Sociálny dištanc voči menšinám na Slovensku: Analýza rastúceho trendu a jeho dôsledkov

V súčasnej slovenskej spoločnosti sa prejavuje znepokojivý trend rastúcej sociálnej vzdialenosti medzi majoritou a rôznymi menšinami. Tento jav, ktorý podrobne skúma aj Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry, má hlboké korene a potenciálne negatívne dopady na súdržnosť a fungovanie spoločnosti.

Čo je sociálny dištanc z pohľadu sociálnych vied?

Sociálny dištanc predstavuje mieru, do akej spoločnosť akceptuje inakosť a je ochotná vytvárať vzťahy s ľuďmi, ktorí sa odlišujú od majoritnej populácie. Ide o vzdialenosť, ktorú cítime voči iným skupinám obyvateľstva. Ak je táto vzdialenosť príliš veľká, môže to viesť k oslabeniu vzájomnej dôvery a k problémom v spolužití. V spoločnosti, kde prevláda sociálny dištanc, existuje riziko nárastu napätia, predsudkov a diskriminácie. Podľa psychológa Aleša Bednaříka je dištanc "meradlo odporu, strachu a nenávisti voči iným skupinám."

Treba zároveň upozorniť, že v epidemiologickom kontexte je použitie termínu sociálny dištanc nepresné, nakoľko podstatou opatrení zameraných na zamedzenie šírenia vírusových ochorení je fyzické a nie nutne sociálne dištancovanie sa. Sociálny dištanc je totiž koncept, ktorý už niekoľko desaťročí používajú vedci a vedkyne pri meraní postojov voči rôznym skupinám v spoločnosti. Počiatky záujmu o skúmanie sociálneho dištancu siahajú do Ameriky začiatku 20. storočia a sú úzko prepojené so snahami sociológov z Univerzity v Chicagu nájsť vhodný spôsob, ako exaktne merať sociálne vzťahy. Bezprostredným kontextom týchto snáh bola migrácia a narastajúca etnická, kultúrna a náboženská rozmanitosť americkej spoločnosti. Už etablovaní Američania, ktorí prišli do USA počas predošlých dekád, na túto novú vlnu migrácie pozerali s nevôľou. Umocňovalo ju aj to, že novopríchodzích vnímali ako jazykovo, kultúrne a nábožensky odlišných.

Zavedenie konceptu sociálneho dištancu do výskumnej praxe predstavuje jednu z odpovedí amerických sociológov na výzvy spojené s narastajúcou rozmanitosťou spoločnosti a vytváraním etnických a rasových hierarchií. Meranie sociálneho dištancu prinieslo možnosť kvantifikovať mieru pociťovanej emočnej blízkosti a sympatie k zástupcom rôznych etnických a rasových skupín. Prínos takéhoto merania spočíval predovšetkým v systematickejšom uchopení štúdia predsudkov, ktorých vyjadrením je práve aj snaha o udržanie si sociálneho dištancu voči príslušníkom skupiny, voči ktorej sa z nejakého dôvodu vymedzujeme. Pionierom takéhoto výskumu bol psychológ a sociológ Emory Bogardus, ktorý v 20-tych rokoch minulého storočia vytvoril škálu sociálneho dištancu a neskôr ju použil pri prvom systematickom mapovaní etnických a rasových vzťahov v USA. Základnú podobu tejto škály tvorilo sedem položiek, v rámci ktorých respondenti hodnotili, či by boli ochotní prijať zástupcu určitej skupiny 1. do blízkeho príbuzenstva formou manželstva; 2. do svojho klubu ako blízkeho priateľa; 3. ako suseda v ulici; 4. do svojho zamestnania ako spolupracovníka; 5. ako občana svojej zeme; 6. iba ako návštevníka zeme; alebo 7. by ho vylúčili zo zeme. Vo všeobecnosti platí, že čím do užšieho kontaktu by boli ochotní s príslušníkom určitej skupiny vstúpiť, tým je miera sociálneho dištancu nižšia a teda ich postoj k tejto skupine a jej reprezentantom je otvorenejší. Naopak, čím je miera sociálneho dištancu vyššia, tým je postoj uzavretejší a riziko, že na túto skupinu a jej reprezentantov nahliadame cez optiku predsudkov je vyššie.

Teória symbolických hraníc ako nástroj porozumenia sociálnemu dištancu

Jeden zo spôsobov, akými sa môžeme zamýšľať nad postojmi k rôznym skupinám obyvateľov v spoločnosti, a teda aj nad mierou sociálneho dištancu voči ich príslušníkom, je teória symbolických hraníc. Táto teória nám pomáha porozumieť tomu, čo nás vedie k tomu, že ľudí okolo nás nevnímame len ako jednotlivcov, ale aj ako príslušníkov rôznych etnických, rasových, náboženských, triednych alebo iných sociálnych skupín. Kľúčom k porozumeniu tohto procesu sú symbolické hranice. Na rozdiel od hraníc štátov, ktoré si uvedomujeme aj cez ich fyzickú infraštruktúru, symbolické hranice si nemôžeme ani obzrieť, ani ohmatať, nakoľko existujú predovšetkým v našich hlavách. Sú založené na konceptuálnych rozdieloch, ktoré používame, keď kategorizujeme ľudí, sociálne praktiky, predmety a dokonca aj čas alebo priestor. Zjednodušene povedané, symbolické hranice sú vyjadrením toho, ktorým charakteristikám druhých ľudí a vonkajšieho prostredia pripisujeme dôležitosť, s ktorými z týchto charakteristík sa stotožňujeme, a voči ktorým sa naopak vymedzujeme.

Vytváranie symbolických hraníc však nie je len individuálnou záležitosťou, ale aj komplexným sociálnym procesom. Hranice totiž nevytvárame vo vákuu, ale vo vzájomnej interakcii s ľuďmi okolo nás. A to ako s tými, ktorých vnímame ako nám podobných, tak aj s tými, ktorých vnímame ako od nás odlišných. Práve určovanie hranice medzi podobnosťou a odlišnosťou, blízkosťou a vzdialenosťou je podstatou symbolických hraníc. Symbolické hranice tak zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní a udržiavaní skupinových identít. Akonáhle takýto konsenzus vznikne, symbolické hranice sa v spoločnosti ustália a pretvoria sa na hranice sociálne, ktoré už môžeme pozorovať vo forme zaužívaných vzorcov správania príslušníkov jednej skupiny voči príslušníkom druhej skupiny a ich prejavom môže byť napríklad aj diskriminácia alebo rasizmus. Obidva typy hraníc, symbolické aj sociálne, sú však rovnako reálne. Jedným z prínosov dlhodobého mapovania miery sociálneho dištancu voči špecifickým skupinám v spoločnosti je to, že nám takéto mapovanie umožňuje zachytiť ako sa symbolické hranice voči špecifickým skupinám menia a vyvíjajú v čase. Dobrým príkladom takéhoto vývoja v Americkom kontexte je pozícia obyvateľov s írskym pôvodom, ktorí koncom 19. a začiatkom 20. storočia čelili obrovskej miere diskriminácie.

Alarmujúci nárast sociálneho dištancu na Slovensku

Inštitút pre verejné otázky (IVO) realizoval prieskum, ktorý mapoval mieru akceptácie spolunažívania s rôznymi menšinami na Slovensku. Výsledky sú alarmujúce. V roku 2008 by len 32 percent opýtaných prekážalo, ak by sa do ich susedstva nasťahovala moslimská rodina. V roku 2017 toto číslo narástlo až na 73 percent. Tento nárast sociálneho dištancu sa netýka len moslimov, ale aj ďalších menšín, ako sú Rómovia, Aziati, černosi, gejovia a lesby. Čoraz menej Slovákov by akceptovalo mať za susedov rómsku, ázijskú, černošskú rodinu, ale aj gejov a lesby. Lucia Žitňanská vysvetlila, že v prieskume otázka znela: „Predstavte si, že by sa do Vášho susedstva nasťahovala osoba, resp. osoby patriace do nasledujúcich skupín.“

Postoje k cudzincom sú na Slovensku dlhodobo skôr negatívne. V prieskume Eurobarometer z roku 2018, ktorý meral postoje voči cudzincom vo všetkých členských krajinám EÚ práve s pomocou upravenej škály sociálneho dištancu, sa Slovensko umiestnilo na spodných priečkach ako krajina s jednou z najvyšších mier sociálneho dištancu voči cudzincom. Výsledky prieskumu ukázali, že každému druhému človeku žijúcemu na Slovensku by prekážala aspoň jedna z nasledujúcich situácií: ak by bol človek, ktorý sa na Slovensko prisťahoval zo zahraničia ich priateľom/kolegom v práci/susedom/doktorom/členom rodiny alebo vedúcim.

Vývoj sociálneho dištancu voči vybraným menšinám na Slovensku

Poznámka: Údaje pre rok 2008 sú k dispozícii len pre moslimskú rodinu (32 % by prekážalo, teda 68 % by neprekážalo). Pre ostatné menšiny je uvedený len trend poklesu akceptácie v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.

Príčiny a faktory ovplyvňujúce sociálny dištanc

Kameň úrazu je podľa Gallovej Kriglerovej hlavne vo verejnom diskurze a v tom, ako sa o menšinách hovorí. Spôsob, akým politici komunikujú o menšinách vo verejnom priestore, má zásadný vplyv na postoje verejnosti. Ak politici z menšín vytvárajú nepriateľov, prispievajú k nárastu strachu a nedôvery. Tento jav sme v minulosti mohli pozorovať voči Maďarom, v súčasnosti voči Rómom a migrantom. Tento negatívny diskurz vytvára v spoločnosti dojem, že odmietanie a dištancovanie sa od menšín je v poriadku a dokonca správne. Zároveň to vytvára autentický strach z jednotlivých menšín.

Druhým faktorom je nedostatok vzájomnej empatie a schopnosti žiť spoločne v rozmanitej krajine. Spoločnosť sa nedostatočne učí vzájomnému porozumeniu a akceptácii odlišností. Chýba nám schopnosť vcítiť sa do situácie iných a pochopiť ich perspektívu. Nedarí sa nám vytvárať si vzťahy, učiť sa vzájomnej empatii a spolunažívaniu v rozmanitej krajine. V slovenskom prostredí zatiaľ chýba výskum, ktorý by sa zaoberal skúmaním postojov voči cudzincom práve s prihliadnutím na dynamiku vytvárania symbolických hraníc. Nevieme tak s určitosťou povedať, aké charakteristiky považujú občania Slovenska v kontexte migrácie za dôležité pri vytváraní svojich vlastných skupinových identít a pocitu prináležania ku krajine, v ktorej žijú, a aké charakteristiky naopak považujú za dôležité pri vymedzovaní sa voči ľuďom, ktorí na Slovensko prichádzajú žiť z iných krajín.

Existujúce výskumy diskurzu o migrácií však naznačujú, že jedným z významných kultúrnych predpokladov negatívnych postojov voči cudzincom na Slovensku môže byť neustále udržovaná predstava slovenského národa ako etnicky homogénneho spoločenstva, ktoré spája spoločný pôvod, kultúra, jazyk a do veľkej miery aj náboženstvo. Táto predstava má svoje historické korene v období nacionalizmu konca 19. a prvej polovice 20. storočia, kedy hrala významnú rolu pri ustanovovaní samostatného Československa a neskôr aj pri vzniku medzivojnového slovenského štátu. Aj keď predstava o jednotnom národe je teda skôr politickým konštruktom ako sociálnou praxou - na Slovensku žije v súčasnosti trinásť oficiálne uznaných národnostných menšín a počet cudzincov žijúcich na Slovensku každým rokom narastá - táto predstava stále do významnej miery vytvára kultúrny rámec toho, akým spôsobom uvažujeme o prináležaní do spoločnosti. Fenomén migrácie totiž našu zažitú predstavu o hraniciach národnej identity narúša a nanovo otvára otázku o tom, čo nás vlastne ako národ drží pospolu.

Dôsledky sociálneho dištancu

Sociálny dištanc má negatívny vplyv na vzájomné vzťahy medzi ľuďmi a na celkovú atmosféru v krajine. Vplýva na to, ako krajina funguje. Podľa Eleny Gallovej Kriglerovej má sociálny dištanc vo všeobecnosti vplyv na vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, ale aj na celkovú atmosféru v krajine. V súčasnej atmosfére je ťažké ľuďom vysvetľovať, prečo je sociálny dištanc zlý, pretože majú strach hlboko zakorenený. Je veľmi dôležité, aby v spoločnosti existovala základná súdržnosť. To znamená, aby rôzne skupiny obyvateľstva dokázali žiť spoločne. V prípade, že to v krajine nemáme, dochádza k tomu, že je ohrozená naša vzájomná dôvera aj vzájomné spolužitie. Už od roku 1989 je dištanc voči menšinám pomerne veľký a vyzerá to tak, že sa neustále zvyšuje. Na Slovensku je nízka dôvera nielen voči menšinám, ale aj medzi ľuďmi navzájom. Výskumy ukazujú, že na Slovensku máme medzi sebou nízku dôveru, a to nielen voči menšinám, ale voči komukoľvek.

Analýza výskumných zistení v kontexte celkového vývoja slovenskej spoločnosti v posledných rokoch ukázala, že slovenská verejnosť si uvedomuje nebezpečenstvo extrémizmu. Významná väčšina občanov pociťuje obavy z extrémistov, vie identifikovať prejavy extrémizmu v ich názoroch a správaní. Imidž extrémistov v očiach väčšiny verejnosti je výrazne negatívny. Jej kritický postoj k extrémistom vyjadruje aj vysoký sociálny dištanc voči nim na personálnej úrovni. Zároveň však výskumné zistenia potvrdzujú, že v slovenskej spoločnosti sú značne rozšírené benevolentné postoje k aktivitám, ktoré majú extrémistický charakter, či už ide o činnosť organizácií tohto typu alebo šírenie ich radikálnych posolstiev. Nebolo by však správne tvrdiť, že v pozadí týchto postojov je vždy náklonnosť k podpore extrémizmu, resp. vyznávanie extrémistickej ideológie. Inštitút pre verejné otázky uviedol dňa 15.12.2017 svoju novú publikáciu Zaostrené na extrémizmus, ktorá je výstupom projektu zameraného na analýzu fenoménov, súvisiacich s extrémizmom tak v rovine názorov verejnosti, ako aj v rovine straníckej politiky.

Cesty k znižovaniu sociálneho dištancu a k náprave

Na porozumenie témy a zmenu postojov verejnosti má vplyv viacero faktorov. Treba zmeniť atmosféru v krajine. Na Slovensku rastie medzi ľuďmi sociálny dištanc. Akonáhle sa zo symbolických hraníc stanú nepriechodné ploty, problém nastáva.

Vzdelávanie a osobná skúsenosť

• Školy by mali učiť deti vzájomnej akceptácii a rešpektu k odlišnostiam. Dôležité je vytvárať prostredie, v ktorom sa deti z rôznych prostredí a menšín cítia prijaté a rovnocenné.
• Je dôležité, ako učíme deti, aby sa vzájomne k sebe správali a akceptovali sa. Rovnako aj na pracovisku je dôležité učiť sa spolunažívať a rešpektovať odlišnosti.
• Ak sa naučíme spolunažívať v mikro-priestoroch, odrazí sa to na celkovom fungovaní spoločnosti. Podpora vzdelávania a osvety: Zvýšiť úsilie v oblasti vzdelávania o ľudských právach, interkultúrnej komunikácii a histórii menšín na Slovensku.

Zodpovedná mediálna prezentácia

• Gallová Kriglerová neobviňuje vyslovene média, pretože mnohé z nich robia záslužnú prácu a informujú o týchto problematikách a snažia sa vyvracať rôzne fake news. Skôr je to podľa nej o politickom diskurze.
• Médiá dávajú priestor politikom, ale je otázne, či to robia dostatočne kriticky.
• Apelovať na médiá, aby sa vyhýbali stereotypom a zjednodušujúcim súdom pri informovaní o menšinách. Podporovať kritické myslenie a overovanie informácií.

Konštruktívny politický diskurz

• Vyzývať politikov, aby sa zdržali nenávistných prejavov a vytvárania nepriateľov z menšín. To, ako to zarámujeme a ako sa na to pozrieme, má veľký vplyv, aký bude mať názor široká verejnosť.

Inšpirácia zo zahraničia

Existujú krajiny, ktoré k menšinám a cudzincom pristupujú odlišne ako Slovensko a kde je miera sociálneho dištancu oveľa nižšia.

Portugalsko

Portugalsko aktívne láka cudzincov do krajiny, pretože si uvedomuje ich prínos pre sociálny systém a ekonomiku. Zistilo sa, že cudzinci prispievajú do sociálneho systému viac než z neho berú a taktiež viac podnikajú. To znamená, že napríklad živia dôchodcov, ktorých je tam už veľa. Okrem toho má Portugalsko dobre nastavené mechanizmy integrácie. Postoje verejnej mienky voči cudzincom sú v Portugalsku úplne opačné ako na Slovensku. Napriek vysokému počtu migrantov, len tri percentá obyvateľov majú voči nim negatívne postoje. Elena Gallová Kriglerová, ktorá nedávno navštívila Portugalsko, opisuje, ako sa správajú k menšinám a cudzincom tam.

Škandinávske krajiny

Podobný prístup majú aj škandinávske krajiny, ktoré vnímajú cudzincov ako svojich vlastných obyvateľov. Napríklad Nóri tvrdia, že Nórom je každý, kto žije v Nórsku a rozmanitosť je bohatstvom krajiny.

tags: #socialny #distanc #majority #voci #mensinam #priezkum