Sociálny kurátor a etické aspekty vzťahu s klientom v sociálnoprávnej ochrane

Sociálna kuratela je dôležitá oblasť sociálnej práce, ktorá sa zameriava na pomoc a podporu jednotlivcom a rodinám v ťažkých životných situáciách. Sociálny kurátor zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní ochrany práv a záujmov detí a mládeže, ako aj pri predchádzaní sociálnemu vylúčeniu a podpore sociálneho začlenenia.

Sociálna terapia je činnosť zameraná na obnovenie, ozdravenie, zmiernenie alebo zlepšenie určitého sociálneho stavu, v ktorom sa klient nachádza. Jej cieľom je odstránenie porušenej rovnováhy medzi klientom a prostredím, a to prostredníctvom konkrétnej formy sociálnej pomoci. Mobilizuje individuálne zdroje klienta, zdroje v jeho okolí a vytvára nové možnosti pre klienta.

Najčastejšie sa používa pri práci so skupinou, napríklad u abstinujúcich alkoholikov, pri liečbe drogových závislostí, patologického hráčstva, pri práci s dlhodobo nezamestnanými osobami alebo s osobami so zdravotným postihnutím.

Definícia sociálneho kurátora a jeho úlohy

Sociálny kurátor je odborník v oblasti sociálnej práce, ktorý vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Jeho úlohou je pomáhať deťom a rodinám, ktoré sa ocitli v krízovej situácii ohrozujúcej ich vývin a pohodu. Sociálny kurátor pracuje s klientmi s cieľom zlepšiť ich životné podmienky, podporiť ich sociálne začlenenie a zabezpečiť ochranu ich práv.

Podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele sú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, akreditované subjekty a subjekty vykonávajúce opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinné dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv dieťaťa. Pri vykonávaní opatrení je zakázané používať telesné tresty a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania.

Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iný štátny orgán, zariadenie, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt, školu, školské zariadenie alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Všetky tieto subjekty sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia a vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv.

Vzťah sociálneho kurátora s klientom: Základné princípy a etika

Vzťah medzi sociálnym kurátorom a klientom je založený na dôvere, rešpekte a spolupráci. Sociálny kurátor pristupuje ku každému klientovi individuálne, s ohľadom na jeho potreby a špecifickú situáciu.

Princípy vzťahu s klientom:

• Individuálny prístup: Sociálny kurátor rešpektuje jedinečnosť každého klienta a prispôsobuje svoje postupy jeho individuálnym potrebám.
• Empatia a porozumenie: Sociálny kurátor sa snaží vcítiť do situácie klienta a porozumieť jeho problémom a pocitom. Dôležité je rozlišovať medzi empatiou a súcitom. Pri empatii si dokážeme predstaviť, precítiť, čo klient prežíva, ale zostávame sami sebou. Pri súcite sa s klientom stotožníme.
• Dôvera a otvorená komunikácia: Sociálny kurátor vytvára prostredie, v ktorom sa klient cíti bezpečne a môže otvorene hovoriť o svojich problémoch.
• Spolupráca a participácia: Sociálny kurátor aktívne zapája klienta do procesu riešenia jeho problémov a podporuje jeho samostatnosť a zodpovednosť.
• Rešpektovanie práv klienta: Sociálny kurátor dbá na ochranu práv klienta a zabezpečuje, aby boli rešpektované jeho záujmy a potreby.

Spôsob, akým je uskutočnená interakcia (vzťah) medzi sociálnym pracovníkom a klientom má zásadný význam pre riešenie sociálneho problému klienta. Dôležité je, aby medzi oboma vznikol pozitívny profesionálny vzťah pre dôveru klienta, ale aby boli zároveň dodržané určité hranice medzi oboma. Dôležité je taktiež, či sociálny pracovník svojho klienta riadi (direktívny prístup) alebo podporuje (nedirektívny prístup).

Vnútorné znaky partnerského vzťahu:

• zachovanie podstaty vzťahu (sociálny pracovník je usmerňujúci, pomáhajúci a klient pomoc očakáva a prijíma),
• rovnosť - partnerstvo (vedenie klienta k svojpomoci, rešpektovanie klienta ako jedinečnú osobnosť, komplexný prístup ku klientovi a rešpektovanie všetkých práv klienta).

Bariéry vo vzťahu sociálneho pracovníka a klienta:

Často môže dôjsť k bariéram medzi sociálnym pracovníkom a klientom, ktoré sú ovplyvnené najmä individuálnou životnou situáciou klienta a súčasnou osobnou históriou sociálneho pracovníka. Vzťah sociálneho pracovníka k jeho klientovi podmieňuje aj jeho súčasná situácia, jeho emócie, fyzický a psychický stav, aktuálne problémy, ktoré môžu byť podobné klientovým.

Hranice medzi pomáhajúcim a klientom:

Je dôležité, aby si sociálny pracovník zachoval hranice medzi sebou ako individualitou a klientom. Je nutné, aby vedel vysloviť výhrady voči neúmerným požiadavkám svojho klienta, čím zabráni zneužívaniu zo strany klienta. Voči manipulácii sa môže sociálny pracovník chrániť asertivitou a podpísanou dohodou. Nadmernou pomocou zo strany sociálneho pracovníka porušujeme hranice a to tým, že sa snažíme robiť všetko za klienta. Obetovanie sa pre klientov - sociálny pracovník sa správa ku klientovi ako k osobe neschopnej vlastnej autonómie, osobne závislej na starostlivosti sociálneho pracovníka.

Hlavným problémom porušovania hraníc je splývanie, keď sociálny pracovník začne problémy svojho klienta považovať za vlastné. Opačným problémom je nepriepustnosť hraníc, ktorý sa môže vyskytnúť u sociálneho pracovníka, no častejšie zo strany klienta. Prejavuje sa silným odstupom a chladným prístupom, ale v skutočnosti ide iba o snahu zakryť vlastnú citlivosť a zraniteľnosť.

Nevhodný prístup zo strany sociálneho pracovníka vytvára pôdu pre nevhodnú formu pomoci klientovi. Cieľom spolupráce klienta a sociálneho pracovníka je rozvoj sociálnych kompetencií klienta. Často samotné klientove okolie vytvára bariéry, ktoré negatívne ovplyvňujú vzťah medzi sociálnym pracovníkom a klientom.

Oblasti činnosti sociálneho kurátora

Sociálny kurátor sa venuje širokej škále činností, ktoré sú zamerané na pomoc a podporu klientom v rôznych oblastiach života. Medzi najdôležitejšie oblasti patrí:

• Rodinná starostlivosť: Sociálny kurátor poskytuje pomoc a poradenstvo rodinám, ktoré sa ocitli v krízovej situácii, napríklad v dôsledku rozvodu, násilia alebo zanedbávania. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby deti vyrastali v bezpečnom a stabilnom prostredí.
• Výchovné opatrenia: Ak dieťa vykazuje problémy v správaní alebo zanedbáva školskú dochádzku, sociálny kurátor môže navrhnúť výchovné opatrenia, ktoré majú pomôcť dieťaťu zlepšiť jeho správanie a dosiahnuť úspech v škole.
• Náhradná rodinná starostlivosť: Ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, sociálny kurátor sprostredkuje náhradnú rodinnú starostlivosť, ako je pestúnska starostlivosť alebo osvojenie.
• Sociálna kuratela pre mladistvých: Sociálny kurátor sa venuje aj mladistvým, ktorí sa dopustili protiprávneho konania. Jeho cieľom je pomôcť im zaradiť sa späť do spoločnosti a predchádzať recidíve.
• Pomoc pri osamostatňovaní sa: Sociálny kurátor poskytuje pomoc a podporu mladým ľuďom, ktorí opúšťajú detské domovy alebo iné zariadenia a začínajú samostatný život.

Metódy a etapy sociálnej terapie

Sociálny kurátor využíva rôzne metódy práce, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov sociálnej kurately. Základným nástrojom sociálnej terapie je osobný kontakt s klientom.

Techniky sociálnej terapie:

• terapeutický rozhovor
• terapeutické skupiny
• behaviorálna terapia
• rozbor problémovej situácie
• naratívna terapia (umožňuje klientovi vyrozprávať sa z problémov)
• systematická terapia
• realitná terapia (orientuje sa na klienta s problematickým správaním)

Etapy sociálnej terapie:

1. Sociálne diagnostikovanie: Zisťovanie príčin, na základe ktorých vznikol sociálny problém, zámerným rozhovorom (životná história klienta), pozorovaním klienta v prostredí, posudkom a správou odborníkov - zmapovanie potenciálu klienta.
2. Plán sociálnej terapie: Týka sa dvoch stránok:
   • vonkajšej - všetky objektívne prekážky v živote jednotlivca alebo skupiny,
   • vnútornej - nedostatok síl prekonať prekážku alebo sa jej prispôsobiť.
3. Sociálna terapia: Je založená na interakcii klienta a sociálneho pracovníka. Základom je osobný kontakt, spôsob komunikácie, ale aj prostredie. Je to konkrétna práca s rodinou, klientom.
4. Rozhovor: Cieľom je informovať klienta o sociálnej situácii a možnostiach nápravy, o následkoch neprimeraného postoja, poukazovať na zlepšenie sociálnej situácie a znovu hovoriť o tých, ktorých sklamal.
5. Ukončenie terapie: Vyriešením problému, zmiernením konfliktov medzi klientom a spoločnosťou, ukončená pre nezáujem klienta, smrť. Niektorí klienti si vyžadujú sledovanie po dobu tzv. adaptácie na novú sociálnu situáciu, môže nastať tzv. kritická doba, zlyhanie klienta, preto sociálny pracovník udržuje kontakt s klientom, povzbudzuje ho. Sledovanie klientov slúži tiež na overenie správnosti sociálnej diagnostiky a terapie a to po dobu, pokiaľ sa o nich vedie evidencia. Kedy ukončiť terapiu záleží väčšinou na sociálnom pracovníkovi.

Sociálna intervencia

Sociálna intervencia je plánovaný, koordinovaný postup pri riešení problému. Je to celý súbor metodických postupov. Z pohľadu sociálnej práce ide o priame zasahovanie do spôsobov konania jednotlivcov, skupiny alebo komunity. Sociálna intervencia by nemala byť nikdy vnímaná ako obmedzujúca forma zasahovania sociálneho pracovníka do integrity jedinca, klient by sa nemal cítiť ako osoba, ktorá je úplne odkázaná na pomoc druhého.

Rozlišujeme:

1. Sociálnu, bežnú intervenciu: Určená k prípadu, kde je možné postupné, pokojné riešenie.
2. Krízovú intervenciu: Vyžaduje si sociálneho pracovníka, ktorý je vzdelaný a prakticky obratný, keďže sa uskutočňuje v nepredvídateľných situáciách - používa sa, ak môže dôjsť k ohrozeniu jedinca.

Sociálny pracovník je odborník - profesionál na profesionálnej úrovni, ktorý sa zaoberá pomocou a pomáhaním. Svojou činnosťou pomáha zlepšovať sociálnu funkčnosť svojich klientov, prispieva k rozvoju potenciálu klientov a tak minimalizuje sociálne riziká.

Etické aspekty a princípy v sociálnej práci

Etika predstavuje neoddeliteľnú súčasť sociálnej práce. Bez etických princípov by sociálna práca nemohla existovať. Etické princípy sú vnímané ako základné štandardy správania, ktoré ovplyvňujú mnohé ďalšie normy a úsudky.

Profesionalita a etický kódex:

Formulovanie etického kódexu je základnou požiadavkou profesionality a jednou z charakteristík pomáhajúcich profesií. Aj keď etický kódex nemôže garantovať etické správanie, ktoré vychádza z individuálnej zodpovednosti sociálnych pracovníkov, má jeho formulovanie veľký význam pre profesiu sociálna práca, profesionálov pracujúcich v nej, ako aj užívateľov sociálnych služieb.

Aktuálnym medzinárodným etickým kódexom sociálnej práce je spoločný dokument IFSW/IASSW Etika v sociálnej práci - vyhlásené princípy prijatý v roku 2004. Na Slovensku je od roku 2015 platný Etický kódex sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. V ňom sa uvádza, že etické povedomie je zásadnou súčasťou profesionálnej činnosti sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce. Jeho schopnosť a záväzok k etickému konaniu je základným aspektom kvality služieb sociálnej práce. Sociálna práca je dynamicky sa rozvíjajúcou profesiou, založenou na hodnotách, akými sú sociálna spravodlivosť, ľudská dôstojnosť a dôležitosť medziľudských vzťahov.

Holistický prístup:

Holistický prístup je zásadným princípom súčasnej sociálnej práce a je naplnený ako celok.

Sociálna spravodlivosť:

Princíp sociálnej spravodlivosti bol rozpoznaný ako zásadný v definíciách sociálnej práce (IFSW / IASSW, 2000; 2014) ako aj v medzinárodnom etickom kódexe (IFSW / IASSW, 2004). Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce (2015) identifikoval sociálnu spravodlivosť ako kľúčovú hodnotu, podobne ako aj iné národné etické kódexy (napr. americký, britský, kanadský a pod.). Usiluje sa zaistiť všetkým ľuďom prístup k potrebným informáciám, službám a zdrojom, rovnosť príležitostí a účasť na procese rozhodovania. Sociálny pracovník a asistent sociálnej práce prispieva k odstráneniu prejavov a príčin sociálnej nespravodlivosti, diskriminácie, útlaku a bariér podporujúcich sociálne vylúčenie.

Zásluhová starostlivosť vs. spravodlivosť podľa potrieb:

Blaha (In Mátel et al., 2012) rozlišuje „zásluhovú starostlivosť“ a „spravodlivosť podľa potrieb“.

V zásluhovom koncepte spravodlivosti má byť ohodnotenie jednotlivca úmerné jeho vynaloženému výkonu, teda „každému to, čo mu patrí“. Jednotlivec je odmeňovaný na báze jeho vlastných kvalít, resp. zásluh, a to bez ohľadu na iných jednotlivcov či na celok spoločnosti. Pritom bytostne záleží na kvalite výkonu, pretože schopnejší majú byť podľa spravodlivosti výkonu „po zásluhe“ spravodlivo odmenený. Predpokladom pre tento koncept sú základné požiadavky:

1. spravodlivé je to, čo človek získal v súlade so súčasne platným právom a trhovým mechanizmom;
2. spravodlivé je zožať ovocie svojej práce;
3. spravodlivosť by mala odrážať morálne zásluhy.

Na druhej strane koncept „spravodlivosti podľa potrieb“ upozorňuje na skutočnosť, že je nevyhnutné brať do úvahy aj menej schopných jednotlivcov a voči nikomu by sa teda nemalo pristupovať tak, aby daný človek stratil dôstojnosť či dokonca samotnú možnosť prežiť. Kľúčom k spravodlivému rozdeleniu materiálnych statkov teda v tomto prípade nie je kritérium zásluh, resp. výkonu, ale potrieb, resp. solidarity. Zmyslom tohto poňatia spravodlivosti je vyrovnanie spoločenských podmienok pre všetkých jednotlivcov, alebo aspoň zabezpečenie dôstojného minima pre prežitie každého ľudského tvora. „Spravodlivosťou podľa potrieb“ zákonite vyžaduje redistribučnú (prerozdeľovaciu) politiku vzhľadom na potreby jednotlivcov. Základom konceptu potrieb je totiž vo všeobecnosti hodnota solidarity (v zmysle nerecipročného prevodu). Znamená to, že ide o prevody od silnejších ku slabším, napr. od bohatých k chudobným, od zdravých ku chorým, od osôb v produktívnom veku k dôchodcom a pod. Podstatou je naplnenie základných ľudských potrieb bez ohľadu na to, či si to človek zaslúži, alebo nie.

Ľudské práva a dôstojnosť:

Medzi sociálnou spravodlivosťou a ľudskými právami jestvuje úzke prepojenie. Podľa Blahu (In Mátel et al., 2012) „v samej podstate pojmu sociálna spravodlivosť možno analyticky vystopovať koncept ľudských práv, keďže základným predpokladom spravodlivého rozdelenia sa stáva požiadavka, aby každá ľudská bytosť mala zabezpečené materiálne podmienky na dôstojný život.“

Princípy dodržiavania ľudských práv a rešpektovania ľudskej dôstojnosti každej osoby bez rozdielu patria medzi zásadné požiadavky sociálnej práce. Takmer všetky etické kódexy sociálnej práce, vrátane medzinárodného kódexu IFSW / IASSW (2004) túto skutočnosť explicitne reflektujú. Podobne aj obe globálne definície sociálnej práce (IFSW / IASSW, 2000; 2014). K ním sa v ostatnom období pridal aj nový slovenský etický kódex (2015). Ľudskú dôstojnosť identifikoval ako jednu z kľúčových hodnôt profesie. V centre pozornosti sociálneho pracovníka má stať jednotlivec so svojimi neodňateľnými, nezrušiteľnými a nepremlčateľnými právami, ktoré prislúchajú každému človeku od narodenia až po smrť. Človek má určité základné ľudské práva a tie nemožno porušiť v mene žiadneho vyššieho dobra. Inými slovami, nemožno obetovať jedného človeka v záujme iného človeka ani celej spoločnosti (Blaha In Mátel et al., 2012). Každému človeku, nezávisle od jeho fyzického, psychického a sociálneho stavu, prináleží neodňateľná dôstojnosť, zakladajúca jeho nevýslovnú hodnotu (Mátel, 2012, s. 140).

Pretože je sociálna práca založená na rešpekte k hodnote a dôstojnosti všetkých ľudí a na právach, ktoré z toho vyplývajú, majú sociálni pracovníci podporovať a chrániť fyzickú, psychickú, emocionálnu a duchovnú integritu a blaho každého človeka (IFSW, 2004, č. 4.1). Hodnota jedinca je nadradená všetkému ostatnému. Osoba je postavená vyššie než sú záujmy inštitúcie alebo akékoľvek hmotné hodnoty (Havránková, In Matoušek, 2008, s. 68).

Úlohou sociálneho pracovníka nie je posudzovať mravnú úroveň klienta (sociálny pracovník nie je kňaz ani kazateľ). Nie je profesionálne obviňovať klienta, že „si za to môže sám“ a pod., ale ho akceptovať. Akceptácia je schopnosť sociálneho pracovníka zachovať ku klientovi rešpekt, hoci sa tento prejavuje rizikovým správaním. Je založená na bezpodmienečnom rešpektovaní človeka ako človeka. Ľudské práva možno chápať jedine tak, ak ich aplikujeme univerzálne, t. j. na každého človeka.

Dôležité medzinárodné dokumenty o ľudských právach:

Sociálny pracovník by mal poznať dôležité medzinárodné dokumenty, ktoré sa venujú ľudským právam, aby ich princípy mohol uplatňovať v každodennej práci s klientmi.

Organizácia Spojených národov (OSN):

• Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)
• Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966)
• Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966)
• Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1966)
• Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979)
• Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu (1984)
• Dohovor o právach dieťaťa (1989)
• Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (2004)
• Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006)

Rada Európy (RE):

• Európska sociálna charta (1961, revidovaná v 1996)

Európska únia (EÚ):

• Sociálna charta Európskej únie (1989)
• Charta základných práv a slobôd Európskej únie

Všeobecná deklarácia ľudských práv:

Prvým a najvýznamnejším ľudsko-právnym dokumentom v 20. storočí je Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú v roku 1948 prijala Organizácia Spojených národov. Jej 30 článkov sa zvykne rozdeľovať do troch základných skupín, tzv. generácií ľudských práv.

• V prvej generácii nachádzame občianske práva (na život, na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, na osobnú slobodu, na ochranu osobnej cti, na vlastníctvo, na spravodlivý proces, na slobodné myslenie, náboženské vyznanie, na slobodný pohyb a pobyt atď.) a politické práva (sloboda prejavu, právo na informácie, petičné právo, právo na zhromažďovanie, právo na združovanie, volebné právo, právo na odpor).
• V druhej generácii sa nachádzajú hospodárske práva (na prácu, na podnikanie, na štrajk, na osobitné pracovné podmienky a na zvýšenú ochranu zdravia pri práci pre ženy, mladistvých a pre osoby zdravotne postihnuté atď.), sociálne práva (právo na zdravotnú starostlivosť, právo na dôchodkové zabezpečenie, právo na ochranu rodiny atď.) a kultúrne práva (právo na vzdelanie, na slobodné vedecké bádanie atď.).
• V tretej generácii Všeobecnej deklarácie ľudských práv možno nájsť tzv. práva solidarity.

Medzi dôležité články Všeobecnej deklarácie ľudských práv patria:

• Článok 22: Každý človek má ako člen spoločnosti právo na sociálne zabezpečenie a nárok na to, aby národným úsilím aj medzinárodnou súčinnosťou a v súlade s organizáciou a s prostriedkami príslušného štátu mu boli zaručené hospodárske, sociálne a kultúrne práva nevyhnutné pre jeho dôstojnosť a slobodný rozvoj jeho osobnosti.
• Článok 23: (1) Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a vhodné pracovné podmienky, ako aj na ochranu proti nezamestnanosti. (2) Každý má bez akejkoľvek diskriminácie nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu. (3) Každý, kto pracuje, má právo na spravodlivú a primeranú odmenu, ktorá zabezpečuje jemu samotnému a jeho rodine životnú úroveň zodpovedajúcu ľudskej dôstojnosti, doplnenú v prípade potreby inými prostriedkami sociálneho zabezpečenia. (4) Na ochranu svojich záujmov má každý právo zakladať odborové organizácie a pristupovať k nim.
• Článok 24: Každý má právo na odpočinok a zotavenie vrátane rozumného vymedzenia pracovného času a pravidelnej platenej dovolenky.
• Článok 25: (1) Každý má právo na životnú úroveň zabezpečujúcu jemu i jeho rodine zdravie a blahobyt vrátane potravy, šatstva, bývania, lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych opatrení; má právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej nespôsobilosti, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastali okolnosťami nezávislými od jeho vôle. (2) Materstvo a detstvo majú nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc. Všetky deti, či už sú zrodené v manželstve či mimo neho, majú rovnakú sociálnu ochranu.
• Článok 26: (1) Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie má byť bezplatné, aspoň v začiatočných a základných stupňoch. Základné vzdelanie má byť povinné. Technické a odborné vzdelanie má byť všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie musí byť rovnako prístupné všetkým na základe schopností. (2) Vzdelanie má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a k posilneniu úcty k ľudským právam a základným slobodám. Má pomáhať vzájomnému porozumeniu, znášanlivosti a priateľstvu medzi všetkými národmi a skupinami rasovými aj náboženskými, ako aj rozvoju činnosti Organizácie Spojených národov pre zachovanie mieru.

Špecifické situácie a postupy v sociálnej kuratele

Zisťovanie názoru dieťaťa:

Ak sa zisťuje názor dieťaťa podľa osobitného predpisu, musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec, a to v prostredí vhodnom alebo utvorenom na tento účel. Dieťa nemusí právo na vyjadrenie názoru využiť.

Spolupráca so zariadeniami:

Pred umiestnením dieťaťa do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu poskytuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pomoc na uľahčenie a zvládnutie jeho odchodu z rodiny. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v spolupráci so zariadením na výkon rozhodnutia súdu, s obcou a akreditovaným subjektom vypracúva plán sociálnej práce s rodinou dieťaťa, ktorého súčasťou je sledovanie psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa.

Náhradná rodinná starostlivosť - príprava dieťaťa:

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, ak je v ňom dieťa umiestnené, musí poskytnúť dieťaťu, ktorému treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, sociálne poradenstvo, informácie o účinkoch náhradnej rodinnej starostlivosti a psychologickú starostlivosť spôsobom primeraným veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa. O príprave dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť vypracúva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie správu o príprave dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť.

Oprávnenia a povinnosti sociálnych pracovníkov

Základná právna úprava týkajúca sa oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza v zákone č. 305/2005 Z. z. Definíciu prirodzeného rodinného prostredia nájdeme v ustanovenia § 4 ods. 2 zákona: Prirodzené rodinné prostredie na účely tohto zákona je domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby. Nezávisí pritom na tom, na základe čoho sa toto oprávnenie pracovníkov vykonáva.

Zákon v ustanovení § 93e upravuje povinnosti rodičov detí a iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Medzi tieto povinnosti patrí aj umožniť pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení a poskytnúť mu potrebné informácie. Medzi základné oprávnenie pracovníkov patrí aj vstup do obydlia. Na každý vstup do Vášho obydlia však potrebujú pracovníci súhlas osoby, ktorá obýva túto nehnuteľnosť a stará sa o dieťa. Ak by ste takémuto pracovníkovi odmietli vstup do obydlia a tým by ste znemožnili výkon jeho oprávnení, podľa ustanovenia § 93b ods. 2 v spojení s ustanovením § 93f a 93g môže pracovníkovi súd povoliť vstup do Vášho obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa. Súčinnosť a asistenciu pracovníkovi v takomto prípade poskytuje príslušník Policajného zboru SR.

Pred každým vykonaním svojho oprávnenia podľa ustanovení § 93b ods. 1 písm. a) až c) sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pracovník má právo žiadať od Vás osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné. Vy ste povinný takúto spoluprácu pracovníkovi poskytnúť. Každé jeho konanie však musí byť vykonané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu.

Rovnako je pracovník podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. h) oprávnený vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, zvukový záznam na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. O vyhotovovaní obrazového záznamu, obrazovo-zvukového záznamu a zvukového záznamu pri výkone oprávnenia podľa § 93b ods. 1 písm. a) až c) v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) musíte byť vopred písomne pred samotným výkonom jeho oprávnenia informovaný. Bez predchádzajúceho upozornenia môže vyhotoviť takéto záznamy iba v prípade, ak zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.

Z vykonania oprávnenia podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až d) je pracovník povinný vyhotoviť písomný záznam. Tento záznam je súčasťou spisu, ktorý je uvedený na orgáne sociálnej kurately. Zákon neupravuje povinnosť pracovníkov vopred ohlasovať dátum a čas vykonania ich oprávnení v zmysle tohto zákona. Pre splnenie účelu výkonu ich oprávnení je však z ich pohľadu vhodné, aby rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa o dieťa stará oznámili dátum a čas kontroly. Mohlo by sa stať, že sa dostavia na adresu bydliska maloletého a dotyčné osoby tam nebudú.

Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. b) je pracovník oprávnený osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) a d) najmä návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, s rodičom dieťaťa, s inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s fyzickou osobou, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah. Zároveň je v druhej vete ustanovenia § 93b ods. 2 uvedené, že je na pracovníkovi, aby posúdil, či vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa je možné vykonať s ním pohovor aj osamote alebo je vhodnejšie ho vykonať v prítomnosti osoby, ktorá je blízkou osobou maloletého dieťaťa.

Príklad z praxe:

Pani Anna sa obrátila na sociálneho kurátora s problémom, že jej 15-ročný syn Peter začal zanedbávať školskú dochádzku a dostal sa do zlej partie. Sociálny kurátor si s pani Annou dohodol stretnutie, na ktorom si vypočul jej obavy a zistil viac informácií o Petrovej situácii. Následne sa stretol aj s Petrom, ktorému vysvetlil, že mu chce pomôcť a že je dôležité, aby sa vrátil do školy a prestal sa stretávať so zlou partiou. Sociálny kurátor navrhol Petrovi, aby sa zapojil do voľnočasových aktivít, ktoré ho budú baviť a kde si nájde nových kamarátov. Spolu s pani Annou a Petrom vypracoval plán, ktorý obsahoval konkrétne kroky na zlepšenie Petrovej situácie. Sociálny kurátor pravidelne monitoroval Petrovu situáciu a poskytoval mu podporu a poradenstvo. Po niekoľkých mesiacoch sa Petrova situácia zlepšila, začal opäť chodiť do školy a našiel si nových kamarátov.

Štatistiky a projekty v sociálnej kuratele

V rámci poradne v Senci sme prostredníctvom výkonu opatrení SPODaSK poskytli naše služby celkovo 62 rodinám (z 82 dospelých a 79 detí a mladých ľudí zo znevýhodneného prostredia - z chudobných rodín v hmotnej núdzi, integrovaní v základnej škole z dôvodu problémov v učení alebo v správaní, zdravotne postihnuté deti a mladí ľudia, bývalé týrané deti a mladí ľudia, ktorých nám poslali sociálne kurátorky z úradu práce sociálnych vecí a rodiny či zo škôl výchovní poradcovia atď.). Prostredníctvom špecializovaného sociálneho poradenstva sme sa venovali 49 klientom a prostredníctvom APZ činností podporovaného zamestnávania 42 klientom.

V rámci Komunitného centra v Jánovciach sme celkovo v komunitnom centre poskytli systematicky naše služby 195 klientom. Konkrétne rozdelenie služieb a ich frekvencia je uvedená v nasledujúcej tabuľke:

V komunitnom centre sme počas roka mali 36 skupinových a komunitných aktivít, na ktorých sa zúčastnilo spolu 2161 občanov komunity z okresu Galanta.

Projekt "Šanca na návrat":

Projekt „Šanca na návrat“ je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky, pripravujú na prepustenie.

Základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program je preventívno-informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov (závislosti, právne povedomie, rodina, komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť a zamestnanosť). Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).

Podpora oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (SPODaSK) na vykonávanie programov a odborných metód práce zameraných na predchádzanie vyňatiu dieťaťa z rodiny vykonávaných v prirodzenom, náhradnom rodinnom a otvorenom prostredí, vrátane programov na predchádzanie sociálnemu vylúčeniu detí a plnoletých v otvorenom prostredí. Posunom tohto pôvodného projektu do špecifickejšej odbornej práce v tomto nadväzujúcom projekte je cielená spolupráca viacerých odborníkov našej poradne so zameraním sa na špecifické problémy jednotlivých členov rodiny (napr. dr. Kopcová robí vstupný pohovor s detským klientom a jeho rodinou, psychodiagnostiku, stanovuje ciele výkonu opatrení SPO, rozdeľuje úlohy medzi kolegyne so špecifickým zameraní, ako napr. sociálna kurátorka dr. Sninčáková rieši návrh na výživné alebo návrh na úpravu stretávania sa v rozvedenej rodine, psychoterapeutka dr. Medzinárodná).

tags: #socialny #kurator #spodask #vztah #s #klientom