Sociálny dosah nezamestnanosti a podpora pre uchádzačov o zamestnanie

Nezamestnanosť, najmä tá dlhodobá, má hlboký sociálny dosah na jednotlivcov aj na celú spoločnosť. Osoby, ktoré zostanú bez zamestnania dlhší čas, čelia pri hľadaní práce viacerým problémom, pretože strácajú motiváciu, sebadôveru a zručnosti. Zamestnávatelia sa navyše môžu zdráhať zamestnať niekoho, kto dlhší čas nepracoval. Dlhodobá nezamestnanosť so sebou prináša vyššie riziko chudoby, sociálneho vylúčenia, ako aj zdravotných problémov. Týmto spôsobom ovplyvňuje aj našu sociálnu štruktúru.

Dlhodobá nezamestnanosť v EÚ

V EÚ sa dlhodobá nezamestnanosť už veľa rokov považuje za osobitný problém. Dlhodobá nezamestnanosť sa týka osôb, ktoré sú nezamestnané najmenej 12 mesiacov. Nezamestnanou osobou sa rozumie osoba vo veku od 15 do 74 rokov, ktorá bola počas referenčného týždňa bez práce, bola aktuálne k dispozícii na prácu a buď si v predchádzajúcich štyroch týždňoch aktívne hľadala prácu, alebo si už našla zamestnanie, do ktorého nastúpi v priebehu nasledujúcich troch mesiacov. Obdobie nezamestnanosti je vymedzené ako trvanie hľadania práce alebo čas, ktorý uplynul od posledného zamestnania (ak je kratší ako čas strávený hľadaním zamestnania).

Dlhodobá nezamestnanosť v EÚ sa zhoršila vplyvom finančnej a hospodárskej krízy, ku ktorej došlo na konci prvého desaťročia 21. storočia. V roku 2014 bolo nezamestnaných približne 11 % všetkých osôb aktívnych na trhu práce, pričom v roku 2009 to bolo približne 9 %. V roku 2014 bolo zároveň približne 50 % všetkých nezamestnaných osôb bez práce viac ako rok, pričom v roku 2009 to bolo približne 34 %. Situácia sa nedávno vo všeobecnosti vrátila na úroveň pred krízou. Z najnovších dostupných ročných údajov (2020) vyplynulo, že na území EÚ27 sa nachádzalo 15 miliónov uchádzačov o zamestnanie, z ktorých 35 % (5,3 milióna osôb) bolo dlhodobo nezamestnaných.

Rozdiely v miere dlhodobej nezamestnanosti v EÚ

Napriek tomu, že v dôsledku hospodárskeho oživenia po finančnej kríze sa počty dlhodobo nezamestnaných na úrovni EÚ v priemere zlepšili, pokrok bol nerovnomerný a medzi členskými štátmi pretrvávajú v dlhodobej nezamestnanosti značné rozdiely. Z údajov Eurostatu za rok 2020 vyplýva, že v pomere k podielu celkovej nezamestnanosti (35,4 %) priemernú mieru dlhodobej nezamestnanosti v EÚ27 prekročilo sedem členských štátov. Z týchto siedmich krajín dosiahlo Grécko 66,5 % a Taliansko 51,5 %. Tri ďalšie členské štáty (Belgicko, Bulharsko a Slovensko) mali mieru dlhodobej nezamestnanosti v pomere k podielu celkovej nezamestnanosti vyššiu ako 40 % a Slovinsko a Francúzsko vyššiu ako 35 %.

Na regionálnej úrovni sú rozdiely v miere dlhodobej nezamestnanosti ešte väčšie. Ilustruje to vyjadrenie miery dlhodobej nezamestnanosti v percentách ekonomicky aktívneho obyvateľstva: v roku 2019 mala zhruba jedna tretina regiónov EÚ27 (podľa klasifikácie NUTS 2 Eurostatu) mieru dlhodobej nezamestnanosti, ktorá prevyšovala priemer EÚ27 (2,8 %).

Politiky trhu práce v EÚ a Slovensku

V EÚ sú politiky trhu práce výsadou jednotlivých štátov: členské štáty (niekedy spoločne so svojimi regiónmi) sú zodpovedné za rozhodovanie o vhodných opatreniach na zníženie (dlhodobej) nezamestnanosti a za ich vykonávanie. Členské štáty zároveň spolupracujú s EÚ na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, najmä s cieľom podporiť kvalifikovanú, vyškolenú a prispôsobivú pracovnú silu, a trhy práce, ktoré reagujú na hospodárske zmeny.

Európska stratégia zamestnanosti

V roku 2010 Komisia navrhla stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorej cieľom je väčšia koordinácia vnútroštátnych politík a politík EÚ. Jeden z piatich hlavných cieľov sa týka zamestnanosti, konkrétne zvýšenia miery zamestnanosti populácie vo veku 20 - 64 rokov zo 69 % na aspoň 75 % do roku 2020. Ďalšou súčasťou stratégie Európa 2020 je európska stratégia zamestnanosti, ktorá bola prvýkrát predstavená v roku 1992. Je základným kameňom politiky zamestnanosti EÚ s cieľom vytvoriť väčší počet lepších pracovných miest v celej EÚ. Stratégia sa vykonáva prostredníctvom európskeho semestra.

Európsky sociálny fond (ESF)

Európsky sociálny fond (ESF) je hlavným finančným nástrojom EÚ na podporu aktívnych opatrení členských štátov na trhu práce. V období rokov 2014 - 2020 boli štyri z 11 tematických cieľov, ktoré boli stanovené v nariadení o spoločných ustanoveniach pre európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), relevantné pre ESF a tri z nich sa aspoň čiastočne zaoberali osobitným problémom dlhodobej nezamestnanosti. Konkrétne na investičnú prioritu „Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu vrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, a to aj prostredníctvom miestnych iniciatív v oblasti zamestnávania a podpory mobility pracovnej sily“ bolo alokovaných približne 11,4 mld. EUR.

Väčšina operačných programov ESF sa zameriava na tematické ciele a investičné priority, ktoré sú pre dlhodobú nezamestnanosť najrelevantnejšie. Konkrétne v prípade 145 zo 178 (81 %) operačných programov sa prideľujú finančné prostriedky na tematický cieľ 8 a v prípade 106 operačných programov sa prideľujú na investičnú prioritu 8i.

Aktívne politiky trhu práce na Slovensku

Účinné aktívne politiky trhu práce slúžia na riešenie potrieb (dlhodobo) nezamestnaných a pomáhajú im (znova) vstúpiť na trh práce. Novela zákona o službách zamestnanosti prináša od nového roka viacero efektívnych opatrení na udržanie zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest. Aktívne opatrenia na trhu práce už v súčasnosti ukazujú dobré nastavenia. K najdôležitejším ukazovateľom patrí znižovanie nezamestnanosti, ktorá kontinuálne od začiatku roka klesá a zamestnanosť stúpa. V počte zamestnaných Slovensko dosiahlo v novembri predkrízovú úroveň, čo potvrdzuje, že trh práce funguje dobre. Ide o dôkaz, že projekty, zamerané na podporu a tvorbu pracovných miest z dielne rezortu práce majú obrovský dosah a význam.

Aliancia sektorových rád

Dôležitou novinkou zákona je zriadenie Aliancie sektorových rád. Členská základňa tohto záujmového združenia právnických osôb je založená na tripartitnom princípe. Okrem ministerstva práce a ministerstva školstva budú jej členmi aj zamestnávateľské a odborové združenia. Hlavným poslaním Aliancie bude monitorovanie požiadaviek zamestnávateľov na kvalifikovanú pracovnú silu a zabezpečenie prenosu týchto nárokov do systému celoživotného vzdelávania. Na vývojové trendy pracovného trhu by mali následne reagovať školy a vzdelávacie inštitúcie úpravou učebných osnov a ponúkaných programov. Tým sa zabezpečí, aby mladšie generácie študovali to, čo vyžaduje aktuálny a budúci trh.

Flexibilnejšia evidencia uchádzačov o zamestnanie

Novela prináša aj flexibilnejšiu evidenciu uchádzačov o zamestnanie. Do evidencie sa budú môcť zaradiť aj konatelia spoločností v likvidácii, či poslanec obce alebo VÚC. Medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie sa budú môcť zaradiť rodičia, ktorí ukončili poberanie materského alebo rodičovského príspevku. Navyše zaradenie do evidencie sa nebude vzťahovať na trvalý pobyt a uchádzači si môžu vybrať voči ktorému úradu práce si budú plniť povinnosti. Predlžuje sa aj lehota na zaradenie do evidencie zo 7 na 10 dní od skončenia zamestnania, podnikania alebo štúdia.

Podpora samostatnej zárobkovej činnosti

V rámci aktívnych opatrení na trhu práce novela zjednocuje systém určovania výšky príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť pre všetky kraje. Výška príspevku sa bude určovať na základe porovnania priemernej miery evidovanej nezamestnanosti okresu s celoslovenským priemerom. V okresoch s podielom uchádzačov o zamestnanie, ktorý je nižší alebo rovnaký ako celoslovenský priemer, bude výška príspevku najviac trojnásobok celkovej ceny práce z priemernej mzdy v Slovenskej republike za 1. až 3. štvrťrok predchádzajúceho roka. V okresoch s podielom uchádzačov o zamestnanie, ktorý je vyšší ako celoslovenský priemer, bude výška príspevku najviac štvornásobok celkovej ceny práce z priemernej mzdy na Slovensku za 1. až 3. štvrťrok predchádzajúceho roka. Novela skracuje aj povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na dva roky po poskytnutí príspevku, z pôvodných troch rokov.

Zamestnávanie cudzincov

Úprava zákona zjednodušuje aj prístup, ale najmä zotrvanie cudzincov z tretích krajín na trhu práce v Slovenskej republike. V prípade obnovenia pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto sa nebude vykonávať tzv. test trhu práce. To znamená, že zamestnávateľ nebude musieť nahlásiť pracovné miesto 20 dní vopred. Táto úprava umožní udržať pracovnú silu v rovnakom zamestnaní, čo je žiadúce v nedostatkových povolaniach, napr. v zdravotníctve.

Dávka v nezamestnanosti

Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti.

Nárok na dávku v nezamestnanosti

Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z. Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.

Dávka sa poskytuje počas podporného obdobia v nezamestnanosti. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje nezamestnanej osobe počas podporného obdobia šiestich mesiacov.

Zmeny v poistení v nezamestnanosti od 1. januára 2013

Oblasť dávok v nezamestnanosti sa s účinnosťou od 1. januára 2013 nevyhla zmenám. Dochádza k rozšíreniu kategórie osôb, na ktoré sa bude vzťahovať povinné poistenie v nezamestnanosti. Od 1. januára 2013 vzniká toto poistenie aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Povinné poistenie v nezamestnanosti tak vznikne na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, nikdy nie na základe dohody o brigádnickej práci študentov.

Dohodári pracujúci na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti boli do roku 2012 považovaní za zamestnancov iba na účely úrazového poistenia a garančného poistenia. Neboli tak poistení nemocensky, dôchodkovo a ani v nezamestnanosti a takáto zárobková činnosť sa im teda neodzrkadľovala pri nárokoch na dávky sociálneho poistenia, ako sú nemocenské dávky, dôchodky a dávky v nezamestnanosti. Od 1. januára 2013 sa táto situácia mení.

Vplyv doby poistenia z dohôd na dávku v nezamestnanosti

Povinné poistenie v nezamestnanosti získané na základe dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným odmeňovaním má svoj dosah v oblasti dávok v nezamestnanosti. V prípade súbežného prekrývania povinného poistenia v nezamestnanosti založeného na základe pracovnej zmluvy a povinného poistenia v nezamestnanosti na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti dochádza k dvom základným momentom.

1. Obdobie poistenia v nezamestnanosti získané za ten istý časový úsek je ako doba poistenia zohľadnené iba jedenkrát.
2. Pri určení výšky dávky v nezamestnanosti sa však zohľadňuje nielen príjem dosahovaný na základe pracovnej zmluvy, ale aj odmena z dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Tento súčet vymeriavacích základov sa vykoná až do maximálneho ohraničenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti tak, že bude tvoriť jeden vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, a to až do výšky 3 930 EUR. Takáto hranica platí pre maximálny vymeriavací základ až do 30. júna 2013.

Výpočet dávky v nezamestnanosti

Určenie konkrétnej výšky dávky v nezamestnanosti je závislé na vymeriavacích základoch na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých zamestnancom v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Výška dávky v nezamestnanosti je určená ako podiel súčtu dosahovaných vymeriavacích základov na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti v rozhodujúcom období, čo je dva roky pred evidenciou, a počtu dní rozhodujúceho obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na poistenie v nezamestnanosti. Dávka v nezamestnanosti je určená ako 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov a počtu dní poistenia z rozhodujúceho obdobia.

Zmeny v maximálnej výške dávky v nezamestnanosti od 1. januára 2013

Maximálny denný vymeriavací základ do 31. decembra 2012 bol vo výške 77,5233 EUR. Od 1. januára 2013 je maximálny denný vymeriavací základ odvodený od dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu, a tak dochádza k jeho zníženiu, ako i k zníženiu maximálnej dávky v nezamestnanosti. Maximálny denný vymeriavací základ je teda od 1. januára 2013 do 30. júna 2013 vo výške 51,6822 EUR.

Dávka v nezamestnanosti poskytovaná za mesiac, ktorý má 30 kalendárnych dní, tak bude v maximálnej výške 775,30 EUR. V mesiaci, ktorý má 31 kalendárnych dní, bude najvyššia dávka v nezamestnanosti v sume 801,10 EUR. Z dôvodovej správy je zrejmé, že zámerom takto určenej maximálnej sumy dávky v nezamestnanosti je jej priblíženie sume priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.

tags: #socialny #dosah #nezamestnanosti