Práca je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie a zohráva kľúčovú úlohu v spoločnosti. Je to základná sociálna činnosť, prostredníctvom ktorej človek pretvára prírodné podmienky pomocou nástrojov a strojov. Práca uspokojuje materiálne, biologické a sociálne potreby človeka, poskytuje mu prostriedky na živobytie, uznanie a moc. V tomto kontexte zohráva zásadnú úlohu sociálny status, ktorý definuje miesto jednotlivca v hierarchicky organizovanej sociálnej štruktúre.
Definícia a význam sociálneho statusu
Sociálny status je spoločenská pozícia, ktorú zaujíma spoločenská osoba alebo sociálna skupina v spoločnosti alebo v samostatnom spoločenskom subsystéme spoločnosti. Jednoduchá definícia statusu znie - ide o vaše postavenie v skupine ľudí, ktoré sa prejavuje v miere rešpektu, prijatia, uznania a pozornosti, ktorej sa vám v tejto skupine dostáva. Každý človek zastáva v spoločnosti i v rôznych sociálnych skupinách množstvo sociálnych pozícií. Napríklad žena môže byť manželkou, matkou, učiteľkou, členkou politickej strany či vodičkou osobného auta.
Každý človek zastáva množstvo sociálnych statusov, jeden z nich však býva kľúčový. Rozhodujúcim spôsobom určuje sociálne postavenie človeka v spoločnosti a sociálne ho definuje. Pojem v sociologickom zmysle prvýkrát použil anglický historik a právnik Sir Henry James Sumner Maine. Sociálny status je spojený s istými právami a povinnosťami a zahŕňa omnoho viac než len materiálne bohatstvo; je vysoko kontextuálny a relatívny, meniaci sa v závislosti od konkrétnej skupiny, prostredia i času.
Typy sociálneho statusu
Podľa spôsobu nadobudnutia rozlišujeme tri základné typy sociálnych pozícií:
- Vrodený sociálny status: Status, ktorý je človeku daný od narodenia a nemôže ho zmeniť (napr. rasa, pohlavie, vek). Umožňuje malú alebo žiadnu sociálnu mobilitu.
- Získaný sociálny status: Status, ktorý jednotlivec získava vlastným pričinením (napr. vzdelanie, profesia, spoločenské uznanie).
- Vnútený sociálny status: Status, ktorý jednotlivcovi vnúti spoločnosť (napr. nezamestnanosť, zdravotné postihnutie).
Sociálna rola a jej výkon
Sociálna rola je vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom. V spoločnosti i v sociálnych skupinách sa ľudia stýkajú ako nositelia sociálnych pozícií, z ktorých pre nich vyplývajú rozličné práva a povinnosti. Spoločnosť i sociálne skupiny prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov, a tak si zároveň zabezpečujú svoje pretváranie.
V tejto súvislosti rozlišujeme:
- Predpísanú rolu: Očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom.
- Výkon roly: Skutočné správanie aktéra roly.
Jednotlivci v procese socializácie preberajú a osvojujú si sociálne roly. Mnohé sociálne roly možno vykonávať rozličnými spôsobmi, preto aktéri môžu byť ich spolutvorcami, ale môžu ich aj odmietať, meniť či pretvárať. Z rozdielov medzi očakávaným a skutočným správaním aktéra často vznikajú rolové konflikty, ktoré delíme na interpersonálne a intrapersonálne.
Pracovná skupina a hierarchia
Pracovná skupina vytvára sociálne prostredie pre vzájomné medziľudské spolunažívanie. V rámci pracovnej skupiny sa moc začne sústreďovať do rúk niektorých členov, čím vzniká hierarchické usporiadanie statusov. Tento jav sociológ Robert Michels nazval „železným zákonom oligarchie“.
| Typ štruktúry | Charakteristika |
|---|---|
| Funkčná štruktúra | Určuje radu do seba zapadajúcich a na sebe nadväzujúcich činností. |
| Hierarchická štruktúra | Sleduje vzťahy vzájomnej nadriadenosti a podriadenosti. |
| Komunikačná štruktúra | Zaisťuje prenos informácií potrebných ku koordinácii a riadeniu. |
Sociológovia pri skúmaní slovenskej spoločnosti odhalili hierarchiu sociálnych statusov, kde najvyššie postavenie má nemanuálna práca, riadiaca činnosť či práca so symbolmi, ktoré si vyžadujú najvyššie vzdelanie a kvalifikáciu. Na stredných pozíciách rebríčka sa umiestnili ľudia, ktorí pracujú nemanuálne, ale ich činnosť je rutinná. Snaha zviditeľniť tento status často vedie k používaniu tzv. statusových symbolov.