Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj pre realizáciu podnikovej sociálnej politiky, zameranej na starostlivosť o zamestnancov. V rozpočtových organizáciách má sociálny fond svoje špecifiká, preto je dôležité poznať podmienky jeho tvorby a použitia.
Sociálny fond je nástroj, ktorý umožňuje finančne alebo vecne prispievať na rozvoj podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov upravenej v siedmej časti Zákonníka práce. Systém vytvárania sociálneho fondu funguje od roku 1993, kedy sa v rámci prvej daňovej reformy pretransformoval z bývalého Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.
Legislatívny rámec a povinnosť tvorby sociálneho fondu
Tvorbu a použitie sociálneho fondu stanovuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Novelizačným zákonom č. 347/2018 Z. z. boli vykonané ďalšie úpravy. Fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Zamestnávateľom sa fyzická alebo právnická osoba stáva, ak začne zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu v pracovno-právnom vzťahu, tzn. vypláca jej príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. Sociálny fond teda tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere v súlade s § 42 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Za zamestnanca sa považuje len osoba vykonávajúca pre zamestnávateľa práce v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že povinnosť sa vzťahuje aj na samostatne zárobkovo činné osoby (napr. živnostníci), ak zamestnávajú čo i len jediného zamestnanca.
Pokiaľ postavenie fyzickej osoby vo vzťahu k zamestnávateľovi nezodpovedá tomuto vymedzeniu, za tieto osoby zamestnávateľ netvorí sociálny fond ani im nemôže poskytovať príspevky zo sociálneho fondu. Vzťah fyzickej osoby k zamestnávateľovi, ktorá preňho vykonáva práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, taktiež nemá charakter pracovného pomeru ani obdobného pracovného vzťahu.
Príkladom osôb, za ktoré sa sociálny fond netvorí, sú ústavní činitelia (napr. starosta obce, primátor mesta), osoby vykonávajúce práce na základe mandátnej, príkaznej, zmluvy o dielo, autorskej zmluvy alebo inej zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka alebo autorského zákona.
Zdroje tvorby sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí z viacerých zdrojov:
- Povinný prídel: Povinný prídel tvorí základ sociálneho fondu a jeho výška je určená zákonom.
- Ďalší prídel: Ďalší prídel je tvorený nad rámec povinného prídelu a jeho výška závisí od kolektívnej zmluvy alebo rozhodnutia zamestnávateľa.
- Iné zdroje: Medzi iné zdroje patria dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.
Povinný prídel do sociálneho fondu
Výška povinného prídelu je stanovená zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Základom pre výpočet povinného prídelu je súhrn miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac.
- Základná výška prídelu: Zamestnávateľ je povinný tvoriť povinný prídel do výšky 0,6 % až 1 % z hrubých miezd zamestnancov zúčtovaných na výplatu za bežný rok.
- Zvýšená výška prídelu: Zamestnávateľ môže tvoriť povinný prídel do výšky 1 %, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.
- Znížená výška prídelu: Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
Pre zamestnávateľov, ktorí v predchádzajúcom roku ešte neexistovali, resp. vznikli odštiepením od materskej spoločnosti, sa odporúča použiť „prezumpcia neviny“. Nemožno u nich hovoriť o nesplnení zákonom ustanovených podmienok, takže dôvody na sankčné opatrenia nemajú opodstatnenie.
Ďalší prídel do sociálneho fondu
Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá. Tieto dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu sa navzájom vylučujú a nie je ich možné kombinovať.
- Ďalší prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve: Ak je dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ tvorí ďalší prídel vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z.
- Ďalší prídel bez kolektívnej zmluvy: Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. Horná hranica ďalšieho prídelu je pre obidva spôsoby jeho tvorby limitovaná podielom 0,5 % zo základu.
Pre rok 2020 sa bude vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2018. Tá bola stanovená Štatistickým úradom SR v sume 1 013 eur. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca tak nemôže presiahnuť 50 % z 1 013 eur, t. j. 506,50 eur.
Použitie sociálneho fondu
Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu. Zamestnávateľ musí poskytovať príspevky z fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou Antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z. Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia.
Použitie fondu s kolektívnou zmluvou
Ak je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva, tak sa sociálny fond používa v rozsahu a podľa zásad v nej dohodnutých, a to povinne na tieto účely:
- na stravovanie zamestnancov,
- na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. rekreácie, masáže).
Použitie fondu bez kolektívnej zmluvy
Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, potom je zamestnávateľ povinný sociálny fond použiť taxatívne spôsobom uvedeným v § 7 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z.:
- najviac vo výške 0,5 % základu na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ale len tým, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje sumu dvojnásobku životného minima a ktorých skutočné a preukázateľné náklady na dopravu do zamestnania a späť sú 200 Sk a viac mesačne. Môže ísť len o pravidelnú autobusovú dopravu (s výnimkou mestskej hromadnej dopravy) a železničnú osobnú dopravu.
- na stravovanie zamestnancov podľa rovnakých princípov, ako bolo uvedené u zamestnávateľov, u ktorých je uzatvorená kolektívna zmluva.
- na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (rekreácie, masáže) s tým, že ide o príjem, ktorý je zdaniteľný.
Špecifické použitie fondu
- Príspevok na stravovanie: Zamestnávateľ je povinný, okrem povinných príspevkov na stravovanie napr. podľa § 152 ZP, poskytnúť zamestnancom aj príspevky zo sociálneho fondu. V prípade uzavretej kolektívnej zmluvy nie je rozsah príspevku na tento účel v zákone stanovený.
- Služby na regeneráciu pracovnej sily: Medzi príspevky zo sociálneho fondu určené na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily, patria napr. príspevky alebo priamo poskytnuté rehabilitačné alebo rekondičné pobyty, masáže, kozmetika, poukazy na rekreácie, športové a kultúrne účely.
- Sociálne výpomoci: Ďalšími typickými príspevkami sú sociálne výpomoci, ktoré by naozaj mali spĺňať sociálny charakter takéhoto použitia. Poskytujú sa najmä pri rôznych ťažkých životných situáciách zamestnancov (živelné pohromy, choroba, úmrtie v rodine a pod.). Môžu byť poskytnuté v peňažnej alebo nepeňažnej forme. Poskytujú sa aj formou pôžičiek.
- Príspevok na dopravu: Zákon dáva možnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na dopravu aj z povinného prídelu do sociálneho fondu, ak sa dohodne jeho použitie aj na tento účel. Tento príspevok nie je viazaný na splnenie podmienky dochádzania za prácou verejnými dopravnými prostriedkami ani výškou priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Účtovanie sociálneho fondu
Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.
Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevyčerpaná časť fondu zodpovedajúca podielu prevádzaných zamestnancov prevedie na nového zamestnávateľa. Ak sa zrušuje zamestnávateľ bez právneho nástupcu, vzniknuté nároky na plnenia z fondu sa uspokojujú ako nároky z pracovného pomeru.
Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu
Zdaňujú sa príspevky, čerpanie sociálneho fondu u zamestnanca? Platia sa z nich sociálne a zdravotné odvody? Plnenia zo sociálneho fondu, či už ide o peňažné alebo nepeňažné plnenia, teda môžu byť zdaniteľné aj nezdaniteľné. Zároveň platí, že ak peňažný, nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov).
Z pohľadu zamestnanca sú príjmy (peňažné aj nepeňažné plnenie) zo závislej činnosti definované a zdaniteľné v súlade s § 5 zákona č. 595/2003 Z. z.
Niektoré príjmy zo sociálneho fondu sú však oslobodené od dane, napr.:
- Hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie). Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah Zákonníka práce.
- Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinných príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia.
- Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
Naopak, zdaniteľným príjmom zamestnanca sú napríklad:
- Finančný príspevok na stravovanie poskytovaný zamestnancovi (ak nie sú splnené podmienky na oslobodenie).
- Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona).
- Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť (ak nie sú splnené podmienky na oslobodenie).
- Poskytnutie Mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, príspevkov na dovolenku, peňažných alebo vecných darov pri určitých príležitostiach a jubileách a pod.
tags: #socialny #fond #v #rozpoctovej #organizacii