Náplň práce sociálneho pracovníka vo väznici: Komplexný pohľad na resocializáciu a reintegráciu

Sociálny pracovník vo väzenstve zohráva kľúčovú úlohu v procese nápravy a resocializácie odsúdených. Jeho práca zahŕňa široké spektrum činností, od pomoci pri zvládaní trestu až po prípravu na prepustenie a reintegráciu do spoločnosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na náplň práce sociálneho pracovníka vo väznici, jeho kompetencie, požiadavky na výkon tejto profesie a legislatívny rámec, v ktorom sa pohybuje.

Úvod do penitenciárnej sociálnej práce

Penitenciárna sociálna práca predstavuje aplikovanú vednú disciplínu s rehabilitačným charakterom, ktorá sa realizuje vo výkone väzby a trestu odňatia slobody. Jej cieľom je zmierňovať sociálne problémy odsúdených, odstraňovať ich, uplatňovať osobitné výchovné postupy a pripravovať odsúdených na prepustenie z výkonu trestu do riadneho občianskeho života. Túto prácu vykonávajú členovia väzenského personálu, ako sú referenti, psychológovia, pedagógovia a sociálni pracovníci.

Sociálny pracovník vo väznici: Kľúčový článok resocializácie

Sociálny pracovník vo väznici pôsobí ako poradca, pomáha odsúdenému pochopiť jeho trest, vysvetľuje mu dôvod a účel trestu, informuje jeho rodinu o jeho treste a zabezpečuje kontakt s rodinou. Vzdeláva odsúdenca a snaží sa mu zľahčiť trest. Spolupracuje s odsúdeným, predkladá dôvody a dôkazy komisii na prehodnocovanie trestov a navrhuje zníženie trestov. Pracuje s väzňom na možnostiach prechodu na trest odňatia slobody mimo zariadenia, napríklad na elektronické sledovanie.

Hlavné úlohy sociálneho pracovníka

• Hodnotenie potrieb zverenca po návrate na slobodu: Sociálny pracovník vyhodnocuje potreby odsúdeného po prepustení, ako sú zamestnanie, vzdelanie (všeobecné a odborné) a ubytovanie.
• Príprava na prepustenie: Pripravuje odsúdeného na návrat do spoločnosti.
• Udržiavanie kontaktu s vnútornými a vonkajšími sociálnymi väzbami: Udržiava kontakt s rodinou odsúdeného aj mimo väznice, čo je dôležité pre jeho sociálny rozvoj.
• Príprava miestnosti na návštevy: Pripravuje miestnosť na návštevy rodinných príslušníkov odsúdeného, a pri deťoch zabezpečuje dve spoločenské hry.
• Účasť v komisiách: Angažuje sa dobrovoľne do rozličných komisií existujúcich v zariadení a podieľa sa svojimi postrehmi a nápadmi na chode väznice.
• Riešenie požiadaviek a dotazov väznených osôb: Individuálne a skupinové pohovory, riešenie finančných problémov, udržiavanie vzťahov k blízkym ľuďom, riešenie nezhôd s nimi, poistenie, ubytovanie po prepustení, invalidné a starobné dôchodky, osobné doklady a podobne.
• Spracovanie vstupného sociálneho posúdenia odsúdeného.
• Spolupráca na vytvorení programu zachádzania.
• Spolupráca na výbere odsúdených pre rekvalifikačné programy a vzdelávacie programy.
• Účasť na odborných zaraďovacích komisiách a vyhotovenie zápisov z týchto komisií.
• Vytváranie návrhov na extramurálne aktivity odsúdených a zaistenie ich realizácie.
• Vytváranie návrhov na prerušenie trestu, na dočasné opustenie väznice.
• Účasť na jednaniach poradných zborov riaditeľa väznice.
• Spolupráca so štátnymi a neziskovými organizáciami.
• Dohľad nad spísaním ospravedlňujúcich listov obetiam.
• Dohľad nad režimom splácania dlhov.
• Vytváranie správ o odsúdených pre rozhodovanie súdu.
• Prijímanie, kontrola a evidencia balíkov, osobnej a úradnej korešpondencie väznených osôb.

SPIP: Systém služieb nápravy, umiestnenia a probácie

Vo Francúzsku existuje systém SPIP (Services Pénitentiaires d'Insertion et de Probation), ktorý spadá pod ministerstvo spravodlivosti. SPIP zabezpečuje starostlivosť od nápravnej cez výchovnú až po prepustenie a začlenenie odsúdených do spoločnosti. Pracovníci SPIP umožňujú väzňom jednoduchší kontakt na sociálnej úrovni (ošetrenie, návštevy, vzdelávanie, kontakt s rodinou) a venujú sa odsúdeným závislým od toxických látok. Starajú sa o odsúdených a prispôsobujú výkon a podmienky trestu ich náprave. Tento systém pôsobí preventívne proti sociálno-patologickým javom, konštruktívne rieši krízové situácie, zodpovedá za spracovanie, realizáciu a vyhodnocovanie programov zaobchádzania. V rámci individualizácie výkonu trestu u každého odsúdeného spracováva program zaobchádzania, sleduje plnenie a zabezpečuje hodnotenie a aktualizáciu programu zaobchádzania. Vedie odsúdených k vytváraniu pracovných návykov, ako jedného z predpokladov úspešného zaradenia do občianskeho života po prepustení na slobodu a realizuje vnútornú diferenciáciu odsúdených v súlade so zákonom a poriadkom výkonu trestu.

Projekt CPA

Od januára 2012 pribudla SPIP povinnosť pripraviť pre každého súdeného dokument o jeho kriminálnych cieľoch. Ide o plnenie projektu CPA o vytvorení jedinečného začlenenia kriminálnych činov kriminálnikov. Od marca 2012 už musí byť tento posudkový dokument štandardizovaný a rovnaký pre každého súdeného francúzskeho občana.

Kompetencie a zodpovednosti sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník vo väznici má voľný pohyb po nápravnom zariadení v spoločných, disciplinárnych a ubytovacích priestoroch počas denných hodín (keď sú otvorené cely, je povolený pohyb väzňov). Po príchode nového zverenca do zariadenia získa jeho zložku a v čo najkratšom čase sa s ním osobne stretne.

Zodpovednosť a dohľad

Sociálny pracovník podlieha riaditeľovi väznice a o jeho správaní informujú zamestnanci zariadenia riaditeľa. Riaditeľ väznice sa môže stretnúť s väzňom na žiadosť väzňa, jeho sociálneho pracovníka alebo vo výnimočných prípadoch. Pracovníci SPIP sú zodpovední za to, že všetky ich aktivity sú v súlade s bezpečnostnými predpismi platnými v zariadeniach. Vo vzťahu k odsúdeným je oprávneným orgánom v konaní o disciplinárnom previnení a v konaní o disciplinárnej odmene v určenom rozsahu.

Starostlivosť o zverencov

Každý sociálny pracovník dostane pridelený určitý počet zverencov, vypočítaný na základe kapacity daného zariadenia. Stará sa o profil každého zverenca a počas roka sa zapája do kolektívnych aktivít pripravovaných pre väzňov. Vedie pravidelné zápisy v Informačnom väzenskom systéme. Vytvára prehľad SARPO (Súhrnná analýza rizík a potrieb odsúdených). Vedie záznamy voľnočasových aktivít v rámci realizácie tzv. programu zaobchádzania s väznenými osobami. Vedie osobné karty väznených osôb.

Legislatívny rámec

Prácu sociálneho pracovníka vo väznici upravuje niekoľko právnych predpisov, medzi ktoré patria:

• Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
• Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

Vzdelanie a odborná prax

Na výkon tohto zamestnania sa zo zákona vyžaduje vysokoškolské vzdelanie I., II. alebo III. stupňa. Zákon č. 138/2019 Z. z. stanovuje požiadavku na zákonom stanovenú odbornú prax v trvaní 12 mesiacov. Pre výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3 ročná prax v oblasti sociálnej práce. Na výkon tohto zamestnania sa zo zákona nevyžaduje žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie.

Odborné znalosti a špecifické dovednosti

Sociálny pracovník musí disponovať znalosťami legislatívy, orientáciou v príslušných nariadeniach GŘVS ČR a nariadeniach riaditeľa väzobnej väznice, jazykovou vybavenosťou (čiastočná znalosť aspoň jedného svetového jazyka), znalosťou Vnútorného poriadku pre odsúdených, znalosťou dlhovej problematiky, pracovného práva, bytovej problematiky, podmienok pre priznanie dávok a dôchodkov. Medzi potrebné špecifické dovednosti patrí metodika posudzovania sociálnej situácie odsúdeného, metodika vytvárania programu zaobchádzania, poskytovanie poradenstva odsúdeným (financie, dlhy, bývanie, vzťahy k blízkym osobám), metodika hodnotenia odsúdeného pre súdy, metodika SARPO, schopnosť pracovať s manipulatívnymi tendenciami väznených osôb, zachovanie empatie a súčasne racionálneho pohľadu na problematiku výkonu trestu odňatia slobody.

Penitenciárna pedagogika a jej význam

Penitenciárna pedagogika je aplikovaný odbor pedagogiky, ktorý sa venuje prostriedkom a metódam penitenciárneho zaobchádzania s osobami odsúdenými na trest odňatia slobody. Realizuje ochrannú výchovu v podmienkach izolácie a kladie dôraz na výchovnú stránku práce s odsúdenými.

Program zaobchádzania

Program zaobchádzania je proces pozostávajúci zo súboru cieľavedomých činností s väznenými osobami, ktoré smerujú k naplneniu účelu výkonu trestu odňatia slobody. Najdôležitejšou úlohou je aplikácia účinných metód a prostriedkov penitenciárneho zaobchádzania s odsúdenými, prostredníctvom ktorých sa aktívne podieľajú na procese resocializácie.

Projekt "Šanca na návrat"

Projekt "Šanca na návrat" je národný projekt, ktorý realizuje Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a 10 ústavmi na výkon trestu odňatia slobody. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky, pripravujú na prepustenie. Základom je modulový resocializačný a výchovný vzdelávací program zameraný na rizikové kriminogénne faktory.

Sociálna práca a mediácia ako nástroje resocializácie

Sociálna práca a mediácia zohrávajú dôležitú úlohu v procese resocializácie odsúdených. Mediácia, ktorá je vo Francúzsku zapracovaná do súdneho poriadku, sa zakladá na princípe dôvery a je zverená fyzickej osobe - mediátorovi. Mediátor sa pohybuje v medziach zákona a rešpektuje osoby, pričom si musí udržať pozíciu tretej strany a neustále sa uisťovať, že etické a deontologické podmienky sú neustále plnené počas celého procesu mediácie. Inštitút mediácie sa začal vo Francúzsku používať ešte pred tým, než existoval a bol definovaný zákonom. Celý rad rodinných problémov je automaticky riešený inštitútom mediácie. Až v prípade nezhody a zlyhania mediácie nastupuje súdne pojednávanie. Mediácia bola oficiálne rozpoznaná vo Francúzsku vydaním zákona číslo 95/125 z 8. februára 1995. Princíp dôvery môže porušiť mediátor len v dvoch prípadoch: ak je ohrozený psychický, fyzický stav a vývoj dieťaťa, alebo ak treba zverejniť dohodu z mediácie a postupy, aby sa dohoda mohla naplniť.

Problémy a výzvy v systéme starostlivosti o odsúdených

Systém starostlivosti o odsúdených čelí mnohým problémom a výzvam. Bernard Chaouat vo svojej knihe "Reconstruire sa vie après la prison: Quel avenir après la sanction ?" poukazuje na problémy, s ktorými sa stretávajú prepustení väzni pri opätovnom začleňovaní do spoločnosti. Sťažuje sa na nedostatočnú podporu, obmedzené možnosti vzdelávania a preplnenosť väzníc. Ponuka na vzdelávanie po celý čas uväznenia nebola žiadna. Aby väzeň získal prístup k možnosti vzdelávať sa, musí byť odsúdený na minimálny trest, t. j. trest odňatia slobody 2 až 3 roky. Sťažoval si na systém starostlivosti, nakoľko sa odsúdený dostal k zubárovi na ošetrenie po troch mesiacoch. Yves Perrier vo svojom dokumente "Des comites de probation aux services penitentiaires d´insertion et de probation - Probačný Výbor pre SPIP s názvom Päťdesiat rokov vývoja" poukazuje na to, že zmeny v penitenciárnej a probačnej starostlivosti postupujú pomaly a je potrebné sa zamerať na psychologický stav odsúdených, hľadať nové druhy trestov a integrovať do systému väzníc viacej psychológov, aby sa trestanci mohli liečiť a na slobodu prepúšťať vyliečení a pripravení na zaradenie do spoločnosti.

Sociálny kurátor na Slovensku

Na Slovensku plní podobnú funkciu sociálny kurátor, ktorý udržiava s plnoletou fyzickou osobou počas výkonu trestu odňatia slobody, výkonu väzby písomný a osobný kontakt. Spolupôsobí pri prevýchove odsúdeného a napomáha mu pri riešení osobných, rodinných a sociálnych problémov. Po prepustení pomáha sociálny kurátor odsúdenému najmä pri uľahčení návratu do rodiny, pracovnom uplatnení, hľadaní bývania, hľadaní možnosti pokračovať v ďalšej príprave na povolanie.

Etapy práce sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup. Jednotlivé etapy popísala tzv. americká škola (Novotná - Schimmerlingová, 1992).

1. Prvý kontakt s klientom/pacientom (sociálna evidencia). Sociálny pracovník sa musí najskôr zoznámiť so zdravotnou dokumentáciou (chorobopisom) pacienta. Zistí, o aký zdravotný problém u pacienta ide, konzultuje s ošetrujúcim lekárom, dozvedá sa predpokladaný typ liečby, jej dopad a prognózu ochorenia. Sociálny pracovník nikdy nesmie dopustiť, aby k pacientovi pristupoval s predsudkami, pod vplyvom názorov iných ľudí (lekárov, sestier), svoj úsudok si o pacientovi vytvára sám. Pri prvom stretnutí sa sociálny pracovník pacientovi predstaví a vysvetlí mu, akú pomoc mu môže ponúknuť. Klient/pacient musí porozumieť poslaniu sociálneho pracovníka. Dôraz je kladený na rozhovor o predmete spolupráce, vrátane formálnej dohody o právach a povinnostiach zúčastnených. Dôležité je získať si dôveru klienta/pacienta. Pacienta je treba posudzovať ako súčasť jeho rodiny v celom doterajšom živote, nielen v čase rozvinutia choroby. Dôležité je, za akých okolností došlo k vzájomnému stretnutiu (či z iniciatívy sociálneho pracovníka alebo od klienta, prípadne na odporučenie iného zdravotníckeho pracovníka).
2. Stanovenie sociálnej diagnózy. Sociálny pracovník štruktúrovaným rozhovorom zisťuje psychosociálnu anamnézu: kľúčové informácie o sociálnom probléme, od najzákladnejších vecí k zložitejším, témy musia mať hierarchickú postupnosť, používa otvorené otázky. Správna anamnéza obsahuje dostatok informácií o klientovi, jeho osobnosti, rodine, školských, pracovných, partnerských úspechoch, problémoch. Informácie o tom, ako choroba ovplyvnila život klienta a celej rodiny, ako ju prijali, kde hľadajú oporu. Obsah najzákladnejších informácií - identifikačné údaje, dôvod k intervencii (zjavný, alebo skrytý problém), rodinné pozadie, telesný stav, stupeň uspokojenia fyziologických potrieb, hygiena, intelekt a dosiahnuté vzdelanie, emocionálne prejavy, správanie, schopnosť riešiť problémy, zamestnanie a ekonomická situácia klienta, bývanie a bytové podmienky, dopravné prostriedky, stravovanie, osobné bezpečie, príbuzní klienta, sociálna opora, celkový dojem z klienta, všímať si pohľad do budúcnosti.
3. Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci. V tejto etape si sociálny pracovník vypracuje plán, podľa ktorého bude pacientovi poskytovaná sociálna pomoc. Plán práce je rozdelený do niekoľkých krokov, mnohí klienti majú viac problémov naraz, brať do úvahy dôležitosť a naliehavosť problémov a podľa toho postupovať: naliehavé problémy - plán krátkodobej pomoci, menej naliehavé - plán dlhodobý. S plánom oboznámiť aj ostatných členov zdravotníckeho tímu a pripojiť ho k terapeutickému plánu, dohoda - kto, čo, za akých podmienok a dokedy. Pozor na nespolupracujúceho alebo odporučeného klienta inou osobou, inštitúciou.
4. Intervencia a sociálna pomoc. Podľa Schavela, Čiseckého (2005) poznáme dva druhy intervencií:
   • Bežná intervencia je určená klientovi, ktorého problém umožňuje postupné, pokojné riešenie, kedy sociálny pracovník s klientom pracuje počas pravidelných, dohodnutých stretnutí na základe vopred vypracovaného plánu.
   • Krízová intervencia je určená pre klienta v akútnej krízovej situácii. Tento typ intervencie sa poskytuje v čase, ktorý je potrebný pre klienta, teda bez vopred dohodnutého, či naplánovaného stretnutia.
5. Ukončenie spolupráce (overovanie výsledkov). Kontrola účinnosti použitých metód SP, bilancovanie / úplné, čiastočné alebo nedostatočné vyriešenie problému, ukončenie spolupráce SP a klienta - pacienta, odporučenie k inému odborníkovi v spádovej oblasti.

Osobnostné predpoklady pre výkon sociálnej práce

Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi, je neustále v interakcii s človekom a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností. Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť cudzie to, čo je ľudské. Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia. Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, dôvernosť, slušnosť, zodpovednosť, trpezlivosť a obetavosť. Jeho morálny postoj má byť príkladom pre druhých a vzorom pre klienta i spoločnosť, s ktorými prichádza neustále do kontaktu. Sociálny pracovník by mal mať vlastnosti zrelej osobnosti, medzi ktoré patrí citová stabilita, životný optimizmus a životné skúsenosti, ktoré mu pomáhajú reagovať, zvládať a prekonávať zaťaženie prameniace z náročnosti povolania. Pri kontakte s klientom sa sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú vzťah klient - sociálny pracovník. Schopnosti efektívne komunikovať sa nedá naučiť len pochopením teórie, ale predovšetkým neustálym komunikačným a tréningovým procesom.

Základné princípy etiky sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník ako profesionál disponujúci odbornými vedomosťami a všeobecným prehľadom v spoločenskom dianí, musí spĺňať aj osobnostné predpoklady:

• Prospešnosť (beneficiencia) - predpokladá konať dobro pre konkrétneho človeka.
• Neškodnosť (non-maleficiencia) - žiada vylúčenie akéhokoľvek úmyselného i neúmyselného poškodenia alebo ublíženia. Dodržiavať pravidlo: „Nihil nocere!“ - nikdy neškodiť.
• Autonómia (svojbytnosť) - rešpektovať rozhodnutie pacienta/klienta podľa vlastného presvedčenia (autonómni pacienti/klienti môžu podľa svojho uváženia presunúť zodpovednosť za rozhodovanie na inú osobu - napr. na sociálneho pracovníka).

tags: #socialny #pracovnik #vp #vaznici