Sociálna činnosť v školách má v zahraničí viacročnú tradíciu, najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje vyše 100 rokov. V súčasnosti sociálni pracovníci v školstve pracujú v približne 50 krajinách po celom svete, pričom medzi krajiny s úspešným využívaním tejto profesie patria Rakúsko a Nemecko. Medzinárodná komunikácia medzi školskými sociálnymi pracovníkmi vzrastá aj vďaka publikáciám, konferenciám a aktivitám organizácií, ako je Národná asociácia sociálnej práce (NASW), ktorá vypracovala štandardy školskej sociálnej práce pre amerických sociálnych pracovníkov. Školská sociálna práca je rozvíjajúcim sa odborom, ktorý reaguje na meniace sa potreby spoločnosti.
Na Slovensku, hoci školská sociálna práca nie je oficiálne zavedená do praxe ako samostatná disciplína, pôsobenie sociálneho pedagóga v školách je legislatívne umožnené od roku 2008 v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. a ďalšie odborné činnosti sociálneho pedagóga konkretizuje zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Snahou základných škôl je v posledných rokoch zaviesť profesiu tohto pracovníka do praxe. Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce profesie, ktorých rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov.
Cieľom tohto príspevku je poukázať na dôvody, prečo je nevyhnutné vytvoriť priestor pre profesiu sociálneho pedagóga, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole. Chceme odôvodniť potrebu rozvoja školskej sociálnej práce najmä v jej praktickej rovine, a to hlavne poukázaním na súčasnú situáciu v SR. V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga, pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou.
Legislatívne ukotvenie a kompetencie sociálneho pedagóga
Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie. Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu. Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je z nášho pohľadu prevencia sociálno-patologických javov.
Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov.
Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených deťom a žiakom, ich zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie sociálno-patologických javov a reedukácie správania. Individuálne pracuje s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, deťmi vyžadujúcimi si špeciálno-pedagogickú, psychologickú, psychiatrickú pomoc, alebo mimoriadnu zdravotnú starostlivosť. Táto práca prebieha v rámci inkluzívneho tímu, jeho súčasťou je psychodiagnostika.
Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Mali by disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teóriam edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentoch.
Novelizácia legislatívy a jej dopady
Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole. V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b školského zákona, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“.
V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
S účinnosťou od 1. januára 2025 sa nanovo určuje predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že škola a školské zariadenie, kde pôsobí sociálny pedagóg, upraví náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca podľa uvedenej legislatívnej zmeny. Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda. V praxi však všetky školy a školské zariadenia, ktoré do 31.12.2024 zamestnávali sociálneho pracovníka ako odborného zamestnanca, a to aj v prípade personálneho zabezpečenia podporných opatrení - pridelených pracovných úväzkov členov školských podporných tímov, sociálnych pracovníkov ako odborných zamestnancov už nebudú zamestnávať, pretože podľa § 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2025) „odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg“.
Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. z. Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Sociálno-patologické javy a úloha sociálneho pedagóga
Sociálno-patologické javy v škole existujú už dlho. Pod vplyvom rozvoja spoločnosti niektoré z týchto javov vystupujú do popredia výraznejšie, iné menej výrazne. Môžeme sa domnievať, že v súčasnosti neexistuje škola, kde by sa drogy, šikanovanie, záškoláctvo, násilie a iné nevyskytli v akejkoľvek forme. Tento nárast by sa dal pripísať nedostatočnej pozornosti rodičov týkajúcej sa výchovy svojich detí, malému množstvu voľnočasových aktivít, ktoré deti navštevujú, ale aj poklesom autority učiteľov v školách.
V školskom prostredí je dôležité dôsledne riešiť i menej závažné problémy v správaní žiakov, pretože ich prehliadanie či podceňovanie môže viesť u žiakov k závažnejším formám správania. Sociálny pedagóg je prvou pomocou pre dieťa v škole, keď sa objaví problém. Rieši výchovné ťažkosti, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy v triede až po delikvenciu (najčastejšie záškoláctvo, krádež, šikanovanie). Svoju činnosť v škole sociálny pedagóg zameriava na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity (besedy, prednášky), krátkodobé a dlhodobé programy na predchádzanie sociálno-patologických javov (v súčasnosti najviac aktuálnych - kyberšikanovanie, prevencia prejavov násilia v školskom prostredí, látkových a nelátkovych závislostí).
Sociálno-pedagogická prevencia predstavuje koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania, sociálno-patologických javov s cieľom odstrániť ich, alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a paralelne podporovať vytváranie priaznivých prospoločenských podmienok pre intaktný a bio-psycho-sociálny a duchovný vývin jednotlivca. Preventívna činnosť sa považuje za ťažiskovú náplň činnosti sociálneho pedagóga.
V súčasnej spoločnosti dochádza k viacerým zmenám, ktoré ovplyvňujú rozvoj a smerovanie sociálnej práce. Takouto oblasťou je aj prostredie školy a školských zariadení. Sociálne problémy vždy mali dopad na fungovanie žiakov v škole. Súčasná doba ukazuje, že výchovný proces na školách je čoraz ťažší, deti sú agresívnejšie a stále viac ohrozené sociálno-patologickými javmi, ktoré sa aj v čoraz väčšej miere vyskytujú u žiakov. Pribúdajú dysfunkčné rodiny, chudobné rodiny, deti závislých rodičov.
Kyberšikana - Ako sa vyhnúť kybernetickému zneužívaniu
Príklady sociálno-patologických javov a riešenia
V jednej zo škôl v Českej republike, kde približne polovica žiakov nežije s oboma svojimi biologickými rodičmi, sa stretávajú s rôznymi sociálnymi problémami. Väčšina rodín je neúplných, časť detí má nového otca. Časť rodín sa nachádza v dlhovej pasci, rodičia nemôžu podporovať dieťa vo školských aktivitách (exkurzie, lyžiarsky kurz) a mimoškolských aktivitách (návštevy krúžkov). V oblasti zneužívania návykových látok u žiakov riešia najmä fajčenie cigariet, výnimočne experimentovanie s marihuanou alebo s psychofarmakami, ku ktorým majú žiaci prístup doma, pretože ich užívajú rodičia. Hoci tam nemajú problém so záškoláctvom v pravom slova zmysle, u niektorých detí vedú rozhovory s rodičmi pre časté, ale ospravedlnené absencie. Ukazuje sa, že príčinou môže byť závislosť žiakov na počítači. Rodičia v tomto regióne ťažko hľadajú odbornú pomoc, v meste chýba detský psychológ a detský psychiatr.
V posledných rokoch sa pozoruje zhoršenie vzťahov medzi deťmi v triedach, čo môže byť taktiež jeden z dôvodov, prečo sa žiaci vyhýbajú škole. Konflikty so spolužiakmi, nepriateľská atmosféra môže viesť k chorobnosti, ktorá má psychosomatický základ. Zhoršujúce sa vzťahy odrážajú vzťahy v spoločnosti a súvisia s rizikovým správaním na sociálnych sieťach. Školy realizujú programy s triedami, ktoré majú predísť vyčleneniu detí. Ohrozenými žiakmi sú určite žiaci so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Sociálne problémy, ktoré riešia, sa v súčasnej dobe mierne premieňajú. Z pohľadu pedagógov sa do života spoločnosti premieta vysoká miera pracovnej zaneprázdnenosti rodičov, práca v 3-zmennej prevádzke, dochádzanie za prácou. Nízka miera nezamestnanosti rodičov so sebou prináša aj isté úskalia, pracujú rodičia, ktorí dlhodobo nepracovali. Je pre nich určite obtiažne zladiť po dlhej dobe pracovný a rodinný život.
Konkrétny príklad: V 2. triede majú žiačku so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, je v starostlivosti špeciálne pedagogického centra, pracuje s asistentom pedagóga. Žiačka často chýba. V spolupráci s oddelením sociálno-právnej ochrany dohodli starostlivosť pre dieťa v Centre pre rodinu. Pracovníčka dochádza do rodiny, pomáha rodičom s riešením problému s opakovaným výskytom vší, s hygienickými návykmi. Doprevádza matku na vyšetrenia dieťaťa do zdravotníckych zariadení (logopédia, očný lekár), ale aj do školských poradenských zariadení (kontrolné vyšetrenie v špeciálne pedagogickom centre). Rovnako sa zameriava na rozvoj dieťaťa.
Pri riešení týchto problémov školy spolupracujú s odborom sociálnych vecí a zdravotníctva mestského úradu, konkrétne s oddelením sociálno-právnej ochrany detí, s Úradom práce, s Centrom pre rodinu, ktoré je súčasťou Centra sociálnych služieb, so Strediskom výchovnej starostlivosti Kompas, s neziskovými organizáciami. Veľmi by ocenili vznik pracovnej pozície sociálneho pedagóga, ktorá je možná vďaka Operačnému programu Výskum, vývoj a vzdelávanie.
Sociálny pedagóg ako koordinátor a súčasť multidisciplinárneho tímu
V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom, školským psychológom. Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu v praxi prelínať, v zákone č. 317/2009 Z. z. sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené. Myslíme si, že je nevyhnutné, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený v otázkach prevencie a využíval v dôsledku metodického usmerňovania účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce. Tu sa nám otvára ideálny priestor pre funkciu koordinátora takejto prevencie realizovanej školským sociálnym pracovníkom v školách, ktorá je potom vysoko efektívna v tom zmysle, že ide o pracovníka, ktorý je odborne erudovaný v oblasti vedomostí o sociálne-patologických javoch.
Považujeme za vhodné, aby sociálny pedagóg v školách zastával funkciu koordinátora prevencie sociálno-patologických javov. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy. V praxi sa osvedčilo, že školský sociálny pracovník je aj možnosť, ako robiť kvalitnú sociálnu prevenciu zameranú na rozvoj správneho vzťahu k vlastnému vzdelávaniu, ku škole, ale aj k sebe samému a svojmu okoliu.
V školách, kde pôsobí iba malý počet sociálnych pedagógov, uvedené špecializované činnosti vykonávajú pedagogickí zamestnanci, prípadne školský psychológ, ktorý čiastočne nahrádza sociálneho pedagóga. Z množstva odborných zamestnancov, ktorých by mohla mať škola k dispozícii podľa zákona č.317/2009 Z.z - školský psychológ, špeciálny pedagóg, školský logopéd, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg, školy mávajú poväčšine špeciálneho pedagóga, ak ho vôbec majú. Všetky vyššie spomenuté problémy na školách riešia buď výchovní poradcovia (ich funkcia, by sa ale mala zaoberať trošku odlišnými problémami a kariérnym poradenstvom pre žiakov), alebo triedni učitelia. V súčasnosti ale triedny učiteľ nie je ani časovo a ani kompetenčne disponovaný, aby riešil dostatočne a úspešne tieto problémy.
Sociálni pracovníci v školstve sú veľkým prínosom pri budovaní inkluzívneho prostredia škôl, aby školy mohli začleniť do vzdelávacieho procesu všetky deti bez ohľadu na to, akým výzvam musia čeliť vzhľadom na svoje rozdielne schopnosti, rôznorodé zázemie a širokú škálu problémov. Rovnako sociálni pracovníci v školstve pomáhajú v rámci školského systému prekonávať problémy ako diskriminácia, šikana, či neprimerané správanie zamestnancov škôl a školských zariadení. V spolupráci s multidisciplinárnym tímom pracovníkov riešia širokú škálu problémov miestnej komunity, ktoré majú negatívny dopad na napredovanie žiakov vo vzdelávaní, ako sú násilie a kriminalita, nedostatok komunitných služieb, extrémizmus a rasizmus, chudoba a problémy spojené s marginalizáciou časti obyvateľstva.
Sociálni pracovníci mobilizujú silné stránky rodiny, školy a komunity, aby prekonali prekážky stojace na ceste vzdelávaniu. Sociálny pracovník napĺňa potrebu dieťaťa pri regulovaní vzťahov a komunikácie medzi školou, rodinou, komunitou, pôsobí ako jeho advokát, resp. podporovateľ, ktorý dieťaťu sprístupňuje informácie, ktorým dieťa nerozumie. Sociálni pracovníci spolu s celým tímom pedagogických a odborných zamestnancov používajú rôzne metódy a formy práce, aby posúdili a pomáhali adresne riešiť problémy svojich klientov.
Východiská a budúcnosť sociálnej práce v školstve
Pôsobenie sociálneho pedagóga na Slovensku sa začalo rozvíjať omnoho neskôr než v Európe. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70. rokoch 20. storočia. Hoci v slovenských podmienkach nemáme legislatívne ukotvenú školskú sociálnu prácu, sú pilotné snahy a projekty, ktoré sa snažia zaviesť pozíciu školského sociálneho pracovníka do škôl. V školskom roku 2006/2007 prišli prví školskí sociálni pracovníci na základné školy v Považskej Bystrici a Trnave. V snahe o rozšírenie školskej sociálnej práce bolo podniknutých niekoľko krokov, osvetových činností a seminárov, ktoré mali motivovať samosprávy, školy, ako aj samotných absolventov sociálnej práce, aby vypracovali projekty na zavedenie školskej sociálnej práce do škôl. V školskom roku 2007/2008 vyhlásilo mesto Nová Dubnica konkurz pre školských sociálnych pracovníkov na školy vo svojom meste a rok na to mesto Trenčín, ktoré sa snažilo pokryť všetky školy v meste.
Následne v rámci reformy výchovy a vzdelávania bol pripravený a prijatý nový zákon o výchove a vzdelávaní (zákon č. 245/2008 Z. z.). V rámci tohto zákona Ministerstvo školstva odmietlo uznať pozíciu školského sociálneho pracovníka a zaradilo do zákona nový typ odborného zamestnanca - sociálneho pedagóga. V súčasnosti profesia sociálneho pracovníka v školskom systéme nie je stále definovaná, koncepčne spracovaná a legislatívne vymedzená. Medzičasom bol prijatý zákon č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bola legislatívne sociálna práca zadefinovaná ako „odborná činnosť vykonávaná sociálnym pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným predpisom“.
Dnes môžeme zaznamenávať nárast rôznych sociálnych problémov, ktoré sa priamo dotýkajú činnosti sociálneho pedagóga. Ten ako všestranný odborník by mal spolupracovať a koordinovať prácu s viacerými odborníkmi na vysokej profesionálnej úrovni. Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom.
Úlohou škôl je tiež pripraviť žiakov na život v zložitom a rýchlo sa meniacom svete a preto je nevyhnutné nachádzať flexibilné modely vzdelávania. Školy musia okrem pôvodného vzdelávacieho curricula, naučiť deti kreatívnemu a kritickému mysleniu, riešeniu problémov, sociálnym zručnostiam, komunikačným zručnostiam, či zručnostiam v rozhodovaní. Naplnenie tejto úlohy školy si vyžaduje tímový prístup viacerých profesionálov s rôznymi odbornými znalosťami, aby sa mohlo dosiahnuť rozšírenie vzdelávacích cieľov aj o osobnostno-sociálnu výchovu a rozvoj kľúčových kompetencií potrebných vo všetkých oblastiach života.