Sociálny fond a liečebná starostlivosť: komplexný sprievodca pre zamestnancov a zamestnávateľov

V dnešnej dobe dynamického trhu práce a snahy spoločností prilákať a udržať si kvalitných pracovníkov, zohráva sociálna starostlivosť zamestnávateľa kľúčovú úlohu. Atraktívna mzda už nie je jediným lákadlom, zamestnanci si čoraz viac všímajú aj benefity a výhody, ktoré im zamestnávateľ poskytuje. Sociálna starostlivosť zamestnávateľa o zamestnanca, často označovaná aj ako podniková sociálna politika, predstavuje komplex aktivít a opatrení, ktorých cieľom je vytvárať priaznivé pracovné a životné podmienky pre zamestnancov.

Podniková sociálna politika zahŕňa širokú škálu opatrení, od zabezpečovania primeraných pracovných podmienok až po poskytovanie rôznych finančných a nefinančných benefitov. Cieľom je nielen motivovať zamestnancov k vyšším výkonom, ale aj prispievať k ich celkovej spokojnosti a pohode.

Právny Rámec Sociálnej Starostlivosti

Problematika podnikovej sociálnej politiky je primárne upravená v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a v zákone o sociálnom fonde (zákon č. 152/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky podniku.

Sociálny fond: nástroj financovania sociálnej politiky

Sociálny fond je nástroj sociálnej politiky, na ktorom zamestnávateľ akumuluje zdroje, ktoré následne s cieľom realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov rozdeľuje primárne medzi svojich zamestnancov. Prostredníctvom neho dochádza k zabezpečeniu rôznych plnení predovšetkým sociálneho charakteru určených pre zamestnancov podniku. Z prostriedkov fondu je výnimočne možné poskytovať príspevky aj bývalým zamestnancom (dôchodcom) a rodinným príslušníkom zamestnancov.

Prostriedky sociálneho fondu je možné použiť aj na účely úhrady niektorých nákladov vynaložených odborovou organizáciou v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním, avšak použitie prostriedkov fondu na tento účel je možné dohodnúť výlučne v kolektívnej zmluve. Tvorbu a následne použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Kto má povinnosť tvoriť sociálny fond?

Každý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, resp. služobný pomer a bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie. V prípade pracovného resp. služobného pomeru nie je dôležité, či je dohodnutý na dobu určitú, neurčitú alebo či ide o hlavný alebo vedľajší pracovný pomer. Zamestnávateľom na účely zákona o sociálnom fonde je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, hoci aj na kratší pracovný úväzok.

Pojem „obdobný pracovný vzťah“ objasňuje odkaz na poznámku pod čiarou na príslušné zákony, z ktorého je zrejmé, že sociálny fond sú povinní tvoriť zamestnávatelia napr. príslušníkov v služobnom pomere (napr. policajtov, vojakov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky). Ak postavenie fyzickej osoby vo vzťahu k zamestnávateľovi nezodpovedá tomuto vymedzeniu, za tieto osoby zamestnávateľ netvorí sociálny fond ani im nemôže poskytovať príspevky zo sociálneho fondu. Vzťah fyzickej osoby k zamestnávateľovi, ktorá preňho vykonáva práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, taktiež nemá charakter pracovného pomeru ani obdobného pracovného vzťahu.

Z daného vyplýva, že na účely zákona o sociálnom fonde sa za zamestnávateľa nepovažuje osoba, ktorá zamestnáva iba osoby vykonávajúce práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Rovnako sa sociálny fond nevzťahuje na spoločníkov s. r. o. alebo konateľov.

Niektoré osobitné zákony nepriamo rozšírili pôsobnosť zákona o sociálnom fonde. Napr. podľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest sa starosta obce, resp. primátor mesta počas výkonu funkcie na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere a obec vo vzťahu k starostovi na uvádzané účely podľa odseku 4 vystupuje ako zamestnávateľ. Obdobná úprava je obsiahnutá aj v § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z povinného prídelu a ďalších zdrojov. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Ide o mzdy, z ktorých sa vypočítava priemerný zárobok. To znamená, že plnenie, ktoré nie je mzdou, sa do základu na výpočet tvorby sociálneho fondu nezapočítava (napr. náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a pod.).

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Ročné zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Povinný prídel

Minimálny povinný prídel do sociálneho fondu predstavuje 0,6 % zo základu, ktorým je súhrn miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac a za príslušný kalendárny rok a je spodnou hranicou pre každého zamestnávateľa. Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu. Zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, tvoria povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 0,6 %, prípadne vo výške 1 %, ak to umožňuje ich rozpočet.

Tvorba povinného prídelu vo výške 1 % zo základu sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Ak by zamestnávateľ vykázal stratu, vytvára povinný prídel vo výške 0,6% zo základu.

Ďalší prídel

Ďalší prídel sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá. Tieto dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu sa navzájom vylučujú a nie je ich možné kombinovať.

1. V prípade, ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodne tvorbu a použitie sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, je možné okrem povinného prídelu dohodnúť aj ďalší prídel do sociálneho fondu a to vo výške max. 0,5% zo základu. Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu dohodou v kolektívnej zmluve nie je podmienená adresným použitím tohto prídelu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, čo znamená, že môže byť použitý na akýkoľvek účel, ktorý sa dohodne v kolektívnej zmluve.
2. Ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu tvoreného najviac vo výške podľa § 3 ods. 1 písm. b) druhého bodu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2021 bola v sume 1 211 eur - tzn. v roku 2023 nesmie byť vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2).

Výnimočne sa môže ustanoviť tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj vo vnútornom predpise, avšak len u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov, u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu (napr. príslušníci Policajného zboru).

Ďalšie zdroje

Ďalšími zdrojmi sú dary, dotácie, prídely z použiteľného zisku zamestnávateľa a iné.

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu sa používajú na financovanie podnikovej sociálnej politiky nad rámec, ktorý je zamestnávateľ povinný poskytnúť zo svojich nákladových prostriedkov. Konkrétne použitie sociálneho fondu je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia.

Prostriedky sociálneho fondu sa používajú najmä na:

• príspevky na stravovanie zamestnancov nad rámec povinností stanovených Zákonníkom práce,
• príspevky na dopravu do zamestnania a späť,
• príspevky na sociálnu výpomoc,
• príspevky na rekreácie a kultúrne podujatia,
• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
• príspevky na športové aktivity,
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. Mikulášske balíčky pre deti zamestnancov),
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. rekreačné poukazy),
• zdravotnú starostlivosť (napr. príspevky na preventívne prehliadky),
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. v prípade ťažkých životných situácií).

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom.

V zmysle § 7 ods. 7 zákona o sociálnom fonde, príspevok zo sociálneho fondu nemôže žiaden zamestnávateľ poskytovať na účely odmeňovania za prácu.

Daňové a odvodové aspekty sociálneho fondu a liečebnej starostlivosti

Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5% (povinný prídel v max. výške 1% zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5%). Príspevky zo sociálneho fondu sú vo všeobecnosti zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti a podliehajú zdaneniu a odvodneniu (platí sa poistné na ZP a poistné na SP), avšak existujú výnimky.

Príjmy oslobodené od dane a odvodov

Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov. Medzi príjmy oslobodené od dane patrí napríklad:

• Hodnota stravy poskytnutá zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (gastrolístky). Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce. Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce - finančný príspevok poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom, tento zostáva aj naďalej oslobodený!
• Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia (prenajatie fitnes - centra, plavárne, atď.). Oslobodenie sa vzťahuje len na prípady, kedy je poskytnutá určitá služba (napr. masáž v rehabilitačnom centre) v takom zariadení, ktoré zamestnávateľ vlastní, alebo ho má prenajaté (napr. platí nájomné za určité dni, ktoré sú vyhradené len pre jeho zamestnancov).
• Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
• Príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.

Zdaňovanie ostatných príjmov zo sociálneho fondu

Ak nejde o príjem od dane oslobodený, príjmy zo sociálneho fondu sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje v čase plnenia spolu s ostatnými zložkami príjmu zo závislej činnosti. To znamená, že tvoria súčasť úhrnu mesačných príjmov, ktoré sa zdania mesačným preddavkom na daň alebo daňou s tým, že z týchto príjmov sa neplatí tzv. zdravotné poistenie (okrem niektorých výnimiek).

Medzi takéto zdaniteľné a odvodniteľné plnenia patria napríklad:

• Poskytnutý peňažný príspevok na stravovanie, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu.
• Preplácanie výdavkov na permanentky do plavárne alebo fitnes centra, ak zamestnávateľ neplatí priamo za zariadenie, ale uhrádza zamestnancovi výdavky podľa predložených dokladov.
• Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov).
• Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť (okrem špecifických prípadov uvedených vyššie pri ďalšom prídele).
• Poskytnutie vstupeniek na divadelné predstavenia, mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, príspevkov na dovolenku, peňažných alebo vecných darov pri určitých príležitostiach a jubileách.

tags: #socialny #fond #a #liecebna #starostlivost