Pracovné voľno a odškodnenie po pracovnom úraze: Všetko, čo potrebujete vedieť

Počas trvania pracovného vzťahu dochádza k rôznym situáciám, počas ktorých zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu. Takéto udalosti nazývame prekážky v práci a sú upravené v § 136 a nasledujúcich Zákonníka práce.

Zákonník práce rozdeľuje prekážky v práci na strane zamestnanca do nasledovných skupín:

  • prekážky z dôvodu všeobecného záujmu,
  • prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti,
  • prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie,
  • dôležité osobné prekážky v práci.

Počas trvania prekážok zamestnanec nepracuje, preto nemá právo ani na mzdu za vykonanú prácu. Pri niektorých prekážkach však zamestnanec má nárok na náhradu mzdy, prípadne je inak hmotne zabezpečený sociálnou dávkou - napr. materskou. Prinášame vám prehľad udalostí, kedy má zamestnanec nárok na voľno vrátane toho, koľko dní pracovného voľna patrí zamestnanci pri týchto príležitostiach a či v danom prípade má nárok na náhradu mzdy alebo nemá nárok na náhradu mzdy.

Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu

Medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu Zákonník práce zaraďuje výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonávať mimo pracovného času. Z týchto dôvodov zamestnávateľ spravidla poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zákonník práce, kolektívna zmluva alebo dohoda so zamestnávateľom však môže určiť, že zamestnanec má aj v týchto prípadoch nárok na náhradu mzdy.

Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorých má zamestnanec nárok na voľno sa delia na štyri skupiny:

  • výkon verejnej alebo odborovej funkcie,
  • občianska povinnosť,
  • iné úkony vo všeobecnom záujme,
  • výkon dobrovoľníckej činnosti.

Výkon verejnej alebo odborovej funkcie je výkon poslanca NR SR, mestského zastupiteľstva, primátora, starostu a pod. - pracovné voľno sa poskytuje dlhodobo na výkon tejto funkcie. Ak je funkcia vykonávaná popri práci, tak zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno maximálne v rozsahu 30 pracovných dní v kalendárnom roku, a to vždy bez náhrady mzdy.

Medzi prekážky v práci, kvôli ktorým má zamestnanec nárok na voľno z dôvodu občianskej povinnosti patrí najmä činnosť:

  • svedka, tlmočníka, znalca,
  • pri poskytnutí prvej pomoci,
  • pri povinných lekárskych prehliadkach pri opatreniach proti prenosným chorobám, pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,
  • občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu,
  • pri mimoriadnych udalostiach,
  • pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch.

V týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno vždy len na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy sa poskytuje len pri účasti na rekondičných pobytoch alebo pri poskytnutí prvej pomoci.

Iné úkony vo všeobecnom záujme sú najmä:

  • darovanie krvi a aferéza,
  • darovanie ďalších biologických materiálov,
  • výkon funkcie v odborovom orgáne,
  • činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka,
  • účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní, činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady SR a referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta SR,
  • činnosť horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii,
  • činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre veci hospodárske a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež,
  • činnosť člena poradného orgánu vlády SR,
  • činnosť člena rozkladovej komisie,
  • činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,
  • činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady SR prezidenta SR a do orgánov územnej samosprávy.

Aj v týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi len pri darovaní krvi a aferéze, darovaní ďalších biologických materiálov a účasti zástupcov zamestnancov na vzdelávaní. Výkon dobrovoľníckej činnosti - v takomto prípade má zamestnávateľ na výber, či poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo s náhradou mzdy.

Prehľad typov pracovného voľna

Prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti

Ďalším dôvodom na poskytnutie pracovného voľna je výkon brannej povinnosti. Zamestnancovi patrí pracovné voľno pri plnení brannej povinnosti, plnení úloh ozbrojených síl, pri cvičení. V týchto prípadoch patrí zamestnancovi náhrada mzdy. Zamestnávateľovi túto zaplatenú náhradu mzdy preplatí okresný úrad v sídle kraja.

Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie

Účasť na ďalšom vzdelávaní, na ktorom má zamestnanec získať predpoklady alebo splniť podmienky na výkon jeho práce, je taktiež prekážkou v práci, ktorá bráni zamestnancovi vykonávať prácu. Pri zvyšovaní kvalifikácie však zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť zamestnancovi za pracovné voľno aj náhradu mzdy.

Pri zvýšení kvalifikácie poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno najmenej:

  • v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
  • 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
  • 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej, maturitnej skúšky a absolutória,
  • 40 dní v súhrne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky,
  • 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce.
  • 5 dní na sústavné vzdelávanie, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie.

V prípade, že zamestnanec nebude úspešný, môže mu zamestnávateľ poskytnúť opätovne pracovné voľno na vykonanie opakovanej skúšky, ale tentoraz už bez náhrady mzdy.

Dôležité osobné prekážky v práci

Do tejto skupiny prekážok patria spravidla udalosti, ktoré majú osobný charakter a vyskytujú sa v živote každého pracujúceho. Medzi dôležité osobné prekážky v práci sa radí:

  1. Dočasná PN, materská alebo rodičovská dovolenka, ošetrovanie chorého člena rodiny, starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v škole. V týchto prípadoch zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy, ale je hmotne zabezpečený počas PN nemocenskou dávkou, počas materskej dovolenky materskou dávkou, počas rodičovskej dovolenky rodičovským príspevkom.
  2. Vyšetrenie zamestnanca: Zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní, ak vyšetrenie nie je možné mimo pracovného času. Pri pracovnom voľne nad 7 dní už zamestnávateľ nemusí poskytnúť náhradu mzdy. Tehotné ženy majú právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom.
  3. Narodenie dieťaťa: Poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť. Od 1. 11. 2022 majú otcovia nárok na dva týždne otcovskej dovolenky, avšak podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce, a to iba v období do šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Avšak túto otcovskú dovolenku neplatí zamestnávateľ.
  4. Sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie: Poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní. Pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní.
  5. Úmrtie rodinného príslušníka:
    • pri úmrtí manžela a dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe.
    • pri úmrtí rodiča a súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe + jeden ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb.
    • pri úmrtí prarodiča alebo vnuka sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň.
  6. Svadba: Vlastná svadba - poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň. Svadba dieťaťa alebo rodiča - poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy.
  7. Znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím - poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.
  8. Nepredvídané prerušenie pravidelnej verejnej dopravy - poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas.
  9. Presťahovanie zamestnanca - v rámci tej istej obce sa poskytne pracovné voľno najviac 1 deň, pri sťahovaní do inej obce najviac 2 dni, vždy bez náhrady mzdy. Ak je sťahovanie v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.
  10. Hľadanie práce pred skončením pracovného pomeru - pracovné voľno v trvaní jeden poldeň za každý týždeň trvania výpovednej doby bez náhrady mzdy. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi pri výpovedi danej zamestnávateľom z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, sťahuje sa, zamestnanec sa stane nadbytočný alebo nespôsobilý vykonávať prácu.

Zamestnávateľ však môže dobrovoľne poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov alebo na žiadosť zamestnanca. Môže mu taktiež poskytnúť pracovné voľno aj na viac dní ako ustanovuje Zákonník práce. V týchto prípadoch je na uvážení zamestnávateľa, či poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy, alebo bez náhrady mzdy.

Odškodnenie za pracovný úraz alebo chorobu z povolania

Ročne sa na Slovensku stane približne desaťtisíc pracovných úrazov. Zákon definuje pracovný úraz jednoznačne. Ide o poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním pôsobením vonkajších vplyvov. Zákonník práce obsahuje aj negatívnu definíciu vo vzťahu k pracovnému úrazu, čiže definuje, čo za pracovný úraz nemožno považovať. Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie.

Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere a kde pracoval za podmienok, z ktorých vznikla jeho choroba z povolania.

Postup pri pracovnom úraze

Ak ste utrpeli pracovný úraz, mali by ste:

  1. Okamžite vyhľadať lekársku pomoc a nechať sa vyšetriť a ošetriť lekárom. Potvrdenie úrazu od lekára je kľúčové pre ďalšie postupy a nároky na odškodnenie. Uchovajte všetky dokumenty.
  2. Okamžite oznámiť pracovný úraz svojmu nadriadenému a trvať na jeho zapísaní do knihy drobných úrazov, aj keď navonok nebolo v danej chvíli nič vidieť. Oznamovaciu povinnosť má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku udalosti.
  3. Nezabudnite si skontrolovať životné poistenie a nahlásiť poisťovni poistnú udalosť.

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze

Zamestnávateľ je povinný po oznámení pracovného úrazu bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. V prípade závažného pracovného úrazu musí informovať aj príslušný inšpektorát práce, ktorý bude vyšetrovať príčinu.

V súlade s § 17 ods. 3 zákona o BOZP je zamestnávateľ tiež povinný zachovať stav pracoviska do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody.

Zamestnávateľ je povinný zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. V súlade s § 17 ods. 7 písm. b) zákona o BOZP má zamestnávateľ povinnosť zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Ilustrácia: Pracovník s bezpečnostným vybavením

Nároky na odškodnenie

Odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania nehradí zamestnávateľ, ktorý je práve pre prípad pracovných úrazov a chorôb z povolania povinne poistený v rámci úrazového poistenia. Úrazové poistenie je jednou z oblastí sociálneho poistenia. Základným zákonom, ktorý rieši otázku úrazového poistenia, vrátane nárokov na odškodnenie z titulu pracovného úrazu a choroby z povolania rieši zákon č. 461/2003 Z. z.

Kedy a za akých podmienok a na aké úrazové dávky vzniká poškodenému nárok:

  1. Úrazový príplatok: Poškodený má nárok na úrazový príplatok pri pracovnej neschopnosti zamestnanca. Výška úrazového príplatku je 55 percent denného vymeriavacieho základu od prvého do tretieho dňa PN a 25 percent od štvrtého dňa dočasnej PN v dôsledku pracovného úrazu. Nárok na úrazový príplatok zaniká, ak zanikne nárok na nemocenské alebo náhradu mzdy pri PN.
  2. Úrazová renta: Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému, ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Vzniká po skončení liečenia, pokiaľ pokles pracovnej schopnosti predstavuje viac ako 40 %.
  3. Jednorazové vyrovnanie: Ak je pokles pracovnej schopnosti ohodnotený na viac ako 10 % ale maximálne na 40 %, zamestnanec má nárok na jednorazové vyrovnanie.
  4. Pozostalostná úrazová renta: Pokiaľ poškodený zomrie v čase, keď mal vyživovaciu povinnosť, jeho pozostalým patrí pozostalostná úrazová renta.
  5. Jednorazové odškodnenie pozostalým: Manžel či manželka alebo nezaopatrené deti majú tiež v prípade úmrtia poškodeného v dôsledku pracovného úrazu či choroby z povolania nárok na jednorazové odškodnenie. Výška jednorazového odškodnenia je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eura. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485,40 eura. Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného.
  6. Náhrada účelne vynaložených nákladov: Poškodený si môže uplatniť náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením či pobytom v nemocnici.
  7. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia: Poškodený má taktiež nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Výška náhrady je uvedená v zákone č. 437/2004 Z. z.
  8. Náklady spojené s pohrebom: Hradia sa náklady spojené s pohrebom, spopolnením či úpravou hrobu až do výšky 2 324,40 eura. Zákon prikazuje platiť tretinu výdavkov na smútočné ošatenie osôb, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti, najviac však vo výške 99,60 eura na osobu.
Tabuľka s prehľadom nárokov na odškodnenie po pracovnom úraze
Nárok na odškodnenie Podmienky a výška
Úrazový príplatok (PN) 55% DVZ (1.-3. deň), 25% DVZ (od 4. dňa)
Úrazová renta Pokles pracovnej schopnosti > 40% (po liečbe)
Jednorazové vyrovnanie Pokles pracovnej schopnosti 10-40%
Pozostalostná úrazová renta Pri úmrtí poškodeného s vyživovacou povinnosťou
Jednorazové odškodnenie (pozostalí) 730-násobok DVZ, max. 46 485,40 € (pre manžela/manželku), polovica pre dieťa
Náhrada liečebných nákladov Účelne vynaložené náklady spojené s liečením
Náhrada za bolesť a sťaženie spol. uplatnenia Podľa zákona č. 437/2004 Z. z.
Náklady na pohreb Max. 2 324,40 € (pohreb, spopolnenie, úprava hrobu), 1/3 výdavkov na smútočné ošatenie (max. 99,60 €/osoba)

tags: #narok #na #platene #volno #na #po