Autizmus a sociálny kontakt: Komplexný pohľad

Autizmus (z gréckeho autós = sám) je pervazívna vývojová porucha, ktorú charakterizujú deficity v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Ide o celoživotné postihnutie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a komunikujú s druhými. Ľudia trpiaci autizmom vidia, počujú a cítia svet inak ako my. Autizmus nie je choroba a nedá sa „vyliečiť“. Prejavuje sa u každého individuálne a odlišne, pričom príznaky možno rozpoznať už v prvých 2-3 rokoch života dieťaťa, v niektorých prípadoch už vo veku dvoch rokov.

Základná triáda autistického poškodenia

Poruchy autistického spektra (PAS) sa definujú na základe narušenia troch oblastí, známych ako triáda poškodení:

1. Kvalitatívne poruchy sociálnej interakcie a deficit sociálnych kontaktov: Zahŕňajú neschopnosť nadväzovať a udržiavať vzťahy s rovesníkmi, nedostatok sociálnej a emocionálnej reciprocity a problémy s neverbálnou komunikáciou (očný kontakt, gestá, mimika).
2. Poruchy verbálnej a neverbálnej komunikácie: Postihnutie v oblasti komunikácie zahŕňa problémy porozumieť reči druhých a udržiavať zmysluplnú konverzáciu. Reč detí s autizmom je často echolalická, alebo si osvoja slová naspamäť bez funkčného použitia.
3. Repetitívne a stereotypné správanie, resp. úzky rozsah záujmov: Narušený vývin predstavivosti sa prejavuje stereotypnými a repetitívnymi vzorcami správania (tlieskanie rukami, otáčanie tela), abnormálnym zameraním na určité rutinné činnosti, neobvyklým zaobchádzaním s hračkami (zameranie na časti predmetu) a neschopnosťou hrať sa s predmetmi imaginatívne.

Hoci väčšina detí s autizmom má deficit v týchto troch oblastiach, nie je to v rovnakej miere a intenzite. Každý človek s PAS je originál a prejav deficitov sa vekom mení.

Typy sociálneho správania u ľudí s PAS

Sociálny intelekt je vždy voči mentálnym schopnostiam človeka s poruchou autistického spektra v hlbokom deficite. Podľa Kateřiny Thorovej (2016) identifikujeme 5 základných typov sociálnych interakcií:

1. Osamelý typ

• Minimálna či žiadna snaha o fyzický kontakt, aktívne vyhýbanie sa fyzickému kontaktu.
• Nezáujem o sociálny kontakt (nevyhľadáva spoločnosť, nestojí o priateľov, spoločnú hru).
• Nezáujem o komunikáciu, dieťa je samotárske a nevenuje pozornosť okoliu.
• Vyhýba sa očnému kontaktu alebo nadväzuje vágny očný kontakt bez komunikačného zámeru.
• Môže byť aktívne, bez schopnosti empatie, ničí hračky, je agresívne.

2. Pasívny typ

• Obmedzená spontánnosť v sociálnej interakcii, kontaktu sa nevyhýba, ale ani ho neiniciuje.
• Pasívna akceptácia kontaktu, často si kontakt musí riadiť.
• Malá schopnosť prejaviť svoje potreby, obmedzená schopnosť zdieľať radosť s ostatnými.
• Obmedzená schopnosť empatie a sociálnej intuície.
• Môže sa pasívne zúčastniť hry s vrstovníkmi, ale nevie sa do hry účelne zapojiť.

3. Aktívny - zvláštny typ

• Prílišná spontánnosť v sociálnej interakcii (dotýkanie, bozkávanie cudzích ľudí), nedodržiavanie intímnej vzdialenosti.
• Gestikulácia a mimika môže byť prehnaná či bizarná.
• Rečové a myšlienkové perseverácie týkajúce sa vlastných záujmov.
• Neustále dopytovanie, často sociálne zahanbujúce.
• Ťažké pochopenie pravidiel spoločenského správania a kontextu sociálnej situácie.

4. Formálny - afektovaný typ

• Typický pre deti a dospelých s vyšším IQ a dobrými vyjadrovacími schopnosťami.
• Reč príliš formálna, pôsobí strojene, prejav pripomína „chodiaci slovník“.
• Správanie je veľmi konzervatívne, často pôsobí chladným dojmom.
• Obľuba spoločenských rituálov, až obsesívna túžba po ich dodržiavaní.
• Pedantné dodržiavanie pravidiel, často dochádza k afektom pri ich nedodržaní.
• Doslovné chápanie počutého, ťažkosti s iróniou či žartom.

5. Zmiešaný - zvláštny typ

• Sociálne správanie je veľmi nesúrodé, závisí od prostredia, situácie a osoby, s ktorou je kontakt naviazaný.
• Vyznačuje sa prvkami osamelosti, pasivity aj aktívneho a formálneho prístupu.
• Často využíva prvky správania a mnohé slovné výrazy, ktoré imituje po dospelých, budí dojem falošnej sociálnej zdatnosti.

Je dôležité si uvedomiť, že to, aký sociálny typ dieťa je, nemá ono možnosť ovplyvniť. Je to jeho vrodená prirodzenosť a nič z toho, čo robí, nerobí vedome naschvál, z trucu či z nevychovanosti.

Etiológia Autizmu

Príčinami vzniku autizmu sa zaoberajú odborníci z viacerých oblastí. Neexistuje jedna príčina, ale skôr komplex viacerých faktorov podieľajúcich sa na vzniku autizmu. Z pohľadu aktuálnej medicíny ide o neurovývinovú poruchu, na vznik ktorej má zásadný vplyv genetika (dedičnosť) a psychogénne faktory prostredia. Uvažuje sa aj o vplyve imunitného systému a metabolizmu.

Teórie o vzniku autizmu

• Teória hypermužského mozgu: Predpokladá súvislosť autistických čŕt so zvýšenou expozíciou plodu vplyvu testosterónu.
• Mindblindness Theory (Teória slepej mysle): Predpokladá, že za vznikom autizmu stojí tzv. „teória mysle“ - schopnosť vžiť sa do kože niekoho iného a predstaviť si, ako sa cíti a čo si myslí.

Metódy a programy edukácie

Včasná diagnostika a intervencia sú pre rodiny a dieťa s autizmom osudové. Špeciálne štruktúrované vzdelávanie môže pomôcť maximalizovať schopnosti dieťaťa a minimalizovať behaviorálne problémy.

TEACCH program

Ide o komplexný prístup, ktorý rešpektuje špecifický profil ľudí s autizmom. Snaží sa upraviť prostredie ľudí s PAS tak, aby vedeli, čo sa od nich očakáva, ako dlho to bude trvať, kde a kedy sa daná aktivita uskutoční a čo bude nasledovať. TEACCH je postavený na štruktúrovanom učení a vizuálnej podpore.

Individuálny prístup

Každé dieťa s autizmom je samostatná osobnosť. Je potrebné zistiť úroveň jednotlivých vývinových oblastí dieťaťa, zvoliť adekvátny typ systému komunikácie a zostaviť individuálny edukačný plán.

Štruktúrované učenie

Znamená vnesenie jasných pravidiel, prehľad postupnosti činností a usporiadanie prostredia. Miesto neistoty a zmätku nastúpi logika, poriadok, istota a bezpečie. Pomáha dieťaťu v priestorovej orientácii a odpovedá na otázku KDE.

Vizuálna podpora

Dieťa s PAS veľmi ťažko chápe abstraktný pojem čas. Potrebuje nielen počuť pokyn, ale pridať k tomu vizuálnu podporu (konkrétne predmety, fotografie, piktogramy, denné plány). Vizuálna podpora zmierňuje nedostatky v komunikačných, pamäťových a abstraktných schopnostiach.

Aplikovaná behaviorálna analýza (ABA)

ABA pracuje so správaním jednotlivca tak, že učí a posilňuje žiaduce správanie. Napomáha redukovať nevhodné (agresívne) správanie tak, že ho nahrádza spoločensky akceptovateľnejším. Metóda je založená na učení postupnými krokmi s využitím pozitívneho a negatívneho posilňovania.

DIR Floortime (Developmental, Individual-difference, Relationship-based model)

Cieľom je dosiahnuť zdravý vývin a nepracovať iba na vonkajších prejavoch a správaní. Pomáha dieťaťu naučiť sa vytvárať vzťahy s druhými, odpovedať primerane na otázky, rozumieť a používať sociálne a emocionálne gestá.

Sociálny kontakt a komunikácia

Sociálne zručnosti sú dôležité v živote každej osoby. Pre autistov je náročné filtrovať, čo je v komunikácii dôležité a čo menej dôležité. Odporúča sa, aby deti s autizmom mali prístup k individuálnym službám zameraným na učenie sociálnych zručností alebo malým sociálnym skupinám. Behaviorálne intervencie zamerané na nácvik sociálnych zručností sú nápomocné k zvýšeniu prosociálneho správania.

Tipy pre nadviazanie kontaktu s autistom

• Využívajte zrkadlenie - opakovanie správania sa, pohybov po dieťati alebo zapojenie sa do jeho spôsobu hry.
• Ubezpečte sa, že dávajú pozor ešte predtým, ako im položíte otázku alebo im dáte inštrukciu.
• Všímajte si prostredie, v ktorom sa nachádzate (či je hlučné, preplnené).
• Buďte špecifickí. Nepoužívajte iróniu, sarkazmus, figuratívnu reč, rétorické otázky, frázy, preháňanie.
• Pri hovorení „nie“ zvážte zmenu reakcie na ich správanie, ak je nevhodné.

Hudba je výborným kľúčom pri nácviku imitácie, ktorá je základom pre neskoršie učenie sa. Pri spievaní pesničiek je možné pripájať jednotlivé gestá, ktoré deti opakujú a takto sa zapájajú do spoločného procesu. Zdravotní klauni prostredníctvom terapeutických predstavení pomáhajú deťom s autizmom zažívať nové vnemy, ktoré majú terapeutický účinok.

Autistické centrum Andreas a Komunitné centrum Drahuškovo

Autistické centrum Andreas bolo založené v roku 2001 a poskytuje služby pre klientov s poruchami autistického spektra od útleho detstva až do dospelosti a ich rodinám. Ponúkajú diagnostiku, rediagnostiku, terapie, odborné konzultácie, skupinové a voľnočasové aktivity a vzdelávanie pre rodičov a odborníkov.

Komunitné centrum Drahuškovo je príkladom záchrany pre dospelých s autizmom, vybudované rodičmi s podporou mnohých dobrých ľudí a Nórskych fondov. Poskytuje prácu s dohľadom v rôznych dielňach a so zvieratami, čo prispieva k šťastiu a rozvoju klientov.

Výzvy v starostlivosti o autistov na Slovensku

Na Slovensku je viac ako 34 000 osôb s poruchou autistického spektra, no počet špecializovaných zariadení je minimálny. Nedostatok vyškoleného odborného personálu, neskorá diagnostika, nedotiahnutá legislatíva a nedostatok financií sú základné problémy. Voľných miest na umiestnenie dospelej osoby s autizmom v jemu potrebných podmienkach v sociálnych zariadeniach je presne nula.

Je potrebné vytvoriť „bezbariérové prostredie“ pre ľudí s autizmom, ktoré im umožní žiť a pracovať s dohľadom, pomocou a asistenciou. To si vyžaduje dostatok kvalifikovaného personálu a značné finančné investície, ktoré sú v súčasnom systéme podfinancované a vedú k marginalizácii autistov a ich rodín.

tags: #socialny #kontakt #autizmus