Charakteristika sociálneho pracovníka: Poslanie, kompetencie a osobnostné predpoklady

Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov. V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj so skupinou a komunitou. Sociálny pracovník je ako pomocník pre ľudí v ťažkostiach. Pomáha ľuďom, keď sa ocitnú v ťažkej životnej situácii. Sociálny pracovník sa snaží chrániť deti, pomáhať rodinám a hľadať riešenia, ktoré zlepšia ich život. V tomto príspevku sa zameriame na povolanie sociálneho pracovníka.

Legislatívny rámec a kvalifikačné predpoklady

Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

Na výkon tohto zamestnania sa zo zákona nevyžaduje žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie. Na výkon tohto zamestnania sa odborná prax vyžaduje právnym predpisom v období 12 mesiacov. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3 ročná prax v oblasti sociálnej práce. Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov stanovila podmienky pre výkon profesie sociálna práca:

• sociálny pracovník má ukončené minimálne 3-ročné pomaturitné vzdelanie v oblasti sociálnej práce - v našich podmienkach, ak dosiahol titul bakalára sociálnej práce alebo má ukončené magisterské vzdelanie sociálnej práce.
• má záujem o celoživotné permanentné vzdelávanie.
• dosiahol vek pre začiatok výkonu praxe - dolná hranica je 21 rokov.
• spĺňa osobnostné požiadavky sociálneho pracovníka - napr. morálna bezúhonnosť, mlčanlivosť, dôveryhodnosť.
• disponuje požadovanou úrovňou všeobecných, odborných a špecializovaných vedomostí a sociálnych zručností.

Vzdelanie a odborná príprava

Vedomosti sociálneho pracovníka vychádzajú z interdisciplinárneho poňatia sociálnej práce, z filozofického, psychologického, sociologického, etického, politického, právneho, ekonomického a iných prístupov. Sociálny pracovník k svojej činnosti potrebuje mať poznatky o konkrétnej spoločnosti. Musí ju poznať, rozumieť koncepcii vývoja spoločnosti, mať vlastný názor na vývojové trendy spoločnosti. Potrebuje poznať medzinárodné dokumenty, dohovory, ktoré Slovenská republika prijala, zákonodarstvo, na základe ktorého spoločnosť existuje a celú sieť starostlivosti o človeka.

Teoretické základy sociálnej práce

Teoretické základy sociálnej práce zahŕňajú:

• Teórie sociálnej práce, postavenie sociálnej práce v kontexte iných vedných odborov.
• Sociálno-filozofické a etické základy sociálnej práce.
• Sociologické základy sociálnej práce.
• Psychologické základy sociálnej práce.
• Právne základy sociálnej práce.
• Ekonomické základy sociálnej práce a základné znalosti z odboru štatistiky, demografie, potrebné pre uskutočňovanie úloh sociálnej práce.
• Sociálno-pedagogické a sociálno-andragogické základy sociálnej práce.
• Politologické základy sociálnej práce a i.

Aplikovaná sociálna politika

V rámci aplikovanej sociálnej politiky je dôležité poznať:

• Aplikovaná sociálna politika, teória a prax, objekty a subjekty sociálnej politiky, modely sociálnej politiky, nástroje sociálnej politiky, sociálna politika na medzinárodnej úrovni, typológie a funkcie sociálneho štátu, vplyv demografického vývoja na sociálnu politiku, typy rodinnej politiky a motivačné nástroje populačnej politiky.
• Zdravotná politika v legislatívnom ukotvení (choroba, invalidita, pracovná neschopnosť, kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia), riešenie chudoby v legislatíve (hmotná núdza, životné minimum).
• Aktuálne trendy sociálnej politiky vo vzdelávaní (inteligenčný rast, potreba duálneho vzdelávania).
• Politika zamestnanosti a politika trhu práce (aktívne a pasívne nástroje v riešení nezamestnanosti).
• Komunálna sociálna politika.
• Financovanie sociálnej politiky, mimovládny sektor a jeho funkcie v systéme sociálnej politiky.
• Participácia a účasť v sociálnej politike (sociálne partnerstvo, tripartizmus, kolektívne vyjednávanie a kolektívne zmluvy).

Cieľové skupiny sociálnej práce

Sociálny pracovník sa stretáva s rôznymi cieľovými skupinami, ako sú napríklad:

• Rodiny s deťmi, zanedbávané, týrané a zneužívané deti.
• Týraní a zneužívaní dospelí ľudia.
• Opustené deti, dysfunkčné rodiny.
• Deti a mladí ľudia s poruchami správania, s delikventným správaním, páchajúci trestnú činnosť.
• Ľudia, ktorí sa stali obeťami trestného činu.
• Nezamestnaní ľudia, ľudia bez domova.
• Utečenci a migranti, ľudia odlišnej kultúrnej príslušnosti.
• Osoby pracujúce v pouličnom sexbiznise.
• Ľudia po výkone trestu odňatia slobody.
• Nízkopríjmové skupiny obyvateľstva resp. chudobní ľudia.
• Ľudia s obmedzenou schopnosťou samostatne fungovať.
• Opustení ľudia.
• Osoby z marginalizovaných komunít resp. etnických minorít.
• Umierajúci ľudia a ich rodiny, ľudia, ktorí stratili svojich blízkych v dôsledku úmrtia.
• Ľudia s rôznymi zdravotnými problémami (v stave po ťažkom úraze, s ťažkým zdravotným postihnutím, s rôznymi psychiatrickými diagnózami, trpiaci látkovou i nelátkovou závislosťou a s ďalšími zdravotnými problémami, ktoré sú ovplyvnené, príp. ktoré ovplyvňujú ich sociálne fungovanie) a i.

Metódy sociálnej práce

V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie. Medzi metódy sociálnej práce patria:

• Hlavné prístupy v sociálnej práci.
• Životná situácia a sociálne fungovanie.
• Základné princípy sociálnej práce.
• Metódy sociálnej práce s jednotlivcom, rodinou, skupinou a komunitou.
• Metódy používané vo všetkých spoločensko-vedných disciplínach - analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, ďalej diagnostické metódy, metódy hodnotenia a ďalšie.

Supervízia a výskum v sociálnej práci

Supervízia v sociálnej práci je zameraná na cieľ a zameranie supervízie, typy supervízie, formy supervízie, štruktúru supervízie, techniky používané pri supervízii. Potreba a využitie výskumu v praxi sociálnej práce, výskum vs. prieskum, prax založená na dôkazoch, základné typy výskumov v sociálnej práci, výskumný projekt, výskumný problém (súčasný stav poznania problému, teoretické východiská skúmanej problematiky), metodológia výskumu, výskumné otázky (hlavná, čiastkové), výskumná stratégia, hypotézy, výskumná vzorka (objekt výskumu, výber respondentov), metódy zberu výskumných dát, validita a reliabilita metód získavania údajov, časový harmonogram výskumu, metódy analýzy výskumných dát, štatistické spracovanie výskumných dát, zobrazovacie techniky výskumných dát, interpretácia údajov, závery výskumu a návrhy opatrení, zostavenie záverečnej správy z výskumu, etika vo výskumnej práci.

Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník. Rámcovo vymedzený postup práce. Bez vedenia. Veľká zodpovednosť, prípadné straty sú veľké alebo ťažko odstrániteľné (nahraditeľné). Inovácie. Sociálny pracovník pomáha zlepšovať životnú funkčnosť jednotlivca, skupiny, komunity tým, že prispieva k mobilizácii zdrojov, ktoré sú takémuto riešeniu potrebné. Vychováva jednotlivcov k pocitu zodpovednosti za vlastnú sociálnu situáciu. V poslednom čase sa sociálna práca zameriava na preventívne činnosti, medzi ktoré patrí aj vyhľadávanie klientov, teda osôb potrebujúcich pomoc sociálneho pracovníka. Medzi hlavné úlohy a činnosti patria:

• Sociálne poradenstvo: Poskytovanie krízovej intervencie, sociálneho poradenstva a podpory zameranej na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie. Už pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a spoločne s občanom sa snaží nájsť čo najlepšie riešenie jeho situácie.
• Sociálna diagnostika: Analyzovanie individuálnych alebo skupinových potrieb klientov sociálnej starostlivosti. Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky sociálny pracovník zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Vždy berie ohľad na jeho zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti.
• Individuálna a skupinová práca: Individuálna práca s obyvateľmi je založená na individuálnom prístupe práce s každým obyvateľom. Skupinová práca s obyvateľmi udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas.
• Pomoc pri adaptácii: Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie, nových ľudí, vtedy sa mu pomáha prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, pocit nepotrebnosti, straty zmyslu života.
• Organizovanie aktivít: Podieľa sa na organizovaní kultúrno - spoločenských akcií pre obyvateľov. Práca sociálneho pracovníka je zameraná na to, ako poskytnúť kvalitnú starostlivosť o človeka po všetkých stránkach, o rozvoj osobnosti, potrieb a hodnôt pre ľudí, ktorí žijú v tomto zariadení. Odvádza pozornosť od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy).
• Vedenie dokumentácie: Vedenie sociálnej dokumentácie klientov, zaznamenávanie sociálnych intervencií.
• Spolupráca: Spolupráca s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov. Spolupracuje s inými inštitúciami, ako napríklad zdravotníctvo, školstvo a pod.
• Posudzovanie životnej situácie: Posudzuje životnú situáciu klientov, dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny.
• Riadenie procesov: Riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti.
• Výskum: Organizovanie a realizácia prieskumov a výskumov v oblasti svojej pôsobnosti.
• Krízová intervencia: Poskytovanie krízovej intervencie, terénnej práce, resocializácie, vyjednávania a zastupovania klienta, pomoci občanom v hmotnej a sociálnej núdzi a pod.

Osobnosť sociálneho pracovníka

Osobnosť sociálneho pracovníka je prvým, základným a tým najdôležitejším vkladom do vlastnej profesie. Osobnosť sociálneho pracovníka sa prirodzene prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami. Medzi najviac zdôrazňované požiadavky na osobnosť sociálneho pracovníka patria:

• Humánnosť a úcta k životu: V osobnostnej výbave nesmie chýbať humánnosť a úcta k životu.
• Empatia: Sociálne cítenie však nie je v žiadnom prípade súcit. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci.
• Morálna integrita a zásadovosť: K zásadným požiadavkám kladeným na sociálneho pracovníka určite patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu. Súčasťou osobnostnej výbavy sociálneho pracovníka mala by byť tiež zásadovosť a morálna integrita, je založená na predpoklade, že sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod. Morálna bezúhonnosť sociálneho pracovníka je nielen prestížnou záležitosťou profesionálnych zväzov, ale aj legislatívnou požiadavkou, ktorá sa viaže na výkon tejto profesie.
• Iniciatívnosť a dynamickosť: V osobnostnej výbave by nemali chýbať iniciatíva a dynamickosť. Iniciatíva je dôležitá v preventívnej sociálnej práci pri vyhľadávaní osôb, ktoré potrebujú pomoc sociálneho pracovníka. Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy.
• Zmysel pre humor a životný optimizmus: Osobitý význam pre prax má požiadavka na zmysel pre humor a životný optimizmus. Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu. Sociálny pracovník má vedieť túto vlastnosť používať v smere k sebe samému. Vlastnosť ako zmysel pre humor má pomôcť prekonávať životné a pracovné problémy, udržať si dobrú náladu a vieru, že aj tie najťažšie problémy sú riešiteľné.
• Schopnosť sebareflexie: Ak hovoríme, že sociálny pracovník získava reflexívnu kompetenciu, tak sa učí zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta. „Reflexívna kompetencia je založená na schopnosti nestratiť a nepoprieť vývoj v jeho základných črtách, ale integrovať ho do svojej profesionálnej výbavy.“ (Levická, 2004, s.)
• Schopnosť pracovať v tíme: Aj táto vlastnosť má byť súčasťou výbavy sociálneho pracovníka. Neustále bude pracovať s ľuďmi, ktorí sa sústreďujú na spoločné dielo, t.j., že sociálny pracovník bude spolupracovať s produktívnymi členmi skupiny, ktorí maximálne prispievajú k realizácii cieľa.
• Schopnosť sebainštrumentalizácie: Schopnosť inštrumentalizácie, teda schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj - inštrument predpokladá, že bude so svojimi vedomosťami, vlastnosťami, schopnosťami a zručnosťami disponovať tak, aby ich využil v prospech klienta. Od sociálneho pracovníka sa vyžaduje zaangažovanie sa do problémov klientov, široké spektrum osobných skúseností, flexibilita, otvorenosť pri vyjadrovaní citov, postojov, schopnosť mať nadhľad nad problémom a pod. Avšak osobnú zaangažovanosť musí mať pod kontrolou, čo si žiada tzv. kognitívnu sebadištanciu, čo znamená, že sociálny pracovník reflektuje svoje vlastné city, myslenie a samozrejme konanie a nenecháva sa ovplyvňovať tzv. citovou nákazou.

Komunikačné zručnosti

Jazyk ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Sociálny pracovník nemôže prejavovať svoju profesionalitu používaním cudzích slov, a tým vytvárať prekážky vo vzťahu medzi ním a klientom. Jeho vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta. Zmysel komunikácie v práci sociálneho pracovníka je daný potrebou nepretržitej interakcie s klientmi, kolegami, či inými odborníkmi. Ako jedna zo základných požiadaviek na výkon tejto profesie je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie. Podľa Pavlovičovej (2008) komunikácia v rámci práce s klientom je iba jednou, aj keď veľmi dôležitou dimenziou. Okrem komunikácie sem zaraďuje aj interakciu a percepciu. Interakcia je vzájomné pôsobenie, organizovanie spoločnej činnosti, spolupráca, kooperácia, prípadne obojstranná pomoc alebo ochota k nej. Percepcia zahrňuje zase vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie účastníkov vzťahu. Čím bohatšie je poznanie seba samého, tým bohatšie je poznanie iných a naopak.

Ďalšie kompetencie a rozvoj

Aktívna orientácia na vlastný odborný rast je základom na dosiahnutie a udržanie kompetencií. Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas. Pre sociálneho pracovníka je tiež dôležité zlepšovať si vlastné profesionálne kompetencie samoštúdiom. Vedieť iniciovať klienta k spolupráci je tiež profesionálnou kompetenciou. Podstatnou kompetenciou je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Tu sociálny pracovník pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život, učí ho kontrole vlastného konania, eliminácii správania vedúceho ku konfliktom a vedie ho k realizácii vlastných práv. Sociálny pracovník si sústavne zvyšuje svoju odbornú spôsobilosť.

Tabuľka: Kompetencie sociálneho pracovníka

tags: #socialny #pracovnik #charakteristika