Zmyslom sociálnej politiky EÚ je vytvoriť základný systém sociálnej ochrany a zabezpečiť rovnaké podmienky konkurencie medzi hospodárskymi subjektami pôsobiacimi v jednotlivých štátoch. Rešpektuje princíp subsidiarity, ktorý znamená zachovanie rôznorodosti európskych spoločností a systém rozdelenia kompetencií a moci medzi EÚ a členské štáty. Európsky sociálny model je základom sociálne trhového hospodárstva, pričom jeho cieľom je zlepšovať a chrániť sociálny blahobyt a konkurencieschopnosť, ktorá musí byť neustále prispôsobovaná rýchlo sa meniacemu svetu.
Vymedzenie a vykonávanie politík a opatrení EÚ musí prihliadať na sociálne požiadavky, ako sú podpora vysokej úrovne zamestnanosti, záruka primeranej sociálnej ochrany, boj proti sociálnemu vylúčeniu a vysoká úroveň vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia. Prirodzenou otázkou je, prečo sociálna politika nepatrí do druhej alebo tretej skupiny politík EÚ. Usudzuje sa, že pre funkčný jednotný trh nie je sociálna politika nevyhnutná, no na druhej strane neexistencia takejto politiky je bezpochyby jedným z dôvodov nedostatočnej flexibility trhu práce v EÚ.
Za sociálnu politiku sú v prvom rade zodpovedné krajiny EÚ, no v súvislosti s niektorými aspektmi sa delí o právomoc s EÚ. Európsky parlament a Rada môžu prijať motivačné opatrenia s cieľom podporiť a doplniť činnosti krajín EÚ v niektorých oblastiach, ako je napríklad boj proti sociálnemu vylúčeniu. Zároveň môžu prijať minimálne požiadavky vo forme smerníc, konkrétne právnych predpisov, ktoré umožňujú krajinám EÚ prijať dodatočné prísnejšie ustanovenia. Tieto smernice sa vzťahujú výhradne na:
- zdravie a bezpečnosť pracovníkov
- pracovné podmienky
- sociálne zabezpečenie a sociálnu ochranu pracovníkov
- ochranu pracovníkov v prípade ukončenia ich pracovnej zmluvy
- informovanie a ochranu pracovníkov
- kolektívne zastupovanie a ochranu záujmov pracovníkov a zamestnávateľov
- pracovné podmienky pre príslušníkov krajín mimo EÚ s legálnym pobytom na území EÚ
- integráciu osôb vylúčených z trhu práce
- rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o zaobchádzanie s nimi v súvislosti so zamestnaním
Článok 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) podrobne uvádza ciele EÚ v oblasti sociálnej politiky: podpora zamestnanosti, zlepšovanie životných a pracovných podmienok, rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi, primeraná sociálna ochrana podľa potreby, sociálny dialóg, rozvoj ľudských zdrojov v snahe dosiahnuť vysokú a udržateľnú úroveň zamestnanosti, ako aj boj proti vylúčeniu. Okrem toho na základe článku 6 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) nadobúdajú sociálne práva uvedené v Charte základných práv EÚ právne záväznú povahu. Článkom 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa zavádza horizontálna sociálna doložka.
Sociálny dialóg a sociálne partnerstvá
Významným medzníkom pre mechanizmus uskutočňovania sociálneho dialógu na európskej úrovni bolo prijatie Maastrichtskej dohody o sociálnej politike. V súčasnosti je sociálny dialóg považovaný za súčasť právnych „acquis“ Európskeho spoločenstva. Medziodborovým sociálnym partnerom reprezentujúcim stranu zamestnancov je Európska odborová konfederácia - ETUC - združuje 66 národných organizácií z 29 európskych krajín a 12 európskych odvetvových federácií. Sme presvedčení, že naše sociálne trhové hospodárstvo je úzko späté s efektívnym sociálnym dialógom. V tejto súvislosti podporujeme záväzok Európskej komisie a jej predsedu oživiť európsky sociálny dialóg. Takisto zdôrazňujeme, že pri vymedzovaní a vykonávaní politík na úrovni EÚ sa v súlade s článkami 9 a 152 Zmluvy o fungovaní Európskej únie musí zohľadniť sociálny dialóg. Schopnosť sociálnych partnerov zapájať sa do zmysluplného sociálneho dialógu je kľúčom k nastoleniu rovnováhy medzi spravodlivosťou a konkurencieschopnosťou, čím sa vytvárajú vyvážené moderné sociálne politiky EÚ, ktoré zodpovedajú potrebám zamestnancov a zamestnávateľov.
Prioritné oblasti sociálnej politiky EÚ
Prioritami sociálnej politiky sú zamestnanosť, kvalifikovaná pracovná sila a podnikanie. Európsky sociálny fond a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí sú so svojím rozpočtom 86 miliárd EUR hlavnými nástrojmi Európskej únie na umiestnenie a opätovné umiestnenie pracovníkov na trh práce. Dôraz sa kladie na investície na podporu vzdelávania vrátane duálneho vzdelávania, výučby jazykov, odborného vzdelávania, učňovskej prípravy, zručností, zamestnateľnosti a podnikania v Európe prostredníctvom programov ako Erasmus + a EURES. Vznik veľkej koalície pre digitálne pracovné miesta v spolupráci so súkromným sektorom je povzbudením. Potrebujeme zlepšiť kultúru podnikania vrátane výrobného sektoru, rodinných podnikov, malých a stredných podnikov a mikropodnikov, podporovaním podnikateľského ducha a súvisiacich znalostí, zručností a kompetencií. Vzostupná sociálna konvergencia je základným predpokladom udržateľnej modernej sociálnej Európy, ktorá bude odolná voči novým hospodárskym a spoločenským výzvam. Je kľúčom k dosiahnutiu priaznivých podmienok pre rodiny žijúce v Európe, vytváraniu pracovných miest, zlepšovaniu pracovných a životných podmienok, ako aj primeranej sociálnej ochrane a tiež sociálnemu pokroku v rámci konkurencieschopného sociálne trhového hospodárstva.
ESF+: Zefektívnenie Európskeho sociálneho fondu
Všetci občania a rodiny v Európe majú nárok na príjem alebo podporu, ktoré im pokryjú ich životné náklady. Všetci európski pracovníci by mali mať nárok na mzdu umožňujúcu dôstojný život. Je znepokojujúce, že až 8,9 % európskych pracovníkov je v súčasnosti vystavených riziku chudoby. Požadujeme vypracovanie a uplatňovanie účinných nápravných opatrení. Na obdobie rokov 2014 - 2020 je pre FEAD (Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby) vyčlenených viac ako 3,8 miliardy EUR. Vyzývame preto všetky zainteresované strany, aby tieto finančné prostriedky využívali čo najefektívnejšie na zníženie rizika chudoby. Nemalo by sa zabúdať na starších ľudí, najmä ženy. Staršie ženy sú osobitne ohrozené chudobou, najmä v dôsledku veľmi vysokého rozdielu v dôchodkoch žien a mužov.
Európske pracovné a sociálne právo musí stanoviť minimálne sociálne normy v celej Európe, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetkých občanov a spoločnosti v EÚ a posilní sa európska a sociálna regionálna súdržnosť, a to aj v najvzdialenejších regiónoch. Zástancovia sme reforiem trhu práce, ktorými sa podporuje začlenenie uchádzačov o zamestnanie do trhu práce, zlepšovanie internej a externej flexibility pre zamestnávateľov a poskytovanie bezpečnej a udržateľnej sociálnej ochrany pracovníkov. Skupina PPE podporuje zodpovedné a účinné politiky sociálnej ochrany založené na právach a povinnostiach. Zároveň by členské štáty mali zabezpečiť sociálnu ochranu pracovníkov, pokiaľ ide o dôchodky, poskytovaním verejných dôchodkov, ktoré sú dostatočné na udržanie dôstojnej životnej úrovne a na ochranu pred chudobou v starobe a podporou doplnkových systémov dôchodkového zabezpečenia ako dodatočného krytia naviazaného na pracovné zmluvy.
Regionálna politika a sociálna súdržnosť
Viac ako tretina rozpočtu Európskej únie je venovaná regionálnej politike, ktorej cieľom je odstrániť hospodárske, sociálne a územné rozdiely v rámci EÚ, reštrukturalizovať upadajúce priemyselné oblasti a diverzifikovať vidiecke oblasti s upadajúcim poľnohospodárstvom. Politika súdržnosti sa vzťahuje na každý región v EÚ, no väčšina finančných prostriedkov je zameraná tam, kde sú najviac potrebné - do tzv. "menej rozvinutých regiónov", ktoré majú HDP na obyvateľa pod 75% priemeru EÚ a "prechodné regióny" s HDP na obyvateľa medzi 75 až 100% priemeru EÚ. Kohézna politika predstavuje hlavnú investičnú politiku EÚ v období rokov 2021 - 2027 a tvorí viac ako tretinu rozpočtu EÚ, čo predstavuje viac ako 392 miliárd eur. Hlavným zdrojom politiky sú štrukturálne fondy EÚ, ako napríklad Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Európsky sociálny fond (ESF). EFRR je určený na budovanie infraštruktúry a produktívne investície do tvorby pracovných miest, zatiaľ čo ESF má prispievať k integrácii nezamestnaného obyvateľstva do pracovného života prostredníctvom opatrení v oblasti odbornej prípravy. Financovanie menej rozvinutých regiónov má za cieľ umožniť postihnutým regiónom dobehnúť prosperujúcejšie regióny EÚ, čím sa znížia ekonomické rozdiely v rámci Európskej únie.
Výzvy a budúcnosť sociálnej politiky EÚ
Sociálny model EÚ začiatkom 21. storočia je výsledkom dlhoročného vývoja. Sociálna politika EÚ si v súčasnosti kladie za priority plnú zamestnanosť a väčšiu kvalitu práce, dosahovanie väčšej sociálnej súdržnosti a boj proti sociálnemu vylučovaniu. Je zrejmé, že priority sociálnej politiky reagujú na nové podmienky, ako napríklad potrebu zvyšovania konkurencieschopnosti EÚ v podmienkach globalizácie, dôsledky starnutia populácie a pomerne vysokú mieru nezamestnanosti v EÚ. Nové ciele vyžadujú aj nové prístupy. Zamestnanosť predstavuje v sociálnej politike EÚ kľúčovú politiku, ktorá je odpoveďou na otázky udržateľnosti sociálnej ochrany a dôchodkového poistenia v podmienkach celkového starnutia populácie. V prístupe k zamestnanosti sa nezdôrazňuje iba kvantitatívny cieľ, ale aj kvalita práce: "More and better jobs". Pod "better jobs" sa rozumie dosahovanie vyšších príjmov, zabezpečenie ochrany zdravia pri práci a dôstojných pracovných podmienok. V politike trhu práce na strane ponuky sú preto rozhodujúce vzdelanie, zvyšovanie kvalifikácie a celoživotné vzdelávanie.
Kandidátske štáty v procese prípravy na vstup do EÚ sú monitorované z hľadiska zamestnanosti a sociálneho vylučovania. Po vstupe do EÚ sa nové členské štáty stanú súčasťou otvoreného koordinačného procesu ako v politike zamestnanosti, tak i v politike boja proti sociálnemu vylúčeniu. Záväzné bude pre nich dodržiavanie sociálneho acquis a acquis o zamestnanosti, ako aj základných princípov a hodnôt sociálneho modelu EÚ. Všetko ostatné ostáva v zodpovednosti národnej sociálnej politiky, ktorú upravuje národná legislatíva.