Sociálna práca je umenie, ktoré si vyžaduje veľkú škálu schopností. V tomto kontexte sa zameriavame na mladých ľudí, ktorí opúšťajú detský domov a ocitajú sa na ulici, kde sú odkázaní sami na seba. Stávajú sa potenciálnymi bezdomovcami. Cieľom tejto práce je zistiť, do akej miery vedie systematická práca sociálnych pracovníkov mladých ľudí v útulku pre mládež k samostatnosti v živote. Práca pozostáva z dvoch častí: teoretickej, kde podstatu tvoria pojmové vymedzenia sociálnej práce, rodiny, ktorá má vplyv na bezdomovectvo, a chudoby, ktorá vedie k bezdomovectvu. Súčasťou teoretickej časti je aj opis zariadenia, jeho fungovanie a práca sociálnych pracovníkov, ktorí mladým ľuďom po opustení detského domova pomáhajú zaradiť sa do bežného života a zorientovať sa v ňom.
Po opustení detského domova sa mladí ľudia ocitajú v zložitej situácii. Na rozdiel od tých, ktorí vyrastajú v bežnom rodinnom prostredí, kde sú pripravovaní na život, oni čelia výzvam sami. Aj napriek príprave v detskom domove sa stáva, že vybudovanie si sociálnych istôt je zložité. Mladí ľudia sa musia naučiť žiť samostatne, zorientovať sa v novom prostredí a pochopiť fungovanie domácnosti. Stávajú sa z nich mladí bezdomovci, ktorí hľadajú svoje miesto v spoločnosti.
Sociálna práca a rola sociálneho pracovníka
V rámci bakalárskej práce sa pojednáva o sociálnej práci a sociálnom pracovníkovi, ktorí sa spolupodieľajú na riešení problematiky bezdomovectva mladých ľudí z detských domovov. Cieľom je zistiť, do akej miery vedie systematická práca sociálnych pracovníkov k samostatnosti a pripravenosti mladých ľudí z útulku. Prieskum prebieha formou dotazníka pre respondentov v útulku pre mládež, ktorý je doplnený rozhovorom.
Sociálna práca je profesia, ktorá si vyžaduje neustále vzdelávanie a prispôsobovanie sa meniacim potrebám spoločnosti. Jej obsah a metódy sa vyvíjali v jednotlivých krajinách podľa špecifických potrieb sociálnej starostlivosti a sociálnej politiky. Sociálny pracovník je profesionál, ktorý disponuje osobitými predpokladmi, vlastnosťami a schopnosťami. Musí vykonávať svoje povolanie v súlade s etickými princípmi a často musí prehodnocovať svoje postupy.
Podľa môjho názoru je na samotnom sociálnom pracovníkovi, ako zužitkuje vedomosti z teórie sociálnej práce a následne ich použije vo svojej praxi. Cieľom sociálnej práce je podpora sociálneho fungovania klienta v situácii, kde je taká potreba buď skupinovo, alebo individuálne vnímaná a vyjadrená. Sociálny pracovník musí mať silnú osobnosť, ktorá je charakteristická zvládnutím hodnotových noriem, orientáciou na stabilnosť motívov a záujmov, schopnosťou sebahodnotenia, sebaúcty a úcty k druhému. Silná osobnosť znamená, že jedinec je schopný svojou energiou a zdatnosťou vyniknúť nad priemer.
Kľúčové vlastnosti a metódy sociálneho pracovníka
Pre sociálneho pracovníka sú dôležité ľudské vlastnosti, ako je empatia, trpezlivosť a komunikačné schopnosti. Musí byť schopný vcítiť sa do prežívania jedinca, aby porozumel procesom, ktoré sa v ňom odohrávajú. Dôležitý je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia. Sociálny pracovník musí vedieť nadväzovať kontakt s ľuďmi a používať primerané výrazy podľa ich rozhľadu. Nesmie mu chýbať schopnosť prosociálnosti a empatie.
Medzi najdôležitejšie metódy sociálnej práce patrí analýza prípadu, rozhovor a pozorovanie. Tieto metódy poskytujú globálny obraz o problémoch klienta, jeho životnej situácii, anamnéze a prostredí, v ktorom žije. Sociálny pracovník musí získať čo najobjektívnejšie informácie o komplexnej sociálnej situácii klienta, aby mohol rozhodnúť o ďalších krokoch a plánoch pri riešení problému. Napriek snahe pomôcť klientom, sociálni pracovníci si uvedomujú, že prílišná starostlivosť môže viesť k pasivite. Preto niektoré riešenia nechávajú aj na samotných klientoch.
Bezdomovectvo ako sociálny problém
Bezdomovectvo je jeden z prejavov chudoby. Jedinec trpiaci bezdomovectvom je postihnutý stratou domova, ktorá sa nechápe len ako strata obydlia, ale aj ako strata sociálnych väzieb, ktoré sa utvárajú v rodine, na pracovisku alebo v rámci záujmových skupín. Bezdomovectvo často súvisí s marginalizáciou a predsudkami.
Najcitlivejšou skupinou sú bezdomovci z radov detských domovov. Mnohí sa cítia opustení, prežívajú pocity smútku a sklamania. Detský domov je zariadenie, v ktorom sa poskytuje starostlivosť deťom od narodenia do dosiahnutia plnoletosti a ďalej až do osamostatnenia, najdlhšie však do 25 rokov veku. Deťom v detskom domove sa poskytuje starostlivosť nahrádzajúca prirodzené rodinné prostredie.
Problém odchodu z detského domova sa týka každý rok približne 200 mladých ľudí. V rámci sociálnej pomoci ľuďom bez strechy nad hlavou, mladým ľuďom po odchode z detských domovov fungujú azylové zariadenia. Poskytnutie služieb v týchto zariadeniach je prejavom elementárnej solidarity. Sociálna pomoc je zameraná na preklenutie ťažkej, kritickej sociálnej situácie ľudí.
Útulok pre mládež v Nových Zámkoch
V Nových Zámkoch funguje útulok pre mládež, ktorý svoju prevádzku začal 27.11.1997. Do zariadenia prichádzajú jeho potenciálni obyvatelia dobrovoľne a zároveň môžu útulok kedykoľvek opustiť. Kapacita zariadenia je 12 obyvateľov. Útulok sa nachádza v klasickom rodinnom dome s prístavbou, v blízkosti autobusovej a železničnej stanice, ako aj samotného centra mesta.
V zariadení pracujú dvaja sociálni pracovníci, ktorí sa v službe striedajú. Ich úlohou je pomáhať chlapcom zorientovať sa v živote, naučiť sa hospodáriť s peniazmi a plniť si povinnosti. V útulku má každý chlapec svoje povinnosti a úsek, za ktorý zodpovedá. Sociálni pracovníci sa snažia chlapcov pripraviť na samostatný život tým, že im poskytujú podporu, ale zároveň im dávajú priestor na vlastné rozhodnutia a riešenia.
Sociálni pracovníci v tomto útulku využívajú rôzne metódy a postupy. Zisťujú osobnú anamnézu klienta, jeho sociálnu a ekonomickú situáciu, emocionálne správanie a schopnosť prispôsobiť sa podmienkam a domácemu poriadku v útulku. Sleduje sa celkové správanie klienta, jeho vzťahy s priateľmi v útulku alebo mimo neho. Dôležité je aj to, či klient ovláda základné domáce práce, hygienu a celkovú starostlivosť o svoju osobu.
Napriek tomu, že snaha sociálneho pracovníka v útulku pomôcť chlapcom je veľká, uvedomujú si, že prílišná starostlivosť môže viesť k pasivite. Preto niektoré riešenia nechávajú aj na nich samotných. V zariadení má každý chlapec svoje povinnosti a úsek, za ktorý zodpovedá. Rozhovorom a poradenstvom sociálny pracovník reaguje na problémy klientov, snaží sa objektívne posúdiť situáciu a priviesť ich k realistickému riešeniu.
Práca sociálneho pracovníka v detskom domove Slon je nesmierne dôležitá, pretože priamo ovplyvňuje budúcnosť detí, ktoré nemali to šťastie vyrastať v stabilnom a podporujúcom rodinnom prostredí. Sociálny pracovník im pomáha prekonať ťažkosti, rozvíjať ich schopnosti a pripraviť sa na samostatný život. Je to práca, ktorá si vyžaduje veľké srdce, empatiu a profesionalitu.
tags: #socialny #pracovnici #dd #slon