Sociálny pracovník: Komplexný pohľad na odbor a jeho poslanie

Sociálny odbor je komplexná oblasť, ktorá zahŕňa teoretické poznatky, praktické zručnosti a etické princípy zamerané na zlepšovanie života jednotlivcov, rodín, skupín a komunít. Cieľom je podporovať sociálnu zmenu, rozvoj, súdržnosť a posilňovanie schopností ľudí v ich sociálnom fungovaní.

Sociálna práca je praktická profesia a vedecký odbor, podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovanie rozdielností sú základom sociálnej práce. Táto definícia môže byť doplnená na národnej/štátnej a regionálnej úrovni.

K prijatiu slovenskej definície sociálnej práce prišlo na jar 1998 na národnej konferencii Systém sociálneho školstva na Slovensku. Účastníci sa zhodli na tom, že sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou.

Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú možno charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“ a „sprevádzanie“.

Etymológia a ciele sociálnej práce

Slovo sociálny je latinského pôvodu a má význam "spoločenský". Po druhej svetovej vojne sa používalo v trojakom význame:

• Vzťahujúci sa k spoločnosti, spoločenský - v širšom význame.
• Týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov - sociálna politika.
• Týkajúci sa hmotného zabezpečovania jedinca v spoločnosti.

Pojem sociálny a etymologicky význam tohto pojmu je viacznačný. V prvom rade pojem sociálny prekladáme ako spoločenský, teda týkajúci sa celej spoločnosti, alebo vyplývajúci zo spoločenského života, zodpovedajúci potrebám, záujmom a požiadavkám spoločnosti. Týka sa teda ľudskej komunity. Druhý význam pojmu sociálny sa týka všeobecného zaistenia jednotlivca v spoločnosti, alebo môžeme povedať, že je vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov ľudskej spoločnosti, na úpravy, usporiadanie spoločenských vzťahov a pod.

Ciele sociálnej práce

Sociálna práca sa zameriava na:

• Zlepšenie vzájomného prispôsobovania jednotlivcov, skupín a sociálneho prostredia.
• Rozvíjanie sebaúcty a vlastnej zodpovednosti s ohľadom na individuálne potreby a rozdiely.
• Poskytovanie pomoci, podpory a sprevádzania klientom bez ohľadu na ich vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, sociálnu príslušnosť, zdravotné postihnutie, rasu, kultúru, vierovyznanie a iné sociodemografické odlišnosti.

Vedecký a praktický rozmer sociálnej práce

Sociálna práca je multidisciplinárnou oblasťou vedeckého poznania, ktorá sa zaoberá vedeckým poznávaním sociálnych problémov - ich vznikom, príčinami, možnosťami riešenia, otázkou zodpovednosti občana aj štátu, optimálnou mierou a formami pomoci pre jednotlivca, skupinu či komunitu. Sociálna práca ako akademická disciplína má ešte stále pomerne málo vlastných teoretických poznatkov a preto využíva empirické poznatky a teoretickú výbavu iných vied. Dotyka sa filozofie, religionistiky, práva, sociológie, politológie, psychológie, pedagogiky deti i dospelých, kriminológie, psychiatrie, sociálnej pediatrie a ďalších odborov.

Vlastnou znalostnou výbavou sociálnej práce sú informácie o všeobecných sociálnych podmienkach, o sociálnych javoch, o sociálnej politike a sociálnych programoch, o profesii, jej metodike a uskutočňovaní praxe.

Sociálna práca ako každodenná oblasť praktickej realizácie špeciálnymi pracovnými metódami pomáha pri zvládaní takých sociálne problémových situácií občanov, akými sú: potreba realizácie rodinnej starostlivosti vrátane foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, pomoc pri riešení hmotnej núdze, pomoc a podpora zdravotne znevýhodneným občanom, pomoc a podpora občanom vyššieho veku, pomoc a podpora nezamestnaným občanom, práca s deťmi s poruchami správania, práca s občanmi v penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti, práca so závislými občanmi a podobne.

Metódy sociálnej práce

Myslenie sociálneho pracovníka by malo byť v prvom rade metodické - aby sociálna práca mala nielen zmysel, ale bola na správnom mieste, v správnom čase a bola aplikovaná správnym spôsobom. Oldřich Matoušek, vedúci katedry sociálnej práce Filozofickej fakulty UK, charakterizoval metódy sociálnej práce ako špecifické postupy sociálnych pracovníkov definované cieľom alebo cieľovou skupinou.

Cieľom môže byť úradný úkon, poskytnutie materiálnej pomoci, poskytnutie poradenstva, vytvorenie plánu postupu, poskytnutie komplexnej pomoci, výskum, formulácia politiky atď. Cieľovou skupinou môže byť jednotlivec, rodina, skupina, miestna komunita, veková skupina, prípadne aj verejnosť. Z tohto hľadiska sú základnými metódami sociálnej práce prípadová práca čiže práca s jednotlivcom, práca so skupinou, práca s rodinou a komunitná práca.

Odlišovanie metód sociálnej práce podľa cieľových skupín je možné taktiež na obecnejšej úrovni v kategóriách mikropraxe (práca s jednotlivcom), mezopraxe (práca s rodinou a malou skupinou) a makropraxe (práca s komunitou, systémové analýzy a návrhy systémových zmien).

Prednostne používané sú v sociálnej práci logické metódy, za pomoci ktorých sa uvažovaním o skúmaných javoch dochádza k záverom. Pomocnou metódou pre logickú metódu je experimentálna metóda zaoberajúca sa pozorovaním javov, ich presným meraním a stanovením podmienok, za akých sa sociálne javy vyskytujú. Metodickú mnohotvárnosť možno usporiadať, deliť do šiestich okruhov: poradenstvo, opatrovanie, vyjednávanie, intervencia, zastúpenie, zaopatrenie. Tento metodický princíp vyrástol z konkrétnej praxe sociálnej práce.

Formy sociálnej práce

Sociálna práca sa delí na:

• Kuratívnu prácu: zaoberá sa už vzniknutými problémami prostredníctvom materiálnej pomoci, peňažnými a vecnými dávkami, poskytovaním sociálnych služieb, poradenstva, azylu. Využíva sankcie, dokonca i sociálnu izoláciu, čoho výsledkom je penitenciárna sociálna práca. Súčasťou tejto práce je aj uplatňovanie zákonných práv, odborných konzultácií a partnerského riešenia problémov. Represívne opatrenia treba účinne a efektívne využívať.
• Sociálnu prevenciu: sú opatrenia na zmiernenie alebo prekonanie hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, ako aj na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana.
• Preventívnu sociálnu prácu: je zameraná na predchádzanie vznikaniu dysfunkčných sociálnych procesov.

V preventívnej sociálnej práci rozlišujeme:

• Primárnu prevenciu: dôležitým prvkom je vyhľadávacia činnosť, uplatňovanie techník a metód, ktoré sú zacielené na diagnostikovanie, resp. vyhľadávanie občanov, u ktorých je potrebné a vhodné predchádzať sociálnym kolíziám.
• Sekundárnu prevenciu: napomáha zabraňovať prehlbovaniu už vzniknutých porúch a zároveň využíva vhodné a efektívne odborné metódy a postupy. Konkrétne formy - nápravná činnosť a liečebno-výchovná prevencia.
• Terciárnu prevenciu: napomáha predchádzať zhoršovaniu stavu hmotnej alebo sociálnej núdze a znižovať sociálne negatívne dôsledky.

Štúdium sociálnej práce

Sociálna práca je jednoodborové štúdium zamerané na prípravu profesionálov pre oblasť sociálnej práce na všetkých úrovniach. Organizačne je členené na II. stupeň VŠ štúdia - 4 semestre v dennej forme a 4 semestre v externej forme. Štúdium v odbore Sociálna práca pripravuje vysokoškolsky vzdelaných, samostatných pracovníkov schopných zabezpečovať, koordinovať a priamo poskytovať sociálnu starostlivosť a sociálne služby pre všetky skupiny obyvateľov odkázaných na sociálnu pomoc.

Študijný program je zameraný na získanie vedomostí a osvojenie zručností, ktoré oprávňujú absolventa štúdia vykonávať praktickú sociálnu prácu v inštitúciách, organizovať, riadiť a zabezpečovať rozvoj sociálnej práce zameranej najmä na nasledovné úseky: sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo, sociálne služby, sociálnoprávnu ochranu, mediáciu, supervíziu, manažment, prácu v odborných multidisciplinárnych tímoch, podieľať sa na výskume v sociálnej práci, sledovať, hodnotiť a navrhovať riešenia k závažným sociálno-patologickým javom v spoločnosti ako je nezamestnanosť, chudoba, kriminalita a pod.

Obsah štúdia pozostáva z teoretických prednášok, sociálno-psychologických výcvikov, odbornej praxe, prípravy zameranej na psychológiu, filozofiu a etiku, pedagogiku, právo, sociológiu, ale tiež na vybraný okruh informácií zo zdravotnícky orientovaných predmetov, ktoré tvoria tzv. širší všeobecný základ štúdia a odborné predmety zamerané na získanie potrebných vedomostí a zručností z oblasti sociálnych služieb, sociálneho poradenstva a prevencie sociálnoprávnej ochrany, plánovania a rozvoja sociálnej siete, organizácie a riadenia systému sociálnej pomoci a zabezpečovania sociálnej starostlivosti, teórie a metód sociálnej práce.

Požiadavky na absolventa

Absolvent disponuje vedomosťami z jednotlivých oblastí študijného odboru a jeho interdisciplinárnych súvislostí na úrovni syntézy, konkrétne zo základov teórií, metód a foriem sociálnej práce v priamej a sprostredkovanej práci s klientskymi skupinami sociálnej práce, zo základov filozofie, etiky, sociológie, psychológie, pedagogiky a práva, sociálnej politiky a systému sociálneho zabezpečenia a sociálneho poistenia, z fungovania systému sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pomoci v hmotnej núdzi, kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, služieb zamestnanosti a o charakteristikách chudoby a sociálneho vylúčenia a konceptoch sociálnej inklúzie v interdisciplinárnych súvislostiach.

Absolvent je schopný vyhľadať, osloviť, motivovať na spoluprácu a samostatne posúdiť životnú situáciu klienta/klientov s ohľadom na špecifiká a potreby príslušnej skupiny a určiť mieru sociálneho rizika jeho/ich životnej situácie, naplánovať, zvoliť a využiť adekvátnu metodiku práce na svoju intervenčnú odbornú činnosť a vyhodnotiť účinnosť poskytnutej pomoci. Vie identifikovať význam sociálnej politiky na profesionálny výkon sociálnej práce a využívať poznatky z práva, psychológie, filozofie, sociológie a pedagogiky na výkon praxe sociálnej práce a rozvoj jej poznania.

Absolvent dokáže poskytovať informačné a poradenské služby a vykonávať odborné činnosti v oblasti nemocenských a dôchodkových dávok, príspevkov štátnej sociálnej podpory, sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, služieb zamestnanosti. Disponuje odbornými komunikačnými zručnosťami. Pri výkone sociálnej práce koná eticky. Dokáže pracovať v tíme a posilňovať medziodborovú a medziprofesijnú spoluprácu.

Študijný odbor sociálno-výchovný pracovník

Študijný odbor sociálno-výchovný pracovník pripravuje žiaka so širokým všeobecnovzdelávacím základom, s odbornými teoretickými vedomosťami i praktickými zručnosťami tak, aby bol schopný vykonávať kvalifikovanú asistenčnú prácu a činnosti cielene zamerané na poskytovanie sociálnej a výchovnej starostlivosti klientom rôznych vekových kategórií v sociálnych službách orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy, v zariadeniach sociálnej starostlivosti akými sú detské domovy, domovy dôchodcov, domovy sociálnych služieb, v krízových centrách rodiny, sociálnych poradenských inštitúciách, neštátnych subjektoch poskytujúcich sociálne služby, v neziskových organizáciách.

V študijnom odbore sociálno-výchovný pracovník ide o činnosti cielene zamerané na sociálnu pomoc a starostlivosť o klientov rôznych vekových kategórií. Vychádza sa pritom z poznania osobnosti klienta, legislatívnych, inštitucionálnych a iných možností zlepšenia jeho situácie, preventívnej a sociálnovýchovnej práce. Podstatou je poznanie základných foriem a metód sociálnej práce a ich uplatňovanie na zlepšenie situácie klientov.

Aby žiak dokázal po ukončení štúdia samostatne a tvorivo uplatniť teoretické vedomosti, schopnosti, zručnosti a návyky v konkrétnej sociálno-výchovnej práci so zverenými klientmi, predpokladom je aj dobrý psychický a zdravotný stav. Po ukončení sústavnej prípravy na povolanie štúdiom absolventi zvládnu vykonávať samostatne jednoduchú i zložitú prácu sociálneho charakteru v zariadeniach sociálnych služieb, domovoch dôchodcov, domovoch sociálnych služieb, krízových centrách, neziskových organizáciách a pod. a poskytnúť pomoc klientom týchto zariadení, dokážu pripraviť program práce s klientmi týchto zariadení.

V rámci pracovnej pozície sú na absolventa kladené veľmi vysoké požiadavky na krátkodobú pamäť, schopnosť pracovať v tíme a schopnosť sociálneho kontaktu. Vysoké nároky sú kladené aj na potrebnú slovnú zásobu pre kultivovaný, zrozumiteľný a výrazný rečový prejav (hovorený a písaný), praktické myslenie, flexibilitu, sebakontrolu, sebaovládanie, samostatnosť, kultivovanosť vystupovania a vzhľadu, istotu a pohotovosť vystupovania.

Sociálna práca na Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre územný obvod jedného okresu alebo viacerých okresov, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na rozpočet Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ.

Úrad zároveň vykonáva v prvom stupni štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, v druhom stupni vykonáva štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje obec pri prenesenom výkone štátnej správy alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu.

Organizačný poriadok Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Martine je základným organizačným predpisom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Je vydaný v súlade so zákonom č. 453/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č.5/2004 Z.z.

Organizačný poriadok úradu práce vychádza z pôsobnosti úradu, ktorá je ustanovená v § 5 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustanovuje vnútorné organizačné členenie radu, vzájomné vzťahy organizačných útvarov úradu a podrobnejšie vymedzuje úlohy, ktoré plní úrad ako orgán štátnej správy pre oblasť sociálnych vecí a rodiny, služieb zamestnanosti, kolektívneho vyjednávania, miezd a iných odmien za prácu, sociálneho zabezpečenia, starostlivosti o rodinu a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Úlohy sociálneho pracovníka na Úrade práce

Úlohou sociálneho pracovníka je pomáhať jednotlivcom, párom a rodinám, špeciálne rodinám s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením pri riešení ich sociálnych problémov tak, aby dokázali tieto problémy riešiť samostatne a boli schopní im v budúcnosti predchádzať. Realizácia terénnej sociálnej práce, t. j. Príprava a vedenie skupiny za účelom prípravy podrobného plánu poradenskej práce s klientom/klientmi.

Tvorba a realizácia vzdelávacích preventívnych programov a tréningových aktivít na celoštátnej úrovni v rámci osvetovej činnosti sú taktiež dôležitou súčasťou práce sociálneho pracovníka. Referát EURES spolupracuje s ústredím pri sprostredkovaní zamestnania prostredníctvom EURESu a zabezpečuje úlohy s tým spojené pre občanov SR a zároveň pre občanov členských štátov EÚ prijíma žiadosti občanov a sprostredkovanie zamestnanie v štátoch EÚ a predkladá ich ústrediu, ktorému oznamuje aj voľné pracovné miesta, ktoré môžu byť obsadené občanmi členských štátov EÚ.

Oddelenie metodiky APTP a projektového riadenia prijíma žiadosti od konečných užívateľov - občanov, zamestnávateľov, realizuje zber vecných a finančných indikátorov jednotlivých projektov, typovanie údajov z uzatvorených kontraktov do programu APTP, prijíma, vyhodnocuje, schvaľuje alebo zamieta žiadosti, vypracúva a realizuje stratégiu ESF a APTP, vypracúva regionálne programy rozvoja zamestnanosti, spracúva podklady pre uzatváranie dohôd a zmlúv so vzdelávacími stanovizňami, zabezpečuje tvorbu, riadenie a administráciu národných projektov zameraných na zlepšenie situácie a trhu práce financovaných so zdrojov ESF a SR, realizuje priebežné monitorovanie, hodnotenie projektov, vyhodnocovanie nákladov.

Používané metódy na Úradoch práce

Predmetom výskumu boli zamestnanci pracujúci na úrade práce a ich práca s klientom. Pri overovaní hypotézy, aké metódy v práci s klientom používajú, odpovede zamestnancov ukazujú, že metódu mikroúrovne používa osem zamestnancov (jeden muž a sedem žien), metódu mezoúrovne používajú dvaja zamestnanci (dve ženy).

Tabuľka 1: Používané metódy sociálnych pracovníkov na Úradoch práce

tags: #socialny #pracovnik #odbor