Sociálny fond (SF) predstavuje významný nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý umožňuje poskytovať zamestnancom rôzne príspevky a plnenia. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje predovšetkým zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, ale aj Zákonník práce. Je to jeden z kľúčových prvkov pracovného práva a jeho správne pochopenie je základom efektívneho riadenia ľudských zdrojov v každej spoločnosti.
Povinnosť tvorby sociálneho fondu
Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ (právnická osoba alebo fyzická osoba so sídlom, miestom podnikania na území Slovenskej republiky), ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom sa rozumie každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, tzn. vypláca jej príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z. Sociálny fond teda tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere v súlade s § 42 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
V prípade pracovnoprávnych vzťahov na základe iných typov zmlúv, napr. dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, zamestnávateľ nemá povinnosť tvoriť sociálny fond. To isté platí aj pre odmeny vyplatené na základe zmluvy o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z.
Pokiaľ postavenie fyzickej osoby vo vzťahu k zamestnávateľovi nezodpovedá tomuto vymedzeniu, za tieto osoby zamestnávateľ netvorí sociálny fond ani im nemôže poskytovať príspevky zo sociálneho fondu. Vzťah fyzickej osoby k zamestnávateľovi, ktorá preňho vykonáva práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, taktiež nemá charakter pracovného pomeru ani obdobného pracovného vzťahu.
Tvorba sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí z troch základných zdrojov:
- Povinný prídel: Minimálna výška povinného prídelu je 0,6 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Pri splnení určitých podmienok (dosiahnutie zisku a splnenie daňových a odvodových povinností) môže zamestnávateľ tvoriť fond až do výšky 1 % zo základu. Povinný minimálny prídel vo výške 0,6% vytvára zamestnávateľ povinne, bez rozdielu toho, či je tvorba a použitie sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve.
- Ďalší prídel: Ďalší prídel je možné tvoriť vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac však vo výške 0,5 % zo základu. Alebo, ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je, alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu. Tieto dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu sa navzájom vylučujú a nie je ich možné kombinovať.
- Ďalšie zdroje: Sociálny fond je možné tvoriť aj z ďalších zdrojov, ktorými sú napríklad dary, dotácie, prídely z použiteľného zisku a podobne.
Základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu
Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z.
Do základu na určenie výšky sociálneho fondu sa nemôžu zahrnovať plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu alebo plat. Príklady takýchto plnení sú všeobecne uvedené napr. v druhej vete § 118 ods. 2 Zákonníka práce; ide napr. o náhrady mzdy, odstupné a odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a pod.
Termíny tvorby a zúčtovania sociálneho fondu
Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak sa mzda vypláca vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Zamestnávateľ má povinnosť zúčtovania prostriedkov sociálneho fondu najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
Finančné prostriedky sociálneho fondu by mal zamestnávateľ viesť na osobitnom analytickom účte alebo na osobitnom účte v banke.
Použitie sociálneho fondu
Použitie sociálneho fondu je upravené v § 7 zákona o sociálnom fonde. Zamestnávateľ môže z fondu poskytovať zamestnancom príspevky na:
- Stravovanie: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie a prispievať naň v zmysle § 152 Zákonníka práce. Zo sociálneho fondu môže poskytnúť ďalší príspevok na stravovanie, ktorý nie je limitovaný.
- Dopravu do zamestnania a späť: Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR, na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.
- Rekreáciu: Zamestnávateľ môže prispievať na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu.
- Sociálnu výpomoc: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi sociálnu výpomoc v prípade ťažkých životných situácií.
- Doplnkové dôchodkové sporenie: Zamestnávateľ môže prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie, okrem príspevku, ktorý je povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení.
- Ďalšie účely: Zamestnávateľ môže použiť finančné prostriedky zo sociálneho fondu aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov, napríklad na kultúrne, vzdelávacie, športové a iné aktivity.
Obmedzenia pri použití sociálneho fondu
Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu. Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia.
Uvedený príspevok na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom je možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve, kolektívnu zmluvu nie je možné nahradiť iným predpisom! Maximálna výška príspevku určeného na takýto účel nesmie prekročiť 0,05% zo základu.
AKO VYUŽIŤ ZLOŽENÉ ÚROČENIE PODĽA BUFFETTA? (Príklady z praxe)
Zdaňovanie a odvody z príspevkov zo sociálneho fondu
Zdaňovanie a odvody z príspevkov zo sociálneho fondu závisia od konkrétneho typu príspevku a jeho účelu. Vo všeobecnosti platí, že:
- Zdaniteľné príjmy: Ak príspevky zo sociálneho fondu sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, sú predmetom dane, podliehajú zdaneniu a teda aj odvodom (platí sa poistné na ZP a poistné na SP, okrem príspevku na DDS a nepeňažného príjmu poskytnutého bývalým zam-com, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa zákona o SP §3 ods. 1písm.a) nie je zárobkovou činnosťou.
- Príjmy oslobodené od dane: Niektoré príspevky zo sociálneho fondu sú oslobodené od dane z príjmov, napríklad:
- príspevok na stravovanie poskytnutý podľa §5 ods.7 písm. b) zákona o dani z príjmov,
- použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia alebo jeho časti poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom podľa §5 ods.7 písm. d) zákona o dani z príjmov,
- sociálna výpomoc poskytnutá v súlade s § 5 ods. 7 písm. z) zákona o dani z príjmov.
Je dôležité si uvedomiť, že ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne.
Kolektívne vyjednávanie a sociálny fond
V zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise v podstate aj samostatne.
Kolektívne vyjednávanie podlieha zákonu č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy, ako nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru. V zmysle § 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán.
Finančná kontrola a sociálny fond
Sociálny fond - tvorba aj čerpanie sú súčasťou systému finančného riadenia v zmysle zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Finančné riadenie je orgán verejnej správy povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať v zmysle § 5 ods. 1. Finančným riadením sa rozumie súhrn postupov pri zodpovednom a prehľadnom plánovaní, rozpočtovaní, účtovaní, výkazníctve a finančnej kontrole verejných prostriedkov, ktorých cieľom je ich hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie. Všetky finančné operácie sociálneho fondu podliehajú finančnej kontrole.
tags: #socialny #fond #za #odpracovane #dni