Sociálny rozvoj a jeho úrovne: Komplexný pohľad

Sociálny rozvoj je komplexný proces, ktorý sa týka zlepšovania kvality života jednotlivcov, rodín, komunít a spoločnosti ako celku. Zahŕňa sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, posilňovanie práv a slobôd ľudí a je úzko spojený s princípmi sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovania rozdielností.

Tento článok sa zameriava na definíciu sociálneho rozvoja, jeho úrovne a kontext v rámci sociálnej práce. Sociálny rozvoj znamená stratégiu pre intervenovanie, pre dosiahnutie želaného cieľa a predstavuje aj politický rámec spolu s inými vedľajšími a hlavnými štruktúrami. Je zameraný na trvalo udržateľný rozvoj a zahŕňa holistické bio-psycho-sociálno-duchovné hodnotenie, ktoré presahuje mikro a makro delenie. Zahŕňa viacnásobné systémové úrovne, medzisektorovú a medziprofesijnú spoluprácu.

Definícia sociálnej práce a jej vývoj

Sociálna práca ako odbor prešla rozsiahlym vývojom a v rôznych krajinách nadobudla odlišné podoby. Z tohto dôvodu neexistuje univerzálna definícia sociálnej práce. Má toľko definícií, koľko má teoretikov. Slovenská definícia, prijatá v roku 1998, ju charakterizuje ako špecifickú odbornú činnosť zameranú na zlepšovanie vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a na rozvíjanie sebaúcty a zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov spoločnosti.

Podľa novej globálnej definície sociálnej práce, prijatej v roku 2014, je sociálna práca praktická profesia a vedecký odbor, ktorý podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) prijala v roku 2000 definíciu, ktorá zdôrazňuje podporu sociálnych zmien, riešenie problémov v medziľudských vzťahoch a posilňovanie blahobytu ľudí.

Poslanie sociálnej práce

Základné poslanie profesie sociálnej práce zahŕňa:

• Podporu sociálnej zmeny
• Sociálny rozvoj
• Sociálnu súdržnosť
• Posilnenie práv a slobôd ľudí

Sociálna práca uznáva vzájomnú závislosť historických, sociálno-ekonomických, kultúrnych, politických a osobných faktorov, ktoré ovplyvňujú ľudské blaho a rozvoj. Zameriava sa na odstraňovanie štrukturálnych prekážok, ktoré prispievajú k nerovnostiam, diskriminácii, zneužívaniu a útlaku.

Zásady sociálnej práce

Všeobecné zásady sociálnej práce zahŕňajú:

• Rešpektovanie neodňateľnosti hodnôt a dôstojnosti ľudských bytostí
• Neškodenie
• Rešpektovanie odlišnosti
• Dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti

Podpora a dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti je hlavným motívom pôsobenia sociálnej práce. Profesia sociálnej práce uznáva potrebu, že ľudské práva musia byť v súlade s kolektívnou zodpovednosťou. Dôležitá je kolektívna zodpovednosť, ktorá zdôrazňuje, že ľudské práva jednotlivca môžu byť naplnené len vtedy, ak prevezmeme zodpovednosť jeden za druhého a za životné prostredie. Sociálna práca rešpektuje vzájomnú závislosť medzi ľuďmi a životným prostredím a zaoberá sa tromi generáciami ľudských práv:

1. Prvá generácia: Občianske a politické práva (sloboda vyjadrovania, sloboda presvedčenia, ochrana pred mučením a svojvoľným zadržaním).
2. Druhá generácia: Sociálne, ekonomické a kultúrne práva (právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, bývanie a práva jazyka menšín).
3. Tretia generácia: Práva zamerané na prírodný svet (právo na biodiverzitu živočíšnych druhov a medzigeneračnú rovnosť).

Poznanie v sociálnej práci

Sociálna práca je medzidisciplinárna a naddisciplinárna a vychádza z množstva vedeckých teórií a rozsiahleho výskumu. Využíva teórie iných humánnych vied ako komunitný rozvoj, sociálna pedagogika, administratíva, antropológia, ekológia, ekonómia, vzdelávanie, manažment, ošetrovanie, psychiatria, psychológia, verejné zdravie a sociológia. Unikátnosť výskumu a teórie sociálnej práce spočíva v ich aplikovateľnosti a emancipatívnosti. Dôležité je aj poznanie pôvodného obyvateľstva a jeho prínos do vedy. Sociálna práca je formovaná nielen západnými teóriami, ale aj pôvodným poznaním, čím sa snaží napraviť historickú nerovnováhu a hegemóniu západného myslenia.

Úrovne sociálneho rozvoja a sociálnej práce

Sociálny rozvoj sa realizuje na rôznych úrovniach, ktoré sú prepojené a navzájom sa ovplyvňujú. Sociálna práca sa realizuje na rôznych úrovniach, ktoré si vyžadujú špecifické kompetencie sociálneho pracovníka:

1. Mikroúroveň (Mikroprax): Táto úroveň sa zameriava na jednotlivca a jeho bezprostredné okolie. Sociálna práca na mikroúrovni je zameraná na riešenie individuálnych sociálnych problémov klienta a rozvoj jeho silných stránok, ako i odhaľovanie zdrojov a možností pre klienta. Dôležitá je schopnosť optimálnej komunikácie, empatia, otvorenosť, schopnosť budovať profesionálny vzťah, určovať a udržiavať hranice, akceptovať klienta a partnerský prístup.
2. Mezoúroveň (Mezoprax): Táto úroveň sa týka práce s rodinami a malými skupinami. V tejto rovine je typický priamy kontakt sociálneho pracovníka s jeho klientmi. Dôležitá je flexibilita, disciplína, spontánnosť, citová otvorenosť, akceptácia a spravodlivosť.
3. Makroúroveň (Makroprax): Táto úroveň sa realizuje na úrovni územnej komunity. Dôležitá je znalosť pomerov v komunite - poznať potreby a problémy komunity, schopnosť zaangažovať členov komunity do riešenia problémov, schopnosť osloviť a získať formálnych a neformálnych lídrov komunity, schopnosť odolávať tlaku a napätiu problémov a zručnosť pri riešení konfliktov. Program rozvoja obce (ďalej aj „PRO“) je strednodobý rozvojový dokument, ktorý je vypracovaný v súlade s cieľmi a prioritami ustanovenými v národnej stratégii a zohľadňuje ciele a priority ustanovené v programe rozvoja vyššieho územného celku, na území ktorého sa obec nachádza. Je to základný a kľúčový dokument pre riadenie samosprávy, vychádzajúci z poznania situácie a konkrétnych potrieb občanov, podnikateľov, záujmových skupín a ďalších subjektov na území obce. Formuluje predstavu o budúcnosti spolu s aktivitami a projektmi na jej zabezpečenie.
4. Metaúroveň (Globálna úroveň): S rozširovaním demokracie, posilňovaním ľudských práv a odstraňovaním rôznych bariér sa otvára nová úroveň sociálnej práce - metaúroveň alebo globálna úroveň sociálnej práce.

Prax sociálnej práce

Prax sociálnej práce obsahuje rad aktivít vrátane množstva foriem terapie a poradenstva, skupinovej práce a komunitnej práce, formulovanie politiky, analýz, podpory a politických intervencií. Sociálni pracovníci využívajú množstvo schopností, techník, stratégií, princípov a aktivít na rôznych systémových úrovniach s úmyslom stabilizácie systému, alebo so zámerom jeho zmeny. Sociálna práca je rovnako zaviazaná udržiavať sociálnu stabilitu, pokiaľ jestvujúca stabilita nie je využívaná pre marginalizáciu, vylúčenie a útlak, ktorejkoľvek skupiny osôb.

Príklady komunitných projektov na makroúrovni:

• Občianske združenie (založené v roku 2017): Poslaním je prispievať k zvyšovaniu životnej úrovne medziľudských a partnerských vzťahov a tým k zvyšovaniu celkovej úrovne plnohodnotného života handicapovaných a marginalizovaných spoluobčanov.
• Projekt pre deti zo sociálne slabých rodín (realizovaný v mesiacoch október - december 2019): Cieľom bolo nielen poznanie dôležitých miest na Orave a Liptove, ale aj ich samotná návšteva za účelom úpravy a skrášlenia daných kútov. Projekt bol realizovaný vďaka finančnej podpore Vyššieho územného celku - Žilina.
• Projekt „Tradičné detské hry z 70. a 80. rokov“: Určený pre deti zo sociálne slabých rodín, ktoré pravidelne navštevujú centrum. Bol realizovaný vďaka finančnej podpore Vyššieho územného celku - Žilina.
• Komunitné centrum (projekt bežiaci od roku 2017): Orientuje sa predovšetkým na deti a mládež zo sociálne slabého prostredia. V centre sa pripravujú do školy, vykonávajú rôzne záujmové, pohybové, kultúrne a iné aktivity. Súčasťou činnosti je aj pomoc zdravotne postihnutým formou tvorby chránenej dielne a vzdelávanie rôznych vekových skupín a štruktúr. Organizácia poskytuje vzdelávanie nielen v oblasti sociálnej práce, ale aj v oblasti projektovej činnosti.
• Dobrovoľníctvo: Doposiaľ pracovalo 149 dobrovoľníkov, prevažne študentov vysokých škôl (najmä Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety) a občanov, ktorí sa aktívne zapojili do budovania centra.

Dôležitý je komunitný princíp, ktorý napomáha posilnenie komunity a dáva jej viac zodpovednosti za využívanie zdrojov pri celkovom zlepšovaní jej životných podmienok. Participatívna metodológia, ktorá je podporovaná v sociálnej práci sa odráža v zapájaní ľudí a organizácií do riešenia problémov života alebo do zlepšenia života. Pokiaľ je to možné sociálna práca viac pracuje s ľuďmi než iba pre ľudí.

Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW)

Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW) bola založená už v roku 1928 a preto je jednou z najstarších mimovládnych organizácií zameraných na podporu sociálneho rozvoja, sociálnej spravodlivosti a sociálnej prosperity kdekoľvek vo svete. ICSW je vo svojom vývoji úzko prepojená so sociálnou prácou, sociálnou praxou, v rozmanitom kultúrnom a ideologickom prostredí s cieľom zlepšiť ľudské podmienky a život ľudí vo vzťahu ku sociálno-ekonomickým neistotám vytvorených trhovo orientovanou spoločnosťou.

Priamym predchodcom ICSW bola prvá Medzinárodná konferencia sociálnej práce, ktorá sa konala v Paríži v júli v roku 1928. Toto zlomové stretnutie sa mohlo uskutočniť na základe odhodlania a myšlienok niekoľkých mimoriadnych osobností, ktoré sa rozhodli viesť a pripravovať konferenciu po ťažkom zážitku 1. svetovej vojny, ktorá spôsobila devastáciu a utrpenia mnohým národom. Prípravné práce medzinárodnej konferencie začali počas niektorých podujatí prípravného výboru počas trojročného obdobia. Táto práca vrcholila na stretnutí v Prahe v roku 1927, kde boli pripravené a prijaté zásady pre zorganizovanie konferencie.

Ciele a priority ICSW

Stanovené ciele pre túto konferenciu boli také ako pomoc pre diskusiu a výmenu poznatkov medzi sociálnymi pracovníkmi a organizáciami sociálneho rozvoja z celého sveta; napomôcť šíriť myšlienky a odborné poznatky a vytvoriť osobné kontakty. Stretnutie podporilo medzinárodnú spoluprácu v rámci sociálnej práce aj mimo nej, umožnilo poznanie mnohých aktivistov, expertov a ľudí z praxe, aj mimovládnych štruktúr s cieľom zlepšiť životné podmienky.

Hlavné ciele činnosti ICSW sú:

• Podporovať všetky formy sociálneho a ekonomického rozvoja, ktoré sú zamerané na zníženie chudoby, strádania a zraniteľnosti, osobitne medzi znevýhodnenými skupinami obyvateľstva.
• Usilovať o uznanie a realizáciu základných práv na prácu, príjem, výživu, bývanie, zdravotnú starostlivosť a bezpečnosť.
• Posilňovať rovnosť príležitostí, slobodu vyjadrovania, slobodu združovania sa, právo participácie a prístup k službám a potláčať diskrimináciu.
• Podporovať politiky a programy, ktoré vytvárajú rovnováhu medzi sociálnymi a hospodárskymi cieľmi, ktoré rešpektujú kultúrnu rozdielnosť, posilňujú občiansku spoločnosť po celom svete na dosiahnutie týchto cieľov.

Organizačná štruktúra ICSW

ICSW je celosvetovou mimovládnou organizáciou s regionálnou štruktúrou. Valné zhromaždenie (Assembly General) je najvyšším riadiacim orgánom ICSW, schvaľuje globálny štvorročný program a dvojročný rozpočtový rámec, volí prezidenta, viceprezidenta, pokladníka a iných členov Riadiaceho výboru (Management Committee), ktorý je zodpovedný za všetky rozhodnutia, ktoré nie sú vymedzené stanovami Valnému zhromaždeniu alebo Dozornému a poradnému výboru (Supervisory and Advisory Board), ktorý vytvárajú regionálni prezidenti, prezident, viceprezident a pokladník.

ICSW nie je masovou organizáciou, pretože iba jedna národná rada z každej krajiny môže byť prijatá za člena. Regionálne organizácie majú svoj základ v konkrétnom regióne. Regióny zohrávajú aktívnu rolu, ale členstvo je viazané priamo na globálnu centrálu a nie na regióny. Regionálna štruktúra je ustanovená vnútornými vykonávacími nariadeniami. Regióny majú svoje vlastné rozhodovacie orgány, ako aj svoje vlastné programy a činnosti. Každý člen, s výnimkou medzinárodných členských organizácií je pričlenený do konkrétneho regiónu za účelom platby členského a regionálnej spolupráce. Každý člen je si rovný na regionálnej aj globálnej úrovni.

Prezident ICSW je vrcholný predstaviteľ ICSW a je volený na dobu 4 rokov bez možnosti znovuzvolenia. Prezident navrhuje stratégiu organizácie, dáva zásadné nasmerovanie a navrhuje inovatívne postupy, udržuje interakciu s inými partnermi a hlavnými subjektmi ako na regionálnej, tak i na celosvetovej úrovni. Výkonný riaditeľ ICSW je zodpovedný za napĺňanie rozhodnutí Valného zhromaždenia, Dozorného a poradného výboru a Riadiaceho výboru a aj za informovanie Riadiaceho výboru o dôležitých otázkach potrebných pre chod organizácie. Výkonný riaditeľ kombinuje dozor nad každodenným chodom celosvetového úradu so strategickými dlhodobými úlohami, vydávanie globálneho spravodajcu venovaného spolupráci (Global Cooperation Newsletter), ktorý vydáva ICSW v angličtine, francúzštine a v španielčine a udržuje kontakty s partnermi, vrátane iných mimovládnych a medzinárodných organizácií.

Význam a postavenie ICSW na medzinárodnej scéne

ICSW má poradné postavenie pri Hospodárskej a sociálnej rade OSN (UN ECOSOC), pri Medzinárodnej organizácii práce a u iných agentúr OSN. Tento status umožňuje ICSW vyjadrovať sa v OSN pomocou vyhlásení a lobovania, zúčastňovať sa na medzivládnych diskusiách a predkladať odporúčania týmto subjektom.

Globálne povedomie o ICSW bolo zásadne posilnené počas príprav Svetového summitu o sociálnom rozvoji (WSSD), ktorý sa konal v roku 1995 v Kodani. Svetový summit o sociálnom rozvoji znamenal zásadnú politickú zmenu v rámci ICSW, nielen v otázkach príležitosti prispieť do výsledných dokumentov, ale znamenal aj to že umožnilo zaradiť ICSW medzi dôležité organizácie počas implementácie výsledkov. V mnohých oblastiach sa činnosť ICSW v období po summite orientovala na plnenie Desiatich záväzkov (prikázaní) prijatých v Kodani a odporúčaní Akčného plánu summitu.

ICSW podporovala po celý čas zásady všeobecného systému poskytovania základných sociálnych služieb a základného príjmu, to znamená snažila sa o viac než iba o prístup k záchrannej sieti. Nový impulz pre toto úsilie poskytlo Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce číslo 202 o garantovanom minime sociálnej ochrany, ktoré bolo jednomyseľne prijaté počas Medzinárodnej konferencii práce na jej 101. rokovaní v roku 2012.

Narastá všeobecné akceptovanie skutočnosti, že implementovanie národne definovaných minimálnych úrovní sociálnej ochrany (SPFs) možno chápať ako významný nástroj pre boj s chudobou a s nerovnosťou.

Globálny kontext a výzvy

Od 80. rokov 20. storočia globalizácia označuje súbor procesov prepojenia sveta a tým zoslabuje význam štátnych hraníc. Toto prepojenie sa realizuje v ekonomickej, informačnej, technologickej, surovinovej, energetickej, dopravnej, vojenskej, politickej, právnej, ekologickej, mediálnej, ale aj kultúrnej rovine. Počas rokov sa priority ICSW postupne menili s tým že reflektovali meniacu sa situáciu vo svete, vývoj a zmeny v oblasti svojej práce, ako aj zvýšené povedomia o potrebe zosúladenia sociálnej a ekonomickej politiky.

Tvárou v tvár postupujúcej sa integrácii a liberalizácii svetovej ekonomiky a pre novú intenzitu medzinárodnej súťaže - s výraznou zmenou, nie vždy pozitívnou v oblasti sociálnych výdavkov, spojenou so znížením sociálnych transferov a obmedzením sociálnych služieb - sa sociálna situácia zmenila veľmi nerovnomerne v jednotlivých regiónoch sveta. Problematika rozvoja podliehala tiež zmene. Sociálny rozvoj, rozvoj človeka a humanizácia sa stala jeden z hlavných konceptov medzinárodného rozvoja od počiatku 90-tych rokov, s podporou nielen občianskej spoločnosti ale aj od vlád a medzinárodných organizácií.

Potreba vidieť ľudí ako finálny výsledok rozvoja znamená zamerať sa na chudobu a chudobných ľudí a podporovať služby zvyšujúce možnosť zvládať nepriazne (ako je potravinová bezpečnosť, vzdelanie a zdravie), multidimenzionálny prístup k ľudskej bytosti a ľudského života; spôsobil odklon mnohých ekonómov a politikov od predtým zdôrazňovaného neustáleho ekonomického rastu na obyvateľa ako jediného indikátora sociálno-ekonomického rozvoja.

Cieľové skupiny a sociálna exklúzia

Medzi cieľové skupiny sociálnej práce patria napríklad dlhodobo nezamestnaní, obete skrytých a zjavných trestných činov, zemepisne izolované skupiny, závislí na alkohole/drogách, starí osamelí ľudia odkázaní na pomoc, segregované rómske osady, ľudia s príjmom pod hranicou chudoby, rizikové skupiny detí a mládeže, občania po výkone trestu, bezdomovci, migrujúci občania, zdravotne postihnutí. Sociálna exklúzia označuje sociálne vylúčenie jednotlivcov od spoločnosti v dôsledku rôznych faktorov.

tags: #socialny #rovoj #a #jeho #urovne