Sociálne integrované podnikanie a jeho význam v obci Nalepkovo

Sociálne podnikanie na Slovensku zaznamenáva postupný rozvoj a stáva sa dôležitým nástrojom pre riešenie sociálnych a ekonomických výziev v rôznych regiónoch. Tento článok sa zameriava na oblasť sociálneho podnikania, od jeho definície a charakteristík, cez legislatívny rámec, až po príklady úspešných projektov a výzvy, ktorým sociálne podniky čelia. Osobitná pozornosť je venovaná potenciálnemu významu sociálneho podnikania v obci Nalepkovo, najmä v kontexte stavebných prác a regionálneho rozvoja.

Čo je sociálne podnikanie?

Sociálne podnikanie je inovatívny prístup k podnikaniu, ktorý kombinuje ekonomickú aktivitu s pozitívnym sociálnym dopadom. Na rozdiel od tradičných podnikov, ktorých hlavným cieľom je maximalizácia zisku, sociálne podniky sa zameriavajú na riešenie konkrétnych spoločenských problémov, ako sú nezamestnanosť, chudoba, sociálne vylúčenie, alebo environmentálna degradácia.

Sociálny podnik je definovaný ako podnik, ktorý primárne sleduje dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, a nie maximalizáciu zisku pre svojich vlastníkov alebo akcionárov. Zisk, ktorý sociálny podnik dosiahne, je reinvestovaný do jeho sociálneho poslania.

Charakteristika Sociálneho Podniku

Medzi hlavné charakteristiky sociálneho podniku patria:

• Sociálny cieľ: Prioritným cieľom je riešenie spoločenského alebo environmentálneho problému.
• Ekonomická aktivita: Podnik vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej generuje príjmy.
• Reinvestícia zisku: Väčšina zisku je reinvestovaná do podnikania alebo do dosahovania sociálneho cieľa.
• Sociálna inklúzia: Sociálne podniky často zamestnávajú osoby so znevýhodnením alebo zo zraniteľných skupín.
• Transparentnosť a zodpovednosť: Podniky sú transparentné vo svojich aktivitách a zodpovedné voči svojim zainteresovaným stranám.
• Inovatívnosť: Hľadajú nové a efektívne spôsoby riešenia sociálnych problémov.

Legislatívny Rámec pre Sociálne Podnikanie na Slovensku

Na Slovensku upravuje sociálne podnikanie zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2018. Tento zákon definuje sociálny podnik, stanovuje podmienky pre jeho vznik a fungovanie a upravuje systém podpory sociálnych podnikov. Zákon rozlišuje dva typy sociálnych podnikov:

• Integračný sociálny podnik: Zameriava sa na zamestnávanie znevýhodnených osôb a ich integráciu na trh práce. Integračný podnik je registrovaný sociálny podnik, ktorého hlavným cieľom je podpora zvyšovania zamestnanosti a ktorý zamestnáva najmenej 30% znevýhodnených osôb, značne znevýhodnených alebo zraniteľných osôb z celkového počtu svojich zamestnancov. Je určený pre registrované integračné sociálne podniky na zvýšenie ich motivácie zabezpečiť zamestnancovi, ktorý je znevýhodnenou osobou, zamestnanie, resp. mu pomôcť nájsť si uplatnenie na otvorenom trhu práce.
• Všeobecný sociálny podnik: Zameriava sa na poskytovanie všeobecne prospešných služieb alebo na dosahovanie iných sociálnych cieľov.

Aktuálne informácie týkajúce sa zákona o sociálnej ekonomike, vrátane zmien vyplývajúcich z novely zákona o sociálnej ekonomike účinnej od 1. januára 2023, sú k dispozícii na relevantných portáloch. Dňa 1. januára 2023 nadobudla účinnosť aj novela zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v rámci ktorej boli zo zákona o službách zamestnanosti vypustené nástroje zamerané na podporu integračných podnikov a vložené do zákona o sociálnej ekonomike ako Umiestňovací príspevok a Vyrovnávací príspevok.

Umiestňovacie a Vyrovnávacie Príspevky

Umiestňovacie a vyrovnávacie príspevky sú určené pre registrované integračné sociálne podniky a slúžia na podporu zamestnávania znevýhodnených osôb, značne znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb. Poskytujú sa prostredníctvom nových aktívnych opatrení na trhu práce v zmysle §19a a §19b zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike.

Sociálny Podnik a Obec Nalepkovo

Hoci priame zmienky o sociálnom podniku v obci Nalepkovo v poskytnutých dátach nie sú, je možné, že v obci existuje alebo v minulosti existoval sociálny podnik zameraný na stavebné práce. Sociálne podnikanie v stavebníctve má potenciál prispieť k riešeniu sociálnych a environmentálnych problémov a k rozvoju miestnych komunít.

V obci Nalepkovo by mohla iniciatíva na založenie sociálneho podniku v stavebníctve priniesť viaceré výhody, ako sú vytvorenie pracovných miest pre znevýhodnené osoby, zlepšenie infraštruktúry obce a podpora environmentálnej udržateľnosti.

Sociálne Podnikanie v Stavebníctve

Stavebníctvo je odvetvie, ktoré má významný vplyv na ekonomiku a životné prostredie. Sociálne podniky v stavebníctve môžu prispieť k riešeniu viacerých problémov, ako sú:

• Nezamestnanosť: Ponúkajú pracovné príležitosti pre znevýhodnené osoby, ktoré majú obmedzený prístup na trh práce.
• Kvalifikácia: Poskytujú odborné vzdelávanie a prípravu pre pracovníkov v stavebníctve.
• Environmentálna udržateľnosť: Podporujú používanie ekologických materiálov a technológií v stavebníctve.
• Revitalizácia: Zameriavajú sa na obnovu a revitalizáciu zanedbaných budov a verejných priestorov.
• Dostupné bývanie: Budujú a rekonštruujú dostupné bývanie pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva.

Príklady Sociálnych Podnikov v Stavebníctve na Slovensku

Aj keď dáta priamo neuvádzajú sociálny podnik v obci Nalepkovo zameraný na stavebné práce, poskytnuté informácie obsahujú rozsiahly zoznam registrovaných sociálnych podnikov na Slovensku, z ktorých niektoré môžu byť aktívne v stavebníctve alebo súvisiacich oblastiach. Medzi ne patria napríklad:

• ADMIX, s.r.o.: Podnik s rôznorodou činnosťou, vrátane montáže, rekonštrukcie a údržby elektrických zariadení, murárstva a zámočníctva.
• LOSSTAV, s. r. o.: Podnik, ktorého činnosť je zameraná na stavebníctvo.
• ZELENÉ STAVBY SK s. r. o.: Podnik zameraný na zelené stavebníctvo.
• ŠP-STAV RK s. r. o.: Podnik so zameraním na stavebné práce.
• DOMSTAV Slovakia EU, s. r. o.

Prípadová Štúdia: Integračný Sociálny Podnik v Obci Hrhovské Služby, s. r. o.

Hrhovské služby, s. r. o., je integračný podnik, ktorý bol zaregistrovaný 17. septembra 2018. Tento podnik poskytuje plnohodnotné služby so sociálnym rozmerom a prevádzkuje práčovňu, ubytovacie a reštauračné služby. Dôležitým aspektom tohto podniku je, že 100% zamestnancov tvoria znevýhodnené a zraniteľné osoby. Podnik má poradný výbor a jeho činnosť je príkladom úspešnej integrácie sociálneho rozmeru do poskytovaných služieb. Ďalším príkladom je Sociálno-ekonomický podnik ŽSK, s.r.o. registrovaný 1. apríla 2019.

Výzvy, ktorým Čelia Sociálne Podniky v Stavebníctve

Sociálne podniky v stavebníctve čelia mnohým výzvam, ktoré môžu ovplyvniť ich úspešnosť a udržateľnosť. Medzi najčastejšie patria:

• Konkurencia: Musia konkurovať tradičným stavebným firmám, ktoré majú často väčšie zdroje a skúsenosti.
• Financovanie: Získavanie finančných prostriedkov môže byť pre sociálne podniky náročnejšie ako pre tradičné podniky.
• Kvalifikovaná pracovná sila: Získavanie a udržanie kvalifikovaných pracovníkov môže byť problém, najmä ak zamestnávajú znevýhodnené osoby.
• Administratívna záťaž: Dodržiavanie všetkých zákonných a administratívnych požiadaviek môže byť pre sociálne podniky náročné.
• Udržateľnosť: Zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti podniku je kľúčové pre dosahovanie sociálneho cieľa.

Akčné Plány Rozvoja Menej Rozvinutých Okresov a Vzdelávanie Dospelých

Dôvodom vzniku akčných plánov rozvoja menej rozvinutých okresov v rokoch 2016 - 2019 bola na Slovensku potreba riešiť dlhodobú regionálnu disparitu prejavujúcu sa i v odlišnej miere evidovanej nezamestnanosti a podiele dospelých bez vzdelania a so základným vzdelaním z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie. V oblasti celoživotného vzdelávania k faktorom disparity regiónov Slovenska dlhodobo patria vnútroregionálne rozdiely vo vzdelanostnej úrovni obyvateľov a v oblasti zamestnanosti vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných, z ktorých väčšinu tvoria nezamestnaní s neukončeným základným vzdelaním a so základným vzdelaním (Aktualizácia národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, 2014).

V roku 2008 vláda SR prijala zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, ktorý definoval Národnú stratégiu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, prijatú uznesením vlády SR č. 296/2010, ako základný dokument na podporu regionálneho rozvoja na národnej úrovni (Aktualizácia národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, 2014, s. 3). Bola koncipovaná v rámci rozvojovej politiky EÚ do roku 2020, ktorú určovala stratégia rozvoja Európy Európa 2020 (2010). Nerovnomernosť rozvoja regiónov sa prejavovala i v ich vnútri, v disparite medzi okresmi, predovšetkým Banskobystrického samosprávneho kraja (BSK), Prešovského samosprávneho kraja (PSK) a Košického samosprávneho kraja (KSK). Reakciou na túto situáciu bol vládou SR prijatý Zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov.

Druhošancové Vzdelávanie ako Nástroj Sociálnej Integrácie

V európskych krajinách existujú rôzne modely vzdelávania umožňujúce tým, ktorí predčasne ukončili iniciálne vzdelávanie, získať základné vzdelanie alebo si zvýšiť stupeň vzdelania v tzv. druhošancovom vzdelávaní (vzdelávanie druhej šance, školy druhej šance). Druhošancové vzdelávanie vymedzujeme ako „príležitosť pre dospelých získať v pokračovacom, kontinuálnom cykle vzdelávania taký druh a stupeň vzdelania, ktoré sa normálne nadobúda v detstve alebo mladosti počas počiatočného, iniciálneho cyklu vzdelávania…“ (Švec, 2008, s.225).

Získanie stredoškolského vzdelania (stredné odborné, úplné stredné odborné, úplné stredné všeobecné vzdelanie) je považované za nevyhnutné pre adekvátne sociálne fungovanie, plnenie sociálnych rol kultúrne (rodovo i historicky) prisudzovaných obdobiu adultného veku, a to bez ohľadu na etnickú príslušnosť či pozíciu v sociálnej stratifikácii, najmä vo vzťahu k dospelým s nízkym alebo žiadnym vzdelaním a nízkou úrovňou základných zručností (Lukáč, Lukáčová, Pirohová, 2019, s. 517). V systéme základných a stredných škôl SR je legislatívne ukotvená možnosť druhošancového vzdelávania v Zákone č. 539/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Termín druhošancové vzdelávanie sa však v texte uvedeného zákona nevyskytuje.

Možnosť študovať na základných a stredných školách v dospelom veku je garantovaná princípmi výchovy a vzdelávania ako c) rovnoprávnosť prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie a f) celoživotného vzdelávania (§ 3 Princípy výchovy a vzdelávania, 245/2008 Z.z.). Druhošancové vzdelávanie pre evidovaných uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny bez základného vzdelania a so základným vzdelaním prebieha v rámci vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktorým nie je možné si zvýšiť stupeň vzdelania, „to sa však nevzťahuje na dokončenie vzdelania na základnej škole alebo na strednej škole uchádzačom o zamestnanie na účely získania dokladu o ukončení vzdelania na základnej škole alebo na strednej škole v poslednom ročníku príslušnej školy na základe projektov a programov podľa § 46 ods. 3.(§ 44, ods. 2, Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti).

Analýza Akčných Plánov Rozvoja Menej Rozvinutých Okresov

Zrealizovali sme sekundárnu analýzu akčných plánov rozvoja menej rozvinutých okresov Slovenska. Do kategórie menej rozvinutý okres bolo v Banskobystrickom samosprávnom kraji zaradených 5 z trinástich okresov kraja - Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš, pre ktoré boli vypracované jednotlivé akčné plány.

Okres Lučenec

Po zaradení okresu Lučenec medzi menej rozvinuté okresy dňa 15. decembra 2015 bol vládou SR 23. júna 2016 schválený na obdobie 2016 - 2020 Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, ktorý pri analýze stavu poukázal na to, že medzi uchádzačmi o zamestnanie „je vysoký podiel nezamestnaných s neukončeným základným vzdelaním a základným vzdelaním, výrazne prevyšujúci krajský a aj slovenský priemer.“ (Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, 2016, s. 5). V danom kontexte si akčný plán v prioritnej oblasti Podnikanie a lepšie pracovné miesta stanovil vytvorenie 5 subjektov sociálnej ekonomiky v lokalitách s najvyššou nezamestnanosťou. Pre ich úspešné fungovanie a v ich pôsobnosti sa mali zriadiť tréningové centrá, ktorých „úlohou bude pre ľudí so základným a nedokončeným vzdelaním poskytovať možnosť získania praktických zručností a zvyšovania finančnej gramotnosti za účelom pracovného uplatnenia sa v subjektoch sociálnej ekonomiky a neskôr na voľnom trhu práce“ (Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, 2016, s. 24). V znení dodatku č. 3 z marca 2019 sa predchádzajúce tréningové centrá presunuli pod prioritu venovanú oblasti vzdelávania. (Akčný plán rozvoja okresu Lučenec v znení dodatku č. 3, 2019, s. 28). Tréningové centrum je subjekt, ktorý zabezpečuje ďalšie vzdelávanie dospelých v súlade s ustanoveniami zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tréningové centrum je vzájomne prepojené so sociálnymi podnikmi pracovnej integrácie, kde sa vykonáva príprava na výkon jednoduchých pracovných činností. Cieľovou skupinou v týchto centrách sú najmä znevýhodnení uchádzači o zamestnanie. Z celkového času prípravy tvorí 80% praktická časť a 20% teoretická časť (Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, 2016). Do oblasti poskytovania kvalifikácie a rekvalifikácie v zmysle potrieb regiónu sa mali zapojiť dobudované 3 regionálne centrá vzdelávania so zameraním na praktické vzdelávanie - SOŠ Fiľakovo, SOŠ technická Lučenec a SOŠ hotelových služieb a dopravy Lučenec. Pri SOŠ technickej v Lučenci bolo za finančnej podpory Vlády SR v období rokov 2017 - 2018 zriadené Centrum odborného vzdelávania a prípravy, ktorého cieľovou skupinou sú i uchádzači o zamestnanie, ktorí sa na trhu práce neuplatnili a na voľné pracovné miesta na trhu práce nemajú požadované vedomosti a zručnosti“ (SOŠ technická Lučenec).

Okres Poltár

Akčný plán pre okres Poltár bol schválený vládou SR dňa 7. septembra 2016 aj z toho dôvodu, že v danom období bol v poradí piatym okresom s najvyššou mierou evidovanej nezamestnanosti na Slovensku. „Jadro nezamestnaných tvoria UoZ so stredoškolským vzdelaním, kým podiel UoZ so základným vzdelaním je pomerne nízky a podiel UoZ s neukončeným základným vzdelaním prevyšuje priemer Slovenska aj kraja“ (Akčný plán rozvoja okresu Poltár v znení dodatku č. 3, 2019, s. 5). Nástrojom umožňujúcim riešiť túto situáciu malo byť podľa Akčného plánu zriadenie Regionálneho centra vzdelávania, resp. Centra odborného vzdelávania a prípravy pri Spojenej škole v Poltári. Okrem denných žiakov malo slúžiť aj pre iné osoby, ktoré si chcú doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť kvalifikácie alebo nadobudnúť novú, čiastočnú alebo úplnú kvalifikácie, a to aj v spolupráci s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Plánované Regionálne centrum malo okrem uvedeného okresu poskytovať edukačné aktivity i pre okresy Rimavská Sobota, Lučenec a Revúca a zároveň sa snažiť o spoluprácu s podnikateľskými subjektmi pri odbornej príprave podľa aktuálnych požiadaviek praxe regiónu. Obdobne i pre tento región Akčný plán navrhuje založiť tréningové centrum pre ďalšie vzdelávanie dospelých, s cieľom ich prípravy najmä na výkon jednoduchých pracovných činností.

Okres Revúca

O pár dní neskôr ako pre Poltár, bol vládou SR dňa 13. septembra 2016 schválený Akčný plán rozvoja okresu Revúca (2016). Zlý stav štruktúry obyvateľstva podľa dosiahnutého vzdelania naznačovali už výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, podľa ktorých bolo v okrese 17,9% obyvateľov bez ukončeného vzdelania a 22,9 % obyvateľov malo ukončených iba základné vzdelanie (Sčítanie obyvateľov, domov a bytov, 2011). Z evidovaných uchádzačov o zamestnanie v okrese na konci roka 2015 bolo takmer 51 % bez ukončeného vzdelania, resp. iba so základným vzdelaním a patrili do kategórie dlhodobo nezamestnaných (Akčný plán rozvoja okresu Revúca, 2016, s. 8). V tomto kontexte jedno z hlavných opatrení bolo zamerané na zabezpečenie intervencie v oblasti vzdelávania, na zvyšovanie kvalifikácie, tréningov atď., s cieľom zlepšiť štruktúru uchádzačov o zamestnanie a zatraktívniť trh práce v okrese pre potenciálnych podnikateľov (Akčný plán rozvoja okresu Revúca, 2016, s. 24). Plán rátal so založením 2 regionálnych centier vzdelávania, a to pri SOŠ gen. Viesta v Revúcej a SOŠ v Tornali, s víziou poskytovania i rekvalifikačných a kvalifikačných kurzov. Pri týchto vzdelávacích subjektoch plán odporúčal založiť aj tréningové centrá pre vzdelávanie dospelých so zameraním na jednoduché pracovné činnosti a na rekvalifikáciu. Tieto aktivity dopĺňa i snaha o vytvorenie klastra prípravy a vzdelávania pre trh práce, ktorý „bude zabezpečovať ucelený systém kariérneho poradenstva a vzdelávania pre potreby regionálneho trhu práce prostredníctvom akreditovaných programov vzdelávania a súboru diagnostických, motivačných a poradenských programov zameraných na diagnostiku pracovného potenciálu a identifikáciu vhodnej profesijnej orientácie s ohľadom na potreby regionálneho trhu práce“ (Akčný plán rozvoja okresu Revúca, 2016, s. 28).

Okres Rimavská Sobota

Vláda SR 24. júna 2016 zaradila okres Rimavská Sobota do kategórie menej rozvinutý okres z dôvodu vysokej miery nezamestnanosti v okrese, ktorá v prvom štvrťroku 2016 bola na úrovni 27,2 %, kým priemer na Slovensku v tomto období bol 10,1 % (Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota, 2016, s. 3). Analýza stavu pred prípravou Akčného plánu rozvoja okresu Rimavská Sobota (2016) poukázala na to, že v okrese „bolo k 31.12.2015 vedených v evidencii úradu práce celkom 12 831 uchádzačov o zamestnanie, z toho až 52,4 % bez vzdelania, alebo s ukončeným základným vzdelaním, čo je takmer o štyri pätiny viac, ako je celoslovenský priemer“ (Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota v znení dodatku č. 3, 2019, s. 7). K tomuto stavu prispievala i vysoká miera demotivácie ukončiť aspoň SOŠ, ktorú žiaci opúšťajú bez ukončenia vzdelania po absolvovaní základnej školy.

Odporúčania pre Rozvoj Sociálneho Podnikania v Obci Nalepkovo

Pre úspešný rozvoj sociálneho podnikania v stavebníctve je potrebné:

• Podpora zo strany štátu a samospráv: Poskytovanie finančnej podpory, poradenstva a preferencie pri verejnom obstarávaní.
• Vzdelávanie a osveta: Zvyšovanie povedomia o sociálnom podnikaní a jeho výhodách.
• Spolupráca medzi sociálnymi podnikmi: Vytváranie sietí a partnerstiev pre výmenu skúseností a know-how.
• Dôraz na kvalitu a udržateľnosť: Zabezpečenie vysokej kvality produktov a služieb a dlhodobej finančnej udržateľnosti podnikov.
• Monitorovanie a hodnotenie sociálneho dopadu: Meranie a hodnotenie sociálneho dopadu sociálnych podnikov preukázanie ich prínosu pre spoločnosť.

tags: #socialny #integrovany #podnik #nalepkovo