Sociálny rozvoj žiakov: Kľúč k úspešnému životu

Programy osobnostno-sociálneho rozvoja (OSR) sú zamerané na rozvoj kľúčových životných kompetencií. Ich cieľom je nadobúdanie praktických životných zručností a podpora jedinca pri hľadaní vlastnej cesty k spokojnému životu a kvalitným medziľudským vzťahom. Cieľom je rozvíjať sebaúctu, sebadôveru a schopnosť preberať zodpovednosť za svoje správanie v rôznych životných situáciách.

Práca s mladými ľuďmi v oblasti osobnostno-sociálneho rozvoja má v dnešnej dobe nesmierny význam, tak pre rozvoj jednotlivých mladých ľudí, ako aj celej našej spoločnosti. Spolunažívanie si vyžaduje osvojenie istých sociálnych a emocionálnych kompetencií, ktoré umožňujú človeku prispôsobovať sa svojim potrebám a súčasne aj potrebám iných ľudí. V škole sa väčšinou sústreďujeme na odovzdávanie vedomostí, ale čoraz viac je dôležitejšie zameriavať sa aj na rozvoj emocionality, sociability a vzájomných vzťahov. Veď najlepšie sa učí v tej triede, kde vládnu medzi žiakmi dobré vzťahy a prevláda pozitívna atmosféra.

Na rozvoj sociálnych a emocionálnych kompetencií musí učiteľ vytvoriť prostredie, v ktorom prevláda rešpekt a vzájomné akceptovanie sa. Keď dieťa cíti, že ho rešpektujú a akceptujú, rozširuje tieto pocity aj na ostatné deti.

Metódy a aktivity na podporu sociálneho rozvoja

Niektorým témam OSV (napr. sebapoznávanie, komunikácia, riešenie konfliktov a i.) je dobré venovať sa v samostatných programoch, ktoré umožňujú kvalitnejšiu a intenzívnejšiu prácu. Používanie metód osobnostno-sociálnej výchovy v rámci ktoréhokoľvek predmetu je možné prostredníctvom realizácie tematických programov OSR, ktoré sú obsiahnuté v očakávaných výstupoch jednotlivých vzdelávacích odborov rámcového vzdelávacieho programu.

Nižšie sú uvedené konkrétne aktivity, ktoré môžu pomôcť pri rozvoji sociálnych a emocionálnych kompetencií žiakov:

1. Pozitívne odkazy: Pripevnite žiakom špendlíkom na chrbát papier a povedzte im, aby každý každému napísal na chrbát niečo pozitívne. Keď to urobia, sadnite si do kruhu a žiaci si potichu prečítajú všetky odkazy. Potom môžu vybrať jeden, ktorý sa im najviac páčil a prečítajú ho nahlas.
2. Príbeh o sebe: Žiaci napíšu na papier krátky príbeh zo svojho života. Učiteľ potom príbehy pozbiera, vloží ich do nejakej nádoby a postupne ich začne čítať. Úlohou žiakov je priradiť príbeh ku konkrétnemu žiakovi.
3. Zapíšte, roztrhajte a odhoďte svoj stres: Povedzte svojim žiakom, aby napísali na papier situáciu, osobu alebo udalosť, ktorá ich najviac stresuje. Keď dopíšu, povedzte im, aby papier roztrhali a pri trhaní si predstavovali, ako stres z nich vychádza.
4. Vnímanie zvuku: Povedzte žiakom, aby boli chvíľu ticho a sústredili sa len na zvuky, ktoré počujú a po určitej dobe sa sústredili len na ten zvuk, ktorý na nich vplýval najintenzívnejšie. Neskôr sa môžete porozprávať o tom, aké pocity v nich konkrétny zvuk vyvolával.
5. Rozhovor o emóciách: Táto aktivita sa dá použiť predovšetkým na začiatku alebo na konci týždňa. Žiaci sedia v kruhu a rozprávajú o svojich pocitoch. Vzájomné zdieľanie pocitov pomáha žiakom si uvedomovať, že často určitý problém nemajú len oni sami, ale i ďalší spolužiaci. To, že žiaci dokážu rozprávať aj o svojich pocitoch, ich učí empatii a lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Ideálne je, keď sa aj učiteľ zapojí do aktivity.
6. Emocionálna prechádzka: Učiteľ povie každému žiakovi, aký emočný stav bude pantomimicky stvárňovať. Môže byť veselý, smutný, šťastný, nahnevaný, prekvapený, bláznivý a podobne.
7. Stratený kamarát: So žiakmi sa môžete zahrať aj hru na „strateného kamaráta“. Jeden žiak bude ujo z ulice a druhý žiak bude predstavovať niekoho, komu sa stratil kamarát. Musí ujovi opísať jeho pozitívne vlastnosti. Ďalší žiaci v triede hádajú, kto sa vlastne z triedy stratil.
8. Zastavený film: Podľa počtu žiakov učiteľ vytvorí skupiny 3-5 žiakov. Pustí hudbu. Počas zvukov hudby skupinky sa voľne pohybujú po triede. Keď hudba prestane hrať, žiaci sa zastavia v polohe, v akej sa práve nachádzajú a stoja ako sochy. Potom učiteľ povie, čo majú skupiny robiť. Napríklad: „Zbierame maliny, učíme sa, tancujeme, cvičíme, lúčime sa, varíme a podobne.“ Žiaci začnú pantomimicky vykonávať činnosť ako v nejakom filme. Po určitom čase opäť zaznie hudba a žiaci sa voľne pohybujú po triede. Potom učiteľ opäť zastaví hudbu a hra pokračuje.
9. Triedna vlajka: Pocit spolupatričnosti pomáha vytvárať aj triedna vlajka. Môžete ju so žiakmi urobiť napríklad na začiatku školského roka.
10. Kreslenie pocitov: Učiteľ prinesie veľký výkres a povie deťom, aby nakreslili niečo, čo v nich za posledné obdobie vyvolávalo smútok, hnev, strach alebo radosť. Keď výkres dokončia, učiteľ im povie, aby sa pokúsili vytvoriť podľa obrázkov vety alebo krátky príbeh. Ak máte v triede veľa žiakov, rozdeľte ich do skupín.
11. Loptička prianí: Žiaci sa posadia do kruhu. Navzájom si hádžu loptičku. Ten žiak, ktorý hodil loptičku svojmu spolužiakovi alebo spolužiačke, mu/jej povie, čo jej najviac praje. Potom žiak, ktorý loptičku chytil, si vyberie niekoho ďalšieho z triedy a povie mu, čo mu najviac praje. Aktivita pokračuje dovtedy, kým sa nevystriedajú všetci žiaci.
12. Hra na básnikov: Žiaci sedia v kruhu a každý má pripravenú pero. Rozdáme 2 veľké papiere A4. Prvý hráč napíše čitateľne na papier jeden riadok ľubovoľného textu. Posledné slovo napíše na prázdny riadok. Papier zloží tak, aby bolo vidno iba posledné slovo. Potom ho podá susedovi. Ten si prečíta posledné slovo a napíše jeden riadok (verš), ktorý sa s uvedeným slovom rýmuje. Posledné slovo opäť napíše na prázdny riadok, papier zloží a podá ďalej. Obsah „básne“ je teda všetkým básnikom tajný. Každý pozná iba posledné slovo žiaka, od ktorého preberá papier. Táto hra sa dá hrať aj tak, že sa žiaci vopred dohodnú, na akú tému budú písať.
13. Spoločný obrázok: Žiakov rozdelíme do dvojíc alebo im umožníme, aby si sami našli dvojicu. Každá dvojica si zoberie jeden papier a jedno pero. Ich úlohou je nakresliť spoločný obrázok, a to bez používania slov, mimiky a gestikulácie. Úloha sa končí, keď každá dvojica svoj obrázok dokreslí.
14. Naše myšlienky a pocity: Žiaci sedia v kruhu tak, aby každý videl na každého. Učiteľ skupine predstaví tému. Janka, chcel by som mať tvoju vlastnosť, schopnosť ...
15. Kto som?: Všetci žiaci dostanú list papiera a preložia ho na polovicu. Do jednej polovice napíšu čo najviac svojich povahových vlastností. Učiteľ listy pozbiera, zamieša a nalepí ich na stenu v triede. Žiaci si potom čítajú vystavené charakteristiky. Do spodných častí píšu mená spolužiakov, ktorých podľa popísaných vlastností spoznali. Po ukončení tejto časti si žiaci zo steny zoberú svoju charakteristiku a vytvoria malé skupinky (4 - 5 členov). Navzájom sa porozprávajú o tom, čo si myslia o dohadoch, či boli presné a podobne. Tiež sa poinformujú o tom, čo sa o sebe dozvedeli a navzájom na svoje zistenia reagujú. Môže nasledovať diskusia v triede. Pri tejto aktivite si často žiaci uvedomujú, že ich videnie seba samého sa môže výrazne odlišovať od toho, ako ich vnímajú druhí.

Význam OSR programov a ich realizácia

Program „BYŤ ČLOVEKOM... to stačí“ je určený predovšetkým pre mladých ľudí vo veku od 12 do 30 rokov. Vytvorenie predkladaných materiálov je možné vďaka finančnej podpore z Európskeho sociálneho fondu, prostredníctvom operačného programu Efektívna verejná správa.

Druhá publikácia Tvorba preventívneho programu, etické aspekty a psychologické bezpečie (PDF 17 MB) ponúka návod, ako postupovať pri navrhovaní preventívnych aktivít a programov tak, aby boli zabezpečené kľúčové faktory, ktorými sú etické zázemie aktivít/programu, budovanie dôvery a psychologického bezpečia skupiny, ktoré patria k základným predpokladom kvalitnej prevencie. Praktické aktivity sú zamerané na primárnu prevenciu v oblasti šikanovania, kyberšikanovania, sextingu či groomingu. Sú vnímané optikou bezpečia, súkromia, dôvery a kritického zhodnotenia situácií.

Uvedomujeme si, že škola nemôže suplovať úlohu rodiny, ale vieme, že môže výrazne ovplyvniť sociálne správanie a morálne konanie žiakov. Po absolvovaní programu získa absolvent prehľad o teóriách sociálneho a morálneho vývinu žiaka, teoretický vstup do danej témy a praktické nástroje/metódy na rozvoj sociomorálnych kompetencií žiaka, ktoré môže realizovať na triednických hodinách, etickej výchove, občianskej výchove a pod.

TRVANIE AKTUALIZAČNÉHO VZDELÁVANIA: 10 hodín

TERMÍN KONANIA VZDELÁVANIA: RAABE AKADÉMIA ponúka tzv. asynchrónne vzdelávanie, t.j. môžete ho absolvovať online a to kedykoľvek podľa vašich časových možností. Nie ste viazaní na lektora, ani iných účastníkov školenia. Vy sami si určujete termín aj tempo štúdia.

LEKTOR: PaedDr. Mgr. Jitka Jackulíková. Lektorka pracuje ako učiteľka v ZŠ s MŠ, čiastočne ako školský psychológ a lektor pre viaceré vzdelávacie inštitúcie. Má za sebou 20 rokov praxe ako učiteľka a riaditeľka MŠ, diagnostickú a terapeutickú prax v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva, 17 ročnú prax ako pedagóg na ZŠ (aj VŠ).

tags: #socialny #rozvoj #ziakov #niklova