Strata zamestnania je náročná situácia, ktorú ešte viac komplikuje choroba, úraz alebo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V takýchto prípadoch je kľúčové poznať svoje práva a vedieť, na aké dávky má nezamestnaný nárok a ako správne postupovať.
Všeobecné podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti
Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky).
Podmienky pre vznik nároku na dávku
- Žiadne iné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti Zákon o sociálnom poistení nestanovuje, ako je uvedené v ustanovení § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
- Do tohto obdobia poistenia sa započítava aj obdobie práceneschopnosti, obdobie čerpania materskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, ak počas týchto období trval pracovný pomer a spadá do posudzovaného obdobia.
- Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Kedy nárok na podporu v nezamestnanosti nevzniká?
- Podporu v nezamestnanosti nezískate, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní).
- Ak ste poberateľom dôchodku.
- Ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
- Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.
Vplyv práceneschopnosti (PN) na dávku v nezamestnanosti
Často vyvstáva otázka, či doba strávená na PN ovplyvní výšku dávky v nezamestnanosti. Na základe ustanovení Zákona o sociálnom poistení, konkrétne § 140 ods. 2, zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného.
Úvod do desatora PN-ky
Výpočet dávky v nezamestnanosti
- Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu (§ 108 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení).
- Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
- Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
- Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140. Z uvedeného teda vyplýva, že dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca nemá vplyv na výšku dávky v nezamestnanosti.
Príklady vplyvu PN na dávku v nezamestnanosti
- Zamestnanec, 57 rokov, 40 rokov zamestnaný, pred skončením PP 2 mesiace PN:
- Má nárok na dávku v nezamestnanosti riadne po dobu 6 mesiacov, ak splní všeobecné podmienky.
- Výpočet jeho dávky v nezamestnanosti ovplyvní doba PN k lepšiemu, alebo sa dávka bude vypočítavať z mesiacov, v ktorých bol v práci, pretože obdobia PN sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú.
- Zamestnanec, zamestnaný 1.3.2010 - 1.8.2014, v mesiacoch 11/2013 a 5/2014 bol PN:
- Výpočet jeho dávky v nezamestnanosti ovplyvní doba PN k lepšiemu, alebo sa dávka bude vypočítavať z mesiacov, v ktorých bol v práci, z rovnakého dôvodu ako v prvom prípade.
Maximálna výška a dĺžka podpory
Dávka sa poskytuje počas podporného obdobia v nezamestnanosti. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Dávka v nezamestnanosti môže byť vyplácaná maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Opakované zaradenie do evidencie
V § 105 ods. 3 č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú ustanovené podmienky, za akých je možné poberať dávku v nezamestnanosti, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
- Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia.
- V prípade, že budete vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas podporného obdobia, máte nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia.
- Upozornenie: Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Ako si vybaviť podporu v nezamestnanosti?
Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.
Povinnosti poberateľa dávky
Ako poberateľ dávky máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
ePN a jej oznamovanie
Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 prešla na systém elektronickej práceneschopnosti (ePN). Pri každej ePN (bez ohľadu na dôvod jej vzniku) má zamestnávateľ v SES prístupný formulár „Potvrdenie pri vzniku ePN“.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
- Áno, ide o zákonnú povinnosť zamestnávateľa nahlasovať údaje k ePN Sociálnej poisťovni.
- Ak zamestnávateľ nenahlási tieto údaje (napr. ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 14 dní, tzn. predpoklad, že zamestnancovi nárok na nemocenské nevznikne), Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká.
- Avšak upozorňujeme, že ak zamestnávateľ si nie je istý, či zamestnancovi pravdepodobne vznikne/nevznikne nárok na dávku zo Sociálnej poisťovne, odporúčame potrebné údaje zasielať vždy.
- Ak bude dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zodpovedný zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.
Informácie, ktoré Sociálna poisťovňa oznamuje zamestnávateľovi
Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).
- Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca.
- Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca.
- Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese.
- Ide o zákonnú povinnosť Sociálnej poisťovne oznamovať ePN zamestnávateľovi.
Vzťah ePN k viacerým poisteniam
Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť (ak to zdravotný stav pacienta umožňuje) a určí poistencovi liečebný režim.
- Tzn. vystavená ePN sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy (sociálne poistenia), z ktorých osoba v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zárobkovú činnosť, pričom príslušný ošetrujúci lekár môže vylúčiť tie poistné vzťahy, z ktorých osoba môže zárobkovú činnosť počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať.
- Ak nový pracovný pomer vznikne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, z nového pracovného pomeru konanie o nemocenskom/úrazovom príplatku nevzniká.
Evidencia na úrade práce a jej vplyv na dôchodok a zdravotné poistenie
Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nezapočítava sa do odpracovaných rokov. Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate. Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.
| Parameter | Vplyv evidencie na ÚP |
|---|---|
| Dôchodkové poistenie | Nezapočítava sa do odpracovaných rokov |
| Zdravotné poistenie | Platí štát (aj po uplynutí 6 mesiacov podpory) |
Daňové priznanie a dávka v nezamestnanosti
Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.