Komplexný sprievodca sociálnou pomocou a hmotnou núdzou na Slovensku

V živote každého človeka môžu nastať situácie, keď sa ocitne v ťažkej životnej situácii a potrebuje pomoc. Slovenská republika, ako sociálny štát, poskytuje rôzne formy podpory pre občanov v hmotnej núdzi. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých je človek považovaný za sociálny prípad, a na možnosti pomoci, ktoré sú mu k dispozícii.

Čo je to sociálny problém a chudoba?

Sociálny problém je situácia, ktorú vníma ten, kto sa v nej ocitol ako obtiažnu, ťažko zvládnuteľnú až neriešiteľnú. Vzniká vtedy, keď jednotlivec, skupina, rodina alebo komunita nemôže realizovať spoločnosťou akceptované potreby (bývanie, stravovanie, vzdelávanie, zamestnanie,...). Je to spoločensky uznaná alebo spoločnosťou vnímaná záťažová situácia, ktorú konkrétna spoločnosť označuje za obtiažnu, nežiaducu. Spoločnosť si uvedomuje, že sociálny problém si vyžaduje korektívne vyrovnávacie opatrenia, ktoré by mali byť vykonané danou spoločnosťou. Hranice medzi normálnou situáciou a sociálnym problémom závisia od rozvoja spoločnosti, sociálnych noriem a legislatívy v danej spoločnosti. Sociálna práca je vo svojej podstate spoločenskou odpoveďou na sociálne problémy v spoločnosti, definuje ich a naznačuje, ako ich riešiť.

Chudobou všeobecne rozumieme sociálny jav, ktorý je charakteristický nedostatkom životných prostriedkov jednotlivca alebo skupiny. V tomto zmysle je považovaná za sociálny problém, prípadne za sociálno-patologický jav. Chudoba so sebou prináša sociálnu izoláciu a stav núdze. Izolácia (vylúčenie) je najzávažnejším faktorom chudoby modernej spoločnosti a je nebezpečným faktorom pre harmonický vývoj občianskej spoločnosti, pretože ju rozdeľuje, stavia jej časti proti sebe a izoluje ich. Sociálna núdza je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov, alebo kontakt so spoločenským prostredím, najmä vzhľadom na svoj vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania.

Príčiny chudoby sú rôzne, napríklad osobné osudy ako staroba alebo smrť živiteľa rodiny, či vlastné pričinenie. Kľúčovou ochranou proti chudobe je sociálne poistenie, ktoré štát stanovuje ako povinné. Sociálna pomoc je systém podpory pre najzraniteľnejšie osoby alebo osoby v určitej sociálnej či krízovej životnej situácii (osoby v hmotnej núdzi, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rodiny s deťmi, seniori a pod.).

Hmotná núdza a podmienky pre jej priznanie

Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem vlastnou prácou, predajom majetku alebo uplatnením nárokov (napr. výživné). Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká občanovi SR alebo cudzincovi, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ak sa po posúdení príjmu, majetku a uplatnení nárokov zistí, že domácnosť je v stave hmotnej núdze.

Kto sa považuje za člena domácnosti?

Domácnosť tvoria členovia domácnosti, ktorými na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sú:

• jednotlivec,
• manžel a manželka,
• manžel, manželka a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
• plnoletí rodičia a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
• rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy,
• rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,
• maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom podľa písmena e), a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
• fyzické osoby podľa písmen b) až g), ak sa im na základe dohody poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitných predpisov,
• plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa pre nich vykonáva resocializačný program pobytovou formou.

Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi definuje aj okruh osôb, ktoré sa nepovažujú za členov domácnosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb.

Posudzovanie príjmu a majetku

Dôležité je zdôrazniť, že aj keď je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to automaticky nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Pomoc sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima. Pri posudzovaní hmotnej núdze sa započítavajú príjmy všetkých členov domácnosti. Príjmom sa rozumie príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor). Zákon súčasne definuje aj rozhodujúce obdobie pri posudzovaní príjmu a majetok, ktorý sa hodnotí pre účely posudzovania hmotnej núdze.

Od 01.09.2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní, dôjde k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Životné minimum

Pri meraní chudoby, resp. pri určovaní hmotnej núdze používame ekonomickú kategóriu životné minimum. Životné minimum definuje stav hmotnej núdze. Je to súhrn statkov a služieb, ktorý potrebuje spoločne hospodáriaca domácnosť na uspokojenie svojich základných životných potrieb a ktoré je v danom období považované za nevyhnutné. Je to spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze (aktuálne 185,38 Eur).

Životné minimum je významný nástroj sociálnej politiky, slúži na otestovanie príjmovej situácie domácností, uplatňujúcich si nárok na niektorú zo sociálnych dávok. Jeho výška by mala reagovať na zmeny v sociálno-ekonomických podmienkach obyvateľov a prispôsobovať sa nákladom na živobytie. U nás je životné minimum považované za hranicu chudoby.

V súvislosti so životným minimom hovoríme aj o existenčnom a sociálnom minime:

1. Existenčné minimum - pokrýva úhradu minimálnych nákladov na základné životné potreby človeka (stravovanie, odev a ochrana pred počasím), je menšie než sociálne.
2. Sociálne minimum - všeobecne prijateľný štandard - minimálna spoločensky prijateľná úroveň zabezpečujúca všetky životné potreby, ktorých uspokojovanie je nevyhnutné (vrátane kultúry a vzdelania).

Formy pomoci v hmotnej núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi je komplexný systém, ktorý zahŕňa:

• dávka v hmotnej núdzi,
• ochranný príspevok,
• aktivačný príspevok,
• príspevok na nezaopatrené dieťa,
• príspevok na bývanie.

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná vo forme peňažnej, vecnej (jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie) alebo kombinovanej formy. Formu a spôsob poskytovania pomoci v hmotnej núdzi určí úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

1. Dávka v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Jej výška sa odvíja od zloženia domácnosti a od januára 2026 sa zvýšila:

K dávke v hmotnej núdzi je možné získať aj ďalšie príspevky, čím sa celková suma pomoci môže zvýšiť. Dávka sa vypláca za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak boli podmienky nároku splnené len za časť mesiaca. Vypláca sa mesačne pozadu a nevypláca sa do cudziny, ani za čas, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

2. Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Ochranný príspevok za každého člena domácnosti je 91,70 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:

• dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
• je poberateľom predčasného starobného dôchodku,
• je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
• je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka veku dieťaťa,
• sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti je IV alebo V (to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje odľahčovacia služba),
• sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou,
• má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní,
• je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu, pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je IV alebo V alebo má v integrovanom posudku navrhnutý druh sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby alebo domácu opatrovateľskú službu.

Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Taktiež nárok zaniká do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

3. Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi:

• 183,30 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovaného mesačnou mzdou.
• 137,50 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania, nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je žiakom strednej školy v externej forme štúdia alebo študentom vysokej školy v externej forme štúdia, zúčastňuje sa v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na vzdelávaní a príprave pre trh práce, rekvalifikácii alebo projektoch a programoch, v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu.
• 91,70 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.

4. Príspevok na nezaopatrené dieťa

Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré sa zúčastňuje na výchove a vzdelávaní v materskej škole, plní povinnú školskú dochádzku alebo sa sústavne pripravuje na povolanie. Príspevok na každé nezaopatrené dieťa je 25,10 € mesačne.

5. Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Nárok na príspevok má žiadateľ, ktorému je vyplácaná dávka v hmotnej núdzi a ktorý je nájomníkom bytu (obecného, družstevného), vlastníkom bytu alebo rodinného domu. Príspevok na bývanie je:

• 100,60 € mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti.
• 170,80 € mesačne, ak ide o domácnosť s dvomi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu dvomi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
• 216,70 € mesačne, ak ide o domácnosť s tromi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu tromi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
• 262,70 € mesačne, ak ide o domácnosť so štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
• 308,40 € mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi. Slúži na úhradu mimoriadnych výdavkov na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb. Na jednorazovú dávku má právo aj cudzinec, ak spĺňa podmienky zákona o pomoci v hmotnej núdzi a podmienky obce, ktorá o nich rozhoduje.

Ako požiadať o pomoc v hmotnej núdzi?

Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva písomne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Tlačivo žiadosti je k dispozícii na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny alebo si ho môžete vytlačiť. Odporúčame, aby ste sa pred podaním žiadosti informovali na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny o všetkých náležitostiach tejto žiadosti a o ďalších písomnostiach, ktoré je k nej potrebné priložiť.

Povinnosti a sankcie občanov v hmotnej núdzi

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje povinnosti pre občanov v hmotnej núdzi. Medzi ne patrí povinnosť vyplniť dotazník pre účely sprostredkovania zamestnania, aktívne hľadať zamestnanie a zúčastňovať sa na aktivitách, ktoré zvyšujú ich šance na uplatnenie sa na trhu práce.

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ak:

• nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov,
• odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov,
• nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov,
• došlo k opakovanému skončeniu vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. K zníženiu dávky v hmotnej núdzi v prvom až treťom kalendárnom mesiaci dôjde aj z dôvodu opakovaného predčasného skončenia právneho vzťahu, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom, do jedného mesiaca od jeho vzniku.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Rovnaká suma sa znižuje aj za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti; to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom (napr. osoby v určitých zdravotných stavoch alebo starostlivosti o ŤZP osoby).

Sociálne zabezpečenie v oblasti chudoby a nezamestnanosti

Hlavným cieľom sociálnej politiky je tvorba nových pracovných príležitostí, podpora samostatnej ekonomickej aktivity a prípravy ľudí na zamestnanie alebo určitú ekonomickú činnosť. Sociálna pomoc je určená občanom, ktorí sa nachádzajú v stave chudoby - pomoc vrátiť sa do stavu sociálnej suverenity, alebo ich zabezpečiť po dobu, po ktorú toho nie sú schopní sami. Nástrojom pomoci sú dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi.

Nezamestnanosť

Nezamestnanosť je sociálnou udalosťou a ako taká je definovaná:

• nedobrovoľným charakterom,
• pracovnou schopnosťou,
• pripravenosťou pre výkon zamestnania,
• aktívnym hľadaním zamestnania.

Dlhodobá nezamestnanosť je sociálnou udalosťou, lebo človek po určitej dobe stráca spôsobilosť byť zamestnaný pre stratu kvalifikácie, stratu pracovných návykov a získaný zvyk žiť zo sociálnych dávok. Vplyv nezamestnanosti na rodinu nezamestnaného môže zahŕňať finančné a ekonomické napätie, zmeny v sociálnych vzťahoch, štrukturálnu dezorganizáciu a krízu rodinného systému, narušenie denných návykov a zmeny v postavení nezamestnaného jedinca v rodinnom systéme.

Dávka v nezamestnanosti

Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorá slúži ako dočasná náhrada príjmu po strate práce. Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká aktuálne uplynutím šiestich mesiacov (podporné obdobie v nezamestnanosti).

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu. Uchádzač o zamestnanie si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti, za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Nemocenské dávky

V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti. Od 11. dňa má zamestnanec nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Sociálna pomoc pre cudzincov

Cudzinci majú nárok na sociálnu pomoc, avšak s určitými obmedzeniami, ktoré vyplývajú z viacerých zákonov. Niektoré zákony nepočítajú s určitými skupinami cudzincov s ohľadom na ich pobyt (trvalý, prechodný, tolerovaný). Treba brať ohľad aj na to, či využitie sociálnej pomoci nie je v rozpore s podmienkami zákona o pobyte cudzincov (napríklad nedostatočné finančné zabezpečenie, nezabezpečenie ubytovania, resp. povinnosť spoločného ubytovania a pod.).

Prehľad typov sociálnej pomoci pre cudzincov

Pomoc v hmotnej núdzi pre cudzincov

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem inak. Podľa zákona majú na pomoc v hmotnej núdzi nárok všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR bez ohľadu na druh a účel pobytu. Na udelenie pobytu, ale aj počas celého jeho trvania, musia však cudzinci spĺňať určité podmienky, vrátane finančného zabezpečenia. Ak sa teda cudzinec ocitne v hmotnej núdzi, polícia môže jeho povolenie na pobyt zrušiť. Tieto informácie cudzineckej polícii zasiela úrad práce, sociálnych vecí a rodiny každé tri mesiace.

Pri podaní žiadosti o prechodný pobyt je ŠPTK (štátny príslušník tretej krajiny) povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu, resp. podnikateľskej činnosti. ŠPTK s prechodným pobytom musia spĺňať podmienky na udelenie pobytu počas celého pobytu na území SR. Nesplnenie podmienok, resp. pominutie účelu pobytu, môže mať za následok zrušenie ich pobytu. V prípade držiteľa modrej karty je policajný útvar dokonca povinný poučiť ho, že podanie žiadosti o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi je dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty alebo na odňatie modrej karty. Ak k poučeniu nedôjde, policajný útvar nemôže prechodný pobyt z tohto dôvodu zrušiť.

Pri podaní žiadosti o trvalý pobyt je ŠPTK povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu a túto podmienku musí spĺňať počas trvania pobytu. Zákon o pobyte cudzincov priamo uvádza, že policajný útvar jeho pobyt (trvalý pobyt na päť rokov a trvalý pobyt na neobmedzený čas) zruší (až na určité výnimky), ak požiada o pomoc v hmotnej núdzi. O dávku v hmotnej núdzi môžu bez vplyvu na zrušenie pobytu žiadať ŠPTK s dlhodobým pobytom, tolerovaným pobytom, osoby s udeleným azylom a poskytnutou doplnkovou ochranou.

Príklad: Keďže pani Oksana má na Slovensku udelený azyl, nemusí spĺňať podmienky na udelenie pobytu. O pomoc v hmotnej núdzi môže požiadať bez obavy o zrušenie svojho pobytu zo strany cudzineckej polície. Vzhľadom na to, že dôchodok pani Oksany z Ukrajiny je nízky a iný príjem nemá, UPSVaR jej priznal dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie. V prípade, ak by po strate zamestnania o dávku v hmotnej núdzi požiadal Oleg, dávka v hmotnej núdzi by mu mohla byť zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny priznaná. Poberanie dávky v hmotnej núdzi by však mohlo byť dôvodom na zrušenie pobytu zo strany cudzineckej polície.

Kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia pre cudzincov

Kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia zabezpečuje štát poskytovaním rôznych peňažných a nepeňažných príspevkov, o ktorých rozhodujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Nepeňažnými kompenzáciami sú preukaz ŤZP a parkovací preukaz. Peňažnými kompenzáciami sú rôzne jednorazové a opakované príspevky (napr. na kúpu pomôcky, na prepravu, na opatrovanie). Nárok na kompenzácie vzniká bez ohľadu na vek, výšku a dĺžku zdravotného alebo sociálneho poistenia. Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP závisí od výšky príjmu a majetku fyzickej osoby s ŤZP a spoločne posudzovaných osôb v jednej domácnosti.

Tento typ pomoci je pre cudzincov veľmi obmedzený, kompenzácie sú určené iba pre tieto skupiny cudzincov:

• občan Únie, ktorý má na území SR trvalý pobyt,
• štátny príslušník tretej krajiny, ktorého právo na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná,
• ktorý je rodinný príslušník občana SR alebo občana Únie a má na území SR trvalý pobyt,
• ktorému bol udelený azyl,
• ktorému sa poskytla doplnková ochrana.

O peňažný príspevok na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať aj cudzinec, a to bez ohľadu na druh a účel pobytu. Samotné poberanie príspevkov na kompenzáciu ŤZP nemá vplyv na pobyt ŠPTK, tak ako je to v prípade pomoci v hmotnej núdzi. Podmienky pobytu však ŠPTK musí spĺňať aj ak je uznaný za ŤZP, prípadne ich zaňho musí spĺňať osoba, s ktorou sa zlúčil. Inak by mu mohol byť jeho pobyt zrušený (okrem azylantov a osôb s doplnkovou ochranou).

Príklad: Keďže má pani Oksana udelený azyl, patrí do skupiny jedných z mála cudzincov, ktorí môžu žiadať o peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Jej nevesta Júlia s prechodným pobytom na území SR môže požiadať o príspevok na opatrovanie Oksany.

Sociálne služby pre cudzincov

Podľa zákona o sociálnych službách môžu sociálne služby využívať takmer všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR: občania EHP s trvalým pobytom na území SR a ich rodinní príslušníci s trvalým pobytom na území SR, ale taktiež štátni príslušníci tretích krajín s trvalým aj prechodným pobytom na území SR, vrátane osôb s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou. Zákon však nepočíta s jednou z najzraniteľnejších skupín cudzincov, a to s cudzincami s tolerovaným pobytom.

Využívanie sociálnych služieb sa väčšinou viaže na trvalý pobyt (kvôli financovaniu a konaniu vo veciach sociálnych služieb). Ak žiadateľ o sociálnu službu nemá na území SR trvalý pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť jeho iným pobytom podľa osobitného zákona (napr. zákona o pobyte cudzincov), a ak nemá taký pobyt, jeho posledným trvalým pobytom v SR. Ak nemá ani taký pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť miestom, kde sa obvykle zdržiava.

Cudzinci by mali pri potrebe využitia sociálnej služby brať do úvahy, či využitie istej sociálnej služby nie je v rozpore s podmienkami, ktoré musia splniť pri udelení pobytu, alebo počas jeho trvania (napr. účel pobytu, finančné zabezpečenie, zabezpečenie ubytovania, spoločné ubytovanie v prípade zlúčenia s rodinou a pod.). Ak by tieto podmienky neboli splnené, cudzinecká polícia môže ich pobyt zrušiť. Avšak pri zrušení pobytu musí vždy brať do úvahy, či by dôsledky zrušenia pobytu neboli neprimerané dôvodu zrušenia pobytu, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca.

Cudzinci bez obavy o to, či spĺňajú podmienky pobytu na území SR môžu byť prijímateľmi najmä ambulantných a terénnych sociálnych služieb. Ide najmä o situácie, keď cudzinec na Slovensku žije s rodinou a sociálne služby využíva osoba, ktorá sa s ním na území SR zlúčila - napr. sociálne služby na podporu rodiny s deťmi (detské jasle alebo služba včasnej intervencie), domáca opatrovateľská služba, prepravná služba, denný stacionár.

Príklad: Júlia môže umiestniť maloletú Anastaziu v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov, ktorého zriaďovateľom je mesto. Ide o sociálnu službu poskytovanú v zmysle zákona o sociálnych službách. Aj napriek tomu, že Júlia a jej maloletá dcérka Aňa majú iba prechodný pobyt, môžu byť prijímateľmi tejto sociálnej služby, ak spĺňajú ostatné podmienky na sociálnu službu. Využitie tejto sociálnej služby nemá vplyv na splnenie podmienok ich pobytu.

tags: #socialny #pripad #podmienky