Adopcia a náhradná starostlivosť: Sprievodca pre pochopenie

V živote sa môžu stať rôzne udalosti, ktoré vedú k tomu, že dieťa nemôže vyrastať u svojich biologických rodičov. Proste u mamy a otca, ktorým sa narodilo. Každé dieťa, ktoré vyrastá mimo svoju rodinu, má svoj veľký a ťažký príbeh. Každé dieťa potrebuje mamu a otca. Deti, ktoré z vyššie popísaných dôvodov nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine, potrebujú mamu a otca ešte oveľa viac. Pretože sú to deti, ktoré zažili tú najväčšiu stratu a je jedno v akom veku sa táto udalosť stala, vždy zanechá dušičku dieťaťa pošramotenú. A preto vznikla tzv. náhradná rodinná starostlivosť. Ide jednoducho o to nejako tú rodinu dieťaťu nahradiť.

Dôvody pre náhradnú starostlivosť

Aké dôvody to môžu byť? Napríklad môžu rodičia dieťaťa zomrieť pri nejakej nehode a širšia rodina nemôže dieťa prevziať do starostlivosti. Dieťatko môže byť tiež rodičmi odložené ihneď po pôrode ako nechcené, napríklad z dôvodu závislosti rodičov na alkohole alebo drogách. Tiež sa môže stať, že je dieťa vo svojej pôvodnej rodine zanedbávané alebo týrané a preto musí zasiahnuť orgán sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý ho pre tieto dôvody z rodiny odoberie.

Formy náhradnej starostlivosti

V súčasnej dobe má pre takéto situácie štát pripravených hneď niekoľko možných riešení, ktoré sa odvíjajú od veku a konkrétnej situácie dieťaťa (alebo detí - súrodencov). V nedávnych dobách bola najviac preferovaná tzv. kolektívna starostlivosť. To znamená, že bolo takéto dieťatko umiestnené na nejakú dobu do dojčenského ústavu alebo do detského domova, kde čakalo, kým sa jeho situácia nejako vyrieši a nájde sa pre neho napríklad iná rodina, v ktorej by mohlo vyrastať, alebo sa nejako zmenia podmienky v jeho biologickej rodine a bude sa tam môcť vrátiť. Pretože sa vďaka rôznym psychologickým štúdiám zistilo, že pre už tak zranené dieťa je pobyt v ústavnom zariadení ďalšou veľkou ranou. Dieťa tu nemá tú jednu osobu - mamu, ktorá bude vnímať jeho potreby a u ktorej môže hľadať útechu. Preto úrady v dnešnej dobe toto riešenie zvolia len v prípade, že nie je z akéhokoľvek dôvodu možnej dieťa umiestniť do tzv. osobnej starostlivosti.

Dočasná pestúnska starostlivosť

Dnes teda, ak je to len trochu možné, zverí súd na návrh sociálneho pracovníka dieťa do starostlivosti tzv. zastupujúcich pestúnov. Zastupujúci pestúni sú pripravení prijať dieťa v ohrození do svojej starostlivosti (domova) kedykoľvek - vo dne v noci, v týždni aj cez víkend. Je to ich práca. Väčšinou sa o tom, o aké dieťa sa budú starať, dozvedia telefonicky len niekoľko hodín alebo dní pred tým, než ho reálne prevezmú do starostlivosti. Sú to vlastne takí "teta a ujo" na dobu, než sa situácia dieťaťa nejako vyrieši. Táto doba je obmedzená na dvanásť mesiacov odo dňa, keď týmto pestúnom súd dieťatko zveril do starostlivosti. Rok sa možno zdá ako veľmi krátka doba, za ktorú nie je možné vyriešiť osud dieťaťa. Ale opak je pravdou a to preto, že táto obmedzená doba vlastne vytvára pozitívny tlak na všetky zúčastnených, aby sa situácia dieťaťa opravu v tomto termíne vyriešili. Pre prechodných pestúnov je starostlivosť o tieto zranené deti ich povolaním. Takže za toto povolanie im patrí tzv. odmena pestúna, čo je možné vnímať ako ich plat.

Dlhodobá pestúnska starostlivosť

Následne, ak je jasné, že už sa dieťatko nemôže vrátiť do svojej biologickej rodiny, sociálna pracovníčka zvolí jednu z týchto možností: Do dlhodobej pestúnskej starostlivosti prechádzajú deti, ktoré nemožno tzv. právne uvoľniť. Čo znamená, že biologickí rodičia nechcú podpísať súhlas so zbavením rodičovských práv. Ak biologickí rodičia nechcú svoje dieťa právne uvoľniť - chcú stále zostať, aspoň po právnej stránke jeho rodičmi alebo by boli radi s dieťaťom v kontakte, potom možno také dieťatko umiestniť do náhradnej rodiny tzv. pestúnskej starostlivosti. Takéto dieťa sa dostane do inej rodiny ako je jeho biologická, kde môže vyrastať, až do dospelosti. V tejto rodine dostáva dieťatko podobnú starostlivosť akoby sa v nej narodilo. Pestúni sa stanú jeho náhradnou mamou a otcom. Dieťatko od nich dostáva lásku, oblečenie, jedlo a trebárs aj vlastnú izbičku. Ale nielen to. Pestúni, majú za sebou odbornú prípravu, ktorá ich pripravila na špecifické potreby týchto zranených detí. Fungujú tiež trochu ako terapeuti a snažia sa pomôcť dieťaťu, aby sa dokázalo vyrovnať so svojou, niekedy veľmi ťažkú minulosťou čo najlepšie. Tiež pomáhajú deťom pochopiť, prečo vyrastajú v náhradnej rodine a snažia sa im priblížiť ich korene. Pestúnom s tým zase pomáha ich sprevádzajúce organizácie, čo sú odborníci na potreby detí v náhradnej rodine. Pestúni sa proste o dieťa starajú, podobne ako keby sa im narodilo. Ale rozdiely tu sú. Napríklad v tom, že mamou a otcom so svojimi právami a povinnosťami stále zostávajú biologickí rodičia. Dieťaťu proste stále zostávajú väzby k pôvodnej biologickej rodine.

Adopcia (osvojenie)

Pokiaľ biologickí rodičia o dieťa dlhodobo neprejavujú záujem je možné ich zbaviť rodičovských práv. Takí rodičia sa o svoje deti nestarajú, ale ani ich nenavštevujú a nesnažia sa akokoľvek túto situáciu zmeniť. Ak tento stav trvá dlhšie ako tri mesiace je Orgán sociálnoprávnej ochrany detí povinný takýchto rodičov upozorniť, že môžu byť z týchto dôvodov pozbavení rodičovských práv. Od tohto upozornenia musia následne uplynúť ešte celé tri mesiace, aby sa tak mohlo naozaj stať. Alebo ak sami chcú rodičia dieťa právne uvoľniť je možná iná forma náhradnej rodinnej starostlivosti s názvom osvojenie. Osvojiť alebo adoptovať možno teda iba právne voľné dieťa, kde vlastne úplne zanikli väzby na pôvodnú biologickú rodinu. Nová rodina, ktorá si dieťa adoptuje - prijme ho plne do svojej rodiny. Znamená to, že dieťa má novú mamu a otca, ktorí sú potom zapísaní do jeho rodného listu tak, ako by sa im naozaj narodilo. Z hľadiska zákona sa potom na túto rodinu pozerá úplne rovnako, ako na každú inú - rodičia aj deti majú rovnaké práva a povinnosti. A väzba na pôvodnú biologickú rodinu tu úplne zaniká.

Adopcia, alebo osvojenie, je právny akt, ktorým vzniká trvalý právny vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, podobný vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Osvojením dieťaťa preberajú osvojitelia všetky práva a povinnosti rodičov. Osvojenie (adopcia) je rodinnoprávnym vzťahom, ktorý vzniká medzi osvojiteľom (žiadateľom) a osvojencom (dieťaťom) rozhodnutím súdu. Na základe tejto právnej skutočnosti nadobúdajú osvojiteľ a osvojenec práva a povinnosti biologických rodičov a ich detí. Osvojenie teda nie je formou dočasnej náhradnej starostlivosti ale trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady.

Podmienky pre osvojenie

Záujemcovia o osvojenie musia spĺňať určité podmienky stanovené zákonom. Medzi hlavné patrí: Spôsobilosť na právne úkony: Osvojiteľ musí byť plnoletý a spôsobilý na právne úkony. Vekový rozdiel: Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel, ktorý sa posudzuje individuálne. Absolvovanie prípravy: Záujemcovia o osvojenie musia absolvovať prípravu na náhradné rodičovstvo, ktorú zabezpečujú ÚPSVaR alebo akreditované mimovládne organizácie. Vo všetkých subjektoch je príprava v rozsahu minimálne 26 hodín.

Proces osvojenia

Proces osvojenia začína podaním žiadosti na ÚPSVaR príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Súčasťou žiadosti sú rôzne prílohy, ako napríklad: Žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Doklad o totožnosti. Rodný list. Výpis z registra trestov. Lekárske potvrdenie o zdravotnom stave. Doklad o majetkových pomeroch. Po podaní žiadosti nasleduje posudzovanie žiadateľa, ktoré zahŕňa: Sociálne šetrenie: Pracovníci ÚPSVaR navštívia domácnosť žiadateľa a posúdia jeho sociálne a bytové podmienky. Psychologické vyšetrenie: Psychológ posúdi osobnosť a psychickú stabilitu žiadateľa. Príprava na náhradné rodičovstvo: Žiadateľ absolvuje prípravu, ktorá ho má pripraviť na výchovu osvojeného dieťaťa. Po úspešnom absolvovaní posudzovania je žiadateľ zaradený do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Požiadavky na dieťa: Čím širšie sú požiadavky žiadateľa na vek, pohlavie, etnický pôvod a zdravotný stav dieťaťa, tým je kratšia doba čakania. Urýchliť sa to dá rozšírením kritérií o vek, etnikum, zdravotné znevýhodnenie, formu NRS-pestúnska starostlivosť. Platí, že čím budete mať širšie predstavy o Vašom prijatom dieťati, tým bude čas čakania kratší. Počet žiadateľov: V niektorých krajoch je viac žiadateľov ako detí vhodných na osvojenie, čo predlžuje dobu čakania.

Keď ÚPSVaR nájde dieťa vhodné pre konkrétneho žiadateľa, kontaktuje ho a umožní mu stretnutia s dieťaťom. Spravidla pred podaním žiadosti na súd o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej/pestúnskej starostlivosti potrebujete absolvovať tri stretnutia s dieťaťom. Samotná interakcia s dieťatkom sa spravidla uskutočňuje v detskom domove, spočiatku s prítomnosťou pracovníkov, neskôr Vám nechajú, ak je to možné, aj priestor na súkromný čas s dieťaťom. Dĺžka a priebeh interakcií je po dohode s detským domovom (CDR), podľa veku a režimu dieťatka, možností profesionálneho rodiča (ten sa o dieťa stará doma a dieťa na interakciu dovezie do domova). Ak si žiadateľ a dieťa navzájom vyhovujú, ÚPSVaR podá na súd návrh na zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti. Po rozhodnutí súdu sa dieťa presťahuje k žiadateľovi a začína sa obdobie predosvojiteľskej starostlivosti, ktoré trvá spravidla niekoľko mesiacov. Počas tohto obdobia ÚPSVaR sleduje, ako sa dieťa adaptuje v novej rodine. Ak je všetko v poriadku, ÚPSVaR podá na súd návrh na osvojenie. Po rozhodnutí súdu o osvojení sa žiadateľ stáva právnym rodičom dieťaťa.

Adopcia dieťaťa bez partnera a zo zahraničia

Áno, je to možné. Je možná aj medzinárodná adopcia. Žiadateľ s pobytom v prijímajúcom štáte, ktorý si želá osvojiť dieťa zo Slovenska sa obráti so žiadosťou na ústredný orgán v štáte svojho pobytu. Ak tento orgán prijímajúceho štátu dospeje k záveru, že žiadateľ je vhodný a spôsobilý na osvojenie, vypracuje komplexnú sociálnu správu k medzištátnemu osvojeniu. Túto správu zašle ústrednému orgánu v SR, ktorý ju zhodnotí a zašle spätne správu o dieťati. Ústredný orgán prijímajúceho štátu a Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže spolupracujú nielen do úspešného ukončenia procesu medzištátneho osvojenia, ale aj po odchode dieťaťa zo Slovenska. Ústredný orgán prijímacieho štátu je povinný posielať o osvojenom dieťati pravidelné správy Centru pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže.

Pestúnska starostlivosť

Pestúnska starostlivosť je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, pri ktorej dieťa nevyrastá vo svojej biologickej rodine, ale je zverené do starostlivosti pestúna. Pestún preberá zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o dieťa, ale právnym zástupcom dieťaťa zostáva ÚPSVaR. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa v prípade, ak toto sleduje jeho najlepší záujem - teda ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou a to v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia (krátkodobého, strednodobého alebo dlhodobého) pre dieťa, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi, prípadne inými rodinnými príslušníkmi.

Podmienky pre pestúnsku starostlivosť

Záujemcovia o pestúnsku starostlivosť musia spĺňať podobné podmienky ako záujemcovia o osvojenie. Okrem toho musia mať: Vhodné osobnostné predpoklady: Pestún musí byť trpezlivý, empatický a mať schopnosť zvládať náročné situácie. Motiváciu: Pestún musí mať úprimnú túžbu pomôcť dieťaťu, ktoré sa ocitlo v ťažkej životnej situácii. Absolvovanie prípravy: Záujemcovia o pestúnsku starostlivosť musia absolvovať prípravu na pestúnsku starostlivosť, ktorú zabezpečujú ÚPSVaR alebo akreditované mimovládne organizácie.

Proces pestúnskej starostlivosti

Proces pestúnskej starostlivosti je podobný procesu osvojenia. Začína sa podaním žiadosti na ÚPSVaR príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť. Doklad o totožnosti. Rodný list. Výpis z registra trestov. Lekárske potvrdenie o zdravotnom stave. Doklad o majetkových pomeroch. Ďalšie dokumenty podľa požiadaviek ÚPSVaR. Po podaní žiadosti nasleduje posudzovanie žiadateľa, ktoré zahŕňa: Sociálne šetrenie: Pracovníci ÚPSVaR navštívia domácnosť žiadateľa a posúdia jeho sociálne a bytové podmienky. Psychologické vyšetrenie: Psychológ posúdi osobnosť a psychickú stabilitu žiadateľa. Príprava na pestúnsku starostlivosť: Žiadateľ absolvuje prípravu, ktorá ho má pripraviť na výchovu dieťaťa v pestúnskej starostlivosti. Po úspešnom absolvovaní posudzovania je žiadateľ zaradený do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť. Keď ÚPSVaR nájde dieťa vhodné pre konkrétneho žiadateľa, kontaktuje ho a umožní mu stretnutia s dieťaťom. Ak si žiadateľ a dieťa navzájom vyhovujú, ÚPSVaR podá na súd návrh na zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Po rozhodnutí súdu sa dieťa presťahuje k žiadateľovi a začína sa obdobie pestúnskej starostlivosti.

Práva a povinnosti pestúna

Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Výška tohto príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa, ktorý ustanovuje zákon o životnom minime. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti.

tags: #adopcia #nahradna #starostlivost