Sociálny balík vlády a konsolidácia verejných financií

Sociálne balíčky predstavujú nástroj, ktorým sa vláda snaží prerozdeliť finančné prostriedky z efektívnejšieho výberu daní a hospodárskeho rastu späť občanom Slovenska. Tieto balíčky majú za cieľ kompenzovať obdobie konsolidácie verejných financií a krízy, a tým zvýšiť životnú úroveň obyvateľov. Cieľom je myslieť na všetkých ľudí na Slovensku a nie len na vybrané skupiny. Ich realizácia plní základné ľavicové podmienky solidarity v spoločnosti, kedy sa v období hojnosti podelia šťastnejší občania s tými, ktorí také šťastie nemajú.

História a kontext sociálnych balíčkov

Sociálne balíčky sa objavili ako reakcia na potrebu kompenzovať obdobie, keď si obyvatelia Slovenska museli uťahovať opasky. Počas konsolidácie verejných financií a dlhovej krízy bolo nevyhnutné prijať opatrenia, ktoré však mali negatívny dopad na bežných ľudí a podnikateľov. V čase prosperity je dôležité, aby štát myslel na svojich občanov a vláda prichádza s nástrojom, ktorý v dnešnom období prosperity dokáže vykompenzovať frustráciu ľudí z konsolidácie a krízy opatreniami, ktoré zdvíhajú životnú úroveň ľudí na Slovensku.

Minister práce Ján Richter uviedol, že sociálne balíčky nie sú len predvolebným ťahom, ale súčasťou dlhodobej stratégie zameranej na pomoc mladým rodinám, dôchodcom, nezamestnaným a občanom s nízkymi príjmami. Prvý balíček bol prijatý ešte pred voľbami, čo dokazuje, že ide o systémové riešenie. Mnohé opatrenia z druhého balíčka nadväzujú na ten prvý.

Kritika a obrana sociálnych balíčkov

Pravicová opozícia často kritizuje sociálne balíčky s tvrdením, že na ne sa poskladajú všetci občania, najmä podnikatelia. Opozícia je tu od toho aby kritizovala. Strana Smer - Sociálna Demokracia, teda dnešná vládna strana, je subjekt politického systému, ktorý sa profiluje ako ľavicový, sociálno demokratický a mierne konzervatívny. To, že je strana ľavicová znamená, že sa zameriava na ľud, občanov, ako celok. Stručne povedané, nižšiu a strednú triedu spoločnosti.

Zástancovia balíčkov argumentujú, že ide o formu solidarity, kde tí, ktorí zarábajú viac, pomáhajú tým, ktorí sa na trhu práce nedokážu tak dobre uplatniť. Napríklad, veľkí podnikatelia, ktorí vlastnia veľké firmy, vytvárajú veľké zisky - zaplatia na daniach po prijatí progresívnych daní viac do štátneho rozpočtu. Bežní ľudia si popri vyššom príjme, v období prosperity, môžu dovoliť kúpiť viac, čím podporia ekonomiku nepriamymi daňami (DPH).

Príklady opatrení v sociálnych balíčkoch

Sociálne balíčky obsahujú rôzne opatrenia zamerané na rôzne skupiny obyvateľstva. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Zníženie DPH na základné potraviny: Od 1. januára 2016 bola daň z pridanej hodnoty na vybrané druhy základných potravín (čerstvé mäso, mlieko, maslo, chlieb a pečivo) znížená z 20 % na 10 %.
• Zvýšenie minimálnej mzdy: Minimálna mzda bola od 1. januára 2016 zvýšená tak, aby sa priblížila k úrovni 400 eur.
• Podpora regiónov s vysokou nezamestnanosťou: Pre regióny s mierou nezamestnanosti nad 20 % bol vytvorený automatický mechanizmus nárokovateľnej podpory formou zvýhodnenia verejných aj súkromných investícií, budovania infraštruktúry a podpory zamestnávania.
• Zvýšenie materskej dávky: Dávka na materskej dovolenke bola zvýšená zo 65 % príjmu na 70 % príjmu poberaného pred nástupom na materskú dovolenku.
• Zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa: Paušálny príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 rokov bol zvýšený z 230 eur na 280 eur.
• Podpora rozširovania kapacít materských škôl: Pokračovanie úspešného projektu, v rámci ktorého bude cieľom uspokojiť čo najviac žiadostí miest a obcí o prostriedky na rozšírenie kapacít materských škôl.
• Príspevok na školy v prírode a lyžiarske kurzy: Štát poskytol príspevok na úhradu časti poplatku za pobyt žiakov 5. ročníkov základných škôl v škole v prírode (100 eur), za pobyt žiakov 7. ročníkov základných škôl na lyžiarskom výcviku (150 eur) a za pobyt študentov 1. ročníkov stredných škôl na lyžiarskom výcviku (150 eur).
• Pobyty pre sociálne slabšie rodiny zadarmo: Na základe údajov úradov práce bolo ročne vybratých 20-tisíc ľudí zo sociálne slabších rodín, ktorým štát poskytol zadarmo víkendové alebo týždňové pobyty s plnou penziou v štátnych ubytovacích zariadeniach na Slovensku.
• Zníženie doplatkov za lieky pre dôchodcov a deti: Maximálny cenový strop doplatkov za lieky sa pre dôchodcov nad 62 rokov znížil zo 42 eur na 25 eur štvrťročne a pre deti do 6 rokov sa zaviedol cenový strop 8 eur štvrťročne.
• Príspevok na zateplenie rodinných domov: Štát podporil znižovanie nákladov domácností na energie v rodinných domoch príspevkom na úhradu 30 % nákladov na ich zateplenie.
• Lacný bankový účet pre každého: Každý občan SR mal mať nárok na jeden bankový účet s výhodnými podmienkami za výhodnú cenu - ľudia s najnižšími príjmami nulovú a väčšina ľudí max. 3 eurá mesačne.
• Fakturácia bez DPH v stavebníctve: Aby malé a stredné podniky ako dodávatelia v stavebníctve nedoplácali na neplatiacich odberateľov, bola povinnosť uhradiť štátu DPH v tomto sektore presunutá medzi platiteľmi DPH z dodávateľov na odberateľov.

Podmienky pre získanie potravinových a hygienických balíčkov

V rámci sociálnych balíčkov sa poskytuje aj potravinová a základná materiálna pomoc. Podmienky pre získanie týchto balíčkov sú nasledovné:

Potravinové balíčky

• Osoby žijúce v domácnostiach a osoby, ktorým je poskytovaná sociálna služba v zariadení sociálnych služieb bez poskytovania stravy (napr. útulok).
• Iné osoby v mimoriadne nepriaznivej alebo krízovej životnej situácii na základe posúdenia partnerskej organizácie. Za mimoriadne nepriaznivú alebo krízovú životnú situáciu sa považuje životná situácia krátkodobého charakteru, z ktorej sa občan alebo rodiny nedokážu sami dostať vlastným pričinením, napríklad, ak má osoba príjem pod úrovňou životného minima, pri náhlom vážnom ochorení živiteľa rodiny, pri strate živiteľa rodiny, osoby a rodiny zasiahnuté živelnými pohromami, a pod.
• Jednotlivec spĺňajúci vyššie uvedené podmienky má nárok na 1 potravinový balíček.
• Rodina s 1 nezaopatreným dieťaťom má nárok na 2 potravinové balíčky, rodina s 2 nezaopatrenými deťmi na 3 potravinové balíčky, rodina s 3 nezaopatrenými deťmi na 4 potravinové balíčky a rodina so 4 a viac nezaopatrenými deťmi na 5 potravinových balíčkov.
• Osoby bez prístrešia, ktoré nemajú zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojenie základných životných potrieb (ubytovanie, stravu, ošatenie), sú v zjavnej bezprostrednej núdzi a odkázané na zabezpečenie aspoň jedného teplého jedla denne. Za osoby bez prístrešia môžu byť považovaní aj utečenci, ktorí sú v zjavnej bezprostrednej núdzi, odkázaní na zabezpečenie aspoň jedného teplého jedla, sú na ulici a nie sú im poskytované sociálne služby v zariadeniach sociálnych služieb. V takýchto prípadoch sa neskúma ich pôvod, pobyt ani základné identifikačné údaje.

Hygienické balíčky

• Osoby žijúce v domácnostiach a osoby, ktorým je poskytovaná sociálna služba v zariadení sociálnych služieb bez poskytovania stravy (napr. útulok).
• Iné osoby v mimoriadne nepriaznivej alebo krízovej životnej situácii na základe posúdenia partnerskej organizácie. Za mimoriadne nepriaznivú alebo krízovú životnú situáciu sa považuje životná situácia krátkodobého charakteru, z ktorej sa občan alebo rodiny nedokážu sami dostať vlastným pričinením, napríklad, ak má osoba príjem pod úrovňou životného minima, pri náhlom vážnom ochorení živiteľa rodiny, pri strate živiteľa rodiny, osoby a rodiny zasiahnuté živelnými pohromami, a pod.
• Rodina s 1 nezaopatreným dieťaťom má nárok na 1 hygienický balíček, rodina s 2 - 3 nezaopatrenými deťmi má nárok na 2 hygienické balíčky a rodina so 4 a viac nezaopatrenými deťmi má nárok na 3 hygienické balíčky.
• Sekundárny konečný príjemca jednotlivec alebo dvojice spĺňajúce vyššie uvedené podmienky majú nárok na 1 hygienický balíček.

Identifikáciu najodkázanejších osôb vykonávajú partnerské organizácie.

Nové konsolidačné opatrenia (2024 a neskôr)

Vláda v ďalšom potenciálnom konsolidačnom balíku neplánuje už žiadne opatrenia, ktoré by mali dosah na ľudí alebo na firmy. Zástupcovia vlády o tom informovali sociálnych partnerov v pondelok na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR. Prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR a podpredsedníčka HSR za zamestnancov Monika Uhlerová potvrdila, že konsolidácia pre rok 2027 by sa nemala dotknúť zamestnancov alebo zamestnávateľov. Uhlerová podotkla, že potom sa istým spôsobom dotknú aj zamestnancov verejného sektora alebo tých, ktorí sú z rôznych dôvodov odkázaní na sociálny systém. Zároveň podľa nej žiadali odpočet doterajších konsolidačných opatrení s tým, že má byť prezentovaný na vláde do 30. apríla. Následne rokovať o ňom by mala HSR 4.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD) sa poteší, že ľudia, ktorí pôjdu do práce 8. mája a 15. septembra, dostanú 100-percentný príplatok. O tom informoval vo štvrtok počas pravidelnej Hodiny otázok v Národnej rade (NR) SR. Odpovedal tak na otázku opozičnej poslankyne Simony Petrík (PS): „Pán minister, môžete nám povedať svoj postoj k rušeniu sviatkov 8. mája a 15. septembra, ktoré ste očividne zabudli zrušiť ako sviatky v Zákonníku práce, a preto v tieto dni budú musieť zamestnávatelia svojim zamestnancom vyplatiť všetky príplatky, ako keby išlo o sviatky?

Minister povedal, že s tým nič nemá a nespôsobil to. „Ak by nejakú zmenu mal niekto urobiť, tak cez novelu o štátnych sviatkoch,“ uviedol Tomáš. „Ministerstvo financií predložilo balík Lex konsolidácia, v rámci ktorého síce zrušilo dni pracovného pokoja, ale ponechalo príplatky v tento deň,“ uviedol minister s tým, že ak by to chcel niekto vyriešiť, sú dve možnosti. „Buď ministerstvo financií ako autor zákona tým, že by otvorilo novelu zákona o štátnych sviatkoch, alebo ministerstvo kultúry novelou zákona o štátnych sviatkoch, lebo je gestorom tohto sviatku. V Zákonníku práce je len odkaz na osobitný predpis týkajúci sa príplatkov.

Petrík povedala, že školy vo veľkom dávajú voľno na 8. mája a pravdepodobne tak urobia aj na 15. septembra. „Rodičia sa búria, lebo musia ísť do práce v tento deň, a nemajú kam dať svoje deti. Zamestnávatelia budú radšej nechávať svojich zamestnancov doma, ako by im mali platiť príplatky za sviatok. Národná rada bude takisto pracovať 8. mája s príplatkami,“ poukázala poslankyňa. Dodatočne sa ministra spýtala, ako to pomôže štátnemu rozpočtu a či ide vyriešiť túto situáciu v Zákonníku práce či v zákone o štátnych sviatkoch. „Zrušenie dní pracovného pokoja je len dočasné, na tento rok, týka sa len 8. mája a 15. septembra v tomto roku. Potom nastúpi už štandardný režim.

Ministerstvo práce podľa Tomáša bude takýto poriadok naďalej robiť, pretože sa im darí napríklad v boji s fiktívnymi PN-kami. Situáciu s ponechanými príplatkami za sviatky, pri ktorých bolo zrušené pracovné voľno, by podľa ministra práce malo vyriešiť ministerstvo financií novelou zákona o štátnych sviatkoch ako gestor zákona o konsolidácii. Podľa Tomáša nie je pravda, že by mal mať riešenie v rukách on novelou Zákonníka práce. „Balík zákonov pod názvom Lex konsolidácia predložilo ministerstvo financií a 3. Ak sa podľa neho predseda vlády s ministrom financií rozhodli, že ponechajú ľuďom príplatky, tak ako predseda tripartity to môže rešpektovať.

Sociálni partneri, najmä zamestnávatelia, vzniesli voči takémuto postoju výhradu. Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz v tejto súvislosti uviedol, že by potrebovali usmernenie o tom, ako sa majú zamestnávatelia 8. mája a 15. septembra zachovať. „Som rád, že na pôde tripartity sa uznalo, že bol to omyl,“ podotkol. Zákonník práce podľa neho zamestnávateľom zakazuje, aby zamestnancom nariadili prácu, ktorá je pre nich v normálny deň bežná. „V zásade by mali robiť iba servisné práce, ktoré sa dajú robiť počas sviatku. Zároveň by všetci mali dostať príplatok za sviatok, čo predstavuje dodatočný náklad nielen pre zamestnávateľov, ale aj pre samosprávu, verejnú správu, ministerstvá,“ upozornil Lasz. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka označil situáciu pre 8. máj a 15. september za obrovský chaos. „Navrhli sme, pokiaľ politici chcú opäť získavať politické body, pretože to je pre nich najdôležitejšie, a nie pragmatické riešenia, tak radšej nech to dajú do pôvodného stavu. To znamená, nech 8. máj a 15. september nie sú štátnymi sviatkami, pretože tento stav nie je konsolidačným opatrením,“ povedal. Podľa neho to znamená náklady na strane štátu, samospráv a zamestnávateľov.

Kľúčové nové opatrenia

• Zrušenie dní pracovného pokoja: Od roku 2026 sa ruší deň pracovného pokoja počas 6.1. (Zjavenie Pána - Traja králi), 8.5. (Deň víťazstva nad fašizmom) a 17.11. (Deň boja za slobodu a demokraciu). Zároveň sa ruší zákaz predaja počas týchto sviatkov.
• Zvýšenie DPH: Niektoré služby a tovary budú mať po novom 23 % DPH (pôvodne 19 %).
• Daň z ťažby nerastov: Zavádza sa daň z ťažby nerastných surovín (štrk, piesok, kameň a štrkopiesky) vo výške 1,35 eur za tonu.
• Kontroly počas PN: Zacieľuje sa kontrolná činnosť počas práceneschopnosti.
• Sprísnenie podmienok pre SZČO: Plánuje sa zvýšenie sankcií za nelegálne zamestnávanie a sprísnenie podmienok pre vznik odvodovej povinnosti v Sociálnej poisťovni.

Zmeny pre živnostníkov (rok 2026)

Rok 2026 zasiahol živnostníkov na viacerých frontoch súčasne. Niektoré zmeny zvyšujú náklady, iné prinášajú nové povinnosti voči zákazníkom. Upozornila na ne spoločnosť Firmáreň.

1. Minimálne odvody stúpli na 425,03 eura mesačne: Minimálne mesačné odvody živnostníka s príjmom nad 9 144 eur ročne vzrástli na 425,03 eura. Z toho zdravotné poistenie tvorí 121,92 eura a sociálne poistenie 303,11 eura. Oproti roku 2025 ide o nárast o viac ako 50 eur mesačne - v ročnom prepočte viac ako 600 eur navyše.
2. Noví živnostníci majú kratšie odvodové prázdniny: Nový živnostník platí počas prvých šiestich mesiacov iba minimálne zdravotné poistenie. Od siedmeho mesiaca pribúdajú mikro-odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 131,34 eura mesačne, ktoré sa upravia podľa daňového priznania. Zvyčajne od 1. júla, prípadne od 1. októbra pri odklade. Živnostníci, ktorí si živnosť založili pred začiatkom roka 2026, by sa minimálneho odvodu mali dočkať už od júna 2026. Vláda zároveň avizovala opravu zákona. Mikro-odvod by nemali platiť živnostníci s ročným príjmom do 2 876,90 eura za rok 2025.
3. Kedy sa oplatí prejsť na s.r.o.?: Pri ročnom príjme nad 30-tisíc až 40-tisíc eur je rozdiel v odvodoch a daniach pri s.r.o. už citeľný. K tomu pribúdajú dve ďalšie výhody. Podnikateľ neručí celým svojím majetkom a príjem vie banke preukázať mzdou, dividendami alebo obratom. Banky dnes akceptujú viac možností. Pri prechode na s.r.o. odborníci odporúčajú najprv otvoriť novú s.r.o.
4. Hotovostné platby nad 5 000 eur sú zakázané: Od roku 2026 platí pre podnikateľov zákaz hotovostných platieb nad 5 000 eur. Pre nepodnikateľov je hranica 15-tisíc eur. Za porušenie hrozí pokuta až do výšky 10-tisíc eur.
5. Od mája 2026 musia podnikatelia prijímať platby kartou: Od 1. mája 2026 je každý podnikateľ povinný umožniť zákazníkovi zaplatiť kartou pri akejkoľvek tržbe nad jeden euro. Oznam typu platba iba v hotovosti je od tohto dátumu v rozpore so zákonom.
6. Živnostníci môžu po novom poukázať viac percent z dane: V roku 2026 môže živnostník po prvý raz poukázať dve percentá zo zaplatenej dane každému z rodičov - dôchodcov.

Vplyv na štátny rozpočet a ekonomiku

Sociálne balíčky a konsolidačné opatrenia majú významný vplyv na štátny rozpočet a celkovú ekonomickú situáciu Slovenska. Nová daňová prognóza nahráva odvážnym plánom vlády, ale zároveň nemusí pokrývať všetky možné riziká rozpočtu. Podľa nových prepočtov Inštitútu finančnej politiky (IFP) by malo do štátnej kasy poputovať viac peňazí, ako sa pôvodne očakávalo. Vyšší odhad vychádza z aktuálneho výberu daní a odvodov, ako aj novej makroekonomickej prognózy.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR) predstavilo ďalší balík konsolidačných opatrení na rok 2026. Celková výška konsolidácie je v sume 2,7 miliardy eur a zahŕňa 22 opatrení. Ozdravenie verejných financií sa prioritne zameriava na úspory na strane štátu, ktoré by mali dosiahnuť 1,3 miliardy eur. Konsolidácia pre rok 2026 zároveň zohľadňuje udržanie štandardov pre najzraniteľnejšie sociálne skupiny. Zachováva aj princíp solidarity bohatších s chudobnými. Prostredníctvom energopomoci poskytuje vláda kompenzáciu dosahov konsolidácie, ktorá ročne predstavuje 300 až 500 eur na domácnosť. MF SR v poradí už tretím balíkom konsolidácie znižuje deficit a dlh.

tags: #socialny #balicek #vlady