Kniha českého sociológa Jana Kellera predstavuje kritické pojednanie o súčasnej situácii sociálneho štátu a jeho perspektívach v prostredí globalizovanej ekonomiky. Autor detailne dokumentuje, ako globalizácia zužuje priestor pre riešenie interných problémov sociálneho štátu, medzi ktoré patrí najm stárnutie populácie, zmeny na úrovni rodiny a transformácia trhu práce.
V tejto súvislosti Keller podrobuje ostrej kritike koncept „modernizácie“ sociálneho štátu, ktorý sa stal ústredným heslom dnešného politického a mediálneho diskurzu. Podľa autora je táto modernizácia často len zastieracím manévrom pre reštrikcie sociálnych práv. Všímá si predovšetkým krízu solidarity, ktorá je sprievodným javom tohto procesu. Zvláštnu pozornosť venuje postaveniu stredných vrstiev a ich zásadnému významu pri reprodukcii sociálneho štátu, pričom varuje pred dôsledkami ich postupného deklasovania.
Historické modely a ich vývoj
Pre pochopenie súčasnej krízy je nevyhnutné poznať historické východiská dvoch základných modelov sociálneho štátu:
- Britský liberálny model: Považovaný za menej štedrý, zameraný na záchrannú sieť sociálneho minima. Jeho korene siahajú k Beveridgeovej správe z roku 1942 a povojnovým reformám labouristov.
- Švédsky sociálnodemokratický model: Charakteristický svojou extenzívnosťou a dôrazom na univerzálnosť. Stojí na koncepcii „domova pre všetkých ľudí“ (Folkhemmet) a politike kompromisu medzi prácou a kapitálom.
| Vlastnosť | Liberálny model (UK) | Sociálnodemokratický model (Švédsko) |
|---|---|---|
| Základný cieľ | Záchranná sieť (minimá) | Sociálna rovnosť a solidarita |
| Prístup k dávkam | Testovanie príjmov | Univerzalizmus |
| Sociálna politika | Workfare (motivácia k práci) | Ekonomická demokracia |
Kríza organizovanej modernity
Jan Keller upozorňuje, že sa končí éra, ktorú sociológovia nazývajú „organizovaná modernita“. Namiesto nej nastupuje „spoločnosť sietí“, ktorá prináša nové formy kontroly a prenášania nákladov. Flexibilita trhu práce v kombinácii s dereguláciou spôsobuje, že na zamestnancov je prenášaná trhová neistota.
Kľúčovým problémom je podľa Kellera „spoločnosť presýpacích hodín“, kde bohatí bohatnú, chudobní chudobnejú a stredná vrstva sa ustavične zužuje. Tento proces je sprevádzaný tzv. desolidarizáciou - rozpadom väzieb medzi starými a mladými, zdravými a chorými, či ľuďmi s plnohodnotnou a neplnohodnotnou prácou.
Perspektívy a výzvy
Sociálny štát podľa autora nikdy neexistoval vo vákuu. V zásade majú ľudia trojakú možnosť, ako zvýšiť pocit svojho bezpečia: rodinu, trh práce a sociálny štát. Problém súčasnosti spočíva v tom, že rodiny aj trhy práce prestávajú dobre fungovať a obe tieto inštitúcie prenášajú na sociálny štát to, čo predtým vykonávali samy.
Politici často tvrdia, že na sociálny štát nie sú peniaze, no Keller oponuje, že sociálny štát je nevyhnutným predpokladom na existenciu demokracie a sociálneho mieru. Bez sociálnych práv sú totiž občianske a politické práva iba formálne a ľudia sú podriadení diktátu trhu. Riešenie krízy si preto vyžaduje nielen ekonomické zmeny, ale predovšetkým obnovu solidarity ako základného piliera spoločenského spolužitia.