Starnutie populácie a s tým spojený nárast chronických ochorení, ako je Alzheimerova choroba, prinášajú nové výzvy pre systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti na Slovensku. V tomto kontexte zohráva klinická sociálna práca čoraz dôležitejšiu úlohu, nakoľko sa zameriava na zlepšovanie bio-psycho-sociálno-spirituálneho fungovania jednotlivcov, rodín a skupín v ich sociálnom prostredí. Hoci na Slovensku zatiaľ neexistuje legislatíva, ktorá by priamo definovala činnosť klinického sociálneho pracovníka, jeho prítomnosť v zdravotníckych zariadeniach je nepopierateľná a potrebná.
Starnutie populácie a jeho dôsledky
Starnutie a staroba sú prirodzenou súčasťou životného cyklu a zároveň významnou etapou ontogenetického vývinu jednotlivca. Sú javom individuálnym, ale aj spoločenským. Fyziologické faktory, zdravotné problémy, genetické predispozície, ale aj to, ako človek psychicky prijme a prežíva vyšší vek, mu môžu priniesť čas nerušennej, harmonickej staroby, ale aj psychický a fyzický úpadok, ktorý je bolestný ako pre neho, tak aj pre jeho okolie. Starnutie a staroba je skutočnosť, ktorá sa dotýka nielen samotného človeka, ale zároveň ovplyvňuje aj jeho okolie, predovšetkým však rodinu.
V súčasnej postmodernej dobe sa stretávame so situáciami, kedy sa menia tradičné hodnoty a postoje rodiny najmä vo vzťahu k starým rodičom a starostlivosti o nich. V minulosti bolo bežné a prirodzené, že sa o starých rodičov starali ich deti. Posledné chvíle svojho života mali teda možnosť prežiť v kruhu svojich najbližších. V súčasnosti sa však mení poslanie a funkcie rodiny a zároveň sa aj mení možnosť odkázaného seniora prežiť svoj život v rodinnom kruhu. Z dôvodu pracovnej vyťaženosti, finančnej situácie, ale mnohokrát aj neochoty a nezáujmu detí, prestávajú preberať zodpovednosť za svojho odkázaného rodiča a umiestňujú ho do zariadenia sociálnych služieb.
Práve praktická sociálna práca sústredí svoju pozornosť na skupinu starších ľudí, čo má svoj význam hlavne v súčasnosti, keď sa priemerný vek obyvateľov zvyšuje a stále viac starších ľudí je odkázaných na podporu a pomoc iných spoluobčanov. Ide predovšetkým o podporu a rozvoj takých aktivít, ktoré umožňujú seniorom prežiť ich starobu dôstojne, nakoľko staroba pre nich prináša veľa zmien. Mnohokrát sa zdá, akoby odchodom do dôchodku, ako aj postupnou stratou ich duševných schopností a fyzických síl, strácali seniori zo strany iných ľudí a inštitúcií rešpekt, úctu a stávali sa akousi príťažou. Tento postoj je však priveľmi diskriminujúci a nie je vôbec voči starším osobám spravodlivý.
S pribúdajúcim vekom sa objavuje a zvyšuje riziko alikvotne širokého spektra rozličných duševných porúch. Organickými duševnými poruchami, a z nich zväčša rôznymi druhmi demencie, trpí viac ako 10% populácie a s pribúdajúcim vekom nastáva aj prudký nárast incidencie. Zároveň rastie aj výskyt demencie, pričom vo veku nad 65 rokov ňou trpí 3-7% populácie, 15% populácie po 75 roku, po 80 roku života sa vyskytuje u 20-40% jedincov. Pri demencii ide o chronické progredujúce ochorenie centrálnej nervovej sústavy s vysokým invalidizujúcim potenciálom, ale aj celospoločenským dopadom. V pokročilých štádiách je nevyhnutná nepretržitá pomoc druhej osoby, ako aj ústavná starostlivosť.
V posledných rokoch sa práve syndróm demencie stal v priemyselne vyspelých krajinách, vrátane Slovenska, významným zdravotno-sociálnym fenoménom, ktorý postihuje hlavne seniorov a závažným spôsobom, tým zasahuje ich rodinných príslušníkov, profesionálnych opatrovateľov, ako aj celú spoločnosť. Demencia je jednou zo štyroch najčastejšie sa vyskytujúcich duševných chorôb v starobe. Demencia znamená komplexný úbytok psychických funkcií, ktorý spôsobuje atrofia centrálneho nervového systému. Termín demencia predstavuje určitý súbor príznakov, ktoré môžu spôsobiť početné poruchy mozgu. Medzi charakteristické poruchy intelektuálnych funkcií môžeme zaradiť hlavne porušenie pamäte, schopnosti učiť sa novým veciam, porušenie abstrakcie, orientácie, priestorového vnímania, a taktiež aj schopnosti vykonávať niektoré praktické činnosti, ktoré sú dôležité pre normálnu aktivitu človeka.
Alzheimerova choroba ako výzva pre klinickú sociálnu prácu
Jednou z najrozšírenejších foriem demencií, ktorá mení život ako postihnutého, tak celej jeho rodiny je Alzheimerova choroba. V posledných pätnástich rokoch má jej výskyt rastúcu tendenciu, pričom hlavnou príčinou tohto stavu je starnutie populácie a v súčasnosti postihuje v Európe minimálne päť miliónov ľudí. Alzheimerova choroba je spojená s výrazným psychologickým, sociálnym a telesným postihnutím klientov-pacientov a je závažným ekonomickým problémom. Táto choroba predstavuje 50-60% všetkých demencií, ktoré sú na celom svete diagnostikované u tisícok jedincov.
Typy Alzheimerovej choroby:
- Forma so skorým začiatkom (do 65 rokov) - jej výskyt je menej častý, avšak je pre ňu charakteristický relatívne rýchly začiatok ako aj progresia ochorenia.
- Forma s neskorým začiatkom (nad 65 rokov) - jej začiatok a progresia je pomalá a postupná.
Pri demencii Alzheimerového typu ide o vývoj mnohopočetných kognitívnych porúch, ktoré sa prejavujú ako poruchy výkonu činností (napr. organizovanie, plánovanie), poruchy pamäte (ide tu o stratu schopnosti učiť sa novým veciam resp. informáciám alebo vybavovať si informácie a veci už naučené), porucha reči (afázia), porucha hybnosti resp. strata naučených alebo vžitých pohybov (apraxia) a porucha poznávania (agnózia). Všetky tieto poruchy spôsobujú problémy v pracovnom a spoločenskom živote, avšak aj napriek tomu, že osoba stratí schopnosti, ktoré jej pomáhali pri jej dospelom fungovaní, jej vedomie seba samej sa nemení.
Vývoj Alzheimerovej choroby môže prebiehať 8-20 rokov a závisí ako od sociálnych podmienok, tak aj zdravotného stavu jedinca. Keďže sa však toto ochorenie objavuje predovšetkým vo vyššom veku často sa stáva, že uniká pozornosti a jeho príznaky sa posudzujú ako znak prirodzeného starnutia človeka. Klinický obraz ako aj symptomatológia zdravotného stavu je u každého klienta-pacienta individuálna, nakoľko progresia choroby má svoje vlastné tempo a zhoršenie sa u ľudí neobjavuje v rovnakej forme a zároveň nemá ani rovnaké príznaky. Každý kto sa stretol s týmto druhom demencie, či už je to samotný klient-pacient, ošetrovateľ, lekár alebo príbuzný, prechádza spočiatku fázou popierania.
Alzheimerovu demenciu od začiatku charakterizuje hlavne rozrastajúca sa demencia s poklesom pamäte, rozumových funkcií, porúch reči a je možné ju rozdeliť do troch štádií:
- Ranné štádium (doba trvania je 3-5 rokov) - prvou oblasťou mozgu, v ktorej dochádza v tomto štádiu v dôsledku choroby k odumieraniu mozgových buniek, je pamäť. Ak sú však sociálne zručnosti, logické myslenie a úsudok v poriadku je možné, že sa chorý človek vyrovná so stratou pamäte tým, že si vytvorí náhradné spôsoby. V tomto štádiu môže väčšina jedincov ešte stále robiť viaceré denné aktivity, avšak pri ich organizácií môžu potrebovať pomoc.
- Mierne štádium (doba trvania 2-10 rokov) - do celého mozgu sa šíri odumieranie mozgových buniek a v tomto štádiu má jedinec problémy s obliekaním, orientáciou a nedokáže si často krát spomenúť, ako sa používajú predmety bežnej dennej potreby.
- Pokročilé alebo neskoré štádium (doba trvania 1-3 roky) - klienti-pacienti sú v tomto štádiu odkázaní pri každodennej starostlivosti na pomoc inej osoby, častejšie spia, menej komunikujú a na osobu, ktorá sa o nich stará nijako nereagujú. U jedincov sa prejavujú bludy, halucinácie, sú viac emočne labilní, agresívni a z neurologických príznakov sa u nich objavuje inkontinencia stolice a moču, ataxia a apraxia.
Klinická sociálna práca: Definícia a ciele
Od začiatku ľudskej histórie je sociálna práca považovaná za spoločensky akceptovanú formu pomoci jednotlivcovi, skupine aj celej spoločnosti. Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov schopností osôb, medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Profesionálnou aplikáciou sociálnej práce ako aj metód v diagnostike, liečbe a predchádzaní psychosociálnych disfunkcií, zdravotných postihnutí, vrátane emocionálnej a psychickej poruchy správania, je klinická sociálna práca. Klinická sociálna práca bola Federáciou klinických sociálnych pracovníkov (Clinical Social Work Federation, 1997) definovaná ako obstaranie alebo zabezpečenie služieb týkajúcich sa duševného zdravia, pre diagnostiku, liečbu a prevenciu duševných porúch, emocionálnych porúch a porúch správania u jednotlivcov, rodín a skupín. Ťažiskom klinickej sociálnej práce je poskytovať liečbu duševného (mentálneho) zdravia v sociálnych a resocializačných zariadeniach, na klinikách, ako aj v súkromnej praxi.
Dnes je klinická sociálna práca neodmysliteľnou súčasťou sociálnej práce. V systéme všeobecnej sociálnej práce prešiel jej vývoj určitým procesom v rámci rozvoja ako teoretickej, tak aj praktickej a akademickej sociálnej práce. Teóriu a prax klinickej sociálnej práce významne rozvinulo v 90. rokoch anglosaské prostredie a mnohí autori poukazujú na spoločenskú požiadavku doby, ktorou je práve formovanie klinickej sociálnej práce. Ide o špecifickú profesiu v oblasti duševného zdravia a vykonávajú ju vzdelaní sociálni pracovníci, ktorí sa následne musia zúčastniť špeciálneho vzdelávania a praxe pod supervíziou. Základným cieľom klinickej sociálnej práce je nielen hodnotiť, ale predovšetkým pozitívne ovplyvňovať bio-psycho-sociálno-spirituálne fungovanie jednotlivcov, rodín, ale aj skupín v ich sociotope. Klinickí sociálni pracovníci/čky tak poskytujú služby zamerané na duševné zdravie pre jednotlivcov a rodiny.
Klinická sociálna práca je oblasťou, kde sa sociálna starostlivosť prelína so zdravotnou a je dôležitou súčasťou ošetrovateľského a liečebného procesu. K danej komplexnosti liečby teda bezodkladne patrí aj pomoc pri riešení sociálnych problémov pacienta v takých prípadoch, kedy toho nie je schopný samostatne s pomocou vlastných zdrojov alebo jeho rodina nechce, prípadne nemôže túto starostlivosť poskytnúť sama, alebo pokiaľ pacient nemá rodinu. Klinická sociálna práca sa sústredí na individuálny prístup ku každému klientovi-pacientovi, nakoľko tak, ako je každý človek singulárny a nenapodobiteľný, tak jedinečná je aj práca s ním. Tým, že je človek holistická bytosť nemôžeme zabudnúť ani na jednu zložku bio-psycho-sociálno-spirituálnej dimenzie. Vo svojej práci teda klinický sociálny pracovník vychádza z holistického modelu, ktorý chápe človeka ako bio-psycho-sociálno-spirituálnu bytosť a tento model je založený na schopnosti človeka prispôsobiť sa novým (zmeneným) podmienkam.
V praxi sa často stretávame s prípadmi, respektíve s klinickými klientmi, ktorí majú rôzne psychické choroby, kde si bežný sociálny pracovník nemusí vedieť poradiť. A to je fakt, ktorý si našu pozornosť zaslúži, nakoľko práca s takýmito, môžeme povedať klinickými klientmi je veľmi náročná a komplexná. Vyžaduje si znalosti, vedomosti, zručnosti aj z iných vied a ich odvetví, ako napr. psychiatria, medicína, liečebná pedagogika, špeciálna pedagogika, právo, ošetrovateľstvo, psychoterapia, gerontológia a pod. Z uvedeného nám vyplýva, že platí čím kvalitnejšie a odbornejšie bude pripravený klinický sociálny pracovník (teória, prax), tým efektívnejšiu a fundovanejšiu intervenciu dostane klinický klient. Samozrejmosťou by mala byť aj flexibilita a schopnosť aplikovať rôzne intervenčné techniky. Tak bude spokojnosť na obidvoch stranách, nevynímajúc rodinu klienta a jeho sociálne prostredie.
Legislatívne zmeny a ich vplyv na sociálnych pracovníkov
V súčasnej dobe neexistuje na Slovensku legislatíva, ktorá by vymedzila činnosť klinického sociálneho pracovníka. Naopak v Českej republike zákon upravuje činnosť sociálneho pracovníka v zdravotníctve, hlavne v rámci diagnostickej, preventívnej, rehabilitačnej a ošetrovateľskej starostlivosti, kde sa podieľa najmä v oblasti uspokojovania potrieb klienta-pacienta.
Dňa 24.07.2023 bol v MPK zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Navrhuje sa medzi vymenované povolania tzv. iných zdravotníckych pracovníkov, t.j. medzi povolania logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik alebo laboratórny diagnostik zaradiť aj povolanie „sociálny pracovník". Navrhované doplnenie zlegitimizuje postavenie sociálneho pracovníka a výkonu sociálnej práce v oblasti zdravotníctva. Podľa aktuálneho znenia právnych predpisov v oblasti zdravotníctva nie je sociálna práca v zdravotníctve vykonávaná povolaním iného zdravotníckeho pracovníka, čo spôsobuje neprekonateľné praktické problémy pri vykonávaní tejto odbornej činnosti v prospech pacientov. V súvislosti s doplnením sociálneho pracovníka medzi iné zdravotnícke povolania je potrebné doriešiť aspoň v základnej rovine aj jeho mzdové náležitosti - navrhuje sa doplnenie osobitného ustanovenia o minimálnej výške základnej zložky mzdy sociálneho pracovníka rovnako ako u niektorých iných zdravotníckych pracovníkov.
Sociálne služby sú jednou z foriem sociálnej pomoci pre ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Štát prostredníctvom nich podporuje sociálne začlenenie občanov a uspokojovanie sociálnych potrieb ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Súčasťou podpory sociálneho začlenenia osôb v nepriaznivých sociálnych situáciách je aj problematika sociálne vylúčených spoločenstiev. V rámci tejto pôsobnosti ministerstvo koordinuje štátnu politiku, vypracováva stratégie a koncepčné materiály, analýzy a legislatívne zámery a koordinuje politiky s inými relevantnými oblasťami v záujme sociálnej integrácie sociálne vylúčených spoločenstiev. Vypracúva aj návrhy právnych predpisov v oblasti rozvoja životných podmienok sociálne vylúčených spoločenstiev.
Zmeny v oblasti sociálnych služieb súvisiace so zákonom č. 406/2025 Z. z.
Od 1. septembra 2025 nadobudne účinnosť Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zjednocuje posudkovú činnosť v rámci pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), a to aj v oblasti sociálnych služieb. V nadväznosti na vyššie uvedené je s účinnosťou od 1. septembra 2025 novelizovaný aj zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. MPSVR SR pripravilo stručný informačný materiál za účelom vysvetlenia zmien a potrebných procesných postupov v oblasti poskytovania a zabezpečovania sociálnych služieb súvisiacich s vykonávaním integrovanej posudkovej činnosti v pôsobnosti ÚPSVR podľa zákona o IPČ a vykonávacej vyhlášky k tomuto zákonu, ktorou je vyhláška MPSVR SR č. 51/2025 Z. z.
V súvislosti s odlišným označovaním stupňov odkázanosti podľa zákona o sociálnych službách (t.j. v doteraz vydávaných rozhodnutiach o odkázanosti na sociálnu službu a v zmysle prechodných ustanovení zákona o IPČ aj v rozhodnutiach vydaných v rámci dokončenia konania aj po 31.8.2025 - stupne II až VI) a podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti (stupne I až V) bude potrebné vykonať aj úpravu Informačného systému sociálnych služieb a to konkrétne formulárov týkajúcich sa vedenia evidencie prijímateľov (P03) a žiadateľov (P05,O05, V05). Zmeny sa budú týkať nových evidencií a zmien existujúcich. Zmena evidencie doposiaľ evidovaných prijímateľov a žiadateľov („prečíslovanie“ stupňov odkázanosti) sa realizovať v IS SoS nebude.
Novela zákona č. 120/2024 Z. z.
Dňa 1. júna 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 120/2024 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátane zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (v čl. IV). V § 61 ods. 10 sa upravuje oprávnenosť opatrovateľov v zariadeniach poskytovať vybrané úkony dodržiavania liečebného režimu podľa prílohy č. 4 zákona (ktoré mohol doposiaľ poskytovať len opatrovateľ v domácnosti), a to na základe poverenia poskytovateľa sociálnej služby udeleného na návrh kvalifikovanej osoby zodpovednej za odborné poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení (t.j. v prílohe č. 4 sa úkony dodržiavania liečebného režimu spojili do jednej časti (časť I. písm. V § 26 ods. 7 sa upravuje, že povinnosť zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby sa nevzťahuje na zariadenia rodinného typu, a to na vstup zamestnancov a prijímateľov sociálnej služby v tomto zariadení.
Integrácia sociálnych a zdravotných služieb
Potreba prepájania poskytovania sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti najmä v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti a fyzioterapie je v súčasnej dobe jedna z najaktuálnejších tém v poskytovaní pomoci a podpore viacerým skupinám obyvateľov, predovšetkým seniorom, osobám so zdravotným postihnutím, s chronickým ochorením a osobám odkázaným na dlhodobú pomoc inej osoby pri zvládaní každodenných aktivít. Preto Vláda Slovenskej republiky, vychádzajúc z deklarácie riešenia sociálno-zdravotnej starostlivosti v Programovom vyhlásení vlády na roky 2020 - 2024, uznesením č. Zámerom Stratégie je navrhnutie vecných riešení, ktoré bude potrebné následne premietnuť do zmeny legislatívy s cieľom vytvoriť efektívny a fungujúci systém. Stratégia je vypracovaná v súlade s Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, na ktorý je aj priamo prepojená.
Vláda Slovenskej republiky dňa 28. júna 2022 schválila Národnú stratégiu rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030. Tento dokument je zameraný na zabezpečenie vytvorenia primeraných podmienok na podporu komplexného vývinu a sociálneho začlenenia všetkých detí s potrebou pomoci pri plnom rozvoji vývinového potenciálu, vrátane detí so zdravotným postihnutím, ako aj podporu detí, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii. Vláda Slovenskej republiky dňa 24. mája 2023 schválila Akčný plán na roky 2023-2025 k Národnej stratégii rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030, ktorý je zameraný na realizáciu konkrétnych opatrení a úloh vyplývajúcich zo stratégie. Tento dokument predstavuje zjednocujúci rámec, ktorý slúži tak pre odbornú ako aj laickú verejnosť. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny vypracoval v spolupráci s poskytovateľmi služby včasnej intervencie Metodiku poskytovania služby včasnej intervencie. Cieľom metodiky je nastavenie základného zjednocujúceho rámca, podľa ktorého poskytovatelia služby včasnej intervencie postupujú pri poskytovaní sociálnej služby.
Register účtovných závierok pre poskytovateľov sociálnych služieb
V súlade s § 67a ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) je povinnosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom vypracovať a uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok výročnú správu o činnosti a hospodárení poskytovateľa sociálnej služby (ďalej len „výročná správa“) za predchádzajúci kalendárny rok do 15. júla príslušného kalendárneho roka.
Predmetná povinnosť sa vzťahuje na neverejného poskytovateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom (považuje sa zaňho verejný poskytovateľ sociálnej služby s právnou formou neziskovej organizácie, ktorej jediným zakladateľom je obec alebo verejný poskytovateľ sociálnej služby s právnou formou nezisková organizácia, ktorej jediným zakladateľom je vyšší územný celok). S cieľom zníženia administratívnej záťaže účtovných jednotiek bol novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov zriadený register účtovných závierok (ďalej len „register“), do ktorého sú účtovné jednotky povinné od 1. januára 2014 ukladať svoje účtovné závierky, výročné správy a správy audítora.
Mnohí neverejní poskytovatelia sú povinní ukladať svoju výročnú správu do registra aj v súlade so svojim hmotno-právnym predpisom, podľa ktorého boli zriadení alebo založení. Aby ju nemuseli ukladať opätovne na viaceré miesta, bola v § 67a ods. 1 zákona o sociálnych službách ustanovená povinnosť ukladať výročnú správu do registra. Register sa člení na verejnú a neverejnú časť. Do verejnej časti má prístup každý používateľ internetu, avšak do neverejnej časti registra má prístup iba subjekt verejnej správy. Keďže neverejný poskytovateľ má povinnosť uložiť výročnú správu do verejnej časti registra vyšší územný celok má prístup ku všetkým výročným správam týchto účtovných jednotiek na webovom sídle www.registeruz.sk. Samotné ukladanie výročnej správy prebieha výlučne elektronickou formou prostredníctvom elektronickej podateľne Finančnej správy SR. Následne je potrebné ísť na daňový úrad, kde registrátor vykoná autorizáciu pre príslušný subjekt. V prílohe predkladáme dohodu o elektronickom podávaní, ktorú je potrebné vyplniť a na daňový úrad priniesť v 2 kópiách. Pri návšteve daňového úradu je potrebný občiansky preukaz prípadne splnomocnenie konať vo veci za subjekt.
Prax klinického sociálneho pracovníka
Uvedomujeme si, že sociálne pracovníčky/ci, ktoré/í pracujú s klinickou klientelou, robia klinickú sociálnu prácu - ale v podstate si ani neuvedomujú, že ju robia. V princípe si ani neuvedomujeme, že s klinickými klientmi robíme klinickú sociálnu prácu. Napr. už len pri prevencii, sociálnej diagnostike, liečbe a poskytovaní sociálnej rehabilitácie, či pri tvorbe a realizácii individuálnych a výchovných plánov sa robí klinická sociálna práca. Tu napr. musíme brať do úvahy špecifiká a individualitu každého jedného klienta (jeho ochorenie, duševný (mentálny) stav, fyzický stav, schopnosti, vedomosti, zručnosti, potreby a pod…) a mali by sme zúročiť svoje schopnosti, vedomosti a zručnosti aj z iných vied, čo do teórie, tak aj v praxi.
V zariadeniach sociálnych služieb sa bežne stretávame s klientmi, u ktorých bolo diagnostikované nejaké duševné ochorenie, ktoré sú veľmi rôznorodé a môžu postihnúť klienta rôzne. Závisí to napr. aj od intenzity, od veku prepuknutia ochorenia, od pridružených ďalších ochorení, celkového zdravotného stavu a v neposlednom rade od podpory rodiny a sociálneho prostredia. Ako už bolo povedané, každé „duševné ochorenie“ si vyžaduje špecifický prístup, ale spoločným znakom tejto postihnutej skupiny pre väčšinu klientov je potreba dlhodobej stálej starostlivosti. Máme tu na mysli duševné ochorenia, ako sú poruchy osobnosti, organické duševné poruchy (demencie, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, Pickova choroba), kde dochádza ku postupnému odbúravaniu intelektových a poznávacích funkcií - pamäť, intelekt, orientácia, jazyk, osobnosť), ale aj k poruchám správania, ďalej je to schizofrénia, ktorá postihuje viaceré psychické funkcie, predovšetkým v oblasti myslenia, emotivity, konania a osobnosti, naruší trvalo osobnosť a možnosť jej uplatnenia, a v neposlednom rade sú to afektívne poruchy (depresia, bipolárna afektívna porucha a pod.) a závislosti.
V prvom rade by klinický sociálny pracovník mal pri svojej práci vychádzať a zvoliť postup v súlade so znením etického kódexu Asociácie klinickej sociálnej práce (CSWA). Mal by byť pre nás akousi „barličkou“ pri vykonávaní našej klinickej sociálnej práce s klinickými klientmi. V rámci sociálnej rehabilitácie, konkrétne pri práci s prijímateľmi sociálnych služieb s duševným ochorením, sa v praxi využívajú techniky a metódy z rôznych vedných disciplín a ich odvetví. Hlavne sa opiera o psychoterapiu, socioterapiu, špeciálnu pedagogiku, liečebnú pedagogiku, medicínu, psychiatriu a psychológiu. Samozrejmosťou by mal byť aj neustály sebarozvoj a sebavzdelávanie, ale aj čerpanie nových aktuálnych informácií.
Terapie v zariadeniach sociálnych služieb
V zariadeniach (ZpS a DSS) sú terapie organizované na základe týždenných a víkendových plánov. Klienti sú zaradení do jednotlivých druhov terapií v prvom rade podľa psychiatrických diagnóz, ich psychického stavu, ďalej fyzického stavu, motivácie či potreby, samozrejme v rámci ich schopností a možností so zreteľom na určený cieľ samotnej terapie. Pre jednotlivé skupiny sa používajú metódy práce a techniky, ktoré sú najefektívnejšie pre dosiahnutie jednotlivých cieľov. Pri aplikácii terapií sa v zariadeniach využívajú formy, metódy a techniky napr. dramatoterapie (pantomíma, sociodráma, psychodráma, rolové hry a pod.), muzikoterapie (receptívna a aktívna), arteterapie (projektívna, receptívna, produktívna), biblioterapie (receptívna, perceptívna, expresívna) brainstorming, encountrové skupiny, reminiscenčná terapia, validačná terapia, pamäťový tréning, relaxačné cvičenia, individuálne a skupinové rozhovory, diskusné sedenia, dotazníkové techniky na zistenie spokojnosti, komplexného stavu, a pod. Tieto metódy sú zamerané na odstraňovanie zlozvykov v oblastiach, ako sú: životospráva, zmýšľanie, emocionálna a morálna oblasť, ďalej je to nácvik základných sociálnych zručností, rozvinutých sociálnych zručností, rozvoj komunikačných zručností, rozvoj kreativity, pamäti učenia a v neposlednom rade precvičovanie techník na získanie schopností, ktoré boli stratené či oslabené dôsledkom ochorenia.
V zariadení sa vypracúvajú a následne realizujú individuálne plány pre každého jedného klienta s akcentom na jeho špecifickosť, a to vo všetkých smeroch, ako aj individualitu ako takú. Individuálny plán musí byť komplexný, koordinovaný a prispôsobený konkrétnemu klientovi. Zariadenia majú vypracovaný systém aj výchovných plánov. Dôležitým nástrojom na zlepšenie stavu u psychicky postihnutých osôb je aj ergoterapia čiže liečba prácou. Ergoterapiou sa dosiahne kvalitnejšia reedukácia jednotlivých funkcií organizmu. Úspešne funguje aj schránka „Demjatníček - Dôverníček“, do ktorej klienti vo väčšine anonymnou formou vkladajú listy, v ktorých píšu svoje postrehy, nápady, podnety, želania, poďakovania, sťažnosti, radosti, ale aj starosti. Táto schránka sa raz do týždňa otvára a spoločne sa venujeme témam, ktoré sú tam napísané.
V zariadeniach sa vytvárajú podporné svojpomocné skupiny, napríklad „Anam Cara“ (v princípe typ sfér dôverných rozhovorov). Na tejto skupine sa zúčastňujú ľudia, ktorí sa navzájom podporujú a ktorých spája rovnaký zážitok, skúsenosť, problém či trápenie. Táto skupina sa stretáva minimálne raz za mesiac. V tomto stave im pomáha podpora iných ľudí, ktorí prešli tým istým. Tí, ktorí majú viac skúseností s riešením daného problému, pod odborným vedením dokážu pomáhať tým, ktorí ešte veľa skúseností nemajú. Všetci môžu získať silu, nádej a pomoc od tých, ktorí sa s daným problém už úspešne vyrovnali.
Platové podmienky sociálneho pracovníka na Slovensku
Na plat zamestnanca vplýva viacero faktorov, predovšetkým región, v ktorom pracuje, dĺžka praxe, veľkosť spoločnosti a ďalšie. Prieskum vychádza z dát od zamestnancov očistených od extrémnych a duplicitných hodnôt. Celkový hrubý plat na pozícii Sociálny pracovník sa pohybuje medzi 962 EUR a 2 299 EUR mesačne. Na vyjednávanie o plate sa treba dobre pripraviť. Mzdové údaje sú z platového dotazníka, kde si každý môže anonymne porovnať svoju mzdu s ostatnými zamestnancami pracujúcimi na rovnakej pozícii. Tieto dáta sa očisťujú a spracúvajú podľa metodiky. Aj keď v súčasnosti nemôže sociálny pracovník ako nezdravotnícky pracovník v oblasti zdravotníctva vykonávať ani špecializované pracovné činnosti ani certifikované pracovné činnosti, navrhuje sa zároveň utvoriť aj podmienky na budúci vývoj, resp. prečítajte si rozhovor so šikovnou sociálnou pracovníčkou Ivankou Vojtašekovou, ktorá pôsobí v Nemocnici Svet zdravia Svidník a Stropkov.
Skúsenosti sociálnej pracovníčky v nemocnici
Ivana Vojtašeková, sociálna pracovníčka v Nemocnici arm. generála L. Svobodu Svidník, a.s., pôsobí na tejto pozícii od roku 2018. Študovala sociálnu prácu na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte a od roku 2013 je v praxi. Práca sociálnej pracovníčky v nemocnici bola pre ňu výzvou a cestou vrátiť sa domov.
Pracovný deň sociálnej pracovníčky v nemocnici
Sociálna pracovníčka pôsobí v rámci celej nemocnice, podľa potrieb jednotlivých oddelení. Nemá presný a nemenný denný harmonogram. V dopoludňajších hodinách prichádza na oddelenia, kde je potrebná jej intervencia. Zvyčajne ju kontaktuje vedúca sestra oddelenia, niekedy priamo lekár. Pred samotnou návštevou pacienta sa stretne s ošetrujúcim lekárom s cieľom získať potrebné informácie o pacientovi. Vysvetlí kroky, ktoré bude robiť. Následne navštívi pacienta pri lôžku. Ak to zdravotný stav pacienta dovolí, vedie rozhovor s pacientom, robí anamnézu. Vždy sa však pacientovi predstaví a objasní mu dôvod návštevy. Ak pacient nekomunikuje, navštívi ho aj napriek tomu, aby vedela a videla, kto je ten pacient/tá pacientka. Nechce, aby to bolo len meno bez tváre. Podľa informácií, ktoré získa od lekárov, vedúcich sestier či pacientov, urobí následné kroky. V tomto momente už začína robiť konkrétne kroky zamerané na riešenie sociálneho problému pacienta. O intervencii vedie záznamy, sumarizuje potrebné kontakty, plánuje ďalšie kroky. Tejto agende sa venuje zvyčajne v poobedňajších hodinách.
Čomu sa venuje sociálna pracovníčka v nemocnici?
Venujem sa pomoci pacientom, ktorých náhla zmena zdravotného stavu vyžaduje zabezpečenie patričnej starostlivosti. Rovnako pacientom v prípade ktorých návrat do prirodzeného prostredia, resp. prostredia z ktorého prišli by znamenal ohrozenie ich zdravia a života. Stretávam sa aj s pacientmi, ktorí sami požiadajú o sociálne poradenstvo a pomoc pri zabezpečení poskytovania sociálnych služieb. Poskytujem sociálne poradenstvo súvisiace so zabezpečením podmienok nevyhnutných pre návrat pacienta do prirodzeného rodinného prostredia, tzn. usmerňujem zvyčajne rodinu pacienta aké kroky je potrebné učiniť pri vybavovaní napr. kompenzačných pomôcok, dôchodku a pod., teda kam majú ísť, o čo majú žiadať. V neposlednom rade odporúčam pacientom a ich rodinám možnosť využitia právneho poradenstva v centre právnej pomoci, s ktorým sa nám podarilo nedávno prehĺbiť ešte lepšiu spoluprácu. Ak je to potrebné, kontaktujem aj rôzne organizácie, ktoré združujú osoby s podobným životným údelom. Alebo sa snažím získať pomoc pre pacientov a ich rodiny aj predkladaním projektov, či žiadostí do nadácií.
Zmysel práce sociálnej pracovníčky
Zmyslom práce je dávať zmysel. Ukázať, že ešte nie je všetkému koniec. Vypočuť a povzbudiť pacientov a ich rodiny. Byť tu, aby vnímali, že každá situácia je riešiteľná a momentálne nie sú v tom jediní a osamotení. Napr. rozhodnúť sa pre umiestnenie rodiča v zariadení sociálnych služieb je silný moment pre celú rodinu. Pacient častokrát prijíma túto zmenu ľahšie ako jeho najbližší. Ak sa podarí, že rodina prejaví skutočné emócie viem, že je to na dobrej ceste a vtedy to má zmysel. Potom sú prípady, kedy sa pacient vracia domov a vyžaduje si iný prístup na aký bola jeho rodina zvyknutá. Často krát vidím strach v očiach detí pacientov, ktoré už dávno nie sú deti. Postupne, pomaly ich sprevádzam celou prípravou na návrat rodiča domov. Vždy vie niečo prekvapiť. Hoci prípad od prípadu je podobný, každý je tak iný. A prekvapenia nie sú zlé.
Dôležitosť pozície sociálnej pracovníčky v nemocnici
Vďaka práci sociálnych pracovníkov v nemocnici dochádza ku skráteniu doby hospitalizácie a znižuje sa i riziko rehospitalizácie. Sociálni pracovníci motivujú pacientov k riešeniu vlastných problémov. Pomáhajú pacientom v tom, aby vedeli účelne využiť materiálne a finančné prostriedkov sociálnych služieb. Pre začínajúcich sociálnych pracovníkov odkazuje: Aby boli vždy krok vpred. Úprimnosť a autenticitu povýšili nad neúprimnosť. Nezabudli, že sociálny pracovník „iba“ sprevádza klienta/pacienta. My nezmeníme, čo sa zmeniť nechce a nedá. Že každý problém je riešiteľný a s pokojom a úsmevom ešte viac.