Sociálny pracovník v resocializačnom zariadení: Kľúčová úloha na ceste k obnove

Resocializačné zariadenia zohrávajú kľúčovú úlohu v procese návratu jednotlivcov do spoločnosti po prekonaní závislostí alebo iných sociálnych problémov. V tomto kontexte je sociálny pracovník nenahraditeľným článkom tímu, ktorý svojou odbornou činnosťou prispieva k úspešnej resocializácii klientov. Tento článok sa zameriava na povinnosti a náplň práce sociálneho pracovníka v resocializačnom zariadení, s dôrazom na špecifiká a výzvy tejto profesie.

Úvod do problematiky resocializácie

Resocializácia predstavuje komplexný proces, ktorého cieľom je opätovné začlenenie jednotlivca do spoločnosti po období sociálnej izolácie, závislosti alebo iných problémov. Berger a Luckmann (1999, s. 128-129) zdôrazňujú, že jedinec sa ako člen spoločnosti nerodí, ale sa ním stáva. Resocializácia sa chápe ako proces znovuzačlenenia jedinca do spoločnosti (Jaššová, 2009, s. 13).

Správny priebeh socializácie vedie k bezproblémovému začleneniu sa jednotlivca do spoločnosti, jeho prispôsobeniu sa požiadavkám sociálneho prostredia, v ktorom žije. Schopnosť jednotlivca primerane sa prispôsobiť normám, rešpektovať pravidlá, zastávať očakávaným spôsobom sociálne roly, sa označuje pojmom sociálna adaptácia. Naopak neschopnosť jednotlivca prijať systém noriem, sociálnych a morálnych hodnôt uznávaných danou spoločnosťou označujeme pojmom sociálna maladaptácia (Oravcová, 2004, s. 67). Proces maladaptácie sa prejavuje rôznymi poruchami správania od nepriateľského, utlmeného, nedôsledného až po asociálne správanie (Oravcová, 2004, s. 67).

Základným predpokladom úspešného resocializačného procesu je, že klienta nechápeme ako objekt starostlivosti, ale ako jeho aktívny subjekt, ktorý je spoluzodpovedný za riešenie existujúcich problémov, participuje na ich odstraňovaní a minimalizovaní, mobilizuje vlastné zdroje, schopnosti a možnosti a do toho procesu vstupuje dobrovoľne, motivovane a aktívne (Jaššová, 2009, s. 13). Počas resocializácie je klient v sociálnej interakcii s ďalšími jedincami, čo mu pomáha spoznávať sa a osvojovať si novú sociálnu rolu, čo mu umožňuje prehlbovať, uchopovať a nadobúdať spoločensky prijateľné správanie (Špaleková, In: Sociálna prevencia, 2/2006, s. 1).

Resocializačné zariadenia poskytujú klientom podporu a odbornú pomoc pri prekonávaní týchto ťažkostí a pri budovaní nového, plnohodnotného života.

Centrum pre deti a rodiny - Dom života bez drog: Príklad resocializačného zariadenia

Ako príklad resocializačného zariadenia môže slúžiť Centrum pre deti a rodiny - Dom života bez drog, ktoré poskytuje resocializačný program pre dospelé fyzické osoby závislé od akýchkoľvek drog. Centrum prijíma mužov aj ženy od 18 rokov veku a ponúka im komplexnú podporu na ceste k uzdraveniu.

Kontaktné údaje a adresa

• Telefónne číslo: 0905 475 127
• Organizácia: Provital o.z.
• Adresa: Jilemnického 874/75, 972 13 Nitrianske Pravno, časť Vyšehradné

Resocializačný program sa vykonáva vo viacerých budovách:

1. Prvá budova: Vyšehradné 874/74, 972 13 Vyšehradné
2. Druhá budova: Vyšehradné 874/75, 972 13 Vyšehradné

Cieľová skupina a podmienky prijatia

Cieľovou skupinou centra sú dospelé fyzické osoby závislé od akýchkoľvek drog. Centrum poskytuje opatrenia sociálnoprávnej ochrany mužom aj ženám od 18 rokov veku. Centrum bude prijímať klientov s odporúčaním orgánu SPODaSK. Centrum bude prijímať klientov aj bez odporúčania SPODaSK, ale len v prípade, že nebude naplnený počet miest uvedených v resocializačnom programe.

Podmienky prijatia do tohto centra zahŕňajú:

• Písomnú žiadosť plnoletej fyzickej osoby o prijatie.
• Súčasťou prijímacieho konania je absolvovanie predvstupového pohovoru s psychológom zariadenia.
• Spôsobilosť na právne úkony.
• Absolvovanie liečby, resp. detoxikačnej liečby v CPLDZ.
• Odporúčanie od sociálneho kurátora.
• Odporúčanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti / odporúčanie od psychiatra (klient je vhodný pre resocializáciu formou pobytovej resocializácie).
• Princíp dobrovoľnosti (klient má aktívny záujem zúčastňovať sa resocializačných programov).
• Občiansky preukaz.
• Preukaz poistenca.

Dôvody vylučujúce vykonávanie resocializačného programu

Nasledujúce dôvody vylučujú prijatie klienta do resocializačného programu:

• Úplné zbavenie svojprávnosti.
• Osoba ohrozujúca zdravie ostatných klientov (napr. osoba s infekčným ochorením typu HIV, HCV vzhľadom na nízku mieru zodpovednosti ostatných klientov často s duálnymi diagnózami).
• Stav neumožňujúci pri plnom vedomí prijať podmienky resocializačného programu (intoxikácia).
• Suicidálne tendencie.
• Neplnoletosť.

Kapacita a priestorové zabezpečenie centra

Celkový počet miest v centre je 25. Centrum je zriadené v objekte, ktorý pozostáva z dvoch budov - jedna časť dvojpodlažná s pivnicou a druhá jednopodlažná. Obe budovy sú spojené spoločným vestibulom, z ktorého sa vchádza doľava do prvej budovy a doprava do druhej budovy. Objekt je umiestnený na pozemku s rozlohou cca 1200 m2.

I. budova (ženy)

• Na prízemí sa nachádza jedáleň, kuchyňa, kúpeľňa s umývadlom, sprchovým kútom a samostatné WC pre personál.
• Na druhom podlaží sú tri miestnosti: dve miestnosti pre štyri dospelé osoby a jedna miestnosť pre dve dospelé osoby.
• V každej miestnosti má dospelá osoba svoju posteľ a úložný priestor pre svoje osobné veci.
• Kúpeľňa so sprchovým kútom, umývadlom a samostatným WC, určené pre ženy.
• Počet klientov: 10 žien.

II. budova (muži)

• Na prízemí je šesť miestností, z toho päť miestností pre ubytovanie klientov, každá pre tri dospelé osoby.
• V každej miestnosti má dospelá osoba svoju posteľ a úložný priestor pre svoje osobné veci.
• Dve kúpeľne so sprchovým kútom, tromi umývadlami a dvomi samostatnými WC, určené pre mužov.
• Otvorený priestor na využívanie voľného času klientov s prístupom k PC, TV a stolovým hrám.
• Počet klientov: 15 mužov.

Odborný tím a zamestnanci

Odborný tím centra tvorí:

Odborné činnosti podľa § 49 ods. 5 zákona nezabezpečujeme.

Priebeh prijatia a resocializačný program

Prijatie do centra

Prijatiu plnoletej fyzickej osoby do centra predchádza prehliadka prinesených vecí so súhlasom klienta, dôvodom tejto prehliadky je zabezpečenie netoxického prostredia všetkých členov centra. O tejto prehliadke je klient pri príchode do centra informovaný. Klient pri príchode odovzdá do úschovy v kancelárskom priestore predpísané lieky. Klient písomne súhlasí, že o ňom bude vedená spisová dokumentácia. Následne sa uskutoční ubytovanie klienta.

V deň prijatia na komunitnom stretnutí je novému klientovi určený tzv. tútor - klientovi komunita určí klienta, min. v druhej fáze, ktorý má za úlohu klienta sprevádzať v adaptačnej fáze resocializačného programu a oboznámiť nového klienta s pravidlami centra a komunity. Klient sa s resocializačným programom oboznamuje aj prostredníctvom vytlačených materiálov o resocializačnom programe a chode centra. Denný režim ako aj pravidlá centra sú klientom k dispozícii aj na nástenkách vo vestibule centra. Pri príchode klienta oboznámime s podmienkami prijatia ustanovenými v zmluve s centrom.

Fázy resocializačného programu

Resocializačný program je rozdelený na 5 fáz, pričom maximálna dĺžka resocializačného programu je 20 mesiacov. Individuálny resocializačný program klienta (ďalej len IRP) sa vytvorí pri nástupe klienta do centra a zhodnocuje sa pravidelne raz za mesiac.

0. fáza - adaptačno - motivačná (0-5 mesiacov)

Klient prichádza do zariadenia po splnení stanovených podmienok. Je mu poskytnuté chránené a bezpečné prostredie. Dodržiavame individuálny prístup, ľudské práva a rešpektujeme dôstojnosť každej osoby v resocializačnom procese. Klient si osvojuje základné životné a hygienické návyky. Oboznamuje sa s pravidlami, ktoré sú záväzné pre celú komunitu a dobrovoľne ich prijíma.

Cieľom je eliminovať všetko, čo klienta ruší z vonkajšieho sveta, aby mal možnosť sústrediť sa na proces resocializácie, na život v komunite, na sebareflexiu. Výsledkom uvedenej fázy je dobrovoľné rozhodnutie pokračovať v začatom resocializačnom procese.

• Pri nástupe je klient 4 týždne izolovaný od vonkajšieho sveta s cieľom zoznámiť sa s prostredím.
• Klient má možnosť znovu nadviazať kontakt s rodinou, komunikovať s úzkym kruhom rodinných príslušníkov pod dohľadom.
• Návštevy rodinných príslušníkov sú možné od druhého mesiaca resocializácie, raz do mesiaca.
• Klient nemôže opustiť v tejto fáze zariadenie, len v akútnych prípadoch a to v sprievode rodinných príslušníkov, alebo klienta vo vyššej fáze.
• Informačné a komunikačné technológie nie sú v tomto procese resocializácie povolené.
• Klient navštevuje lekára vždy v sprievode klienta vo vyššej fáze resocializačného procesu.

Prechod z 0. do 1. fázy

Klient musí dokázať fungovať v rámci pravidiel danej fázy. Po absolvovaní minimálne 3 mesiacov pobytu v zariadení, alebo z iniciatívy zamestnancov zariadenia, v rámci hodnotenia individuálnych resocializačných plánov, klient prechádza do vyššej fázy resocializačného procesu. Komunita je v procese prechodu do ďalšej fázy nápomocná.

Odborné metódy práce

V rámci resocializačného programu centra je klientom zabezpečená psychoterapia skupinovou a individuálnou formou, špecializované sociálne poradenstvo, individuálna aj skupinová sociálna práca, nácvik pracovných zručností v oblasti hospodárstva, pôdohospodárstva a gastronómie, športová aktivita, biblioterapia, arteterapia, špecializované metódy ako sendplay, alebo tréning na prístroji bio-neurofeedback zaškolenými zamestnancami.

Metódy používané v jednotlivých fázach resocializácie a sociálnej rehabilitácie sú (Číž, 2009, s. 45-50):

• Rozhovor s klientom: K získavaniu informácií sa používa najmä štandardizovaný rozhovor, pri ktorom sú klientovi kladené dopredu pripravené súbory otázok.
• Dotazník: Slúži na zisťovanie dát a informácií o klientovi, jeho názoroch a postojoch k vybraným problémom.
• Psychodráma: Umožňuje nácvikom zvládnuť namáhavé situácie, ktorých sa pacient bojí.
• Ergoterapia (pracovná terapia): Práca je súčasťou liečebného procesu, výchovného alebo podporného programu. Jej cieľom je zmysluplné trávenie času klientov a taktiež nácvik pracovných zručností.

Dôležitým spájajúcim prvkom všetkých resocializačných aktivít je hĺbková individuálna práca. Ak má byť práca s klientom čo najefektívnejšia, musí sa mu naplno venovať kvalifikovaný sociálny pracovník. Sociálny pracovník na základe dlhodobej práce s klientom reálne spozná jeho podmienky a zázemie. Tiež si získa jeho dôveru. Klient je potom prístupnejší aj motivovanejší riešiť svoju situáciu. Sociálny pracovník mu môže pomôcť vypracovať postupnosť krokov, určiť si reálne dosiahnuteľné ciele a motivovať ho v postupnom napĺňaní týchto cieľov. Sociálny pracovník nesmie riešiť stanovené úlohy namiesto klienta, mal by byť však vždy nápomocný, ak by ho klient požiadal o pomoc. Minimálne raz za dva týždne, by sa sociálny pracovník mal stretnúť s klientom na prehodnocovaní postupu.

Denný režim a voľnočasové aktivity

Pracovné dni

• 6:30 - Budíček, rozcvička, osobná hygiena, raňajky.
• 8:00 - 16:00 - Nácvik pracovných zručností (s prestávkami na desiatu, obed, olovrant).
• Do 18:00 - Upratovanie a športové aktivity, kontakt s rodinnými príslušníkmi (okrem klientov prvej fázy).
• 19:00 - Večerná skupina (2 hodiny) - hodnotenie dňa, zdieľanie pocitov.

Sobota

• 7:00 - Budíček, osobná hygiena, rozcvička, raňajky.
• 8:30 - Veľké upratovanie interiéru a exteriéru (s prestávkou na olovrant o 10:00).
• 12:00 - Obed.
• 13:00 - 18:00 - Spoločná alebo individuálna aktivita (vychádzka, šport).
• 18:00 - 18:30 - Večera.
• 18:30 - 19:00 - Príprava na večernú skupinu, kontakt s rodinnými príslušníkmi (okrem klientov prvej fázy).
• 19:00 - Večerná skupina - bilancovanie prežitého dňa.
• Po skupine do 22:00 - Osobné voľno (čítanie kníh, sledovanie filmu).

Nedeľa

• 8:00 - Budíček, osobná hygiena, raňajky.
• 9:00 - 10:00 - Upratovanie osobných priestorov.
• 10:00 - Osobné voľno.
• 12:00 - Obed.
• 13:00 - 18:00 - Spoločná alebo individuálna aktivita (vychádzka, šport).
• 18:00 - 18:30 - Večera.
• 18:30 - 19:00 - Príprava na večernú skupinu, kontakt s rodinnými príslušníkmi (okrem klientov prvej fázy).
• 19:00 - Večerná skupina - bilancovanie prežitého dňa.
• Po skupine do 22:00 - Osobné voľno (čítanie kníh, sledovanie filmu).

Okrem denného režimu centrum realizuje aj špecifické aktivity:

• Raz týždenne muzikoterapia (certifikovaný muzikoterapeut).
• Raz týždenne rekapitulačná skupina s riaditeľom.
• Raz týždenne tematická skupina vedená klientom.
• Raz týždenne zrkadlová skupina zameraná na konkrétneho klienta.
• Voľnočasové aktivity v čase osobného voľna (knižnica, športové aktivity na multifunkčnom ihrisku a v posilňovni).
• Možnosť návštevy kostola v nedeľu.
• Raz mesačne jednodňová terénna aktivita (výlet mimo zariadenia).
• Krátkodobé výmenné pobyty klientov medzi centrami (max. 5 dní).

Zabezpečenie zdravotnej starostlivosti

Sociálny pracovník sprevádza klienta do ambulancie všeobecného lekára vo Zvolene, kde klienta zaregistrujú a lekár si vyžiada zdravotnú dokumentáciu od predošlého lekára. Centrum zabezpečuje lekárske vyšetrenie krvi alebo iného biologického materiálu, ak má podozrenie na požitie alkoholu, alebo iných návykových látok klientom. Pri návrate z priepustky, alebo pri nástupe do centra je urobený kontrolný odber moču a kontrolná dychová skúška na prítomnosť návykovej látky v tele. Pri pozitívnom výsledku je klient bezodkladne sprevádzaný službukonajúcim personálom do Centra pre liečbu drogových závislostí v Banskej Bystrici na laboratórne vyšetrenie. Pri pozitívnom zistení laboratórnou skúškou je klient z centra vylúčený.

Náplň práce sociálneho pracovníka v resocializačnom zariadení

Sociálny pracovník v resocializačnom zariadení má široké spektrum povinností, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

1. Sociálna diagnostika a individuálne plánovanie

• Realizácia sociálnej diagnostiky: Sociálny pracovník vykonáva komplexnú sociálnu diagnostiku klienta s cieľom zistiť jeho sociálne zázemie, rodinné vzťahy, vzdelanie, pracovné skúsenosti, finančnú situáciu, zdravotný stav a iné relevantné faktory. Rozhovorom s klientom a jeho rodinnými príslušníkmi sa zameriavame na zisťovanie sociálnej situácie klienta, ekonomických, zdravotných pomerov a jeho podmienok bývania. Oboznamujeme sa so širším sociálnym prostredím klienta a spolu analýzou jeho životného postoja vykonávame sociálnu diagnostiku.
• Tvorba individuálneho resocializačného plánu (IRP): Na základe sociálnej diagnostiky sociálny pracovník v spolupráci s klientom a ďalšími členmi odborného tímu (psychológ, pedagóg, terapeut) vytvára individuálny resocializačný plán, ktorý zohľadňuje špecifické potreby a ciele klienta. IRP obsahuje konkrétne kroky a aktivity, ktoré majú klientovi pomôcť dosiahnuť úspešnú resocializáciu. IRP aktívne tvorí klient v spolupráci s psychológom a sociálnym pracovníkom centra. Na IRP ďalej aktívne participuje sociálny kurátor pre dospelé plnoleté osoby príslušného orgánu SPODaSK. IRP klienta sa vypracuje na začiatku pobytu a zhodnocuje sa pravidelne raz za mesiac.

2. Sociálna intervencia a poradenstvo

• Individuálna a skupinová sociálna práca: Sociálny pracovník poskytuje klientom individuálne a skupinové poradenstvo a podporu pri riešení ich sociálnych problémov, pri prekonávaní závislostí, pri budovaní zdravých vzťahov a pri hľadaní zamestnania. Skupinová sociálna práca začína spoločnou rannou komunitou, ktorú vedie čatár komunity.
• Sociálna práca s rodinou: Sociálny pracovník pracuje s rodinou klienta s cieľom zlepšiť rodinné vzťahy, obnoviť komunikáciu a zapojiť rodinu do resocializačného procesu. V rámci sociálnej práce s rodinou podporujeme kontakt klienta s rodinou už počas adaptačnej fázy klienta v komunite. So súhlasom klienta informujeme rodinných príslušníkov o fungovaní klienta v komunite. Pre zdravý návrat klienta do domáceho prostredia je vzhľadom na jeho doterajší nezdravý životný štýl dôležitá náprava rozvrátených vzťahov v rodine.
• Špecializované sociálne poradenstvo: Sociálny pracovník poskytuje klientom špeciálne sociálne poradenstvo v oblasti právnych predpisov, sociálneho zabezpečenia, bývania, zamestnania a iných oblastí života. Pri špecializovanom sociálnom poradenstve sa prostredníctvom rozhovoru zameriavame na konkrétny problém klienta a na jeho špecifické potreby v oblasti: sociálnej, zdravotnej, právnej, ekonomickej a pracovnej. Pri riešení a pomoci klientovi v jeho nepriaznivej životnej situácii kladieme dôraz na svojpomoc a vlastnú mobilizáciu svojich schopností riešiť daný problém.
• Sprostredkovanie kontaktov: Sociálny pracovník sprostredkováva klientom kontakty s inými odborníkmi a inštitúciami, ktoré im môžu pomôcť pri riešení ich problémov (napr. právnici, lekári, úrady práce, organizácie poskytujúce sociálne služby).

3. Monitorovanie a hodnotenie

• Monitorovanie priebehu resocializačného programu: Sociálny pracovník pravidelne monitoruje priebeh resocializačného programu klienta a hodnotí jeho pokroky.
• Aktualizácia IRP: V prípade potreby sociálny pracovník aktualizuje IRP klienta a prispôsobuje ho jeho aktuálnym potrebám a cieľom.
• Hodnotenie efektívnosti resocializačného programu: Sociálny pracovník sa podieľa na hodnotení efektívnosti resocializačného programu a navrhuje opatrenia na jeho zlepšenie.

4. Administratívne činnosti

• Vedenie dokumentácie: Sociálny pracovník vedie dokumentáciu o klientoch, zaznamenáva priebeh resocializačného programu, výsledky sociálnej diagnostiky, individuálne plány a iné relevantné informácie.
• Spolupráca s inými inštitúciami: Sociálny pracovník spolupracuje s inými inštitúciami (napr. súdy, úrady práce, školy, zdravotnícke zariadenia) a zabezpečuje výmenu informácií o klientoch.
• Účasť na poradách a školeniach: Sociálny pracovník sa zúčastňuje na poradách odborného tímu a na školeniach, ktoré sú zamerané na zvyšovanie jeho odbornej kvalifikácie.

Výzvy a špecifiká práce sociálneho pracovníka v resocializačnom zariadení

Práca sociálneho pracovníka v resocializačnom zariadení je náročná a vyžaduje si vysokú mieru profesionality, empatie a odolnosti voči stresu. Medzi najčastejšie výzvy a špecifiká tejto práce patrí:

• Práca s klientmi s rôznymi problémami a potrebami: Sociálny pracovník sa stretáva s klientmi, ktorí majú rôzne problémy a potreby (napr. závislosti, psychické problémy, sociálne problémy, problémy s bývaním a zamestnaním).
• Riešenie krízových situácií: Sociálny pracovník musí byť pripravený na riešenie krízových situácií, ktoré môžu nastať v živote klientov (napr. recidíva, strata zamestnania, rodinné problémy).
• Spolupráca s rôznymi odborníkmi a inštitúciami: Sociálny pracovník musí efektívne spolupracovať s rôznymi odborníkmi a inštitúciami (napr. psychológovia, pedagógovia, lekári, úrady práce, súdy) s cieľom zabezpečiť komplexnú starostlivosť o klientov.
• Udržiavanie si profesionálneho odstupu: Sociálny pracovník musí byť schopný udržať si profesionálny odstup od klientov a vyhnúť sa prenosu emócií.
• Byť flexibilný a prispôsobivý: Sociálny pracovník musí byť flexibilný a prispôsobivý a reagovať na meniace sa potreby klientov a na nové trendy v oblasti resocializácie.
• Neustále vzdelávanie: Sociálny pracovník sa musí neustále vzdelávať a zvyšovať svoju odbornú kvalifikáciu, aby mohol efektívne pomáhať klientom.

tags: #socialny #pracovnik #v #resocializacnom #zariadeni