Rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa a výraznou mierou sa podieľa na utváraní jeho osobnosti. Väčšina vlastností, názorov a životný štýl sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou. E. Frýdková (2013, s. 81) potvrdzuje, že „je dieťa produktom rodiny, ktorá sa odráža v jeho vlastnostiach, správaní, v hodnotách“. Rodinné prostredie je primárnym prostredím socializácie a edukácie dieťaťa a najdôležitejším činiteľom formovania správania človeka. Svojimi determinantmi výrazne ovplyvňuje rozvoj osobnosti dieťaťa.
Medzi tieto determinanty patria vzťahy v rámci rodiny, kultúra jej členov, akým vzorom sú pre svoje deti, starostlivosť o deti, prejavy vzájomnej úcty, prístup k riešeniu problémov, hodnoty, správanie k iným ľuďom, k majetku svojmu a cudziemu, a postoj k okoliu. Vplyv orientačnej rodiny je primárny, každodenný a veľmi široký, natrvalo kladne alebo záporne poznačuje život dieťaťa.
Faktory ovplyvňujúce rodinné prostredie
Na základe prác autorov Z. Bakošová (1994) a J. Hroncová (1996) môžeme identifikovať kľúčové faktory ovplyvňujúce rodinné prostredie:
- Vnútorná stabilita rodiny: Táto stabilita je základom emocionálnej atmosféry rodinného prostredia.
- Spôsob života rodiny: Odráža vzťah rodiny k rôznym otázkam spoločenského života, k práci, povolaniu, obliekaniu, bývaniu, a tiež to, ako sa členovia rodiny správajú doma a aký majú vzťah k sebe a k vlastnému rozvoju.
- Vplyv techniky a technických prostriedkov: Ovplyvňuje život rodiny, materiálne podmienky pre záujmovú činnosť a pre prípravu detí do školy.
Rodinné prostredie, determinované vyššie uvedenými podmienkami, môže zásadným spôsobom ovplyvniť ďalšie smerovanie detí, či už pozitívne alebo negatívne, a natrvalo poznačiť ich život.
Socioekonomický status a jeho vplyv
Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti (aj školskej). Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe prestíže svojho povolania, príjmu (bohatstva) a vzdelania (Helus, Z., 2007, s. 167). Postavenie človeka v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti určuje jeho ekonomické zdroje, sociálny status, životný štýl, ako aj vzdelávaciu dráhu jedinca (Průcha, J. a kol., 1995, s. 167).
Kultúrny, ekonomický a sociálny kapitál rodiny
Sociológ I. Možný (2006, s. 103-104) poukazuje na rozdiely v kvalite rodinného prostredia - v jeho kultúrnej úrovni, majetkových pomeroch či v sociálnom kapitále rodiny. Uvádza tri dôležité rodinné faktory ovplyvňujúce životné šance jednotlivcov:
- Kultúrny kapitál rodiny: Vzdelanie a kultivovanosť rodičov sa prejavujú v schopnosti rodičov stimulovať a podporovať deti pri príprave do školy a v celkovom rozvoji ich schopností.
- Ekonomický kapitál: Bohatá rodina má možnosť kúpiť deťom stimulujúce hračky, dopriať im zaujímavé a obzor rozširujúce prázdniny a trávenie voľného času, poskytnúť im kvalitnejšie stravovacie návyky (a tým i základ pre lepšie zdravie), lepšie podmienky bývania a prostredie na štúdium.
- Sociálny kapitál: Pozostáva z kontaktov, známostí či priateľstiev, teda zdrojov, ktoré má rodina uložené vo svojich konexiách a stykoch.
S problematikou sociálneho a kultúrneho kapitálu rodiny korešponduje teória kultúrneho kapitálu, ktorú sformuloval francúzsky sociológ P. F. Bourdieu. Podľa neho kultúrny kapitál predstavujú súbory kultúrnych vedomostí a jazykových zručností jedincov, ktoré získali v rámci príslušnosti k určitej sociálnej vrstve, čiže aj k rodine. Bourdieu zavádza aj pojem sociálny kapitál, ktorým označuje súhrn sociálnych kontaktov a známostí. Tie čiastočne pramenia z postavenia rodiny v spoločenskej štruktúre a umožňujú dosiahnuť hmotný úspech, bohatstvo, či úspech nehmotný, t.j. uznanie, prestíž (Kopecký, M., 2002).
Zaujímavo vyznieva teória o vplyve príslušnosti rodiny k istej sociálnej vrstve na rozvoj osobnosti dieťaťa. Podľa koncepcie anglického sociológa a sociolingvistu B.B. Bernsteina rodina vytvára tzv. jazykový kód, ktorý si jedinec z rodiny do života odnáša ako určité dedičstvo, čím autor naznačuje, že sa spôsoby komunikácie v rôznych sociálnych vrstvách do istej miery líšia. Príslušnosť rodiny k sociálnej vrstve uľahčuje alebo naopak sťažuje predpoklady pre školskú úspešnosť žiaka a pre jeho adaptáciu (Kozma, B., 2001).
Pierre Bourdieu: Teória kapitálu (Sociálny a kultúrny kapitál)
Bernstein sa snaží vysvetliť procesy, v ktorých sa sociálne rozvrstvenie spoločnosti premieta do prostredia inštitucionálnej výchovy a vzdelávania v škole, a tým samozrejme i do školských výsledkov jednotlivca. S jeho názorom korešpondujú výsledky rozsiahlej štúdie realizovanej na Novom Zélande, podľa ktorej ovládanie materinského jazyka je predpokladom lepšieho výkonu v škole. Potvrdilo sa, že deti z anglicky hovoriaceho rodinného prostredia dosahovali lepšie výsledky v školách, kde sa používala angličtina ako komunikačný nástroj (Biddulph, F., Biddulph, J., Biddulph, Ch., 2003).
Majetkové rozdiely a chudoba
V Slovenskej republike po spoločensko-politických zmenách v 90. rokoch 20. storočia došlo i k zmenám v ekonomických podmienkach mnohých rodín. To, že dochádza k tzv. otváraniu nožníc v príjmoch rodín, môžeme vidieť i v škole, kde je možné rozpoznať deti z bohatších a deti z chudobnejších rodín. Môžeme povedať, že sa v súčasnej dobe stále viac začínajú prejavovať majetkové rozdiely medzi jednotlivými rodinami a tým i medzi jednotlivými žiakmi v školskom prostredí.
V súvislosti so socioekonomickým statusom rodiny sa hlavným problémom javí chudoba. Jej zdrojom je vo všeobecnosti nezamestnanosť, nízky príjem zo zamestnania, nízke vzdelanie a nedostatočná úroveň vlastnených zdrojov. Rizikové faktory môžu byť prítomné už pred narodením dieťaťa. Matky z chudobnejších štvrtí majú horšiu zdravotnú starostlivosť, častejší je u nich výskyt fajčenia a alkoholizmu, stiesnené bytové podmienky zvyšujú riziko stresu a interpersonálnych konfliktov. Podľa zdravotných štatistík majú ich deti nižšiu pôrodnú hmotnosť. V chudobnejších rodinách je vyšší výskyt osamelých, mladistvých matiek, s nižším vzdelaním, ktoré otehotneli neplánovane, ostali bez pomoci a podpory partnera, v horšom prípade bez pomoci orientačnej rodiny. V dôsledku absencie citovej a sociálnej opory počas tehotenstva nie sú často schopné primeranej starostlivosti o dieťa, dôsledkom je často odmietanie vlastného dieťaťa.
Osobitným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy (napr. bielkovín, ovocia). Popri materiálnom nedostatku je závažným problémom kaloricky nezdravé stravovanie (napr. v zariadeniach rýchleho stravovania). Výchovné postupy rodičov z marginálnych subkultúr sú menej priaznivé pre rozvoj osobnosti dieťaťa (v porovnaní s rodinami zo stredných vrstiev). Rodičia sú menej citliví na špeciálne schopnosti svojich detí, pokladajú za menej dôležité podporovať ich v ich rozvíjaní (aj keď objektívne podmienky nie sú vždy vhodné). V oblasti výchovy detí je častejší výskyt konformizmu a autoritatívnej výchovy, rodiny sú častejšie hierarchicky usporiadané (v porovnaní s rodinami s vyšším socioekonomickým statusom). Častý je citový chlad rodičov, tradičné rolové rozdelenie úloh, vyšší výskyt trestov a citovej deprivácie. Podobné zistenia uvádzajú O. Matoušek a H. Pazlarová (2010), podľa ktorých chudoba prináša deťom zvýšené riziká nielen z hľadiska ich telesného a duševného vývoja, ale tiež z hľadiska ich budúceho zaradenia do spoločnosti.
Na ekonomickú situáciu rodiny má často vplyv i tá skutočnosť, že chýba jeden z rodičov. Zvyšovanie podielu neúplných rodín so závislými deťmi, resp. jednorodičovských rodín prináša so sebou nutnosť riešiť problematiku ich životnej úrovne. Ako upozorňuje Tydlitátová (2011), výdavky týchto rodín sú hradené z jedného príjmu a spravidla ide o príjem žien, ktoré majú v priemere nižšie pracovné príjmy v porovnaní s mužmi. Nezriedka tiež býva zanedbávaná vyživovacia povinnosť zo strany bývalého partnera (najčastejšie muža) voči svojim deťom.
Vplyv socioekonomického statusu na vzdelávanie
Empirické zistenia potvrdzujú, že životné šance dieťaťa nie sú nezávislé od jeho sociálneho (sociokultúrneho) pôvodu. Jedna zo základných otázok teda znie: ako pôsobí socioekonomický status orientačnej rodiny na vzdelanostnú dráhu dieťaťa?
Socioekonomické faktory pozitívne korelujú s rodičovskými investíciami do budúcnosti detí. Existuje vyššia pravdepodobnosť, že rodiny s vyšším socioekonomickým statusom investujú do svojich detí viac času, peňazí, energie, budú klásť vyššie nároky na akademický úspech svojich detí, vytvoria podnetne bohatšie prostredie, ktoré sa pozitívne odrazí v školskej úspešnosti dieťaťa, vo výške dosiahnutého vzdelania (Conger, R. - Donnellan, M. B, 2007, In Bomba, L. - Zemančíková, V., 2011). Podľa novozélandskej štúdie (Biddulph, F., Biddulph, J., Biddulph, Ch., 2003) rodiny s vyššou úrovňou vzdelávacích očakávaní majú najpozitívnejší vplyv na výkon detí na druhom stupni ZŠ. Deti z rodín s nižším socioekonomickým statusom, navštevujúce školy s prevládajúcim počtom žiakov s vyšším socioekonomickým statusom, dosiahli výsledky na vyššej úrovni ako keby navštevovali školu vo svojom okolí (s prislúchajúcim socioekonomickým statusom).
Podľa mnohých výskumov existuje vysoká korelácia medzi socioekonomickým statusom rodiny a školskou úspešnosťou dieťaťa. Socioekonomický status rodiny a vzdelanie rodičov má veľmi významný vplyv na úspechy detí v škole. Tie deti, ktoré sa narodia do chudobnejšej rodiny, majú nižšiu šancu dosiahnuť vyššie vzdelanie, a teda i vyššie príjmy. „Dôležité je, či rodičia vnímajú vzdelanie ako dôležité a ako veľmi svoje deti podporujú v jeho získavaní - a to častejšie robia práve tí, ktorí už sami vyššie vzdelanie majú. V mnohých krajinách sveta hrá rolu i finančná situácia rodiny, ktorá ovplyvňuje, na aké kvalitné školy môže dieťa chodiť, k akým technológiám a knihám bude mať prístup, či ho niekto bude doučovať v prípade problémov atd.“ (Burns, J., 2011).
Vzdelanie rodičov ovplyvňuje aj kvalitu času stráveného s dieťaťom. Podľa autorov M. S. Hilla a W. J. Yeunga (2000) rodičia s vyšším vzdelaním trávia viac času s deťmi pri aktivitách, ktoré ich rozvíjajú, pretože si uvedomujú ich vývinové potreby. Ich výskum však preukázal len malý vplyv spoločne tráveného času na dieťa. Napriek tomu, interakcia medzi rodičmi a deťmi zohráva významnejšiu úlohu v školskom výkone ako napr. etnická príslušnosť, zamestnanie, príjem a úroveň vzdelania rodičov.
Vo všeobecnosti platí, že deti z rodín s vyšším príjmom majú doma viac podporné prostredie pre učenie sa ako deti z nízkopríjmových rodín. Ale ak má dieťa z takejto rodiny (s nízkym statusom) emocionálne podporné rodinné prostredie orientované na školskú úspešnosť, tak sa významne zlepšuje jeho akademický výkon. T. Nechyba a kol. (1999) uvádzajú, že príjem rodičov často koreluje s výsledkami dieťaťa v škole. Potvrdilo sa, že nižší výkon detí z rodín s nízkym statusom je zjavný na začiatku školskej dochádzky, čo môže následne ovplyvniť ich školský výkon v priebehu celého vzdelávania. Taktiež je dokázané, že deti s dobrými učebnými predpokladmi, z rodín s nízkym socioekonomickým statusom, ktoré dosahovali v piatich rokoch úroveň detí so stredným alebo vysokým statusom, skĺzli z dobrých výkonov do horších do ôsmeho roku života. Možno konštatovať, že socioekonomický status vysoko ovplyvňuje výsledky žiaka, aj keď iné rodinné faktory (emocionálna klíma, interakcie v rodine, skúsenosti a gramotnosť) môžu významne ovplyvňovať jeho výsledky v škole. Podľa štúdie príjem môže zohrávať úlohu len v podmienkach extrémnej chudoby, za špeciálnych podmienok a v útlom veku dieťaťa.
Finančná záťaž rodín a rodičovská podpora
Finančné možnosti jednotlivých rodín sa u žiakov v školskom prostredí odrážajú v rôznych znakoch. Škola usporiada v priebehu roka akcie, ktoré do rozpočtu rodiny zasiahnu: plávanie, divadelné predstavenie, školský výlet, škola v prírode alebo lyžiarsky kurz, atď. V minulosti bývalo samozrejmosťou, že spoločných kultúrnych akcií poriadaných školou sa zúčastnili všetky deti. Vstupné bolo skôr symbolické, účasť sa chápala ako povinná. O dôvodoch, prečo tomu tak bolo, môžeme diskutovať. Faktom zostáva, že deti i z toho najmenej podnetného sociokultúrneho prostredia počuli koncert vážnej hudby, prezreli si nejakú stavebnú pamiatku atď. Smutná je finančne motivovaná neúčasť dieťaťa na väčších spoločných akciách školy, akými sú škola v prírode či lyžiarsky kurz.
Dôležitým faktorom, vyplývajúcim zo socioekonomického statusu rodiny, je aj miera rodičovskej podpory domácej prípravy dieťaťa do školy. Množstvo výskumov sociologickej či sociálno-psychologickej povahy potvrdilo existenciu diferencií v prístupe rodičov ku škole na základe ich príslušnosti k sociálnej triede. T. Katrňák (2004) uvádza, že rodičia z vyšších tried sú aktívnejší v podpore dieťaťa pri domácej príprave, viac zdôrazňujú rozvíjanie vedomostí a zručností detí ako rodičia z nižších tried. S deťmi sa spoločne do školy viac pripravujú, častejšie ich prihlasujú do knižníc, záujmových krúžkov, pravidelnejšie s nimi navštevujú školské podujatia a sami sa významnejšie zaujímajú o dianie v školskom prostredí.
Rodičia z nižších tried uvedené síce robia taktiež, ale nie v takej miere, intenzite a s takou pravidelnosťou. Neznamená to, že rodičia z nižších sociálnych vrstiev si neželajú, aby ich dieťa v škole prospievalo, avšak skôr očakávajú, že dieťa samo bude prejavovať záujem a samo sa bude o pomoc hlásiť. Rodičovská pomoc u rodičov z nižších sociálnych vrstiev má skôr charakter dohľadu a kontroly nad splnením domácich úloh, ich záujem sa skôr sústreďuje na formálne vyjadrené známky. Rodičia deťom neobjasňujú, ako učebnú látku zvládnuť, aký má učenie zmysel - učenie nesprostredkovávajú.
Sociálny status detí so zdravotným znevýhodnením
Táto otázka otvára dôležitú diskusiu o živote detí so zdravotným znevýhodnením a ich rodín. Cieľom je preskúmať sociálny status týchto detí, s dôrazom na výzvy, ktorým čelia, a na podporu, ktorú potrebujú. Článok sa opiera o výskumné zistenia a reálne skúsenosti rodín na Slovensku, aby poskytol komplexný pohľad na túto problematiku.
Spoločné problémy rodín s deťmi so zdravotným znevýhodnením
Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, ktorá funguje už takmer desať rokov, priniesla cenné poznatky o spoločných problémoch, ktorým čelia rodiny s deťmi s rôznymi znevýhodneniami. Medzi najčastejšie patrí necitlivé oznamovanie diagnózy, nedostatok služieb na podporu vývinu detí a nedostatočná podpora pre samotných rodičov.
Necitlivé oznamovanie diagnózy
Väčšinou sa nedeje podporujúco, rodičia nedostanú dosť informácií ani kontakty na niekoho, kto by ich v tejto náročnej situácii sprevádzal.
Nedostatočná podpora vývinu detí
Rodiny často nemajú prístup k adekvátnej fyzioterapii, zrakovej terapii a iným potrebným službám. Mnohé z nich sú tak nútené vyhľadávať súkromné služby, ktoré ich priemerne ročne stoja 5 000 eur.
Nedostatočná podpora pre rodičov
Centrá včasnej intervencie dokážu podporiť len malý zlomok rodín, zatiaľ sa nedá hovoriť o celospoločenskom systémovom riešení.
Vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením
Nájdenie škôlky a školy pre dieťa s akýmkoľvek zdravotným znevýhodnením je náročné. Aj keď ich škola prijme, neraz sú z nej časom vymanévrované na nedobrovoľné domáce vzdelávanie. Rodiny sú tak často ponechané samé na seba, bez komplexných informácií a podpory.
Inkluzívne vs. špeciálne školstvo
Súčasná situácia vo vzdelávaní detí so znevýhodnením na Slovensku je komplexná. Problémy sa vyskytujú nielen v inkluzívnom vzdelávaní, kde by bežná regionálna spádová škola mala prijať a kvalitne vzdelávať aj dieťa so znevýhodním, ale aj v špeciálnom školstve. Kapacity v špeciálnom školstve sú obmedzené a ani niektoré špeciálne školy nedokážu vytvoriť vhodné podmienky pre vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením.
Systémová diskriminácia
Deti, ktoré majú mentálne znevýhodnenie, skončením základnej školy nedosiahnu úplné základné vzdelanie, len na základe diagnózy, bez ďalšieho skúmania ich reálnych schopností, čo im znemožňuje študovať na bežnej strednej škole. Stáva sa, že deti sú vymanévrované na dve hodiny vzdelávania v špeciálnej škole alebo na nedobrovoľný homeschooling. Na vzdelávanie detí so znevýhodnením nie sú pripravovaní učitelia ešte počas svojho univerzitného štúdia, navyše majú často zlé skúsenosti zo živelnej integrácie, keď mali v triede dieťa bez asistenta a nedalo sa to zvládať. Nové deti, ktoré by aj mohli získať asistenta a byť v triede s ním, tak narazia na to, že učiteľ alebo riaditeľ školy ich tam nechce.
Pozitívne zmeny a pretrvávajúce výzvy
Od školského roku 2022/23 úspešne absolvovalo externé testovania alebo komisionálnu skúšku 342 mladých ľudí, ktorí si tým zlepšili vyhliadky na pracovné uplatnenie a môžu sa hlásiť na bežnú strednú školu. Návrh novely školského zákona, podľa ktorého aj žiaci s ľahkým mentálnym znevýhodnením, ktorí naplnia tzv. minimálny učebný výstup, už získajú úplné základné vzdelanie na konci 9. ročníka tak ako všetci ich spolužiaci, je krokom vpred. Aj zavedenie podporných opatrení, ako napríklad podpora asistenta v triede alebo odstraňovanie bariér, je pozitívny vývoj. V realite je však táto podpora pre žiakov často nedostupná, nedostatočná a nevymožiteľná.
Finančná záťaž a dostupnosť terapií
Niektoré rehabilitačné pobyty v súkromných zariadeniach stoja dokonca viac ako 5 000 eur na dva týždne, čo sa nedá financovať ani z rozpočtu rodiny z bežnej strednej triedy. Nastupuje naháňačka po charitatívnych peniazoch, organizovanie zbierok a rodičia majú o to menej času byť rodičmi.
Peer poradenstvo ako forma podpory
Aby rodiny prekonali náročné situácie, môžu sa vzájomne podporovať. Tí, ktorí už nejakú cestu prešli, môžu podporovať tých, ktorí sú na začiatku. Mať pri sebe niekoho, kto je na podobnej ceste, je dôležité pre psychické zdravie nielen rodiča, ale celej rodiny. Platforma rodín sa rozhodla vybudovať sieť peer poradcov po Slovensku, ktorí budú bezpeční v poradenstve pre iných rodičov. Ročne takto peer poradenstvom podporia zdarma 1 200 rodín.
Snaha o zmenu systému a prekážky inklúzie
Na základe vypočutých príbehov rodín si Platforma rodín uvedomila, že je potrebné meniť systém a pokúsiť sa, aby legislatíva rešpektovala práva týchto rodín a dostupnosť služieb pre ne. Rozhodli sa zbierať všetky informácie o potrebách, problémoch, ktoré rodiny riešia, do anonymizovanej databázy a na jej základe vyhodnocujú a prioritizujú témy, ktoré presadzujú voči jednotlivým ministerstvám.
Vnímajú záujem ministerstiev a regionálnych inštitúcií počúvať, ale nato, aby sa systém reálne zmenil, potrebujú aj peniaze. Zároveň to z dlhodobého hľadiska prinesie štátu úsporu v podobe menej hospitalizácií, pomôcok a podobne. Je to o politickom rozhodnutí investovať financie do začleňovania nielen detí a dospelých so znevýhodnením do spoločnosti, ale aj ich rodinných príslušníkov.
Sociálne rozdiely a spoločenská objednávka
Slovensko žije vo veľkých sociálnych rozdieloch, veľa ľudí je v ohrození finančnej istoty. Máme tu 900-tisíc obyvateľov v riziku chudoby, kde má každý problém s vlastným prežitím. Spoločnosť nevládze riešiť záujmy ohrozených skupín, lebo veľa ľudí je doslova zomletých systémom. Funguje Maslowova hierarchia potrieb: najprv mať naplnené základné vlastné potreby, kam patrí aj možnosť nerátať každé euro, až potom vieme byť solidárni, poskytovať podporu, realizovať sa aktívne v starostlivosti o iných.
Možnosti pomoci a inklúzie na individuálnej úrovni
Každý svojou troškou môže pomôcť rodine, ktorú pozná vo svojom okolí, opýtať sa, čo by im pomohlo. Netreba sa báť spýtať, hoci nás v minulosti neučili, ako sa týmto rodinám priblížiť. Sú veci, ktoré nie sú o peniazoch, to vidím aj v škole, kam chodí syn. Niektoré drobnosti sa dajú urobiť jednoducho, ale vedenie školy alebo aj učitelia takto nerozmýšľajú.
Kreativita a individualizácia
Inklúzia sa definuje ako obrovská dávka kreativity a hľadanie riešení, ako sa veci dajú prispôsobiť individuálnym potrebám dieťaťa. Každé dieťa je iné, neexistujú rovnaké vzorce pre dve deti, hoci aj s rovnakou diagnózou. Pre jedno dieťa môže niečo platiť a niečo nie a nato, aby sme boli schopní rozpoznať to, potrebujeme mať ľahkosť bytia, ochotu prijímať nový systém, byť kreatívni, brainstormovať, radiť sa s tým, kto pozná dieťa, napríklad s rodičom alebo s poradňou. Vychádzať zo svojho stereotypu, hlavne komunikovať.
Poddimenzované sociálne služby
Podobne aj sociálne služby sú poddimenzované, opatrovatelia v domovoch sociálnych služieb nemajú niekedy ani čas ísť sa naraňajkovať alebo na toaletu, nieto ešte, aby hľadali kreatívne riešenia, ako klientovi spríjemniť život. My môžeme urobiť to, že na individuálnej úrovni im budeme opakovane tú príležitosť prinášať a neprestaneme slušne klásť otázky.
Vyhorenie rodičov a dôležitosť starostlivosti o seba
Čím dlhšie sme v systéme, tým sme frustrovanejší a vyčerpanejší. Keď je diagnóza čerstvá, je to náročné prijať, ale rodičia bývajú plní energie a nápadov - toto skúsime, toto vymyslíme, takto pomôžeme. Potom sa ukáže, že sa stretávame na každom fronte s prekážkami. A teraz, keď máme deti v pubertálnom veku, sme rezignovaní. Súvisí to aj s tým, že v tomto veku našich detí sa začíname ešte viac uzatvárať doma. Už nevládzeme, čo sme zvládali pred desiatimi rokmi. To je veľká téma, o ktorej treba nahlas hovoriť.
Priorita: Starostlivosť o seba
Platí to ako v lietadle. Mama sa musí starať o seba, o svoje duševné zdravie, o svoje zdroje, aby mala dostatočnú podporu priateľov, rodiny, odborníkov, peers okolo seba, prípadne využívala, keď je veriaca, duchovné zdroje. Primárne musí vládať ona a jej zdroje sa musia obnovovať. Lenže my sa často prepneme do roly mamy dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, berie nám to veľa času, veľa síl, aj psychických. Veci nefungujú, ako by mali, a nás to frustruje. Niekedy by sme mali uprednostniť seba pred dieťaťom - no sú rodiny, kde mama nemá komu dať dieťa postrážiť ani na chvíľu. Celé to potom smeruje k vyhoreniu.
Odkaz pre rodičov
Nech hľadajú zdroje a nech sa starajú o seba, lebo keď sa my dostaneme do lepšej psychickej aj fyzickej kondície, budeme mať oveľa lepšie nápady na riešenie našej situácie. S vyspatým mozgom a s väčšou pohodou na duši prídem na viac riešení a budem vládať lepšie organizovať program pre dieťa, alebo ho vzdelávať a posúvať. Mnohé z nás spejeme k vyhoreniu, sme vyčerpané, prestávame sa stretávať s ľuďmi a disociujeme, až sa jedného dňa úplne zavrieme. Neraz sa nám rozpadnú vzťahy, lebo nevenujeme partnerstvám dostatok priestoru, zdraví súrodenci detí so znevýhodnením nám vyčítajú, že sme na nich zabudli. Na toto si musíme dávať veľký pozor. Mali by sme to mať zvnútornené. My samy sa musíme riadne zamyslieť nad tým, či si vážime samy seba natoľko, aby sme sa kvôli nám samým rozhodli vyčleniť si čas na seba a napríklad porozprávať sa s partnerom, či dieťa nepostráži, hoci to doteraz možno niekoľko rokov neurobil. Toto rozhodnutie neurobí nikto za nás, my si musíme uvedomiť, že máme dostatočnú hodnotu a právo byť aj chvíľu samy, niekedy sa aj vyspať a niekedy dobiť baterky napríklad kávou s kamarátkami.
Vnútorná hodnota a sebaúcta
Na Slovensku mnoho ľudí vyrastá v submisívnej pozícii. Svoju hodnotu staviame na tom, čo hovoria ostatní, na výkone, ktorý podávame, a potom je veľmi ťažké povedať si, že som dosť hodnotná, aj keď nepracujem v zamestnaní osem hodín denne, a aj ja mám právo sa vyspať. Je to aj o dozretí do ozajstnej dospelosti. Máme to aj z domu, rodičia nám kladú latku vysoko a potom nikdy nie sme dosť dobré manželky, dosť dobré mamy a toto nás prenasleduje. Áno, potrebujeme aj aktívne mamy, ale len ak to samy tak cítia. Zároveň, ak sa rozhodneme a dáme sa na to, platí aj pre nás to, čo hovorím pre všetky mamy - musíme si strážiť svoje hranice.
Príklad dobrej praxe: Domáca opatrovateľská služba
Jednou z mála na Slovensku, ktorá má pre syna pani opatrovateľku v rámci domácej opatrovateľskej služby. Poskytuje nám ju obec a ja iba doplácam nejakú čiastku na hodinu. Je s ním na celý úväzok doma a vie sa o neho plnohodnotne postarať. Vie mu zapnúť počítač na očné ovládanie, vie zabezpečiť hygienu, nakŕmiť ho, ísť s ním na prechádzku. Toto nám veľmi pomáha aj ako rodine. Vytvára mi to priestor na aspoň krátky čas strávený s dcérou. Dáva mi to iný pohľad, ako keby som bola 24 hodín denne s ním.
Sociálne služby a podpora rodín s deťmi v nepriaznivej sociálnej situácii
Služby na podporu rodiny s deťmi v nepriaznivej sociálnej situácii sú samostatne upravené. V zákone sa definuje pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa, ktorá bola v rámci predchádzajúcej právnej úpravy formou opatrovateľskej služby. Táto pomoc sa zabezpečuje terénnou sociálnou službou v situáciách, keď rodič dieťaťa alebo tzv. náhradný rodič sa z rôznych dôvodov nemôže sám alebo za pomoci rodiny starať o svoje dieťa.
Zákon o sociálnych službách v oblasti zosúlaďovania rodinného a pracovného života zakotvuje podporné opatrenie, ktorým je poskytovanie ambulantnej alebo terénnej sociálnej služby tým rodičom s deťmi, ktorí majú záujem o profesijný rast alebo vykonávajú iné aktivity s cieľom začať pracovať alebo vrátiť sa do práce. Preto v čase, keď sa rodič zúčastňuje napr. rekvalifikačného kurzu, poskytujú sa v rámci tejto sociálnej služby rodine rôzne úkony zabezpečujúce starostlivosť o dieťa a o domácnosť (napr. stravovanie, osobná hygiena, obliekanie, príprava na školské vyučovanie, sprevádzanie do školy alebo na voľnočasové aktivity).
Pobytovou službou je zariadenie dočasnej starostlivosti o deti, v ktorom sa poskytuje sociálna služba dieťaťu, ak rodič alebo fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, nemôže sama z vážnych dôvodov zabezpečiť oň starostlivosť (napr. pre chorobu, úraz, kúpeľnú liečbu, pôrod, nástup do výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody). V záujme zabezpečiť ochranu práv dieťaťa je poskytovanie osobnej starostlivosti a služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti možné len vtedy, ak popri už spomínaných dôvodoch, neexistujú v rodine aj iné vážne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné vykonávať opatrenia v rámci sociálnoprávnej ochrany (napr. ohrozenie psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa).
Služba včasnej intervencie
Služba včasnej intervencie je určená pre dieťa so zdravotným postihnutím do sedem rokov veku a pre jeho rodinu, nakoľko bez potrebnej pomoci môže dochádzať k ohrozeniu komplexného vývoja dieťaťa a súčasne k riziku sociálneho vylúčenia dieťaťa a jeho rodiny. V rámci tejto sociálnej služby sa poskytujú viaceré odborné činnosti, ako špecializované poradenstvo, sociálna rehabilitácia, rôzne preventívne aktivity a výkon stimulácie rôznymi metódami a technikami zameranými na senzorické a motorické stimulácie. Cieľom týchto odborných činností je v súlade s holistickým prístupom zabezpečiť optimálny vývoj dieťaťa so zdravotným postihnutím. Službu včasnej intervencie možno poskytovať ambulantne alebo terénnou formou, napr. priamo v domácnosti, v ktorej žije dieťa so zdravotným postihnutím.
tags: #socialny #status #deti #so #zdravotnym #znevyhodnenim