V súčasnosti, keď sa spoločnosť stretáva s čoraz komplexnejšími sociálnymi výzvami, narastá aj význam a potreba kvalifikovaných odborníkov v oblasti sociálnej pedagogiky v školskom prostredí. Sociálny pedagóg zohráva kľúčovú úlohu pri podpore žiakov, rodičov a učiteľov, a to v oblasti prevencie, poradenstva a intervencie. Tento článok sa zameriava na teoretickú reflexiu a praktické aspekty pôsobenia sociálneho pedagóga v škole, s dôrazom na jeho postavenie, kompetencie a aktuálne výzvy v slovenskom školstve.
Význam sociálneho pedagóga v škole
V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno-výchovných problémov. V súčasnosti so zvyšujúcimi sa problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.
Aktuálna legislatíva vymedzuje profesiu odborného zamestnanca školy, očakávame a odporúčame, aby sa v blízkej budúcnosti preprofilovala a viac vymedzila v školskom edukačnom procese. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno-patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná. Príspevok poukazuje na nevyhnutné zastúpenie sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach, nakoľko práve on pomáha a správne usmerňuje nielen žiakov, ale aj samotných rodičov a učiteľov. Profesionálna stránka sociálneho pedagóga sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti.
Kľúčové oblasti pôsobenia sociálneho pedagóga:
- Prevencia: Sociálny pedagóg sa aktívne podieľa na prevencii sociálno-patologických javov, ako je šikanovanie, záškoláctvo, užívanie návykových látok a extrémizmus. Realizuje preventívne programy a aktivity zamerané na rozvoj sociálnych zručností, zdravého životného štýlu a pozitívnych vzťahov v triede a v škole. Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená, sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých.
- Poradenstvo: Sociálny pedagóg poskytuje odborné poradenstvo žiakom, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii, majú problémy so správaním, učením alebo vzťahmi. Pomáha im identifikovať ich problémy, hľadať riešenia a rozvíjať ich potenciál. Poskytuje tiež poradenstvo rodičom a učiteľom pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov.
- Intervencia: V prípade, že sa v škole vyskytne krízová situácia, ako je napríklad šikanovanie, násilie alebo zneužívanie, sociálny pedagóg zasahuje a poskytuje okamžitú pomoc obetiam a páchateľom. Spolupracuje s ďalšími odborníkmi, ako sú psychológovia, špeciálni pedagógovia a sociálni pracovníci, aby zabezpečil komplexnú starostlivosť o žiakov.
- Podpora inklúzie: Sociálny pedagóg sa aktívne podieľa na vytváraní inkluzívneho prostredia v škole, v ktorom sa každé dieťa cíti prijaté a rešpektované. Podporuje integráciu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a pomáha im prekonávať bariéry v učení a socializácii.
- Spolupráca s komunitou: Sociálny pedagóg spolupracuje s rôznymi organizáciami a inštitúciami v komunite, ako sú napríklad centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, mimovládne organizácie a orgány činné v trestnom konaní. Táto spolupráca umožňuje zabezpečiť komplexnú podporu žiakov a ich rodín.
Teoretické východiská sociálnej pedagogiky
Sociálna pedagogika je vedný odbor transdiciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu. Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je v prvom rade vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. Definície sociálnej pedagogiky sa počas svojho vývoja rozlične menili a vyvíjali v súlade s problémami danej doby.
„Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti.“ (Bakošová, 2008, s. 58)
„Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže.“ (Hroncová, Emmerová, 2015, s. 73)
Kľúčové teoretické koncepty:
- Teória sociálneho učenia: Táto teória zdôrazňuje, že správanie človeka je ovplyvnené interakciami s jeho sociálnym prostredím. Sociálny pedagóg využíva princípy sociálneho učenia na modelovanie pozitívneho správania, posilňovanie žiaducich vzorov a odstraňovanie nežiaducich prejavov.
- Teória systémov: Táto teória vníma človeka ako súčasť komplexného systému, ktorý zahŕňa rodinu, školu, komunitu a spoločnosť. Sociálny pedagóg sa zameriava na identifikáciu a ovplyvňovanie faktorov v týchto systémoch, ktoré ovplyvňujú vývoj a správanie žiaka.
- Teória resilience: Táto teória zdôrazňuje schopnosť človeka prekonávať nepriazeň osudu a adaptovať sa na stresové situácie. Sociálny pedagóg sa zameriava na posilňovanie resilience u žiakov, ktorí sa stretávajú s ťažkosťami, a pomáha im rozvíjať ich silné stránky a zdroje.
Legislatívny rámec pôsobenia sociálneho pedagóga
V legislatívnej úprave sociálny pedagóg nie je neznámou. Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov. Najfrekventovanejšími miestami výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia.
Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Sociálny pedagóg na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, a to v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, kde študijný program je zameraný na sociálnu pedagogiku.
Aktuálne výzvy a trendy v sociálnej pedagogike
V súčasnosti môžeme zaznamenávať nárast rôznych sociálnych problémov, ktoré sa priamo dotýkajú činnosti sociálneho pedagóga. Ten ako všestranný odborník by mal spolupracovať a koordinovať prácu s viacerými odborníkmi na vysokej profesionálnej úrovni. Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou.
Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr, než v Európe pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70. rokoch 20. storočia. V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľnočasoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb. Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava poslucháčov, budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese, vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1., 2. a 3. stupňa. Odbornú činnosť vykonávajú v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva.
V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom neželateľných sociálno-patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi. Viac narastá potreba ďalších špeciálnych pedagógov, ktorí by pomáhali ozdravovať, chrániť a zabezpečovať plynulý i nerušený edukačný proces na školách. Jej rozvoj bude nasledovať v blízkom období, nakoľko sa čoraz viac začína vyskytovať dopyt škôl po takejto pozícii pedagóga. Súvisí to najmä s narastajúcimi problémami ľudí v spoločnosti.
Medzi aktuálne výzvy a trendy v sociálnej pedagogike patria:
- Nárast sociálno-patologických javov: V súčasnosti sa v spoločnosti zvyšuje výskyt sociálno-patologických javov, ako je šikanovanie, kyberšikanovanie, závislosti, extrémizmus a násilie. Sociálni pedagógovia musia byť pripravení na riešenie týchto problémov a na prevenciu ich vzniku.
- Inklúzia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami: V školách sa zvyšuje počet žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí vyžadujú individuálny prístup a podporu. Sociálni pedagógovia zohrávajú kľúčovú úlohu pri integrácii týchto žiakov do bežného vzdelávacieho procesu a pri vytváraní inkluzívneho prostredia v škole.
- Využívanie informačných a komunikačných technológií: Informačné a komunikačné technológie (IKT) zohrávajú čoraz väčšiu úlohu v živote detí a mládeže. Sociálni pedagógovia musia byť schopní využívať IKT vo svojej práci, a to pri prevencii kyberšikanovania, pri vzdelávaní o bezpečnom používaní internetu a pri podpore žiakov v online prostredí.
- Multidisciplinárna spolupráca: Riešenie komplexných sociálnych problémov vyžaduje spoluprácu rôznych odborníkov, ako sú psychológovia, špeciálni pedagógovia, sociálni pracovníci, lekári a právnici. Sociálni pedagógovia musia byť schopní efektívne spolupracovať s týmito odborníkmi a koordinovať ich činnosť.
Asociácia sociálnych pedagógov (ASPg)
Dôležitým aktérom v oblasti rozvoja sociálnej pedagogiky na Slovensku je Asociácia sociálnych pedagógov (ASPg), občianske združenie s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré vzniklo v roku 2018. ASPg si kladie za cieľ podporovať a rozvíjať teóriu a prax sociálnej pedagogiky, presadzovať záujmy sociálnych pedagógov a prispievať k zvyšovaniu kvality sociálno-pedagogickej starostlivosti v Slovenskej republike.
Medzi najvýznamnejšie aktivity ASPg patria Valné zhromaždenia, na ktorých sa schvaľujú zásadné dokumenty, zameranie činnosti združenia a formy vzájomnej spolupráce. Na týchto zhromaždeniach sa tiež diskutujú aktuálne problémy sociálnych pedagógov v kontexte súčasnej školskej legislatívy a participácia sociálnych pedagógov na implementácii národných inkluzívnych projektov.
Problémy výkonu profesie sociálneho pedagóga
Problematika pôsobenia školských sociálnych pedagógov ani po desiatich rokoch jej existencie nie je v teoretickej, metodickej a metodologickej rovine dostatočne rozpracovaná. Aktuálne problémy školských sociálnych pedagógov Katedra pedagogiky PF UMB v Banskej Bystrici riešila prostredníctvom výskumných úloh VEGA, aj KEGA. Vypracovala viaceré vysokoškolské učebnice, monografie, metodické príručky. Výsledky empirických zistení boli prezentované na mnohých konferenciách doma, v zahraničí a v odbornej tlači. Boli určené najmä sociálnym pedagógom v praxi.
Problémy sociálnych pedagógov v škole sme prvýkrát monitorovali na medzinárodnom odbornom seminári pod názvom „Sociálny pedagóg v škole“ (2012), ktorý sa konal na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Na seminár boli pozvaní sociálni pedagógovia zo škôl a školských zariadení, ale aj z iných výchovných inštitúcií, kde pôsobili. Prednášajúcimi boli viacerí vysokoškolskí učitelia z Čiech, Poľska a Slovenska. Prítomní boli sociálni pedagógovia z praxe, aj zástupcovia školských sociálnych pedagógov z Trenčína.
Sociálni pedagógovia poukazovali najmä na tri vážne problémy, s ktorými sa stretávajú pri výkone svojej profesie:
- absencia profesiogramu, resp. profesijného štandardu „Sociálny pedagóg“,
- absencia metodických príručiek pre sociálno-výchovnú prácu,
- absencia kontinuálneho vzdelávania pre sociálnych pedagógov.
Absencia profesijného štandardu: „Sociálny pedagóg“
Profesijný štandard vymedzuje činnosti školských sociálnych pedagógov ako odborných zamestnancov, bolo pre sociálnych pedagógov dôležité, pretože ani vedenie školy, ani iní odborní a pedagogickí zamestnanci túto profesiu nepoznali, v dôsledku čoho boli kompetencie sociálnych pedagógov nejasné, ich činnosti rôznorodé a diferencované. Často boli využívaní ako pedagogickí asistenti, prípadne na riešenie aktuálnych porúch v správaní žiakov, ako dozor na chodbách, na suplovanie hodín a pod. Z tohto dôvodu sme ponúkli odboru pedagogických a odborných zamestnancov siete škôl a školských zariadení, oblasť kontinuálneho vzdelávania na MŠVVaŠ spoluprácu na príprave profesijného štandardu „Sociálny pedagóg“.
Profesijný štandard „Sociálny pedagóg“ bol vypracovaný Metodicko-pedagogickým centrom v Bratislave v rámci projektu „Profesijný a kariérový rast“ v operačnom programe „Vzdelávanie“ za spolupráce J. Hroncovej a I. Emmerovej z Katedry pedagogiky PF UMB a bol spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie. Od roku 2017 je zverejnený na stránke MŠVVaŠ SR v Pokyne ministra č. 39/2017 v prílohe č. 19 pod názvom „Sociálny pedagóg“.
Absencia metodických príručiek pre sociálnych pedagógov pre jednotlivé typy škôl
Problém absencie metodických materiálov sa čiastočne riešil na Katedre pedagogiky PF UMB vo viacerých výskumných projektoch KEGA, výstupmi ktorých boli aj publikačné aktivity metodického charakteru.
Autorský kolektív spracoval viaceré publikácie a metodické príručky určené sociálnym pedagógom v praxi, napr.:
- Sociálna pedagogika na Slovensku (história a súčasnosť) (Hroncová, J. a kol., 2012),
- Sociálny pedagóg v škole (Hroncová, J., Emmerová, I. 2012),
- Preventívna sociálno-výchovná činnosť v škole - metodická príručka pre sociálnych pedagógov a koordinátorov prevencie (Hroncová, J., Emmerová, I., Kropáčová, K., 2013),
- Sociálny pedagóg v škole v teoretickej reflexii a praxi - realizácia empirického výskumu zameraného na sociálnych pedagógov (Hroncová, J., Emmerová, I., 2015),
- Sociálna patológia pre sociálnych pedagógov (Hroncová, J., Emmerová, I., Hronec, M., 2014),
- Sociálno-výchovná práca s rodinou z aspektu sociálnej pedagogiky (Hroncová, J., Emmerová, I., Cimprichová-Gežová, K., 2015),
- Základy mediálnej výchovy pre sociálnych pedagógov a pedagógov (Emmerová, I., Niklová, M., Dulovics, M., 2015),
- Sociálny pedagóg ako pomáhajúca profesia a jeho uplatnenie vo výchovných, sociálnych a iných zariadeniach (Niklová, 2013),
- Špecifiká pôsobenia sociálnych pedagógov v školskom prostredí (M. Dulovics, 2014),
- Aktuálne problémy pri realizácii primárnej prevencie sociálno-patologických javov v školách (Kamarášová, L., 2012) a ďalší autori.
Absencia kontinuálneho vzdelávania
Jedným z výstupov výskumnej úlohy pod názvom „Vypracovanie a overovanie koncepcie aktualizačného vzdelávania pre sociálnych pedagógov pôsobiacich v praxi s osobitným zreteľom na školských sociálnych pedagógov“ bolo aj vypracovanie koncepcie aktualizačného vzdelávania pre školských sociálnych pedagógov. Program bol predložený MŠVVaŠ SR na akreditáciu pod názvom: „Prípravné atestačné vzdelávanie pre prvú atestáciu pre odborných zamestnancov - sociálnych pedagógov v školách a školských zariadeniach“, ktoré bolo schválené MŠVVaŠ SR 9. februára 2016 a platí do roku 2021. Aj napriek úsiliu o vypracovanie vzdelávania, je zo strany školských sociálnych pedagógov o toto vzdelávanie nedostatočný záujem.
Príčiny nezáujmu:
Väčšina sociálnych pedagógov pôsobí v základných školách iba v rámci projektov (predtým PRINED, v súčasnosti Škola otvorená všetkým), teda dočasne. Nevedia, či sa im absolvovanie vzdelávania oplatí. Jednou z príčin nedostatočného záujmu môže byť aj skutočnosť, že vedenie škôl sociálnych pedagógov nechce uvoľňovať počas pracovných dní na vzdelávacie aktivity, pretože musia plniť úlohy vyplývajúce z projektu v oblasti starostlivosti o žiakov.
Novela zákona o pedagogických zamestnancoch
V súčasnom období pedagogická verejnosť očakáva schválenie nového zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. V pripravovanom zákone má byť sociálny pedagóg zaradený v § 24 do kategórie „Iní odborní zamestnanci“, teda nie samostatne pod názvom „Sociálny pedagóg“, ako je to v aktuálnom zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Do tejto kategórie sú v navrhovanom zákone zaradení, okrem sociálneho pedagóga, aj školský logopéd a liečebný pedagóg, ktorí by mali byť, podľa nášho názoru, zaradení skôr do § 23, pretože boli pôvodne súčasťou odboru špeciálny pedagóg.
V navrhovanej verzii zákona je činnosť sociálneho pedagóga v § 24 pod názvom „Iní odborní zamestnanci“ definovaná takto:
„Sociálny pedagóg pri výkone pracovnej činnosti v škole a školskom zariadení:
- a) vykonáva preventívne činnosti,
- b) poskytuje poradenstvo a intervenciu so zameraním na deti a žiakov s rizikovým správaním, ohrozených sociálno-patologickými javmi a zo sociálne znevýhodneného prostredia,
- c) poskytuje poradenstvo zákonným zástupcom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom,
- d) vykonáva sociálno-pedagogickú diagnostiku prostredia a vzťahov, osvetovú činnosť a ďalšie činnosti v sociálno-výchovnej oblasti.“
Činnosť sociálneho pedagóga v navrhovanej verzii je značne oklieštená. Neobsahuje už úlohy v oblasti sociálnej výchovy, podpory prosociálneho a etického správania a reedukáciu správania, ktoré tradične patrili k základným kompetenciám sociálneho pedagóga a na ktoré sociálna pedagogika kladie veľký dôraz.
Z pozície garantky študijného programu Sociálna pedagogika, ale aj predsedníčky O. z. Asociácia sociálnych pedagógov a v spolupráci s vedúcimi predstaviteľmi z centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Banskej Bystrici a v Lučenci sme návrh MŠVVaŠ SR pripomienkovali. Pripomienkovali sme aj § 39 „Školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní“, ktorý nahrádza doterajšiu pozíciu školského „koordinátora prevencie sociálnopatologických javov“.
Podľa nášho názoru navrhovaný názov tejto funkcie je veľmi všeobecný, obsiahly a nie sú úplne jasné činnosti, ktoré majú byť v rámci tejto funkcie vykonávané. Skutočnosť, že sociálny pedagóg už nemá byť ukotvený v samostatnom § 24 ako dosiaľ, považujeme za podcenenie jeho významu oproti iným odborným zamestnancom, ktorí sú uvádzaní samostatne. Môže to mať vplyv aj na ďalší vývoj umiestňovania sociálnych pedagógov v školách.