Príklady sociálnych konfliktov na Slovensku

Sociálny konflikt je všadeprítomný jav, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti na rôznych úrovniach. Na Slovensku sa prejavuje v rôznych formách, od sporov v rodinách až po konflikty na politickej scéne. Tento článok sa zameriava na analýzu sociálnych konfliktov na Slovensku, ich príčiny a možné dôsledky, s dôrazom na konkrétne príklady.

Sociálny prípad verzus sociálny problém

Pre lepšie pochopenie sociálnych konfliktov je dôležité rozlišovať medzi sociálnym prípadom a sociálnym problémom. Sociálny prípad vzniká, keď človek nedokáže vlastnými silami prekonať prekážky v živote, či už vnútorné (nedostatok schopností) alebo vonkajšie (prostredie, fyzické nedostatky). Krakošová uvádza, že sociálny prípad vzniká akonáhle človek nestačí svojimi silami a schopnosťami prekonať prekážky, ktoré sa v jeho živote vyskytli. Sociálny prípad postihuje rôzne druhy fyzickej, mentálnej alebo spoločenskej handikepovanosti (deviácie), ktoré sú príčinou toho, že človek zlyháva pri plnení svojich ľudských funkcií a úloh. Časté je zlyhanie vo viac než jednej funkcii (napr. alkoholik - neplní si funkciu rodiča, živiteľa rodiny, problémy v zamestnaní,….).

Na druhej strane, sociálny problém je situácia, ktorú človek vníma ako ťažko zvládnuteľnú alebo neriešiteľnú. Sociálny problém je chápaný ako spoločensky uznaná alebo spoločnosťou vnímaná záťažová situácia, ktorú konkrétna spoločnosť označuje za obtiažnu, nežiadúcu. Sociálny problém si vyžaduje korektívne a vyrovnávacie opatrenia zo strany spoločnosti. Príčiny vzniku sociálnych problémov môžu byť spoločenské (sociálne prostredie, štruktúra vzťahov, kultúrne odlišnosti) alebo osobnostné (predsudky, mylné preferencie).

Sociálne konflikty na Slovensku: Prejavy a príklady

Sociálne konflikty na Slovensku majú rôzne formy a prejavy. Medzi najčastejšie patria:

• Sociálna kolízia: Sociálna nezhoda, rozpor, zrážka, ku ktorej dochádza v spoločnosti k interakcii, typu: občan - občan; občan - skupina, komunita, spoločnosť; občan - norma, zvyk, obyčaj, legislatíva; občania - občan; … Ku sociálnej kolízii prichádza preto, že reálne potreby občana sa nenapĺňajú, pretože v danom sociálnom prostredí, kde sa občan pohybuje, vzniká prostredie, objektívna prekážka v ich realizácii.
• Konflikty v rodinách: Rozvody, spory o starostlivosť o deti, generačné konflikty.
• Konflikty na pracovisku: Spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, diskriminácia, šikanovanie.
• Konflikty v politike: Súboje medzi politickými stranami, korupcia, konflikty záujmov.
• Konflikty v spoločnosti: Neznášanlivosť voči menšinám, rasizmus, xenofóbia, extrémizmus.

Príklady sociálnych konfliktov na Slovensku

1. Konflikt v silových zložkách štátu

V poslednom období rezonuje v slovenskej spoločnosti konflikt v silových zložkách štátu, predovšetkým v polícii, prokuratúre a Slovenskej informačnej službe (SIS). S veľkou mierou zjednodušenia sa strany konfliktu dajú rozdeliť na dve skupiny. Na jednej strane stojí Národná kriminálna agentúra (NAKA), Úrad špeciálnej prokuratúry a ministerstvo vnútra. Tento konflikt sa prejavuje prostredníctvom obvinení, zatýkaní a prepúšťaní vysokopostavených funkcionárov. Napríklad, obvinenie policajného prezidenta Petra Kovaříka vyvolalo búrlivé reakcie.

Samovraždu bývalého policajného prezidenta Lučanského vo väznici využívajú predstavitelia strany Smer pravidelne. „Slúži aj ako katalyzátor pobúrených reakcií svojich fanúšikov a táto stratégia sa odráža aj na dosahovaných číslach. Exemplárnym príkladom politika, ktorý pôsobí, akoby bol súčasťou sporu, je nezaradený poslanec Tomáš Taraba. Naplno sa po prvý raz na sociálnych sieťach v tejto súvislosti demaskoval 27. augusta, keď zverejnil krátky status v znení: „Pčolinský išiel do väzby, aby nemohol ovplyvňovať vládnych kajúcnikov. Už o deň neskôr bol omnoho úspešnejší so statusom, v ktorom uvádza, že „Čaputová robí hrubý a nezákonný nátlak na prokuratúru.” Taraba v statuse kritizoval prezidentku Zuzanu Čaputovú za „mlčanie pri porušovaní práv ľudí”, „zmarenie referenda” a žiadosť o vysvetlenie konania generálneho prokurátora Maroša Žilinku interpretoval ako „hrubý nátlak na nezávislú prokuratúru.”

Tento konflikt má politický rozmer, keďže rôzne politické strany podporujú rôzne strany konfliktu. Napríklad, strana Smer na udalosť reagovala tlačovou konferenciou, na ktorej jej predseda Robert Fico zopakoval svoje pozície k prebiehajúcemu konfliktu v silových zložkách. „Títo štyria takzvaní elitní vyšetrovatalia NAKA, v našich očiach zločinci a podvodníci (…) neboli obvinení na základe výpovedí nejakých kajúcnikov, ale na základe presných prepisov odposluchov,“ vyhlásil Fico pred médiami. Na druhej strane, spomedzi koaličných politikov sa k téme vyjadrili viacerí z nich. Minister vnútra Roman Mikulec napísal, že „Nezávislý súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že trestné stíhanie je neopodstatnené. Je to jasný dôkaz toho, že títo ľudia robili svoju prácu podľa najlepšieho svedomia a vedomia napriek tomu, že by si niektorí priali opak. Vládna koalícia, s výnimkou hnutia Sme rodina Borisa Kollára, a prezidentka Zuzana Čaputová sa v sledovanom období vyjadreniami na sociálnych sieťach dostávali do kontrastu s tvrdeniami strán Smer či Hlas.

Tento konflikt má negatívny dopad na dôveru verejnosti v štátne inštitúcie a právny štát.

2. Konflikty v súvislosti so sociálnymi podnikmi

Sociálne podniky, ako ich súčasné nastavenie, vzbudzujú podozrenia zo zneužívania verejných financií. Nepáči sa im podľa nich veľký podiel mäkkých aktivít v projektoch, možné zneužívanie nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške päť percent na tovary a služby sociálnych podnikov, ale napríklad aj možnosť odkladať zisky z týchto podnikov po dobu piatich rokov. Bajo Holečková upozornila na príklad spoločnosti AMG Security, ktorá je zároveň sociálnym podnikom a vyhrala zákazku Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny s najnižšou cenou 1,1 milióna eur.

3. Konflikty v rodinách pri rozvodoch a rozchodoch

Rozvod alebo rozchod rodičov je pre dieťa traumatická udalosť, ktorá môže viesť k rôznym problémom. V prípadoch, keď je v procese rozvodu či rozchodu vzájomným konfliktom rodičov ohrozený zdravý vývin dieťaťa a jeho potreby, vstupuje do procesu sociálnoprávna ochrana dieťaťa a sociálna kuratela. Ak rodičia podajú návrh na súd, do procesu zo zákona vstupuje štát v inštitúte kolízneho opatrovníka, ktorého zabezpečuje sociálny pracovník z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Konflikty medzi rodičmi môžu mať negatívny dopad na psychický vývin dieťaťa.

4. Konflikt štátu a občianskej spoločnosti

V trojuholníku medzi štátom, profesionálnou stranícku politikou a občianskou spoločnosťou v jej pôsobení vo verejnom priestore sa dá pozorovať napätie, ktoré sporadicky prerastá do otvoreného konfliktu a inokedy ostáva v latentnej podobe.

Prvý zásadnejší konflikt nastáva v polovici deväťdesiatych rokov, keď štát pod mečiarizmu začína naberať svoj pôvodný habitus ovládania verejného priestoru a vykazuje občianske organizácie opäť do súkromného, vzájomne-prospešného priestoru a pokúša sa ich obmedziť úpravou zákona o nadáciách, zamedzením interakcii medzi štátnou sférou a sférou občianskej spoločnosti v rezortoch školstva či životného prostredia ako aj podriadením si verejnoprávnych médii.

Nulté roky nového tisícročia priniesli presun pozornosti štátu od občianskej spoločnosti k biznisu, spojené aj s nutnosťou oživenia ekonomiky po divokej mečiarovskej privatizácii. Po zmene vlády v r. 2006 nastal prvý významnejší konflikt medzi občianskou spoločnosťou a štátom pri pokuse o zrušenie daňovej asignácie pre právnické osoby.

Obdobie druhej dekády obnažilo dva druhy konfliktov medzi štátom a občianskom spoločnosťou. Prvý druh konfliktu ostal hlavne v latentnej podobe a týkal sa parochializmu štátu v poskytovaní verejných služieb v kontraste s rastúcim apetítom neziskových organizácii pôsobiť tam, kde štát nestíha, resp. verejný sektor nedokáže a nevie pôsobiť, prípadne pôsobí formálne. Tento konflikt má doteraz povahu latentného napätia, než horúceho konfliktu a dá sa očakávať, že bude pokračovať.

Keď už konflikt vznikne, najdôležitejšie je najprv znížiť jeho intenzitu, nie vyhrať argumentačne. Prešov 5. apríla (TASR) - Rodinné stretnutia počas veľkonočných sviatkov síce prinášajú chvíle blízkosti a tradícií, no zároveň môžu byť aj zdrojom napätia a konfliktov. Ako upozorňuje Stanislava Knut z Ligy za duševné zdravie, sviatky koncentrujú do krátkeho času viacero záťažových faktorov - od zvýšených očakávaní a organizačného stresu až po únavu či finančný tlak. „Konflikt často nespustí jedna veľká vec, ale séria drobných preťažení, pri ktorých už ľudia nemajú dosť kapacity na sebareguláciu. Najlepšia prevencia konfliktov je podľa Knut znížiť tlak ešte pred sviatkami. Mať realistické očakávania, neplánovať priveľa, rozdeliť si úlohy v rámci rodiny, vopred si vyjasniť logistiku a dohodnúť sa, čo je pre koho citlivé. Keď už konflikt vznikne, najdôležitejšie je najprv znížiť jeho intenzitu, nie vyhrať argumentačne. „Nastaviť si hranice aj počas sviatkov je v poriadku a z psychologického hľadiska to môže byť veľmi zdravé. Hranica nie je neúcta voči hosťom, ale spôsob, ako chrániť vzťah aj vlastnú psychickú kapacitu. „Najlepšie funguje hovoriť o sebe, nie o chybách druhého. Empatiu považuje odborníčka za kľúčovú, pretože dáva druhému signál, že je videný, aj keď s ním nesúhlasíme. „Schopnosť ‚ustúpiť‘ však nemá znamenať popretie seba alebo tolerovanie ponižovania.

Sociálny konflikt je nesúlad, nezhoda, rozpor, stretnutie až zrážka medzi dvoma aktérmi (jednotlivec - jednotlivec alebo jednotlivec - prostredie). Na sociálny konflikt z pohľadu sociálnej práce môžeme pozerať ako na určité „protirečenia“, ktoré vznikajú medzi dvoma alebo viacerými sociálnymi subjektami. Sú to vzťahy, ktoré majú rozpor v cieľoch. Konflikt je namierený vždy proti cieľom, hodnotám niekoho alebo ničoho.

tags: #socialny #konflikt #uskutocneny #na #slovensku