnej pozície, sociálno-psychologického štruktúrneho aspektu sociálnej interakcie a individuálneho psychologického aspektu osobne prežívanej činnosti.
V spoločnosti aj v skupinách existujú všeobecné očakávania, že sa ľudia budú správať zaužívaným, štandardným spôsobom, spájaným s ich sociálnym statusom. Sociálna rola je teda štandardné správanie, aké od nositeľa určitého statusu očakávajú ostatní členovia spoločnosti, prípadne sociálnej skupiny. Vďaka tomuto štandardizovanému, rolovému správaniu, ktoré prebieha ako naučené, často takmer automatické (napríklad pozdrav alebo vykonávanie pracovných úkonov), môže plynúť každodenný život spoločnosti, vďaka nemu môže spoločnosť fungovať.
Spoločnosť i sociálne skupiny prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov, a tak si zároveň zabezpečujú svoje pretváranie. Aby ľudia mohli spoluexistovať v sociálnych skupinách i v spoločnosti, musia sa správať tak, ako to od nich očakávajú ostatní. Zároveň sami od iných očakávajú, že sa takisto budú správať štandardným spôsobom. Preto sociológovia rozlišujú predpísanú rolu - očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom - a výkon roly - skutočné správanie aktéra roly.
Aktéri (vykonávatelia) rolí môžu byť ich spolutvorcami, ale môžu ich aj odmietať, meniť, či pretvárať. Prípustná, to znamená spoločnosťou alebo sociálnou skupinou tolerovaná, miera odlišnosti medzi očakávaným a skutočným správaním je pri jednotlivých sociálnych rolách rôzna a závisí najmä od miery formalizovanosti (vymedzenia normami, predpismi a pod.) roly. Spoločnosť (alebo sociálne skupiny) si výkon niektorých formalizovaných rolí vynucuje a kontroluje ho (napríklad výkon roly vojaka, zamestnanca firmy).
Sociálna rola a sociálny status sú úzko prepojené. Zatiaľ čo status vyjadruje „kto“ človek je v spoločnosti, rola vyjadruje „čo“ sa od neho očakáva, teda ako sa má správať. Každý človek zastáva v živote viacero rolí - napríklad je zároveň dieťaťom, študentom, priateľom, zamestnancom, rodičom či manželom.
Typy sociálnych rolí
- Konvergentné roly: Také, s ktorými sa jednotlivec stotožňuje a cíti sa v nich prirodzene (napr. učiteľ, ktorý miluje svoju prácu).
- Divergentné roly: Roly, ktoré človeku nevyhovujú alebo s nimi vnútorne nesúhlasí, no navonok sa tvári, že ich prijíma.
Konflikt sociálnych rolí
Ku konfliktom dochádza vtedy, keď človek vykonáva viacero rolí súčasne a požiadavky týchto rolí sa dostávajú do rozporu. Príklad: otec, ktorý je zároveň manažérom - musí si deliť čas medzi prácu a rodinu. Nedostatok času, stres a protichodné očakávania môžu vyvolávať vnútorné napätie a psychickú záťaž.
V súvislosti s výkonom sociálnych rol môže dôjsť k rolovým konfliktom, ktoré delíme na interpersonálne (konflikt medzi dvoma či viacerými rolami, ktorý vychádza z konfliktu záujmov - je ťažké byť zároveň napr. otcom i manažérom) a intrapersonálne (konflikt osobnosti a roly, odmietanie roly, konflikt vo vnútri roly).
Socializácia a Sociálny Status
Socializácia je určitý proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru v spoločnosti a formuje sa ako sociálna a individuálna bytosť. Človek vyrastá v spoločnosti. Proces začleňovania sa jednotlivca ako biologickej bytosti a jeho pretváranie sa deje vplyvom sociálnych kontaktov. Pretvára sa tak na bytosť sociálnu a individuálnu. Človek socializáciou nadobúda zručnosti, osvojuje si normy, hodnoty správania, ktoré mu umožňujú začleniť sa do spoločnosti.
Jednotlivci v procese socializácie preberajú a osvojujú si sociálne roly spojené so sociálnymi statusmi, ktoré postupne nadobúdajú. Učením a preberaním sociálnych rolí sa učia žiť v spoločnosti a začleňujú sa do nej. Tak spoznávajú spoločnosť, svoje miesto v nej a stávajú sa sociálnymi bytosťami. Pritom si formujú vlastnú osobnosť, individualitu, lebo osvojovanie si sociálnych rolí nie je iba jednosmerným pôsobením spoločnosti či sociálnych skupín na jednotlivcov.
Niektoré socializačné etapy sú v podstate nezastupiteľné a ak sa neodohrajú v danom vekovom období, nemožno ich už takmer nikdy dohnať (rečové schopnosti, vznik empatie a dôvery).
Fázy socializácie
- Primárna fáza (anticipačná): Obdobie detstva, (pred)školského veku a dospievania. Táto fáza jedinca učí základným sociálnym návykom, zručnostiam a umožňuje tak premenu jedinca z biologickej bytosti na spoločenskú sociálnu bytosť (individuálnu bytosť) - dieťa sa učí čítať, písať, obliekať. Dieťa sa najviac podieľa na premene svojej osobnosti, osvojuje si vzory správania, učí sa mnohým sociálnym rolám.
- Sekundárna fáza: Produktívny a postproduktívny vek. Prebieha celý život až do smrti, pretože tu prebieha resocializácia - človek neustále preberá a mení sociálne role. Socializačné činitele sekundárnej fázy sú rodina, pracovný kolektív, okruh známych, priateľov, susedské vzťahy, mesto/dedina.
Funkcie socializácie
- Personalizácia: Socializácia napomáha formovaniu osobnosti - človek sa stáva bytosť spoločenská i individuálna.
- Hromadenie kultúry a jej odovzdávanie: Odovzdávanie ďalším generáciám, nadväzuje na staré tradície, ale vytvára i novú kultúru.
- Ľahšie prežívanie: Uľahčuje prácu a umožňuje telesný a duchovný vývin osobnosti.
Sociálna Kontrola
Sociálna kontrola je mechanizmus, ktorý spoločnosť používa na zabezpečenie poriadku a stability. Je to úsilie spoločnosti o sebareguláciu - proces vynucovania konformity (poslušnosti, súhlasu, prispôsobenia sa normám) spoločnosťou. Väčšina členov spoločnosti, nakoľko prechádza procesom socializácie, sa správa konformne v súlade so spoločenskými normami, preto nie je nutná ich kontrola zo strany štátu, v ich prípade stačí sebakontrola.
Typy sociálnej kontroly
Okrem sebakontroly existujú 2 základné typy kontroly v spoločnosti:
- Neformálna sociálna kontrola: Ide o neoficiálny sociálny nátlak, kde sú členovia spoločnosti nútení správať sa v súlade s normami na základe odmien, ocenení alebo pochvál. Ak by tomu tak nebolo, nasledoval by výsmech, pokarhanie, zahanbenie (napríklad v dedine medzi susedmi). Ide im o verejnú mienku.
- Formálna sociálna kontrola: Ide o oficiálne mechanizmy, ako sú zákony, polícia a súdy, ktoré zabezpečujú dodržiavanie noriem a trestajú ich porušovanie.
Sociálna Stratifikácia a Sociálne Nerovnosti
Sociálne nerovnosti označujú stav, keď členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k sociálnym zdrojom, ako sú moc, bohatstvo a prestíž. K sociálnej nerovnosti môžu viesť rôzne faktory, napríklad štátna regulácia (v totalitných spoločnostiach sú zvýhodňovaní členovia vládnucej moci), spoločenské pomery (rasová diskriminácia tolerovaná spoločnosťou), rodinné pomery (postavenie mužov a žien, rozvodovosť) alebo osobné dispozície (zdravotný stav, inteligencia).
Sociálna stratifikácia je usporiadanie spoločnosti do vrstiev alebo tried na základe sociálnej nerovnosti.
Historické formy sociálnej stratifikácie
- Otrokárstvo: Extrémna forma sociálnej nerovnosti, kde sú niektorí ľudia majetkom iných.
- Kasty: Systém spojený s indickou kultúrou, kde je vylúčené posunúť sa z jednej kasty do druhej.
- Stavy: Systém, ktorý existoval v minulosti, kde bola spoločnosť rozdelená na šľachtu, kňazov a tretí stav (roľníci, obchodníci, remeselníci, mešťania).
- Triedy: Systém, kde nemajú presne stanovené hranice a existuje sociálna mobilita. Základom triedneho rozdelenia sú ekonomické rozdiely.
Sociálna Statika a Sociálna Mobilita
Sociálna statika je stav sociálnej štruktúry a sociálnej stratifikácie spoločnosti v danom momente. Charakterizuje, ako spoločnosť vyzerá pri pohľade zvonku, aké sú v nej vrstvy, sociálne pozície a vzťahy.
Sociálna mobilita je schopnosť jednotlivca a sociálnych skupín pohybovať sa v stratifikačnom systéme z jednej pozície do druhej, alebo z jednej vrstvy do druhej. Rozlišujeme:
- Vertikálnu mobilitu: Pohyb jednotlivca z jednej vrstvy do druhej (vzostupná alebo zostupná).
- Horizontálnu mobilitu: Pohyb jednotlivca z jednej sociálnej pozície do druhej v rámci tej istej sociálnej vrstvy.
Sociálna Intervencia a Sociálna Práca
Sociálna intervencia je všeobecný pojem používaný na označenie procesu alebo postupu zvoleného na dosiahnutie zmeny alebo prerušenia správania, zásah. Je chápaná v širšom zmysle ako zákrok, v užšom zmysle je cielený, vopred premyslený zásah spravidla zameraný na zmiernenie ťaživej osobnej situácie sledovanej osoby.
Funkcie Sociálnej Práce
Sociálna práca plní niekoľko základných funkcií:
- Ochranná funkcia: Riešenie už vzniknutých sociálnych udalostí, kedy je jednotlivec alebo sociálna skupina zvýhodnená vo vzťahu k ostatným.
- Preventívna funkcia: Snaha predchádzať určitým škodám na živote a zdraví, predchádzať nepriaznivým sociálnym situáciám.
- Kuratívna funkcia: Zameraná na odstraňovanie, neutralizovanie alebo zmierňovanie vzniknutých negatívnych procesov týkajúcich sa jednotlivca, skupiny a komunity.
- Stimulačná funkcia: Podporovať, podnecovať, vyvolávať žiaduce sociálne chovanie sa jednotlivcov a sociálnych skupín v ekonomickej oblasti, ale aj mimo nej.
- Rozdeľovacia a prerozdeľovacia funkcia: Prerozdeľovanie dôchodkov a účelové začleňovanie ľudí do spoločnosti.